Právnická osoba, ktorá podala daňové priznanie k dani z príjmov a následne v ňom zistila chybu, opravuje túto chybu v súlade so zákonnou úpravou. Povinnosť opraviť chybu vzniká najmä v prípade zistenia vyššej daňovej povinnosti. Pamätať treba aj na zákonné lehoty, v ktorých je potrebné chybu opraviť a rozdiel na dani vysporiadať.

Možnosti opravy chýb

minulých období

Daňovú povinnosť k dani z príjmov vysporiadava daňovník podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie v zákonnej lehote. Právnická osoba vychádza pri vyčíslení základu dane z vedeného účtovníctva, v prevažnej väčšine z podvojného účtovníctva. Účtovná jednotka účtuje v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znp. účtovné prípady na základe akruálneho princípu, t.j. na základe vecnej a časovej súvislosti. Ak účtovná jednotka nedodržala zásadu vecnej a časovej súvislosti, zaúčtuje účtovné prípady týkajúce sa predchádzajúcich účtovných období v tom účtovnom období, keď túto skutočnosť zistila (účtuje o oprave chýb minulých účtovných období). Účtovanie opravy chýb na účtoch nákladov a výnosov za minulé účtovné obdobia je upravené v § 5 ods. 1 a v § 59 ods. 13 postupov účtovania (opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 v znp.) Oprava nevýznamných chýb sa účtuje ako oprava bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov a výnosov. Významné opravy chýb minulých účtovných období sa účtujú na účte 428-Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429-Neuhradená strata minulých rokov.

V zmysle § 17 ods. 15 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znp. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) sa tieto opravy, ak ide o náklady uznané za daňový výdavok alebo výnosy zahrnované do zdaniteľných príjmov zahrnú do základu dane toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia bez ohľadu na spôsob účtovania.

Ak daňovník v dôsledku účtovnej chyby minulých účtovných období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie náklady alebo nižšie výnosy, má povinnosť postupovať podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov a opravu nákladov alebo výnosov zahrnúť do toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým chyba časovo a vecne súvisí prostredníctvom dodatočného daňového priznania. Rovnaký postup uplatní daňovník ak zistí, že daňová strata má byť nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní.

Ak však daňovník v príslušnom zdaňovacom období v dôsledku účtovnej chyby zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy alebo nižšie náklady, ako mu vyplýva z účtovníctva a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, resp. vykázal nižšiu daňovú stratu, v súlade s § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov sa môže rozhodnúť, či:

·         podá dodatočné daňové priznanie, t. j. uplatní postup podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov

alebo

·         opravu chýb minulých účtovných období zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom opravu zaúčtoval v účtovníctve a dodatočné daňové priznanie nepodá. Takto vykonaná oprava už nebude mať vplyv na zdaňovacie obdobia, s ktorými vecne a časovo súvisí. Tento postup však možno uplatniť len, ak za príslušné zdaňovacie obdobie nezaniklo právo na vyrubenie dane.

Dodatočné daňové priznanie

Problematiku dodatočných daňových priznaní upravuje § 16 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znp. (ďalej len „daňový poriadok“).

Dodatočné daňové priznanie podáva daňovník vždy vtedy, ak po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania zistí, že jeho daň má byť vyššia, ako je uvedená v podanom daňovom priznaní, resp. daňová strata je nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní. Daňovník je povinný podať dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po uvedených zisteniach. V tejto lehote je dodatočná daň aj splatná. Rozdiel medzi vyššou daňovou povinnosťou vykázanou v dodatočnom priznaní oproti daňovej povinnosti pôvodne priznanej v riadnom daňovom priznaní podlieha sankciám.

Príklad 1

Právnická osoba v júni 2026 zistila, že do základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2025 zahrnula zaúčtovanú marketingovú štúdiu, ktorú však do konca roka 2025 neuhradila. V zmysle § 17 ods. 19 písm. c) zákona o dani z príjmov je tento zaúčtovaný náklad daňovým výdavkom až po zaplatení. V dôsledku uvedeného mala byť daňová povinnosť spoločnosti vyššia o sumu 1 250 eur. Ako má spoločnosť opraviť túto nezrovnalosť?

