K 1. 1. 2019 nadobudli účinnosť viaceré právne normy, ktoré upravujú výpočet nielen daňovej povinnosti, ale aj odvodov v oblasti poistných vzťahov. Aké legislatívne zmeny majú priamy dopad na vedenie a spracovanie mzdového účtovníctva?

ZMENA LEGISLATÍVNYCH PREDPISOV:

·         Nariadenie vlády SR č. 300/2018, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2019

·         Opatrenie MPSVR č. 196/2018 Z. z. o úprave súm životného minima, ktorým sa účinnosťou od 1. júla 2018 ustanovuje suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu vo výške 205,07 €

·         Novela č. 63/2018 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. 5. 2018

·         Novela č. 209/2018 Z. z. zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. 9. 2018

·         Novela č. 281/2018 Z. z. zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 11. 10. 2018

·         Novela č. 282/2018 zákona č. 461/2013 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 30. 10. 2018

·         Novela č. 317/2018 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 19. 11. 2018

·         Novela č. 366/2018 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 30. 12. 2018

·         Novela č. 289/2017 Z. z. zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. 7. 2018

·         Novela č. 351/2018 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 30. 12. 2018

·         Novela č. 347/2018 Z. z. Zákonníka práce v rámci novely zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. 1. 2019

·         Novela č. 347/2018 Z. z. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. 1. 2019

·         Novela č. 368/2018 Z. z. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. 1. 2019

·         Novela č. 10/2018 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. 4. 2019

·         Oznámenie Ministerstva financií SR č. MF/016579/2018-721 o určení vzorov tlačív používaných v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti platných od 1. 1. 2019

·         Oznámenie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 6. 12. 2018 o určení vzorov tlačív používaných v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti platných od 1. 1. 2019

·         Oznámenie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 20. 12. 2018 o určení vzoru tlačiva „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch“ používaného v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti platného za rok 2018

·         Novela č. 320/2018 zákona č.  253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. 12. 2018

·         Novela č. 318/2018 Z. z. zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. 1. 2019

·         Nariadenie vlády SR č. 388/2018 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené stupnice platových taríf zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme s účinnosťou od 1. 1. 2019

·         Nariadenie vlády SR č. 354/2018 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách s účinnosťou od 1. 1. 2019

·         Nariadenie vlády SR č. 389/2018, ktorým sa ustanovujú zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov s účinnosťou od 1. 1. 2019.

ÚPRAVA MINIMÁLNEJ MZDY A VÝŠKA MZDOVÝCH PLNENÍ V ROKU 2019. Dňa 6. 11. 2018 bolo vyhlásené v Zbierke Zákonov Nariadenie vlády SR č. 300/2018, ktoré zrušuje nariadenie vlády SR č. 278/2017 Z. z. Od 1. 1. 2019 sa výška minimálnej mzdy zvýšila:

·         zo sumy 480 € na sumu 520 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,

·         zo sumy 2,759 € na sumu 2,989 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom, ktorého ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín.

Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú okrem základnej a motivačnej zložky mzdy aj doplnkové plnenia, ktorých väčšina predstavuje mzdové zvýhodnenia (v praxi označované pod pojmom „príplatky“). Majú špecifický charakter, pretože nárok na ne vzniká len za určitých objektívne splnených predpokladov spojených s výkonom práce. Súčasná právna úprava garantuje minimálnu výšku týchto plnení, ktorá je priamo závislá od výšky minimálnej mzdy ustanovenej nariadením vlády pre príslušný kalendárny rok.

V SÚLADE SO ZÁKONNÍKOM PRÁCE JE ZAMESTNÁVATEĽ POVINNÝ POSKYTOVAŤ ZAMESTNANCOVI NASLEDOVNÉ DRUHY PRÍPLATKOV:

Sadzba mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu

(§ 122a Zákonníka práce) sa poskytuje najmenej v sume 25 % (od 1. 5. 2019 v sume 50 %) minimálnej hodinovej mzdy [pri derogačnej klauzule najmenej v sume 20% a od 1. 5. 2019 v sume 45 % minimálnej hodinovej mzdy], t.j.:

·         od 1. 5. 2018 do 31. 12. 2018 vo výške 0,68975 € (pri derogačnej klauzule 0,5518 €)

·         od 1. 1. 2019 do 30. 4. 2019 vo výške 0,74725 € (pri derogačnej klauzule 0,5978 €)

·         od 1. 5. 2019 do 31. 12. 2019 vo výške 1,4945 € (pri derogačnej klauzule 1,34505 €).

