|
TÉMA NOVÍN OPRAVA CHÝB MINULÝCH ÚČTOVNÝCH OBDOBÍ |
Účtovný režim opráv chýb minulých účtovných období
Analogicky postup ako zákon o účtovníctve je aj predmetom ustanovenia § 5 ods. 1 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave PÚ (ďalej len „postupy účtovania“),
v zmysle ktorého sa náklady a výnosy účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia. V prípadoch keď účtovná jednotka nezaúčtuje náklady resp. výnosy do toho účtovného obdobia,
s ktorým časovo a vecne súvisia (t.j. nezaúčtuje ich vôbec alebo ich zaúčtuje v nesprávnej výške), potom musí o nich účtovať v tom účtovnom období, v ktorom tieto chyby zistila. A práve v tomto momente sa dostávame do problematiky účtovania o oprave chýb minulého účtovného obdobia
prípadne minulých účtovných období. Chyby minulých účtovných období vznikajú v dôsledku vynechania prípadne chybného zaúčtovania účtovných prípadov v dôsledku nesprávneho uplatnenia alebo nezohľadnenia informácií, ktoré boli účtovnej jednotke známe v príslušnom
účtovnom období. Rovnako aj zistenie informácií, ktoré jednoznačne patria do minulého účtovného obdobia, môže pre účtovnú jednotku predstavovať povinnosť účtovať o opravách chýb minulých účtovných období. V súvislosti s obsahom tohto príspevku je však nutné pripomenúť, že zákon o účtovníctve v rámci § 16 ods. 10 ustanovuje možnosť opätovného otvorenia účtovných kníh avšak len do momentu schválenia účtovnej závierky a to cieľom zabezpečenia pravdivého a verného obrazu účtovníctva. Na základe § 7 ods. 1 zákon o účtovníctva zakotvuje totiž účtovnej jednotke povinnosť účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii
účtovnej jednotky. Nezaúčtovanie prípadne nesprávne zaúčtovanie účtovného prípadu v príslušnom účtovnom období má za následok chybne vykázané údaje v účtovnej závierke.
Zobrazenie v účtovnej závierke je pritom verné, ak obsah položiek účtovnej závierky zodpovedá skutočnosti a je v súlade s ustanovenými účtovnými zásadami a účtovnými metódami.
Zobrazenie v účtovnej závierke je pravdivé, ak sú pri ňom použité účtovné zásady a účtovné metódy, ktoré vedú k dosiahnutiu verného zobrazenia skutočností v účtovnej závierke.
Ak účtovná jednotka po zostavení účtovnej závierky do dňa jej schválenia najvyšším orgánom spoločnosti zistí, že zabudla zaúčtovať nejaký účtovný prípad, alebo že ho zaúčtovala nesprávne,
môže opätovne otvoriť účtovné knihy, daný účtovný prípad doúčtovať alebo ho opraviť a zaúčtovať správne. Potom opätovne uzavrie účtovné knihy a zostaví účtovnú závierku.
V prípade, ak účtovná jednotka zistí účtovné chyby, ktoré sa týkajú uzatvoreného účtovného obdobia a účtovné knihy už nie je možné otvoriť, musí účtovať o opravách chýb minulých účtovných období.
Vychádzajúc z druhej vety ustanovenia § 40 ods. 1 Obch. Z. platí, že príslušný orgán akciovej spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, družstva a štátneho podniku je povinný
predložiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku na
schválenie do šiestich mesiacov po uplynutí účtovného obdobia. Následne
v zmysle § 40 ods. 2 Obch. Z. by mala byť predložená účtovná závierka schválená do troch mesiacov po jej predložení na schválenie. Následne podľa § 1 ods. 8 Opatrenia MF SR
č. 4455/2003-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva
v z.n.p. sa účtovná závierka účtovnej jednotky predkladá v jednom vyhotovení miestne príslušnému daňovému úradu v termínoch na podanie daňových priznaní a účtovná
závierka schválená príslušným orgánom účtovnej jednotky sa predkladá v jednom vyhotovení miestne príslušnému daňovému úradu do 30 dní po jej schválení, ak účtovná jednotka
otvorila účtovné knihy podľa § 16 ods. 10 zákona o účtovníctve.
