„Švarc-systém“ z pohľadu odvodov
V prípade uzatvoreného trvalého pracovného pomeru zaplatí zamestnanec, okrem osôb, ktoré poberajú určitý typ dôchodku odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 9,4 % z vymeriavacieho základu t. j. spravidla z hrubej mzdy. Kedy zamestnanec neplatí odvody na poistenie v nezamestnanosti? Ako sa zmenil vymeriavací základ?
ODVODY Z POHĽADU ZAMESTNANCA. Zamestnanec zaplatí odvody do Sociálnej poisťovne v nasledovnej štruktúre:
• na nemocenské poistenie: 1,4 % z vymeriavacieho základu,
• na starobné poistenie: 4 % z vymeriavacieho základu,
• na invalidné poistenie: 3 % z vymeriavacieho základu,
• na poistenie v nezamestnanosti: 1 % z vymeriavacieho základu.
Ako bolo spomenuté, existujú však výnimky, pri ktorých zamestnanec neplatí odvody na poistenie v nezamestnanosti (napr. osoba, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok – viac ako 70 % pokles činnosti), či odvody na invalidné poistenie (napr. osoba, ktorá je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek).
Pre zamestnávateľov a zamestnancov bude od roku 2023 platiť nový maximálny vymeriavací základ pre platenie poistného na sociálne poistenie. Minimálny vymeriavací základ sa na zamestnanca nevzťahuje.
Podľa pracovnoprávnych predpisov je zamestnávateľ povinný odmeňovať zamestnanca v súlade s ustanoveniami zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v z.n.p. Suma vymeriavacieho základu na platenie poistného na jednotlivé druhy sociálneho poistenia zamestnanca je zamestnávateľom skutočne zúčtovaný príjem zamestnanca za vykonanú prácu, s prihliadnutím na sumu maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na mesiac. Maximálny vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti bude v úhrne mesačne 8 477 eur, z toho maximálne poistné 796,83 eura.
Zamestnanec z uzatvoreného pracovného pomeru zaplatí odvody do príslušnej zdravotnej poisťovne vo výške 4 % z vymeriavacieho základu (t. j. spravidla hrubá mzda). V prípade, ak ide o zdravotne postihnutú osobu, percentuálna sadzba odvodu sa znižuje na polovicu, t. j. 2 % z vymeriavacieho základu. Zamestnanec však platí do zdravotnej poisťovne tzv. preddavky na zdravotné poistenie. Uvedené znamená, že zamestnancovi zdravotná poisťovňa po skončení kalendárneho roka vykoná ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, kde porovná zaplatené preddavky na zdravotné poistenie s výškou poistného, ktoré sa malo zaplatiť.
Z doteraz uvedeného teda vyplýva, že zamestnanec zaplatí z hrubej mzdy spolu odvody mesačne vo výške 13,4 %.
ODVODY Z POHĽADU ZAMESTNÁVATEĽA. V prípade uzatvoreného trvalého pracovného pomeru zaplatí zamestnávateľ za svojho zamestnanca odvody do Sociálnej poisťovne vo výške 25,20 % z vymeriavacieho základu (t. j. spravidla z hrubej mzdy), v nasledovnej štruktúre:
• na nemocenské poistenie: 1,4 % z vymeriavacieho základu,
• na starobné poistenie: 14 % z vymeriavacieho základu,
• na invalidné poistenie: 3 % z vymeriavacieho základu,
• na úrazové poistenie: 0,8 % z vymeriavacieho základu,
• na garančné poistenie: 0,25 % z vymeriavacieho základu,
• na poistenie v nezamestnanosti: 1 % z vymeriavacieho základu,
• do rezervného fondu solidarity: 4,75 % z vymeriavacieho základu.
Identicky ako pri odvodoch zamestnanca zákon ustanovuje maximálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do Sociálnej poisťovne, platí rovnaký postup aj u zamestnávateľa.
Odvody do príslušnej zdravotnej poisťovne zaplatí zamestnávateľ za svojho zamestnanca z uzatvoreného pracovného pomeru vo výške 10 % z vymeriavacieho základu (t. j. spravidla hrubá mzda). V prípade, ak ide o zdravotne postihnutú osobu, percentuálna sadzba odvodu sa znižuje na polovicu, čo znamená 5 % z vymeriavacieho základu.
Zamestnávateľ tak zaplatí za svojho zamestnanca z hrubej mzdy odvody spolu mesačne vo výške 35,20 %.