Sadzba mzdového zvýhodnenia za prácu v nedeľu

(§ 122b Zákonníka práce) sa poskytuje najmenej v sume 50 % (od 1. 5. 2019 v sume 100 %) minimálnej hodinovej mzdy [pri derogačnej klauzule najmenej v sume 40 % a od 1. 5. 2019 v sume 90 % minimálnej hodinovej mzdy], t.j.:

·         od 1. 5. 2018 do 31. 12. 2018 vo výške 1,3795 € (pri derogačnej klauzule 1,1036 €)

·         od 1. 1. 2019 do 30. 4. 2019 vo výške 1,4945 € (pri derogačnej klauzule 1,1956 €)

·         od 1. 5. 2019 do 31. 12. 2019 vo výške 2,989 € (pri derogačnej klauzule 2,6901 €).

Sadzba mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu I. (ak nejde o rizikovú prácu) sa poskytuje najmenej v sume 30 % minimálnej hodinovej mzdy (do 30. 4. 2018 najmenej v sume 20 %) a od 1. 5. 2019 najmenej v sume 40 % minimálnej hodinovej mzdy [pri derogačnej klauzule od 1. 5. 2018 najmenej v sume 25 % a od 1. 5. 2019 v sume 35 % minimálnej hodinovej mzdy], t.j.:

·         od 1. 1. 2018 do 30. 4. 2018 vo výške 0,5518 €

·         od 1. 5. 2018 do 31. 12. 2018 vo výške 0,8277 € (pri derogačnej klauzule 0,68975 €)

·         od 1. 1. 2019 do 30. 4. 2019 vo výške 0,8967 € (pri derogačnej klauzule 0,74725 €)

·         od 1. 5. 2019 do 31. 12. 2019 vo výške 1,1956 € (pri derogačnej klauzule 1,04615 €).

Sadzba mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu II. ak ide o rizikovú prácu

sa poskytuje od 1. 5. 2018 najmenej v sume 3 5 % minimálnej hodinovej mzdy (do 30. 4. 2018 najmenej v sume 20 %) a od 1. 5. 2019 najmenej v sume 50 % minimálnej hodinovej mzdy, t.j.:

·         od 1. 1. 2018 do 30. 4. 2018 vo výške 0,5518 € (20 % minimálnej hodinovej mzdy)

·         od 1. 5. 2018 do 31. 12. 2018 vo výške 0,96565 € (35 % minimálnej hodinovej mzdy)

·         od 1. 1. 2019 do 30. 4. 2019 vo výške 1,04615 € (35 % minimálnej hodinovej mzdy)

·         od 1. 5. 2019 do 31. 12. 2019 vo výške 1,4945 € (50 % minimálnej hodinovej mzdy).

Nepeňažný príjem v súvislosti s používaním motorového vozidla v roku 2019

V súlade s ust. § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov sa od 1. 1. 2014 pri výpočte nepeňažného príjmu zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla zamestnávateľa na služobné a súkromné účely zohľadňuje opotrebenie, resp. „vek“ poskytnutého motorového vozidla. Uvedené sa prejavuje na znížení vstupnej ceny vozidla o 12,5 % za každý ďalší rok jeho používania, čo má priamy dopad na zníženie nepeňažného príjmu zamestnanca zo závislej činnosti, ktorý vstupuje do úhrnu zdaniteľných príjmov zamestnanca.

Príklad

Zamestnávateľ v januári 2014 kúpil osobný automobil a zaradil ho do majetku. Osobný automobil bol pridelený zamestnancovi na služobné a súkromné používanie dňa 15. 2. 2014. Vstupná cena (obstarávacia cena) osobného automobilu bola 9 000 € (cena s DPH). Prepočet mesačného nepeňažného príjmu zamestnanca za roky 2014 až 2021 je uvedený v tabuľke.

V akej výške bude nepeňažný príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla v spracovaní výplat za mesiac január 2019?

Nepeňažný príjem zamestnanec predstavuje 1 % zo vstupnej ceny vozidla 9 000 € zníženej o 62,5 %, nakoľko rok 2019 je 6. rokom od zaradenia vozidla do užívania, t.j. 33,75 € [1% z (9 000 – 5 625)].

