Ako nevyhorieť
a netrápiť sa v práci
Mgr. Mária Kopčíková
Čo to vyhorenie vlastne je? Jedná sa o dôsledky dlhodobo pôsobiaceho stresu a nevhodného vyrovnania sa so psychickou aj fyzickou záťažou. K hlavným prejavom vyhorenia patrí depresia, ľahostajnosť, sťažený kontakt, strata sebadôvery, časté choroby a problémy v telesnej rovine. V ktorých profesiách dochádza častejšie k vyhoreniu? Aké sú varovné signály pri syndróme vyhorenia? Dokážeme rýchlo a vhodne reagovať na podmienky, ktoré sa práve objavia?
Len únava z práce?
Môžete si povedať, že v dnešnej dobe je unavený z práce hocikto. Že je toho na nás veľa, že veľa ľudí má zo dve – tri práce, aby sa uživili. Pri syndróme vyhorenia však nejde o obyčajnú únavu a nejde ani o prechodnú krízu. Pri tomto probléme sa vždy objavuje otázka zmyslu vlastnej práce a vlastného života.
Kým sa „dopracujeme“ k vyhoreniu trvá to niekoľko mesiacov. Celý proces zvyčajne prebieha v niekoľkých fázach a trvá mnoho mesiacov až rokov. Jednotlivé obdobia trvajú rôzne dlhý čas, môžu byť rôzne dlhé.
Obvykle sa popisujú tieto fázy:
- Nadšenie: vysoké ideály, vysoká angažovanosť;
- Stagnácia: ideály sa nedarí realizovať, mení sa ich zameranie;
- Frustrácia: pracovník vníma svoju prácu negatívne, predstavuje pre neho sklamanie;
- Apatia: pracovníci sa vyhýbajú odborným rozhovorom s kolegami a v podstate akýmkoľvek aktivitám;
- Syndróm vyhorenia: dosiahnuté štádium úplného vyčerpania – strata zmyslu práce, cynizmus, odosobnenie...
V niektorých štádiách procesu „vyhárania“ je to na človeku zjavne viditeľné – že sa deje niečo, čo nie je v poriadku. Niekedy si človek uvedomuje, že je „prepracovaný“, inokedy sa necíti dobre a nevie prečo. Z poslednej fázy úplne rozvinutého syndrómu vyhorenia je cesta späť veľmi ťažká. Je veľmi náročné celý proces pochopiť a zastaviť vo fázach frustrácie, či apatie.
Podstatou burn-out syndrómu
je fakt, že emócie zastavia vysoko výkonného človeka skôr, než by sa fyzicky zničil. Aby sme boli vo svojom živote (osobnom i pracovnom) spokojní, musí byť vyvážený. Vyhorenie je dôsledkom straty tejto rovnováhy. Stav vyhorenia nás prinúti všetky činnosti zastaviť, prehodnotiť aktivity, pomenovať reálne ciele.
Kedy sme v práci naozaj šťastní?
Keď máme príležitosť robiť to, čo vieme robiť najlepšie. Vtedy máme v práci chuť tvoriť, baviť sa, pohlcuje nás, ale neunavuje. Keď do práce dávame srdce a dokázali by sme ju robiť aj zadarmo. Ak robíme s ľuďmi, ktorých máme radi, s ktorými môžeme byť sami sebou. A keď si o nás ľudia, na ktorých nám záleží, myslia to, čo chceme, aby si o nás mysleli.
Ak si vravíte, že je to číro číry ideál – tak áno. Ale k vlastnému ideálu vedú naše vlastné cesty. Na začiatku by sme si mali/mohli položiť niekoľko otázok – aby sme svoje kroky nasmerovali potom správne.
Aké hodnoty sú pre vás najdôležitejšie?
Rodina, spoznávanie nových ľudí a krajín alebo osobnostný rozvoj? To, ako vyhodnocujeme vlastnú spokojnosť a pocit šťastia, jednoznačne súvisí s našou aktuálnou životnou etapou. Je to iné, keď skončíme školu, v práci ešte len začíname, prípadne si súbežne s kariérou chceme založiť aj rodinu. A iné je, keď už máme dačo za sebou a v danej chvíli očakávame niečo iné.
Je vhodné si pomenovať oblasti, ktoré v práci chceme dosiahnuť. A hľadať vždy riešenia TU a TERAZ. Hoci sa vám v práci niečo nepozdáva, nemusí byť vždy riešením opustiť ju, zmeniť. Ale riešiť to priamo na mieste, v aktuálnej pracovnej pozícii.
Viete byť vďační? Viete si i pri istej nespokojnosti v práci nájsť niečo, za čo ste vďační, z čoho máte radosť, čo viete označiť ako pozitívne? Ak budete neustále vidieť všetko len čierne, nebudete spokojní nikdy a nikde.
Varovné signály pri syndróme vyhorenia.
Ako sme už spomenuli vyššie, syndróm vyhorenia nevzniká len z jednoduchej únavy, či nadmiery práce. Ľudia zvyčajne ignorujú varovné signály. Pri pocite dlhodobej nespokojnosti, únavy, znechutenia je ľahké prehliadnuť, že kdesi moja vlastná miera „preteká“.
Prečo vyhoríme? Pretože nie vždy dokážeme rýchlo a vhodne reagovať na podmienky, ktoré sa práve objavia. K tomu ešte máme nejaké individuálne danosti, nejakú frustračnú toleranciu, nejako zvládame alebo nezvládame každodennú záťaž. A neoddychujeme. Kedy ste si naposledy dovolili robiť NIČ?
