Ako sa zbaviť strachu z robenia chýb

Mgr. Monika Jakubíková, PhD.

Každému človeku sa niekedy stane, že v niečom neuspeje, zlyhá či urobí chybu. Niektorí ľudia si chybu dokážu priznať a neznižuje im to sebavedomie. Iní ľudia majú z robenia chýb enormný strach a radšej sa do veľa vecí ani nepúšťajú, prípadne ak už chybu urobia, snažia sa ju zatajiť. Aký je pôvod strachu z chýb a ako sa s ním dá pracovať?

CHYBY AKO VÝCHOVNÝ PROBLÉM. Pri urobení chyby sa odmalička stretávame s negatívnou reakciou okolia, sklamaním rodičov, trestom, výsmechom spolužiakov, či zlou známkou od učiteľa. Z týchto reakcií si potom vytvoríme presvedčenie, že urobiť chybu je niečo veľmi negatívne. Každá chyba znamenala v detstve nejakú nepríjemnosť a nasledoval za ňou obvykle aj trest. V dospelosti preto veľa ľudí klame aj samých seba, nepriznajú chyby, ktoré urobia, ani sami pred sebou a odmietajú niesť za ne zodpovednosť. Niekedy chyby zakrývajú a ak už aj je chyba druhými odhalená, snažia sa preniesť zodpovednosť za ňu na niekoho iného.

Ľudia sa nelíšia v tom, či chyby robia alebo nie. Líšia sa však v tom, ako zlyhania zvládajú a ako na ne zareagujú. Niektorí sa cítia chybou tak demoralizovaní, že sa zaseknú a upadnú do bezmocnosti a pasivity. Iní síce pri niečom zlyhajú, ale skúšajú to tak dlho, kým sa to nepodarí. Málokto je naučený vnímať chybu ako príležitosť k zlepšovaniu sa.

CHYBY NA PRACOVISKU - Človek robí na pracovisku chyby najmä vtedy, keď skúša niečo nové, keď sa učí niečo, čo doteraz neovládal, keď vyvíja novú vec, testuje možné riešenia problému. Jediný spôsob, ako dosiahnuť akýkoľvek rozvoj je totiž skúšať nové veci a vydávať sa do neznámych situácií. Nepúšťať sa do žiadneho rizika je proti ľudskej prirodzenosti. Takmer všetci úspešní ľudia v podnikateľskom prostredí, ktorí niečo dosiahli, sa najprv niekoľkokrát vo svojich rozhodnutiach splietli. Je štatisticky spočítané, že typický milionár najprv v priemere 3,75-krát zbankrotoval. Teda až na štvrtý pokus uspel. Mnoho veľkých podnikateľských úspechov začínalo v prvom rade ako zlyhania.

Spoločnosť 3M vynašla lepidlo, ktoré však bolo zlyhaním, pretože vôbec nelepilo. Ale následne sa stalo základom pre malé lepiace poznámkové bloky, ktoré sa dnes s veľkým úspechom používajú vo všetkých kanceláriách.

Chyba na pracovisku môže znamenať cestu k inováciám. Ak je zamestnanec proaktívny, pokúsi sa niečo robiť po novom a dostane za to od manažéra len kritiku za to, čo pokazil, odradí ho to od ďalšej snahy o zlepšovanie. Takisto ostatní ľudia z pracovného tímu, ktorí boli svedkami takejto situácie, nadobudnú presvedčenie, že je lepšie sa príliš neangažovať.

Chyby sú sprievodným javom pri presune zo zóny komfortu do zóny učenia sa a rastu, sú procesom eliminovania spôsobov, ktoré nebudú fungovať, aby ľudia dospeli k spôsobu, ktorý bude fungovať. Niektorí manažéri akceptujú urobenie chyby konštruktívnym spôsobom, väčšina však nie.

Mnohí manažéri sa dištancujú od chýb svojich podriadených, niektorí sa v prvom rade snažia nájsť vinníka a potrestať ho a časť z nich sa snaží takzvane zamiesť chybu pod koberec, aby sa nikde na nič neprišlo.

Ak sa vo firme ku chybe pristupuje ako k veľkému prehrešku, ľudia začnú hľadať spôsob, ako ju zamaskovať, čo nakoniec oddiali riešenie problému a často spôsobí väčší problém. V mnohých firmách sa ľudia boja robiť chyby. Radšej sa presne držia pravidiel, aj keď sa ukážu ako nefunkčné a snažia sa zapadnúť do priemeru.

Firmy, kde nie sú chyby pokladané za prehrešok, však bývajú dlhodobo úspešnejšie než tie, kde sa zamestnanci chýb boja. V menej úspešných firmách sa venuje všetka pozornosť tomu, aby sa nikde neurobila chyba, v tých úspešnejších sú ľudia ochotnejší skúšať nové veci, riskovať, rozvíjať sa. Nie všetky chyby sú výsledkom unáhleného úsudku či nedostatku vedomostí. Chyba vznikne i pasivitou zamestnancov alebo nevyužitím šance, ktorá sa naskytla.

Chyby zamestnancov možno rozdeliť do troch skupín:

•    na chyby, ktorým sa dalo predísť, pretože situácia bola predvídateľná,

•    chyby, ktorým sa nedalo predísť, v dôsledku komplexnosti či novosti situácie a

•    „inteligentné chyby“, ktoré vznikajú ako výsledok experimentovania pri práci.