Významné a nevýznamné opravy chýb minulých účtovných období
Podľa druhej vety ustanovenia § 5 ods. 1 postupov účtovania je potrebné rozlišovať tzv. významné a nevýznamné opravy chýb minulých účtovných období. Nadväzujúc na túto skutočnosť postupy účtovania ustanovujú aj rozdielny spôsob ich účtovania.
Striktne nie je hranica významnosti pre účely účtovania opravy chýb minulých účtovných období vymedzená žiadnym právnym predpisom. V aplikačnej praxi účtovných jednotiek možno túto skutočnosť odporučiť riešiť prostredníctvom internej účtovnej smernice a to tým spôsobom, že sa
ako hranica významnosti určí konkrétnou sumou alebo charakterom účtovného prípadu v konkrétnych podmienkach. Stanovená hranica by pritom mala mať súvis s objemom majetku
účtovnej jednotky resp. s výškou dosiahnutých tržieb prípadne výškou zisku. Podporne však možno pri zadefinovaní významnosti vychádzať z ustanovenia § 17 ods.9 zákona o účtovníctve,
v zmysle ktorého okrem iného platí, že informácie v účtovnej závierke musia byť pre používateľa
užitočné, posudzujú sa z hľadiska ich významnosti a musia byť zrozumiteľné, porovnateľné a spoľahlivé, pričom informácia sa považuje za významnú, ak by jej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa účtovnej závierky.
Účtovný režim významných opráv nákladov a výnosov
Vychádzajúc z prvej vety ustanovenia § 59 ods. 13 postupov účtovania platí, že na účte 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo na účte 429– Neuhradená strata minulých rokov
sa okrem iných skutočností ustanovených postupmi účtovania účtujú aj významné opravy chýb minulých účtovných období a rozdiely zo zmien použitých účtovných metód a účtovných
zásad podľa § 7 ods. 3 zákona.
Účtovný režim nevýznamných opráv nákladov a výnosov
Účtovný režim nevýznamných opráv nákladov a výnosov je obsiahnutý v druhej vete ustanovenia § 5 ods.1 postupov účtovania, podľa ktorej sa opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných
výnosov minulých účtovných období účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia
na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov z hospodárskej činnosti ÚJ.
Opravy chýb minulých účtovných období z pohľadu ZDP
Pri posudzovaní daňového pohľadu na problematiku opráv chýb minulých účtovných období je predovšetkým nevyhnutné pripomenúť zásadné atribúty určovania základu dane z príjmov.
Vychádzajúc z ustanovenia § 14 ods. 1 ZDP, ktorý definuje základ dane právnickej osoby, sa tento zistí podľa § 17 až § 29 spomínaného právneho predpisu, pričom pri zisťovaní základu
dane sa podľa § 17 ods.1 písm. b) ZDP u daňovníka, ktorý účtuje v sústave podvojného
účtovníctva vychádza z výsledku hospodárenia. Ďalej v zmysle § 2 písm. j) ZDP predstavuje
základ dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v príslušnom zdaňovacom období, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak. Pre úplnosť je vhodné pripomenúť aj definíciu daňovej straty,
za ktorú zákon o dani z príjmov považuje rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov
v príslušnom zdaňovacom období [viď § 2 písm. k) ZDP]. Je teda zrejmé, že pri zisťovaní základu dane z príjmov sa uplatňuje predovšetkým zásada rešpektovania vecnej a časovej
súvislosti zdaniteľných príjmov a výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Dodržanie tejto podmienky je v súvislosti s problematikou opráv chýb minulých účtovných období zakomponované z daňového hľadiska v rámci druhej vety ustanovenia § 17 ods.15 ZDP, v zmysle ktorej sa opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za
daňový výdavok alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných príjmov, zahrnujú do základu dane z príjmov á toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisk minulých
rokov. Na základe tohto ustanovenia sa tak opravy chýb minulých účtovných období bez ohľadu na spôsob ich účtovania (do nákladov alebo do výnosov) zahrnujú do základu dane v tom
zdaňovacom období, s ktorým časovo a vecne súvisia, a to napriek skutočnosti, že sú súčasťou výsledku hospodárenia v účtovnom období, v ktorom sa oprava vykonala. Zo spomínaného ustanovenia je jasné, že účtovanie opráv chýb minulých účtovných období nikdy nemôže byť súčasťou základu dane z príjmov za zdaňovacie obdobie, v ktorom je o chybe účtované.