V prípade, ak „odberateľ pracovnej sily“ spolupracuje s fyzickou osobou na živnosť, neplatí za ňu žiadne odvody do Sociálnej ani zdravotnej poisťovne, nakoľko živnostník sa stáva sám platiteľom tohto poistenia. Odberateľ v tomto prípade nemá žiadne odvodové zaťaženie, nakoľko zdravotné a sociálne poistenie si živnostník platí sám.
ODVODY Z POHĽADU ŽIVNOSTNÍKA. V prípade ak fyzická osoba začína podnikať na základe živnostnenského oprávnenia, určité obdobie neplatí odvody do Sociálnej poisťovne. V prípade živnostníka sa vznik odvodovej povinnosti voči Sociálnej poisťovne posudzuje vždy k 1. 7., resp. k 1. 10. (v prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania), pričom sa posudzuje výška dosiahnutých príjmov zo živnosti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie (napr. ak si fyzická osoba založí živnosť v roku 2022, jej odvodová povinnosť sa bude posudzovať k 1. 7. 2023, resp. k 1. 10. 2023, a to na základe dosiahnutého príjmu zo živnosti za rok 2022). Živnostník tak začne povinne platiť odvody do Sociálnej poisťovne až keď jeho príjem presiahne zákonom stanovenú hranicu.
Ak vznikne živnostníkovi povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, bude povinný ich platiť vo výške 33,15 % z vymeriavacieho základu, a to nasledovne:
• na nemocenské poistenie: 4,4 % z vymeriavacieho základu,
• na starobného poistenie: 18 % z vymeriavacieho základu,
• na invalidné poistenie: 6 % z vymeriavacieho základu,
• do rezervného fondu solidarity: 4,75 % z vymeriavacieho základu.
Pre samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne poistené osoby budú od roku 2023 platiť nové minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne poistenie. Odvody za január bude potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2023. Minimálne poistné bude pre SZČO predstavovať 200,72 eura a maximálne poistné bude vo výške 2 810,11 eura.
Minimálny a maximálny vymeriavací základ na sociálne poistenie pre samostatne zárobkovo činné osoby a dobrovoľne poistené osoby sa od 1. januára 2023 zvyšuje nasledovne:
• minimálny vymeriavací základ sa zvyšuje na 605,50 eura,
• maximálny vymeriavací základ sa zvyšuje na 8 477 eur.
Minimálne poistné pre povinne poistenú SZČO od 1. januára 2023 bude 200,72 eura. Maximálne poistné pre povinne poistenú SZČO od 1. januára 2023 bude 2 810,11 eura. Minimálne poistné pre dobrovoľne poistenú osobu, ktorá je dobrovoľne poistená dôchodkovo, nemocensky a v nezamestnanosti, bude od 1. januára 2023 vo výške 212,83 eura.
Informáciu zo Sociálnej poisťovne o novej výške poistného dostanú SZČO, ktorých sa to týka, v priebehu januára 2023 listom alebo do e-schránky, ak ju majú aktivovanú. Poistné v novej výške potom prvý raz zaplatia do 8. februára 2023 (za január 2023). V tejto súvislosti Sociálna poisťovňa odporúča SZČO a dobrovoľne poisteným osobám upraviť si výšku platby v trvalom bankovom príkaze a tiež si skontrolovať správny variabilný a špecifický symbol.
Ak vymeriavací základ živnostníka presiahne ustanovený maximálny vymeriavací základ, živnostník zaplatí odvody vo výške 33,15 % len z tohto maximálneho vymeriavacieho základu (v roku 2023 je to suma 8 477 eur). U živnostníka platí aj ustanovený minimálny vymeriavací základ (v roku 2023 je to suma 605,50 eur), čo znamená, že ak vymeriavací základ živnostníka bude rovný alebo nižší ako je minimálny vymeriavací základ, zaplatí odvody do Sociálnej poisťovne z tohto minimálneho vymeriavacieho základu.
Živnostník, ktorý nie je súčasne zamestnancom ani poistencom štátu, je povinný platiť preddavky na zdravotné poistenie hneď, a to vo výške minimálnych odvodov na zdravotné poistenie (v roku 2023 pôjde o sumu 84,77 eur mesačne). Jedná sa však o preddavky na zdravotné poistenie, tzn., že zdravotná poisťovňa vykoná po skončení kalendárneho roka živnostníkovi ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, ktorého výsledkom môže byť preplatok alebo nedoplatok.
ZMENA PRE ZAMESTNÁVATEĽOV A ZAMESTNANCOV. Pre zamestnávateľov a zamestnancov bude od roku 2023 platiť nový maximálny vymeriavací základ pre platenie poistného na sociálne poistenie.
Minimálny vymeriavací základ sa na zamestnanca nevzťahuje. Podľa pracovnoprávnych predpisov je zamestnávateľ povinný odmeňovať zamestnanca v súlade s ustanoveniami zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v z.n.p. Suma vymeriavacieho základu na platenie poistného na jednotlivé druhy sociálneho poistenia zamestnanca je zamestnávateľom skutočne zúčtovaný príjem zamestnanca za vykonanú prácu, s prihliadnutím na sumu maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na mesiac.
Maximálny vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti bude v úhrne mesačne 8 477 eur, z toho maximálne poistné 796,83 eura.
Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavacím základom jeho zamestnanca. Maximálny vymeriavací základ zamestnávateľa mesačne na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory, poistného na garančné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity za zamestnanca bude 8 477 eur, z toho maximálne poistné 2 068,36 eura. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený maximálnou výškou.
POSUDZOVANIE ZÁVISLOSTI PRÁCE Z POHĽADU ZDAŇOVANIA PRÍJMOV. Z pohľadu režimu zdaňovania príjmov predstavujú jednu zo skupiny príjmov zo závislej činnosti uvedených v rámci ustanovenia § 5 ods.1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) príjmy plynúce z uzatvoreného súčasného alebo predchádzajúceho odbobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu.
Zákon o dani z príjmov má teda obdobným vzťahom na mysli právny vzťah obdobný pracovnému pomeru, v ktorom je medzi platiteľom príjmu a daňovníkom pri výkone práce vzťah závislosti. Pri určení obdobného pomeru vychádza zákonodarca z predpokladu, že daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu je povinný dbať na jeho príkazy napriek tomu, že medzi uvedenými subjektami nie je uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Tento vzťah závislosti vyplýva buď z právneho predpisu, zmluvy alebo z inej právnej skutočnosti, v ktorom je jeden z účastníkov tohto vzťahu povinný pre druhého účastníka osobne konať práce určitého druhu, za ktoré je potom odmeňovaný. V praxi môže ísť najčastejšie napr. o činnosť vykonávanú podľa príkazov platiteľa na základe zmluvy uzavretej podľa Občianskeho zákonníka (zmluva o dielo, príkazná zmluva alebo nepomenovaná zmluva uzavretá v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka) alebo Obchodného zákonníka (napr. mandátna zmluva), pri ktorom predmetom zmluvy v skutočnosti nie je zhotovenie diela, obstaranie veci alebo vykonanie inej činnosti, ale druh práce, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce a pod. Zároveň však musí byť splnená podmienka uvedená v zákone o dani z príjmov, t. j. že daňovník je pri výkone práce povinný dbať na príkazy platiteľa príjmu.
| ? |
Príklad
Pán XY uzatvoril s obcou zmluvu o spolupráci v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka na vykonanie fotografických prác pre účely zhotovenia knižnej publikácie o obci z dôvodu výročia prvej zmienky o obci. Za túto prácu bola dohodnutá odmena 1 000 €.
Ide na strane pána XY o jednorazový príležitostný príjem oslobodený od dane?
Za príjem „z obdobného vzťahu“, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať jeho pokyny alebo príkazy, možno v niektorých situáciách považovať napríklad aj príjem na základe uzatvorenej príkaznej alebo nepomenovanej zmluvy uzatvornej podľa Občianskeho zákonníka. Ak z takejto zmluvy vyplývajú jednoznačne princípy „závislosti“ medzi občanom a platiteľom (napr. poskytovanie pracovných pomôcok, preplácanie cestovných náhrad) a ide o príjem za prácu, príjem sa považuje z daňového hľadiska za príjem zo závislej činnosti s príšlušným zdanením pred výplatou. Takýto príjem potom nie je možné považovať za tzv. ostatný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov (ako príjem z príležitostnej činnnosti, náhodný alebo jednorazový), ktorý by mohol byť od dane z príjmov oslobodený za predpokladu splnenia podmienok ustanovených v § 9 ods.1 písm. g) zákona o dani z príjmov.
O tom, či ide o právny pomer obdobný pracovnoprávnemu vzťahu, bude teda rozhodovať obsah uzavretej zmluvy, nie však jej formálne pomenovanie. Pri posudzovaní toho, či ide o obdobný pomer ako pracovnoprávny vzťah alebo o iný druh právneho vzťahu, bude správca dane pri prípadnej daňovej kontrole vychádzať z § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v z.n.p., v zmysle ktorého sa pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
Ing. Ján Mintál