Spoločnosť má postupovať podľa § 16 ods. 2 daňového poriadku. V súlade s týmto ustanovením je spoločnosť povinná za zdaňovacie obdobie roka 2025 podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie, v ktorom uvedenú nezrovnalosť napraví a to do konca júla 2026 a v tejto lehote dodatočnú daň aj zaplatiť. Rozdiel na dani podlieha sankcii.

Daňovník môže podať dodatočné daňové priznanie aj dobrovoľne, ak zistí, že

·         daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia alebo

·         daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní alebo

·         daňové priznanie neobsahuje správne údaje.

Príklad 2

Obchodná spoločnosť v roku 2026 zistila, že zaúčtovala dodávateľskú faktúru za poskytnuté služby na účte 518 – Služby v roku 2024 vo výške 200 eur namiesto 2 200 eur. Rozdiel 2 000 eur je pre spoločnosť nevýznamnou sumou, preto v súlade s postupmi účtovania zaúčtovala uvedený rozdiel do nákladov v roku 2026. Môže spoločnosť uvedenú nezrovnalosť premietnuť v daňovom priznaní za rok 2026, alebo musí podať dodatočné daňové priznanie za rok 2024?

Ak spoločnosť v príslušnom zdaňovacom období (rok 2024) zahrnula do výsledku hospodárenia nižšie náklady, ako jej vyplýva z účtovných predpisov a z toho dôvodu vykázala vyšší základ dane a odviedla vyššiu daň alebo vykázala nižšiu daňovú stratu, podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z prímov sa môže rozhodnúť:

a)  či upraví (zníži) základ dane o sumu 2 000 eur za zdaňovacie obdobie roka 2024 prostredníctvom podaného dodatočného daňové priznania v súlade s § 16 daňového poriadku, alebo

b)  sumu vo výške 2 000 eur zahrnie do základu dane v roku 2026, v ktorom o oprave tejto chyby účtuje a dodatočné daňové priznanie za rok 2024 nepodá.

Príklad 3

Daňovník – právnická osoba v máji 2026 zistil, že v roku 2025 zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie výnosy o 2 000 eur, ktoré boli zároveň aj zdaniteľným príjmom a v auguste 2026 zistil, že v roku 2025 nezaúčtoval náklady vo výške 3 000 eur, ktoré boli uznaným daňovým výdavkom. Môže v danom prípade daňovník kumulovať obe chyby a postupovať podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov, keďže výsledkom je účtovná chyba v zaúčtovaných nižších nákladoch roku 2025 vo výške 1 000 eur?

Ak daňovník v dôsledku účtovnej chyby zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady, môže uplatniť postup podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov a danú účtovnú chybu zahrnúť do základu dane roku 2026 pri podaní daňového priznania za rok 2026. Ak ale daňovník v dôsledku účtovnej chyby zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie výnosy, vzniká mu povinnosť podať dodatočné daňové priznanie za rok 2025 v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zistení tejto skutočnosti. V tomto prípade sa teda daňovník nemôže rozhodnúť kumulovať uvedené chyby a postupovať len podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov. 

Ak daňovníkovi v dôsledku podania dodatočného daňového priznania vznikne preplatok na dani, pri jeho vysporiadaní sa postupuje podľa § 79 daňového poriadku. Ak správca dane bude mať pochybnosti o nižšej dani uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní, môže vykonať pred vrátením preplatku daňovú kontrolu. Najneskoršia lehota, v ktorej je možné podať dodatočné daňové priznanie, je viazaná na zánik práva vyrubiť daň upravený v § 69 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku. V daňovom poriadku sú tiež vymedzené prípady, kedy dodatočné daňové priznanie nemožno podať (§ 16 ods. 7 až 9).

V daňovom poriadku

je upravené aj podávanie

opravných daňových priznaní

Opravné daňové priznanie podáva daňovník v prípade, ak chyby v už podanom daňovom priznaní zistí a súčasne opraví pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania. V prípade podania opravného daňového priznania berie daňový úrad do úvahy toto priznanie a na predtým podané daňové priznanie neprihliada. Zákon neobmedzuje počet podaných opravných daňových priznaní. Daňový subjekt môže preto do lehoty na podanie daňového priznania podať aj viac opravných daňových priznaní. Pre ďalšie konanie je však rozhodujúce posledné opravné priznanie podané do lehoty na podanie daňového priznania, resp. do predĺženej lehoty. Opravným daňovým priznaním daňovník opravuje chyby, ktoré sám zistil v daňovom priznaní a predchádza tak budúcim sankciám, nakoľko rozdiel medzi pôvodne priznanou daňou a vyššou daňou uvedenou v opravnom daňovom priznaní nepodlieha žiadnym sankciám.

Pokiaľ pre právnickú osobu so zdaňovacím obdobím kalendárny rok 2025 bola zákonná lehota na podanie daňového priznania 31. marec 2026, opravné daňové priznanie už neprichádza do úvahy. Avšak v prípade, ak si daňovník oznámením predĺžil lehotu na podanie daňového priznania, opravné daňové priznanie môže byť podané najneskoršie v posledný deň predĺženej lehoty.

Vyplnenie tlačiva priznania

V oboch prípadoch je potrebné na tlačive daňového priznania vyznačiť, že sa jedná o opravné daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie (vyznačí sa „x“ na prvej strane tlačiva v časti „druh daňového priznania“).

Dodatočné daňové priznanie sa podá na tlačive daňového priznania platnom pre zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva. Právnická osoba, ktorá podáva dodatočné daňové priznanie vyplní na strane 5 tlačiva príslušnú časť (riadky 1120 až 1192). Na prvom riadku tejto časti uvedie dátum zistenia skutočnosti na podanie dodatočného daňového priznania kvôli overeniu dodržania lehoty na podanie dodatočného daňového priznania.

Údaje v dodatočnom daňovom priznaní sa vypĺňajú v rozsahu ako riadne daňové priznanie, ale v správnej výške. Následne rozdiely vyplývajúce z dodatočného daňového priznania v porovnaní s predchádzajúcim daňovým priznaním, ktorým je podané riadne daňové priznanie, opravné daňové priznanie alebo bezprostredne predchádzajúce dodatočné daňové priznanie, sa uvedú:

·         na riadku 1120 – daň alebo minimálna daň, ktorá bola uvedená na riadku 1050 v predchádzajúcom priznaní podanom za príslušné zdaňovacie obdobie

·         na riadku 1130 – zvýšenie alebo zníženie dane alebo minimálnej dane (s príslušným znamienkom) v dodatočnom daňovom priznaní oproti dani alebo minimálnej dani uvedenej v predchádzajúcom priznaní podanom za príslušné zdaňovacie obdobie

·         na riadku 1140 – posledná známa daňová strata uvedená na riadku 400 v predchádzajúcom priznaní podanom za príslušné zdaňovacie obdobie (na riadku 1120 sa v tom prípade uvedie 0)

·         na riadku 1150 – zvýšenie alebo zníženie daňovej straty (s príslušným znamienkom) v dodatočnom daňovom priznaní oproti daňovej strate uvedenej v predchádzajúcom priznaní podanom za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak posledná známa daňová strata prechádza do kladnej sumy dane, na riadku 1150 sa uvedie čiastka z riadku 1140 so znamienkom mínus. Ak sa posledná známa kladná čiastka dane mení na daňovú stratu, na riadku 1150 sa uvedie suma z riadku 400 so znamienkom plus.

Obdobne sa vyplnia riadky 1160 a 1170 (ak predmetom dodatočného priznania je úprava osobitného základu dane podľa § 17f), riadky 1180 a 1190 (ak predmetom dodatočného priznania je úprava základu dane podľa § 51e) a riadky 1191 a 1192 (ak predmetom dodatočného priznania je úprava základu dane podľa § 51ea).

Viac sa už dočítate v mesačníku DaÚ 8-9/2026.