Nepeňažný príspevok na ubytovanie

Od 1. 1. 2019 nadobúda účinnosť zákon č. 368/2018, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

V rámci tejto novely bol novelizovaný aj zákon o dani z príjmov, v rámci ktorého sa upravuje oslobodenie nepeňažného benefitu pre zamestnanca v podobe poskytnutého ubytovania zamestnávateľom. V súlade s § 5 ods. písm. p) zákona je od dane oslobodené: „nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere od zamestnávateľa, ktorého prevažujúca činnosť je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke, za účelom zabezpečenia ubytovania zamestnanca podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu zákona v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne, ktoré sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie v príslušnom kalendárnom mesiaci; ak takto určené plnenie presiahne sumu 60 eur alebo jej pomernú časť zodpovedajúcu výške podľa počtu dní ubytovania v príslušnom kalendárnom mesiaci, do zdaniteľných príjmov sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

To znamená, že zamestnávateľ, ktorého prevažujúca činnosť je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke, môže poskytovať zamestnancovi v pracovnom pomere, ubytovanie a toto nepeňažné plnenie bude v úhrnnej sume najviac 60 € mesačne oslobodené od dane a od odvodov na zdravotné a sociálne poistenie.

Ak takto určené plnenie presiahne sumu 60 €, do zdaniteľných príjmov sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu. Ak nebude ubytovanie zabezpečené počas celého kalendárneho mesiaca, určí sa suma nepeňažného plnenia, ktorá je oslobodená od dane pomerne podľa počtu dní, kedy bolo zamestnancovi ubytovanie zabezpečené.

Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. p) v znení účinnom od 1. januára 2019 sa použije na nepeňažné plnenia poskytnuté zamestnancom od zamestnávateľa po 31. decembri 2017 prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie roku 2018 alebo pri podaní daňového priznania po 31. decembri 2018. To znamená, že z dôvodu zavedenia tohto nového inštitútu dochádza aj k úprave Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch za rok 2018, na ktorom sa pre rok 2018zaviedol nový riadok 13. Na tomto riadku sa uvedie úhrnná suma nepeňažného plnenia poskytnutá za účelom zabezpečenia ubytovania, ktoré bolo v zdaňovacom období 2018 poskytnuté zamestnancovi a zamestnávateľ v priebehu roka 2018 z tohto nepeňažného plnenia zrážal preddavok na daň, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. p) zákona a § 52zu ods. 1 zákona. Jedná sa o nepeňažné plnenie v úhrnnej sume najviac 60 € mesačne, ktoré sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie v príslušnom kalendárnom mesiaci roka 2018, pričom táto suma je uvedená aj na r. 01 tohto potvrdenia. Oslobodenie tohto nepeňažného plnenia možno uplatniť pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň tak, že o sumu uvedenú na riadku 13 tohto potvrdenia sa zníži úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti na r. 01 ročného zúčtovania preddavkov na daň (alebo na r. 36 daňového priznania typ A alebo na r. 38 daňového priznania typ B).

Ak zamestnávateľ vystavil zamestnancovi potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2018, v ktorom nevyplnil údaj na riadku 13 týkajúci sa nepeňažného príspevku na ubytovanie poskytnutého v roku 2018, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie od dane, je povinný vystaviť zamestnancovi za rok 2018 opravné potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2018.

Ak ide o zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nepeňažné plnenie na ubytovanie neposkytoval, na daňové účely sa akceptuje aj Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2018, ktorý riadok 13 neobsahuje.

POVINNOSŤ ZAMESTNÁVATEĽA OZNÁMIŤ VOĽNÉ PRACOVNÉ MIESTO. Dňa 1. 1. 2019 nadobudla účinnosť novela č. 376/2018 zákona 5/2004 o službách zamestnanosti, v ktorej sa zavádza nová povinnosť zamestnávateľa. V súlade s ust. § 62 ods. 6 zákona: „Zamestnávateľ je povinný oznámiť voľné pracovné miesto a jeho charakteristiku úradu, v ktorého územnom obvode sa pracovné miesto nachádza; to sa nevzťahuje na voľné pracovné miesto, o ktorom zamestnávateľ poskytuje údaje do informačného systému verejnej správy prevádzkovaného na ústrednom portáli verejnej správy podľa osobitného predpisu.“.

Z uvedeného vyplýva, že s účinnosťou od 1. 1. 2019 je zamestnávateľ povinný oznámiť voľné pracovné miesto a jeho charakteristiku úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v územnom obvode ktorého sa pracovné miesto nachádza. Lehotu, v akej je potrebné voľné pracovné miesto (VPM) nahlásiť, zákonné ustanovenie neobsahuje. V súlade s § 68a ods. 1 písm. e) zákona úrad práce za nesplnenie tejto povinnosti uloží zamestnávateľovi pokutou do výšky 300 €. Uvedená povinnosť sa nevzťahuje na to voľné pracovné miesto, o ktorom zamestnávateľ poskytuje údaje do informačného systému verejnej správy prevádzkovanom na ústrednom portáli verejnej správy podľa osobitného predpisu (napr. zamestnávateľ, ktorý sa riadi zákonom o štátnej službe).

Podľa usmernenia Ústredia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na webovom sídle zamestnávateľ môže takéto voľné pracovné miesto oznámiť:

·         na úrade práce osobne u pracovníka – agenta pre voľné pracovné miesta, telefonicky, emailom. Zoznam agentov pre pracovné miesta sa nachádza na webovom sídle úradu práce www.upsvr.gov.sk,

·         vyplnením tlačiva „nahláška voľných pracovných miest“. Vyplnené tlačivo je potrebné zaslať na úrad práce prostredníctvom pošty, faxu alebo formou elektronickej pošty,

·         online prostredníctvom webovej stránky www.istp.sk. Po jednoduchej a bezplatnej registrácii v systéme ISTP, môže zamestnávateľ bezplatne vytvárať, evidovať a zverejňovať ponuky pracovných miest a osloviť tak uchádzačov o zamestnanie evidovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny ako aj všetkých záujemcov o zamestnanie.

Z dôvodu zachovania aktuálnosti pracovných miest platí pri nahlásení VPM prostredníctvom www.istp.sk obmedzenie platnosti tejto informácie a to na 1 rok od dátumu nahlásenia ponuky pracovného miesta. O uplynutí ročnej lehoty bude zamestnávateľ informovaný upozorňujúcim e-mailom mesiac pred ukončením ročnej platnosti pracovného miesta, následne každých 7 dní a posledný raz 3 dni pred ukončením ročnej platnosti ponuky. Ak bude mať zamestnávateľ záujem o obsadenie tejto pracovnej pozície aj naďalej, po zrušení tejto ponuky pracovného miesta môže vytvoriť novú ponuku formou kópie. Vytvorením kópie sa pracovná ponuka považuje za novo nahlásené pracovné miesto s plynutím novej lehoty na ďalší 1 rok

·         zamestnávateľ môže voľné pracovné miesto nahlásiť a zverejniť aj na internetovom portáli na www.profesia.sk a na www.kariera.sk (s príslušným poplatkom). Po zverejnení na týchto portáloch bude úrad práce považovať zákonnú povinnosť nahlásiť voľné pracovné miesto za splnenú,

·         o ďalších možnostiach využitia aj iných internetových portálov, či ďalších subjektov bude ústredie práce informovať postupne, ako bude s nimi nadväzovať spoluprácu.

Podľa informácií z ústredia úradu práce, ak zamestnávateľ nahlasuje voľné pracovné miesto, ktoré je vhodné aj pre štátneho príslušníka tretej krajiny, je povinný nahlásiť aj toto VPM a to na úrade práce, v územnom obvode ktorého sa voľné pracovné miesto vhodné pre štátneho príslušníka tretej krajiny nachádza. Môže to urobiť osobne, telefonicky alebo poštou na príslušnom úrade práce, prostredníctvom internetovej stránky www.upsvr.gov.sk vyplnením dokumentu „nahláška voľných pracovných miest“ alebo prostredníctvom bezplatného internetového portálu www.istp.sk. Iba v týchto prípadoch bude úrad považovať povinnosť nahlásiť voľné pracovné miesto vhodné aj pre štátneho príslušníka tretej krajiny za splnenú.

(Viac o tejto téme sa dočítate v mesačníku PaM 4-5/2019 a odborných tematických publikáciách DOM – dane, odvody, mzdy; Príručka mzdovej účtovníčky, Zákoník práce s komentárom)

Podnikanie je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom  mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu. Živnostenské podnikanie prevádzkované na základe živnostenského oprávnenia je jedným z niekoľkých spôsobov podnikania v Slovenskej republike. Ide o každé samostatné a sústavné prevádzkovanie činnosti, ktorá nie je týmto zákonom vylúčená. Druhým typom podnikania je podnikanie podľa Obchodného zákonníka ako obchodné spoločnosti, napríklad s.r.o., a.s., jednoduchá spoločnosť na akcie a družstvo

ŽIVNOSŤ

Pojem živnosť

Obsah pojmu živnosť je vymedzený v nadväznosti na pojem podnikanie podľa Obchodného zákonníka, ale jeho rozsah je v porovnaní s ním užší, čo je vyjadrené väzbou na podmienky stanovené

živnostenským zákonom.

