Ako predísť depresii a zlej nálade

MUDr. Pavel Malovič

Najnovšie štatistiky hovoria, že na Slovensku trpí depresiami asi 400 tisíc ľudí a počet stále rastie. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa depresia stane čoskoro druhou najčastejšou príčinou práceneschopnosti vo svete. No nielen depresia, ale aj úzkostná porucha či syndróm vyhorenia sú psychické diagnózy, ktorých výskyt v tejto dobe narastá a ohrozuje kvalitu života mnohým Slovenkám a Slovákom. Podľa stupňa ich závažnosti je možné pri depresiách či úzkostných poruchách uznanie invalidity aj nad 40 percent.

Depresia je duševný stav charakterizovaný pocitmi smútku, skleslosti, vnútorného napätia či nerozhodnosti spolu s útlmom a spomalením duševných a telesných procesov, ochudobnením záujmov a nízkym sebavedomím. Postihuje ľudí rôzne, ale vždy ide o viac ako len krátkodobý pocit „skleslosti“. V dôsledku chemických zmien v mozgu môžu príznaky pretrvávať celé týždne, mesiace alebo roky. Depresia sa prejavuje kombináciou troch skupín príznakov: emočných (citových), kognitívnych (rozumových) a telesných.

Emočné príznaky – smútok, pocity beznádeje a úzkosť sú zrejme tradične najviac spájané s depresiou.

Telesné príznaky – ide o širokú škálu prejavov, ktoré zahŕňajú problémy so spánkom, zmeny chuti do jedla a hmotnosti, sexuálne poruchy a bolesti hlavy; všetky sú pre pacienta veľmi obťažujúce. Kognitívne príznaky – poruchy pozornosti, pamäti, rozhodovania a rýchlosti myslenia, ktoré môžu obzvlášť negatívne vplývať na každodenné fungovanie a obmedzovať pracovnú alebo školskú výkonnosť.

Výskum tiež ukázal, že kognitívne symptómy, ako sú problémy so sústredením, zábudlivosť alebo nerozhodnosť, sú prítomné počas 94 percent času v rámci depresívnej epizódy. Dokonca aj u jedincov, ktorí už dosiahli remisiu (teda epizóda depresie skončila), boli kognitívne symptómy stále prítomné priemerne počas 39-44 percent času trvania remisie.

Príčiny depresie sú komplexné, vieme o niektorých biologických, psychologických aj životných situáciách, ktoré zvyšujú riziko vzniku depresívnej poruchy. Typická depresívna epizóda sa prejavuje minimálne niekoľkotýždňovým obdobím, kedy sa človek cíti veľmi skleslo, „na dne”, skľúčene a napriek rôznym podnetom táto nálada u neho pretrváva alebo sa zhoršuje.

Druhý kľúčový symptóm, je znížená schopnosť prežívať radosť a spokojnosť aj z malých vecí. Už tieto dva symptómy sú dosť ťaživé a môžu viesť k výrazne zhoršenej kvalite života aj výkonnosti v práci či v škole. K tomuto stavu sa pridružuje mnoho symptómov, ako sú poruchy spánku, zhoršená schopnosť sa sústrediť a rozmýšľať, pocity bezcennosti, viny či hanby, spomalenie a únava či samovražedné myšlienky alebo konanie.

Depresiu na sebe vie človek dobre spozorovať, najmä ak s ňou má opakované skúsenosti a zmena jeho stavu sa dostaví náhle. Ľudia zväčša cítia, že niečo s nimi nie je v poriadku a hľadajú tomu dôvod.

Diagnostika je postavená na anamnéze (histórii problémov) a zisťovaní ťažkostí aj symptómov postihnutého. Toto vyšetrenie by mal robiť psychiater či iný príslušne vzdelaný odborník z oblasti zdravotníctva. Existujú aj rôzne pomôcky – napríklad štruktúrované interview pre zachytenie depresívnych ťažkostí.

Dôležité sú aj seba výpovedné informácie a v ideálnom prípade aj informácie od blízkej osoby.

Neexistuje žiadny diagnosticky dostatočne spoľahlivý biologický test na depresiu, takže je to o pozorovaní, získavaní informácií o symptomatológii priebehu a vývinu ochorenia. Platí, že najlepšou zbraňou proti depresívnym stavom je prevencia.

Už dlhšie je známe, akú dôležitú úlohu zohrávajú črevné baktérie pri trávení, že mikróby v hrubom čreve ovplyvňujú od alergií cez imunitu aj našu hmotnosť. Teraz výskumníci skúmajú, aký dôležitý je vplyv črevnej flóry na náladu a stres.

Naša črevná flóra má totiž na náladu a stres oveľa väčší vplyv, ako si dokážeme predstaviť. Pretože na vzniku takýchto stavov spolupracuje aj nedostatok určitých probiotických kultúr, oplatí sa o tom niečo vedieť.

Nedávno sa zistilo, že muži, ktorí vďaka probiotikám dostali svoju črevnú flóru do rovnováhy, reagovali v záťažových testoch lepšie ako muži v skupine, ktorí dostávali placebo (tabletky s neúčinnou látkou).

Tí, čo mesiac užívali probiotiká, boli nielenže sústredenejší a zameranejší pri riešení úloh, ale v ich slinách bol nájdený menší podiel stresového hormónu kortizolu. Črevné baktérie hrajú podľa viacerých zistení jednoznačnú úlohu pri výkyvoch nálad. Látka, rozhodujúca a zodpovedná za našu náladu – serotonín, pôsobiaca ako „hormón dobrej nálady“ aj antidepresívum, sa produkuje v čreve.

Podľa niektorých sledovaní až v 95 percentách (!) sa už teraz dá potvrdiť, že aj u žien môžu mať probiotické kultúry pozitívny psychologický e­fekt. Tieto nové poznatky sú len kúskom skladačky v rade zaujímavých štúdií o vplyve črevnej flóry na naše psychické zdravie a dobrý pocit.

Deklaruje to americký vedec David Perlmutter, ktorého kniha „The Brainmaker – Sila vplyvu črevných mikróbov na mozog a život“ sa v USA prekvapivo stala bestsellerom.

Teda – vďaka znalosti účinkovania špecifických probiotík na psychiku, prikročíme k odporúčaniu ich užívania a div sa svete – funguje to. Trpiaci sa postupne, ba až „zázračne“ dostávajú do vnútornej pohody a problémy, ktoré ich výrazným spôsobom obťažovali nielen psychicky, ale aj fyzicky, odchádzajú...

Pretože na vzniku takýchto stavov spolupracuje aj nedostatok určitých živín – minerálnych látok a vitamínov, oplatí sa ich poznať: