Zákonník práce predstavuje základný právny predpis upravujúci pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom v Slovenskej republike. Jeho cieľom je zabezpečiť spravodlivé pracovné podmienky, ochranu práv zamestnancov a vytvoriť pravidlá pre vznik, trvanie a skončenie pracovného pomeru. Zákon upravuje pracovný čas, mzdu, dovolenku, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ako aj práva a povinnosti oboch strán pracovnoprávneho vzťahu. Dôležitou súčasťou Zákonníka práce je ochrana zamestnanca ako slabšej strany a dodržiavanie zásad rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie.

Úvod

Podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce ako primárneho prameňa pracovného práva na Slovensku má každý právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania. Tieto práva má každý zamestnanec bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie.

Ostatné novely zákona

Zákon č. 399/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, nadobudol účinnosť 1. 2. 2025.

Účelom zákona bola úprava najzásadnejších otázok, ktoré spôsobujú vysokým školám problémy v praxi, javia sa ako neefektívne a komplikujú a predlžujú rozhodovacie procesy. Účelom bolo tiež odstránenie niektorých nepresností zákona. Odstránením príslušných problémov sa zefektívnili procesy riadenia vysokých škôl. Predmetom zákona bola najmä úprava pôsobnosti akademického senátu, lehôt pre vyhlásenie voľby rektora, spôsobu obsadzovania miest vedúcich zamestnancov verejnej vysokej školy, kreácie správnej rady a kvalifikačných predpokladov na obsadzovanie funkčného miesta docenta a profesora.

Zákon č. 77/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, nadobudol účinnosť 17. 4. 2025.

Právna úprava zákona o štátnej podpore nájomného bývania bola striktná, pokiaľ ide o vymedzenie požiadaviek na byty a bytové domy, ktoré môžu byť súčasťou systému štátom podporovaného nájomného bývania. Uvedené obmedzenie znemožňovalo zahrnutie mnohých existujúcich alebo plánovaných bytových domov najmä v zmiešaných územiach s určenou (menšinovou) funkciou občianskej vybavenosti využiteľnej aj na výstavbu nebytových priestorov na účely ubytovania do systému štátom podporovaného nájomného bývania, ktoré by v týchto zmiešaných územiach želateľne zvýšili podiel dostupného bývania pre širokú verejnosť. Súčasne, so zámerom zvýšiť podiel dostupného bývania najmä vo väčších aglomeráciách, bolo umožniť prestavbu nedostatočne využívaných nebytových budov na bytové domy. Z vyššie uvedených dôvodov sa preto zaviedla úprava systému štátom podporovaného nájomného bývania, ktorá umožnila do systému zahrnúť aj také budovy, pri ktorých bola vykonaná zmena ich funkcie z nebytovej budovy na bytový dom jej stavebnou prestavbou, a aj také bytové domy, v ktorých sa menšinovo nachádzajú aj nebytové priestory určené na funkciu ubytovania, ktoré s výnimkami uvedenýmiv zmenách musia spĺňať všetky právnymi predpismi a technickými normami požiadavky na stavebno - technické vyhotovenie bytu. Právna úprava súčasne zrušila minimálne veľkostné obmedzenie projektu nájomného bývania vyjadrené aspoň 20 bytmi s cieľom zahrnutia čo najväčšieho množstva projektov do systému štátom podporovaného nájomného bývania. Za účelom prevencie neželaných dopadov na kvalitu štátom podporovaného nájomného bývania sa však súčasne zaviedlo obmedzenie, že vo všetkých projektoch nájomného bývania jedného investičného partnera v jednom katastrálnom území môže byť najviac 100 bytov určených rozhodnutím stavebného úradu ako nebytové priestory na funkciu bývania alebo ubytovania a vo všetkých projektoch nájomného bývania jedného investičného partnera celkovo najviac 500 takýchto nájomných bytov. Možnosť schvaľovať projekty nájomného bývania vo vzťahu k bytovému domu, ktorého súčasťou sú nájomné byty určené rozhodnutím stavebného úradu ako nebytové priestory na funkciu bývania alebo ubytovania, sa zároveň obmedzilo len do 31. 12. 2028.