Živnosť

• sústavná činnosť, ktorá je prevádzkovaná samostatne,
• činnosť prevádzkovaná vo vlastnom mene,
• činnosť prevádzkovaná na vlastnú zodpovednosť,
• jej účelom je dosiahnutie zisku,
• musia byť splnené podmienky v medziach podľa tohto zákona.

Ide o tzv. kritéria, na základe ktorých je možné považovať činnosť za živnosť. Živnosť ako sústavná činnosť je považovaná za podnikanie. Pojem podnikanie je upravený zákonom č. 513/1991 Zb.

Obchodným zákonníkom. Obchodný zákonník hovorí o podnikaní ako o činnosti vykonávanej podnikateľom.

• Sústavnosť podnikania

Za žiadnych okolností nejde o činnosť čisto náhodnú alebo vykonávanú zriedkavo. Ide o činnosť pravidelne opakujúcu sa a nielen činnosť príležitostnú. Za sústavnú činnosť považujeme aj sezónne práce (letné alebo zimné).

• Samostatnosť podnikania

Podnikanie sa vykonáva samostatne podnikateľom a za každých okolností na základe živnostenského oprávnenia na podnikateľskú činnosť. O podnikanie nejde v pracovnom alebo obdobnom závislom

pomere, ale s vlastným rozhodovaním o podnikateľských zámeroch a aktivitách. Pri podnikaní osoba podnikateľa rozhoduje o svojej činnosti ale i o spôsobe, akým túto činnosť vykonáva. To znamená, že ide o činnosť vo svojej vlastnej réžii. Podnikateľská činnosť je vykonávaná vo vlastnom mene podnikateľa, pod ktorým je zapísaný v obchodnom registri.

• Vlastná zodpovednosť podnikateľa

Osoba podnikateľa je sama zodpovedná za priebeh svojej činnosti, ktorej výsledkom je dosiahnutie zisku. Za každé svoje konanie v rámci svojej činnosti nesie sám zodpovednosť. Dá sa povedať, že vymedzenie pojmu podnikanie podľa živnostenského zákona je takmer totožné s vymedzením pojmu

podnikanie podľa Obchodného zákonníka. Živnostenské oprávnenie môže prevádzkovať len osoba, ktorej to nezakazuje iný právny predpis, napríklad nepracuje v oblasti, kde to nie je obmedzené prípadne vylúčené. Živnostenský zákon vymedzuje osoby a subjekty, ktoré nie sú oprávnené podnikať na základe živnostenského zákona. Skupiny činnosti vylúčení z pôsobnosti živnostenského zákona.

Výpočet týchto činností vylúčených z pôsobnosti živnostenského zákona je určený taxatívne v § 3 a zahrňuje na jednej strane činnosti, ktorých podriadenie živnostenskému zákonu je nevhodné vzhľadom k ich povahe, a na strane druhej tiež činnosti, ktoré pre svoj význam vyžadujú zvláštne, spravidla náročnejšie zákonné úpravy.

Živnostenský zákon vymedzuje činnosti, ktoré nie sú živnosťou aj napriek tomu, že boli alebo mohli byť považované za podnikanie podľa Obchodného zákonníka.

Za živnosť zákon nepovažuje využívanie výsledkov duševnej tvorivej činnosti chránených napríklad Autorským zákonom (č. 185/2015 Z. z.), ich pôvodcami včítane vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady.

Za živnosť sa nepovažuje vykonávanie liečiteľskej činnosti a tiež činnosti pri výkone určitých povolaní. Dá sa povedať, že ide o slobodné povolania.

Vylúčené skupiny činností:

