Ako predchádzať infarktu

MUDr. Pavel Malovič

Srdcovocievne ochorenia sú najčastejšou príčinou úmrtí u nás aj vo svete. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) udáva, že v roku 2022 zomrelo na srdcovo-cievne ochorenia 18,9 milióna ľudí, čo predstavuje viac ako 33 percent z globálnej štatistky o úmrtiach.

Ischemická choroba srdca (známa aj ako koronárna choroba srdca, ICHS) je ochorenie, ktoré spôsobuje nedostatočné prekrvenie srdcového svalu (myokardu).

To môže nastať kvôli krvnej zrazenine v srdcovej cieve alebo najčastejšie ateroskleróze – tento pojem označuje postupné hromadenie tukov alebo tukového plátu (povlaku) na cievnych stenách. Ľudovo povedané, ide o kôrnatenie ciev. Vo väčšine rozvinutých krajín je ateroskleróza najčastejšou príčinou úmrtí a spôsobuje väčšinu srdcových a mozgových príhod. V minulosti sa spájala s vyšším vekom, ale dnes sa týka čoraz väčšieho množstva mladších vekových skupín, hlavne mužov po tridsiatke. U žien sa riziko zvyšuje po prechode. Jedným z mnohých faktorov je nezdravý životný štýl.

ICHS sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi od bezpríznakovej až po náhlu srdcovú smrť. V princípe ju delíme na chronické (chronický koronárny syndróm) a akútne formy (akútny koronárny syndróm). Pri akútnej forme ischemickej choroby srdca môže nastať: nestabilná angina pectoris (bolesť na hrudníku, neodumiera sval), akútny infarkt myokardu (nastáva postupné odumieranie svalu), náhla srdcová smrť.  Infarkt myokardu je teda kritickým vyvrcholením ischemickej choroby srdca.

V spojení s infarktom sa často hovorí o bolesti na hrudníku, no akútna forma sa môže prejavovať širokou škálou príznakov. Niektoré z nich môžu dokonca evokovať nádchu (najmä u žien) či pálenie záhy. Vo všeobecnosti sa však akútny infarkt opisuje týmito príznakmi: bolesť alebo tlak na hrudi, únava, ostrá bolesť vrchnej časti tela (chrbát, čeľusť...), ktorá trvá viac ako 15-20 minút poprípade odznie a vráti sa späť, nezaberajú na ňu lieky proti bolesti analgetiká, dýchavica (pocit nedostatku vzduchu) alebo kašeľ, nevoľnosť, vracanie, studený pot, úzkosť, búšenie srdca, opuch nôh.

Prevencia infarktu – Lekári, žiaľ, nepoznajú podrobný proces vedúci k vzniku infarktu, a preto sa mu nedá úplne predchádzať. Rizikové faktory, ktoré spôsobujú ischemickú chorobu srdca sú však známe, a preto je prevencia najmä v rukách pacientov.

Zdravá strava, optimálna váha, pravidelný pohyb, vynechanie alkoholu a fajčenia sú cestou k zdravému a dlhému životu, rovnako ako pravidelné preventívne prehliadky so záťažovým testom EKG na bicyklovom ergometri alebo bežiacom páse.

V prípade ľudí, ktorí sa liečia na vysoký krvný tlak, cukrovku, alebo majú genetické predispozície na srdcovo-cievne ochorenia, by sa ešte k vyššie spomenutým krokom mala pridať pravidelná návšteva kardiológa. „Taký mladý a dostal infarkt,“ čudujú sa blízki chorého po srdcovom kolapse.

Srdcový infarkt býva neraz prvou, žiaľ, niekedy aj definitívnym príznakom ischemickej choroby. Postihnutý, aj celá rodina sú zaskočení.

Kľúčom k dlhému životu je zmena jedálneho lístka, dostatok pohybu, ale aj oddychu. Čo si dať na tanier pre zdravé srdce? Výživa našej populácie nie je dobrá a charakteristickým znakom je energetická nadmernosť. Jeme veľa tukov, čiastočne aj bielkovín na úkor sacharidov. V štruktúre konzumovaných bielkovín prevažujú živočíšne zdroje a chýbajú kvalitné rastlinné zdroje – strukoviny. Strava obsahuje málo vitamínov, minerálnych látok a vlákniny. Jedlá na tanieroch sú teda poväčšine plné tuku a nevhodný je aj ich výber. Ľudia preferujú jedlá s vyšším množstvom nenasýtených mastných kyselín. Výsledkom je zvýšená hladina cholesterolu v krvi, ktorý je označený za hlavného pôvodcu aterosklerózy,“. Nenasýtené mastné kyseliny majú priaznivý účinok, pretože odbúravajú zlý cholesterol. Nachádzajú sa v rastlinných olejoch, orechoch, semenách, rybách a iných morských živočíchoch. Zvýšená opatrnosť by mala byť pred konzumáciou niektorých margarínov a potravín z nich vyrobených – tukové pečivo, keksy, dresingy, sušené polievky či omáčky. Mnoho odborníkov ich považuje za škodlivejšie ako živočíšne nasýtené tuky.

RADA!

Dnes sa považuje za najideálnejšie stravovanie stredomorská kuchyňa. Klesá pri nej úmrtnosť na srdcovo-cievne aj onkologické až o 50 – 60 percent. Základ tvoria jedlá z obilnín, cestovín, ryže, strukovín, zeleninové a rybacie polievky.