Pri predvídateľných chybách ide väčšinou o nedodržanie procesov a pokynov. Pri vhodnom tréningu a podpore sa vedia zamestnanci naučiť správny postup. Ak ho nedodržia, tak obvykle z nezáujmu, nepozornosti, alebo preto, že nemajú potrebné zručnosti. Nepredvídateľné chyby sú prejavom prostredia, kde prácu ovplyvnila kombinácia ľudí a problémov, ktorá sa nikdy predtým nemusela vyskytnúť v tejto zostave. Inteligentné chyby poskytujú firme cenné poznanie, ktoré môže firme pomôcť predbehnúť konkurenciu.

DÔSLEDKY ZLYHANIA NA PSYCHIKU. Zlyhanie u niektorých ľudí vedie k významným dôsledkom: poškodzuje ich sebadôveru, robia si nesprávne závery o svojich schopnostiach, narúša ich motiváciu do budúcna, aktivuje rôzne nevedomé strachy a neskôr sa už o nič radšej nepokúšajú. Strach z neúspechu a následky s tým spojené bývajú často príčinou straty radosti v množstve činností ľudí. Stres spojený s neúspechom už vopred zabrzdí človeka pred snahou o kariérny postup, proaktivitu v práci či učenie sa novej zručnosti alebo športovej aktivite.

U niektorých ľudí je problémom nízke sebavedomie, ktoré spôsobuje, že si o sebe nemyslia nič dobrého, akákoľvek kritika ich nadmieru zraňuje – nielen že sa ich dotkne kritika od druhého, následne si oni sami ešte pridajú množstvo výčitiek. Dávajú si za vinu veci, za ktoré nemôžu a berú si osobne veci, ktoré s nimi nemajú nič spoločné.

Naopak u niektorých ľudí príliš vysoké sebavedomie spôsobuje, že majú problém prijať zodpovednosť za svoje konanie, obviňujú vždy druhých a dôsledkom toho majú problémy vo vzťahoch. Klasickou reakciou na chyby je popretie, teda človek poprie, že urobil chybu alebo bagatelizácia, kedy chybu zľahčuje. Niektorí ľudia však o svojich chybách nadmerne často uvažujú. Premýšľanie o tom, čo sa stalo nepríjemného, má svoju extrémnu podobu, ktorá sa nazýva ruminácia. Vtedy si v hlave človek opakovane prehráva nejakú tému, situáciu alebo rozhodnutie, bez toho aby došiel k nejakému výsledku. Opakuje si ju znova a znova a cíti sa stále horšie. Nakoniec sa už ani nič zlé nedeje, ale nepríjemný pocit si privodí vlastnými myšlienkami a spomienkami. Ruminácia istým spôsobom udržiava a posilňuje sama seba. Čím viac o nepríjemnej situácii človek premýšľa, tým je rozčúlenejší. Čím je rozčúlenejší, tým viac si udalosť prehráva v hlave. A navyše často s tým zaťažuje aj ostatných ľudí v okolí. Prvá pomoc proti ruminácii je odvedenie pozornosti – akonáhle sa tieto myšlienky objavia, je treba sa ponoriť do inej aktivity, môže to byť rozhovor s niekým, cvičenie, hra, lúštenie krížovky a podobne.

Pre poučenie sa z chýb je treba priznať si zodpovednosť, vlastný podiel na situácii, ktorá nastala. Tým, že chybu pomenujeme a začneme sa ňou zaoberať, lepšie ju spoznáme a skôr budeme vedieť urobiť to nabudúce lepšie. Pokiaľ urobíme chybu, môžeme si celú situáciu v hlave znovu prehrať. Takmer vždy nájdeme okamihy, kde by sme sa druhýkrát zachovali inak. Pri reflexii je nutné preskúmať ako činy, tak i myslenie, ktoré k nim viedlo a kde bolo chybné. Uvedomenie si, prečo chyba vznikla nám pomôže v budúcnosti ju neurobiť znova.

Ako sa môžeme vyrovnávať s vlastnými chybami?

•    Získať podporu druhých ľudí – môžeme porozprávať o zážitku niekomu, kto s nami súcití.

•    Uvedomiť si, čo si môžeme zo zlyhania zobrať do budúcnosti – udržať si realistickú perspektívu, racionálne si povedať, že prídu ďalšie pokusy, pripomenúť si, že zlyhanie môže niekedy otvoriť nové príležitosti.

•    Pozrieť sa na situáciu pohľadom úspechu – čo sa nám napriek chybe v skutočnosti podarilo? Keď ste skončili na pretekoch druhí, je to súčasne úspech i neúspech. Keď ste na pohovore vypadli až v poslednom kole, je to v skutočnosti úspech aj neúspech.

Úspech samotný častokrát nie je potrebný. Mnohé z benefitov, ktoré si sľubujeme od dosiahnutia cieľov, získame už v procese, po ceste k nim. Z dlhodobého hľadiska pre pocit spokojnosti obvykle stačí ísť postupne vytýčeným smerom. Je dobré sa ale spätne pozrieť na svoje zlyhanie. Roztriediť si dôvody, prečo k nemu došlo na tie, s ktorými môžeme nabudúce niečo urobiť a na tie, ktoré ležia mimo našu právomoc.

RADA!

•    Žiadne učenie sa novým veciam neprebieha bez chýb a zlyhaní.

•    Je treba zamyslieť sa: Ako veľmi som závislý na hodnotení druhých? Čo sa stane, keď v niečom zlyhám? Ako zlyhanie súvisí s mojou hodnotou? Čo urobím nabudúce inak?

•    Každá kritika hovorí viac o pohľade toho, kto ju hovorí, ako o nás.

•    Atmosféra strachu z chýb a prostredie, v ktorom sa chyby neodpúšťajú totiž neumožňuje rozvoj. Chyby k životu človeka patria a len máloktorá chyba sa nedá v skutočnosti napraviť.