• Psychológovia a zdravotnícky pracovníci
• Veterinárni lekári a pracovníci
• Advokáti
• Notári
• Patentoví zástupcovia
• Súdni exekútori
• Znalci a tlmočníci
• Overovateľ – audítor, daňový poradca
• Finančné sprostredkovanie
• Sprostredkovateľ a rozhodca kolektívych sporov
• Mediátor
• Autorizovaný architekt, autorizovaný krajinný architekt a autorizovaný stavebný inžinier
• Autorizovaní geodeti a kartografi
• Audítor bezpečnosti pozemných komunikácií
• Sociálni pracovníci
• Činnosť športovca a športového odborníka
• Prevádzkovanie vzdelávacích zariadení na prípravu a overenie odbornej spôsobilosti športových odborníkov
• Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk
• Činnosť inštitúcií elektronických peňazí
• Činnosť platobných inštitúcií
• Činnosť iných poskytovateľov platobných služieb
• Činnosť prevádzkovateľov platobných systémov
• Činnosť poisťovní
• Činnosť dôchodkových správcovských spoločností
• Činnosť doplnkových dôchodkových spoločností
• Činnosť búrz, organizátorov verejných trhov, obchodníkov s cennými papiermi a zriaďovanie a správa kolektívnych majetkových účastí
• Činnosť ratingových agentúr
• Činnosť osôb poskytujúcich spotrebiteľské úvery
• Činnosť iných právnických osôb oprávnených poskytovať finančné sprostredkovanie a finančné poradenstvo
• Činnosť vedúca k ožiareniu
• Vykonávanie obchodov s peňažnými prostriedkami v cudzej mene
• Prevádzkovania hazardných hier
• Banská činnosť a dobývanie ložísk nevyhradených nerastov včítane úpravy a zušľachťovania nerastov vykonávaných v súvislosti s ich dobývaním, zabezpečovanie a likvidácia banských

diel a lomov, ako aj vyhľadávanie  a prieskum ložísk nevyhradených nerastov

            a ďalšie....

(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v odbornej tematickej publikácii Podnikáme úspešne bez chýb, pokút a penále)

MUDr. Pavel Malovič

Viachodinový pobyt v lietadle je pre každý organizmus značnou záťažou. Priemerná výška človeka sa stále zvyšuje a voľný priestor pre nohy je obmedzenejší. Aké problémy nám hrozia a ako sa im môžeme vyvarovať?

PRAVDEPODOBNOSŤ VZNIKU HLBOKEJ ŽILNEJ TROMBÓZY, takzvaného syndrómu turistickej triedy, podporuje tesné prostredie lietadlového sedadla i okolia, pretože dlhodobejší minimálny pohyb kombinovaný s dehydratáciou (nedostatočným zavodnením) organizmu môže prerušiť zásobovanie určitých častí tela (zvyčajne nohy) okysličenou krvou. Trvale recyklovaný vzduch a tlak v kabíne lietadla toto prerušenie ešte posilňujú. Tak môžu na stenách žíl vzniknúť krvné zrazeniny, ktoré ich za určitých okolnosti dokážu upchať v celom priemere. Krv sa počas letu začne zrážať najčastejšie v žilách dolných končatín a zrazeniny sa potom môžu šíriť až do srdca a pľúc. Existuje reálna hrozba vzniku pľúcnej tromboembolickej choroby. Takýto problém postihne ročne desiatky ľudí, niekedy smrteľne. Príznaky sa môžu objaviť tri hodiny až niekoľko týždňov po pristátí. Ako prevencia takejto nepríjemnosti pôsobí lepšie miesto na sedenie – ak nie prvá trieda, tak aspoň v uličke alebo v rade, kde sú iba dve sedadlá, prechádzka počas letu každé dve hodiny aspoň pätnásť minút, nenosiť tesné obopnuté oblečenie, vyhýbať sa alkoholu i kofeínu a preventívne užiť enzymatické preparáty na „riedenie“ krvi. V prípade dlhodobejších ťažkostí dolných končatín – kŕče, pichavé bolesti v lýtkach – je vhodné nechať si u špecialistu preventívne vyšetriť cievny systém dolných končatín.

ČO JE VLASTNE TROMBOEMBOLICKÁ CHOROBA? Týmto pomenovaním sa označuje situácia, ktorá nastane, keď sa krvná zrazenina (trombus) uvoľní z miesta svojho vzniku a prúdom krvi je zanesená do pľúcnych ciev, kde dokáže spôsobiť ich upchatie – embóliu (embolus je uvoľnený trombus zanesený krvou mimo miesto svojho vzniku). Hoci trombus môže pochádzať prakticky z ktorejkoľvek časti tela, vo väčšine prípadov je zdrojom trombóza hlbokého žilového systému dolných končatín, ktorá nezriedka prebieha bez akýchkoľvek príznakov – nepozorovane!