- Stres a záťaž: Mohli by sme povedať, že naša miera stresu je výslednicou dvoch protikladne pôsobiacich síl. Na jednej strane sú to tzv. stresory (veci, ktoré nás zaťažujú), na druhej strane sú tzv. salutory (naše obranné schopnosti, ktoré máme dané, naučené na zvládanie ťažkostí). Pokiaľ v našom živote prevažujú stresory nad salutormi, vzniká stres.
Keď človek žije dlhodobo v stresových situáciách, hrozí mu riziko psychického vyhorenia.
- Frustrácia – neuspokojenie potrieb a očakávaní: Každý človek očakáva po práci uznanie, ocenenie (finančné, spoločenské). Ak ho nedostávame alebo dostaneme negatívne hodnotenie, stávame sa frustrovanými. Ak nemám uspokojenú túto potrebu – teda nevidím zmysel, nedostáva sa mi ocenenia, som frustrovaný, dôjde k riziku vzniku syndróm vyhorenia.
- Medziľudské vzťahy: Pokiaľ dlhodobo žijeme v hádkach, sporoch, konfliktoch, ak zažívame agresivitu a nezažívame rešpekt, ale naopak urážky a ponižovanie, sme favoritom na ceste za vyhorením.
- Emocionálna záťaž: K vyhoreniu častejšie dochádza v tých profesiách, kde sa kladú vysoké nároky na emocionálne vzťahy k ľuďom. V týchto povolaniach je rizikový denný intenzívny kontakt s množstvom ďalších ľudí, pričom sa od pracovníka vyžaduje veľká miera empatie, pochopenia.
Práca vás
neuspokojuje, ale bojíte sa zmeny?
Musíte s tým niečo urobiť. Inak hrozí vaše vyhorenie. Začnite pomaly a postupne. Ostaňte v práci, ktorú máte. Popri tom sa pokúste premyslieť a realizovať udržať si prácu, ktorú mám a popri tom si plánovať a realizovať nový, vlastný nápad.
Zapisujte si myšlienky a nápady. Inak sa vám môže stať, že o ne veľmi rýchlo prídete. Na vyčistenie mysle slúži napríklad automatické písanie. Môžete ho uskutoč?ova? skoro r?no. Hne?, ako vstanete z?postele, nap??te si na papier v?etko, ?o v?m v?ri hlavou.
ňovať skoro ráno. Hneď, ako vstanete z postele, napíšte si na papier všetko, čo vám víri hlavou.
Nezabúdajte na fyzickú aktivitu. Ľudia, ktorí majú málo pohybu, využívajú iba mozog. Energia však musí prúdiť celým telom. Nevyhýbajte sa stretnutiam s rôznymi ľuďmi. Môžu vám priniesť nový pohľad na vec alebo situáciu a môžu vás posunúť ďalej.
Ako sa v práci
netrápiť?
To, či sa trápime, či nie, je často o našom vlastnom postoji, o našom uhle pohľadu. Aby sme okrem porazeneckého a negativistického postoja a nazerania na situáciu, ktorá nám nevyhovuje, urobili aj niečo iné, predstavte si vaše obľúbené jedlo, váš najobľúbenejší koláč. Čo v ňom je, že vám tak chutí, že sa stal vašim favoritom? Ak by týmto koláčom bola vaša práca (alebo mala byť), aké prísady by musela obsahovať, aby vám chutila? Aby ste sa tešili na každé jedno sústo? Čo by malo byť inak, než je práve teraz?
Ak si predstavíte prácu, ktorá „vám chutí“, zrejme nebude pre vás ťažké popísať (vyslovene si spísať na papier), čo by bolo inak, než je teraz, v súčasnej práci.
Nechajte si dosť času, aby ste poriadne preskúmali, v čom sa oba varianty líšia – súčasný stav a želaný stav. Akonáhle si dokážete pomenovať nielen to, čo nechcete, ale aj to, čo chcete, môžete začať zvažovať, kam a aké konkrétne kroky môžete urobiť. Ak sa cítite stratení, nevidíte cestu. Ak sa dokážete upokojiť a rozhliadnuť, často sa ich ukáže aj viac. Úľavu prináša už len pomenovanie si toho, čo potrebujete zmeniť.
Ak už máte jasno v tom, čo chcete a súčasná situácia je príliš vzdialená od vašich potrieb, ani v tomto prípade nemusíte hneď písať výpoveď. Dajte si čas na rozmyslenie a zvažovanie. Robíte významné rozhodnutie. Urobte si reálny časový plán, dokedy budete premýšľať a hľadať možnosti a kedy už by ste mohli byť napríklad aj inde. Začnete mať situáciu zase viac vo svojich rukách, pod kontrolou.
Záver
Každopádne pri akomkoľvek pocite nespokojnosti v práci neostaňte v pozícii „musím to len dáko prežiť“. Vaše telo vám veľmi rýchlo bude oznamovať, ako veľmi sa mu daná situácia nepáči. Ide o to, začať danú situáciu riešiť aspoň trochu inak ako doteraz. Aby sa vaše zdroje nevyčerpali, aby ste skrátka nevyhoreli!
Použitá literatúra:
• KŘIVOHLAVÝ, J.: Psychologie smysluplnosti existence: Otázky na vrcholu života, Praha: Grada Publishing, 2006; • KŘIVOHLAVÝ, J.: Jak neztratit nadšení, Praha, grada Publishing, 1998