Okrem toho došlo k nahradeniu doterajšej úpravy spracúvania osobných údajov agentúrou a ich ochrany podrobnejšou úpravou zodpovedajúcou požiadavkám vyplývajúcim zo zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov. Najmä sa podrobne vymedzili účely spracúvania osobných údajov agentúrou, definovali sa kategórie dotknutých, zoznam spracúvaných osobných údajov pre jednotlivé kategórie dotknutých osôb a vymedzil sa okruh príjemcov, ktorým môže agentúra na určitý účel určité osobné údaje poskytnúť. Z dôvodu prevencie zneužitia systému štátom podporovaného nájomného bývania sa tiež ustanovila možnosť agentúry spracúvať biometrické údaje záujemcu a členov domácnosti záujemcu v rozsahu biometrickej charakteristiky hlasu, tváre a podpisu, a to na účely zisťovania, overenia a kontroly ich totožnosti. Cieľom zmien v Zákonníku práce bolo zvýšiť dostupnosť štátom podporovaného nájomného bývania pre zamestnancov reagujúc na aktuálne ekonomické podmienky, najmä rastúce ceny bývania a infláciu.

Zákon č. 142/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, nadobudol účinnosť 15. 7. 2025.

Obmedzenie pracovného času sa nevzťahovalo na člena posádky vykonávajúceho leteckú záchrannú službu alebo let potrebný na záchranu života. Zamestnávateľ bol povinný utvoriť pre tohto člena posádky vhodné podmienky na odpočinok vrátane neprerušovaného odpočinku na lôžku. Uvedené lety sa v systéme civilného letectve označujú ako „MEDEVAC“ alebo „HOSP“. Súčasťou týchto letov je aj špeciálna kategória letov označovaná v právne záväzných aktoch Európskej únie ako „lety HEMS“.

Vzhľadom na špecifickosť vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby bolo potrebné bližšie samostatne upraviť pracovný čas príslušnej kategórie členov leteckého personálu, konkrétne členov letovej posádky a členov technickej posádky vrtuľníkov používaných v obchodnej leteckej doprave na prevádzku vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby zamestnávateľom so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky (tzv. prevádzka HEMS). Zákonom sa zároveň ustanovili nové oprávnenia inšpektorov práce pri vykonávaní cestných kontrol dodržiavania právnych predpisov z oblasti organizácie pracovného času v cestnej doprave. Tieto nové oprávnenia nadväzujú na oprávnenie inšpektorov práce dávať pokyny na zastavenie vozidla. Dopravný úrad určil „okruh pracovísk, podmienky výkonu a obdobie výkonu ťažkej duševnej práce s vysokou intenzitou práce“. Keďže člen leteckého personálu musí byť na výkon ťažkej duševnej práce s vysokou intenzitou práce zdravotne spôsobilý, zákonom sa upravili príslušné ustanovenia zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov týkajúce sa zdravotnej spôsobilosti zohľadňujúc príslušné právne záväzné akty Európskej únie.

Zákon č. 261/2025 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií, nadobudol účinnosť 1. 11. 2025 a 1. 1. 2026.

Zmenil a doplnil sa Zákonník práce s cieľom zosúladiť definíciu závislej práce so zvyšným obsahom Zákonníka práce, a tým znížiť mieru jeho obchádzania, ako aj vzhľadom na zmenu zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch ustanovujúcom, že niektoré sviatky sa nepovažujú za dni pracovného pokoja, a teda sa nemá uplatňovať ani zákaz práce v maloobchodnom predaji.

Zákon č. 300/2025 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vysokoškolský zákon) nadobudol účinnosť 1. 9. 2026.