Krvná zrazenina vzniká nahromadením krvných doštičiek a fibrínu (krvná bielkovina zúčastňujúca sa procesu krvného zrážania) na stene žily, najčastejšie v oblasti jej chlopne. V prvých dňoch od svojho vzniku je trombus značne nestabilný, ochranné mechanizmy organizmu nie sú schopné ho rozpustiť, pomerne ľahko sa uvoľňuje z miesta svojho vzniku a je unášaný prúdiacou krvou. Keď sa dostane do pľúcneho obehu, vyvolá okrem mechanického uzáveru aj zúženie priemeru pľúcnych ciev podráždením ich steny. Výsledkom je zlyhanie okysličovania krvi a preťaženie srdca, ktoré musí čerpať krv proti vysokému odporu, spôsobenému usadením zrazeniny v niektorej z pľúcnych ciev. Vzniknutá situácia môže byť chronická (uvoľňujú sa drobné zrazeniny, ktoré upchávajú malé pľúcne cievy a stav sa prejavuje príznakmi pripomínajúcimi zápalové ochorenie priedušiek), ale aj akútna, život ohrozujúca.

Najčastejšie príznaky takejto pľúcnej tromboembolickej choroby (TECH) sú: dýchavica, ktorá vzniká pomerne náhle, bolesť na hrudníku súvisiaca s dýchaním, kašeľ, sprevádzaný príležitostne vykašliavaním krvavého hlienu, horúčka, zrýchlené dýchanie, búšenie srdca. Pri včasnej diagnostike a rýchlom nasadení vhodnej liečby je dobrá prognóza uzdravenia, ale stav môže spôsobiť zákaz fyzického zaťažovania až polroka i viac.

ČASOVÉ POSUNY PO ROVNOBEŽKÁCH ALEBO SYNDRÓM JET – LAG. Pri rýchlej zmene miesta pobytu leteckou dopravou, s prekročením viacerých zemepisných časových pásiem, sa zrazu „zabehaný a domáci“ vnútorný rytmus funkcií organizmu človeka dostáva do rozporu s miestnym (vonkajším) časom novej lokality. Stupeň takejto dezorganizácie je závislý od počtu prekročených časových pásiem a najmarkantnejšie môže ohroziť rytmy, ktoré sa za normálnych okolností menia každých 24 hodín. V závislosti od miestneho času majú takýto biorytmus: funkcie systému krvného obehu (zmeny frekvencie srdca, krvného tlaku), prekrvenie svalov, reakčný čas, funkcie pečene a obličiek, tvorba tepla prostredníctvom látkovej premeny a jeho vylučovanie, kvalita a charakter pochodov regulujúcich teplotu organizmu, produkcia hormónov, psychomotorická výkonnosť. Súbor príznakov, ktoré sprevádzajú náhly nesúlad vnútorných a vonkajších časových kľúčov spôsobujúci poruchy synchronizácie a narušenie biorytmov, sa označuje názvom syndróm jet-lag (desynchronóza). Neobjavujú sa bezprostredne po prílete, ale až viac hodín po zmene zemepisnej polohy a vrcholia na druhý deň. Môžu však pretrvávať aj niekoľko ďalších dní, až kým sa nedosiahne plná časová aklimatizácia.

V popredí je intenzívna únava, pocit „dolámaného“ tela, depresia, poruchy spánku, poruchy trávenia z posunu času príjmu potravy, bolesti hlavy, poruchy pozornosti, pamäti, predĺženie reakčného času, zníženie svalovej sily, zhoršenie vôľových vlastností a koncentrácie. Tieto prejavy sú miernejšie a adaptácia fyziologických funkcií na miestny čas prebieha rýchlejšie a spontánnejšie pri cestovaní „americkým smerom“ – na západ. Akoby sa pri tom získaval čas a deň sa predlžoval.

S problémami adaptácie sa ľahšie vyrovnávajú jedinci schopní „večerných činností“ a menej nervovo labilní. Jednotlivé telesné funkcie sa na nové časové kľúče neadaptujú rovnako rýchlo. Adaptácia funkcií centrálneho nervového systému trvá 24 hodín, telesnej teploty a frekvencie srdca priemerne 4 dni. Vylučovanie hormónov nadobličky (žľazy rozhodujúcej pre reakciu na stres), sa prispôsobuje novým časovým kľúčom rýchlosťou 1 hodinu za deň.

Moderná medicína pozná prostriedky na oslabenie príznakov syndrómu jet-lag prostredníctvom vhodnej stravy a rôznych povolených podporných prostriedkov a liečiv, ktoré sú citlivo aktualizované podľa predchádzajúcich získaných skúseností lekára.

Veľmi častým problémom cestujúceho v lietadle býva nedostatok minerálnych látok a vody v tele. Na tom sa podieľajú ich skutočné straty potením alebo vydychovaním, ako aj presuny vody vo vnútri organizmu počas letu. Takáto situácia môže ohroziť zdravotný stav cestujúceho – znižuje schopnosť odvádzať z organizmu odpadové látky močením, prispieva k zhoršeniu obehu krvi v tele a nepriaznivo tak ovplyvňuje komfortný pocit z letu.

Krv sa počas letu začne zrážať najčastejšie v žilách dolných končatín a zrazeniny sa potom

môžu šíriť až do srdca a pľúc.

Prvoradým cieľom zabezpečenia zdravého pobytu cestujúceho na palube lietadla je náhrada tekutín a priebežné dodávanie minerálnych látok. V jeho organizme sa lepšie vstrebávajú riedke (hypotonické) a chladnejšie tekutiny ako hustejšie a teplé. Tak prebieha vyprázdňovanie žalúdka a vstrebávanie tekutín prakticky bez obmedzenia a ťažkostí.

Správne množstvo minerálnych látok v nápoji môže prispieť k lepšej a úplnejšej tekutinovej reorganizácii organizmu. Ich koncentrácia v nápoji by sa mala približne rovnať tej, v akej sa nachádzajú v pote.

Treba zdôrazniť, že s náhradou tekutín musíme rátať od začiatku letu. Je chybou čakať na pocit smädu, ktorý sa pri pobyte v lietadle považuje za dosť nespoľahlivý signál straty tekutín. Dostavuje sa totiž až pri jej pokročilom stave, keď môže byť vďaka nedostatočnému prekrveniu vnútorných orgánov a zhoršenému vstrebávaniu dosť neskoro na jej nápravu. Bezprostredne pred vstupom na palubu sa odporúča prijať 200 až 300 mililitrov tekutín (dva až tri poháre) a potom každých dvadsať minút 150 až 200 mililitrov (jeden pohár). Príjem vyšších množstiev vedie k nadmernému hromadeniu tekutín v tráviacom ústrojenstve, čo môže viesť v konečnom výsledku tiež k nepríjemným pocitom cestujúceho a zhoršeniu stavu jeho organizmu počas letu.

Hypotonická stolová minerálna voda je svojím zložením ideálnym partnerom pre krátkodobé i dlhé lety s viacnásobným prekročením časových pásiem. Jej pravidelnou konzumáciou na palube lietadla sa dosahuje dostatočný príjem vody a minerálnych látok vo vhodnom pomere (najmä však vápnika, horčíka a sodíka), čo zvyšuje komfortný pocit letu pre každého cestujúceho.

ŤAŽKÝ A NEHYBNÝ VZDUCH V LIETADLE sa zvyčajne snažíme rozhýbať ako sa dá – niekedy až agresívnym používaním klimatizácie, jej nasmerovaním na hlavu, chrbát či ramená. Prúdenie chladného vzduchu na neadaptované a nezriedka spotené telo však môže spôsobiť vážnejšie zdravotné ťažkosti v akomkoľvek veku. Pobyt v prievane tak často zapríčiňuje zápal spojiviek a očného nervu – oko je začervenané, veľmi citlivé na svetlo, svrbí, slzí a bolí, dostavuje sa neostré až zahmlené videnie aj so škvrnami v zrakovom poli. Iným problémom sú zapálené dutiny v tvárovej časti (najčastejšie čelové a prínosové) s nepríjemnými pocitmi tlaku v hlave a okolo očí, upchatým nosom, citlivosťou a opuchom nad postihnutými miestami obličaja, malátnosťou a niekedy aj bolesťami zubov.

Prievan obvykle zapríčiní aj zápal stredného ucha s pichavo nepríjemnými bolesťami, „zamrznuté“ rameno, silné bolesti krížovej chrbtice a takmer dokonalú imitáciu tenisového lakťa. Fúkanie nasmerované na brucho nezriedka spôsobí zápal močových ciest, mechúra a prostaty.

Ťažkosti a ochorenia, ktoré sú vyvolané fúkaním studeného vzduchu, nesmieme nikdy podceňovať, lebo ich prechod do chronických štádií zadováži dlhotrvajúce zdravotné ťažkosti, pokles formy a diskomfort osobného života. Už pri náznakoch problémov je teda nevyhnutné bez akéhokoľvek váhania navštíviť špecialistu na choroby ušné, krčné a nosné, očného lekára, neurológa, či urológa a zahájiť okamžitú liečbu.