Pôvodný zákon nezodpovedal súčasným legislatívnym štandardom, a to s ohľadom na množstvo novelizácii. Nová právna úprava vychádza z osvedčených a funkčných základov doterajšej právnej úpravy vysokého školstva, pričom zároveň reaguje na potrebu prijatia moderného právneho predpisu, ktorý by zodpovedal potrebám aplikačnej praxe a trhu práce. Nový zákon je primárne zameraný na otázky štúdia, v rozsahu kompetenčných otázok a rozhodovacích procesov vnútri vysokých škôl v podstatnej miere zachováva aktuálny právny stav. Cieľom bolo zjednodušiť a spriehľadniť právnu úpravu, znížiť administratívne zaťaženie vysokých škôl aj študentov a zároveň zaviesť jasné pravidlá pre implementáciu bolonského procesu. Východiskom je eliminovať ustanovenia, ktoré sú z hľadiska efektívneho fungovania vysokých škôl a realizácie štúdia nadbytočné, neprehľadné a príliš podrobné. K takýmto opatreniam patrí napríklad úprava ustanovení regulujúcich jednotlivé registre. Zákon poskytuje väčšiu mieru slobody vysokým školám i študentom pri zachovaní základného rámca pravidiel. Dôraz sa kladie na zvýšenie úrovne vedomostí, zručností a kompetencií absolventov a ich lepšiu pripravenosť na trh práce, a to najmä prostredníctvom praktického vyučovania a posilnenia spolupráce s odborníkmi z praxe. Právna úprava zavádza flexibilné štúdium umožňujúce kombináciu rôznych foriem vzdelávania, zohľadňovaných pri uznávaní kreditov. Pre študentov sa tiež zavádza možnosť výberu absolvovania záverečnej stáže alebo písania záverečnej práce. Zároveň sa určenie formy záverečnej práce ponecháva na vysokú školu, ktorá môže zohľadniť špecifiká toho, ktorého študijného odboru. Vysoké školy budú povinné poskytovať poradenské a podporné služby pre študentov a zamestnancov, pričom sa zavádza systém mentoringu a tútorstva („buddy systém“) na uľahčenie integrácie nových študentov do vysokoškolského prostredia. Zaviedli sa opatrenia na zvýšenie atraktivity profesie vysokoškolského učiteľa, nastavením spravodlivejších a stabilnejších pracovných podmienok. Týmito opatreniami sú najmä uzatvorenie zmluvy po deviatich rokoch na funkčnom mieste vysokoškolského učiteľa až do dosiahnutia 70 rokov veku a úprava tvorivého voľna, tzv. sabatikalu raz za sedem rokov na šesť mesiacov, s možnosťou venovať sa vedeckej alebo umeleckej práci, či zvyšovaniu svojej kvalifikácie.

V Zákonníku práce sa zaviedli najmä úpravy súvisiace s novým zákonom o vysokých školách. Zároveň sa v zákone o sociálnom poistení vytvoril priestor pre spracúvanie osobných údajov absolventov na účely analýz uplatnenia absolventov, a tým skvalitňovania vysokoškolského vzdelávania pripravujúceho absolventov v súlade s požiadavkami trhu práce.

Zákon č. 406/2025 Z. z. o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobudol účinnosť 1. 1. 2026.

Zákon je tretím reformným zákonom v rámci vytvárania systému dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti a nadväzuje na reformu dohľadu nad sociálnou starostlivosťou, ktorej účelom bolo vytvoriť funkčný systém správneho dozoru a tým prispieť k posilneniu efektívnosti a kvality sociálnej pomoci poskytovanej v rámci práva sociálneho zabezpečenia. Tento zámer bol naplnený prijatím zákona č. 345/2022 Z. z. o inšpekcii v sociálnych veciach. Zákon priamo nadväzuje na reformu posudkovej činnosti realizovanú zákonom č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Od záverov obsiahnutých v integrovanom posudku na základe integrovanej posudkovej činnosti vykonanej v pôsobnosti príslušných orgánov štátnej správy, vychádza aj vymedzenie cieľovej skupiny osôb, pre ktoré je určený príspevok na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby poskytovaný v pôsobnosti príslušných orgánov štátnej správy. Nárok na príspevok na pomoc pri odkázanosti je podmienený výrokom integrovaného posudku o stupni odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby - účastníka konania o integrovanom posudku, ak je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. V Zákonníku práce sa v súvislosti so zabezpečením pracovných podmienok tzv. nepedagogických zamestnancov v zariadeniach v sociálnej oblasti zaviedli doplnenia zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

V záujme podpory niektorých rodičov v pracovnoprávnych vzťahoch.

Viac sa už dočítate v mesačníku Poradca 1/2027, ktorý práve vychádza a kde je uverejnený Zákonník práce po novelách s komentárom.