V zmysle uvedeného teda v princípe platí, že zaúčtovanie opravy chýb minulých účtovných období môže ale aj nemusí znamenať povinnosť podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, s ktorým výnosy zahrnované do základu dane a daňové výdavky
súvisia. Zákon o dani z príjmov však ustanovuje výnimku z aplikácie popísaného postupu a to na základe ustanovenia § 17 ods. 29. Podľa § 17 ods. 29 ZDP platí, že ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu
vyplýva z príslušných účtovných predpisov alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva z účtovných predpisov a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane z príjmov a odviedol vyššiu daň, úprava výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých
rokov v nasledujúcich účtovných obdobiach už nebude mať vplyv na výšku základu dane a daňovej povinnosti. V prípade, ak sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom období, neuplatní sa úprava základu dane podľa § 17 ods. 15 spomínaného
právneho predpisu. To znamená, že oprava chýb v účtovníctve bude zároveň súčasťou základu dane z príjmov v tom zdaňovacom období, v ktorom sa oprava chyby v účtovníctve
skutočne zrealizovala. Postup v zmysle § 17 ods. 29 ZDP má na daňovníkov v istom zmysle slova „priaznivejší“ dopad, nakoľko im umožňuje ponechať v daňových výdavkoch za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa o chybe účtuje, aj tie náklady, ktoré časovo a vecne súvisia
s minulým zdaňovacím obdobím. Rovnako je zrejmé, že postup § 17 ods. 29 ZDP nie je pre daňovníka povinný, poskytuje len možnosť uplatniť daňové výdavky alebo znížiť zdaniteľné príjmy v zdaňovacom období, v ktorom sa o chybe účtuje. Z citovaného ustanovenia
tiež jednoznačne vyplýva, že ak by daňovník opravoval takú účtovnú chybu, ktorá v minulom zdaňovacom období zapríčinila vykázaný nižší základ dane a nižšiu odvedenú daň z príjmov,
daňovník je povinný postupovať podľa § 17 ods. 15 ZDP a teda podať dodatočné daňové priznanie. Ak daňovník v zdaňovacích obdobiach, ktorých sa oprava chýb minulých
účtovných období týka, vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, môže sa rozhodnúť, či podá dodatočné daňové priznanie, alebo do základu dane zahrnie v zdaňovacom období aj opravy chýb zaúčtované v účtovníctve a dodatočné daňové priznanie nepodá.
Ing. Ján Mintál
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku DUO 4/2014)
|
|
|
ČITATELIA SA PÝTAJÚ,ODBORNÍCI ODPOVEDAJÚ |
OPRAVA CHYBY
Účtovná jednotka v roku 2013zabudla zaúčtovať odberateľskú faktúru za poskytnutie
služby v sume 280 €. Daňové priznanie za rok 2013podá vo februári 2014.Uvedenú chybu zistí v máji 2014 už po schválení účtovnej závierky za rok 2013. Nakoľko v zmysle internej
smernice spoločnosti išlo o nevýznamnú sumu, v súlade s postupmi účtovania zaúčtovala faktúru v máji 2014 do výnosov na účet 602 – Tržby z predaja služieb.
Ako bude spoločnosť postupovať z daňového hľadiska?
Opravu chyby, ktorej zaúčtovanie je v roku 2014 a predstavuje výnos, ktorý vecne a časovo súvisí so zdaňovacím obdobím roku 2013, zahrnie účtovná jednotka do základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2013 v súlade s § 17 ods. 15 ZDP a to prostredníctvom podania dodatočného daňového priznania za rok 2013. Aplikovať postup podľa § 17ods. 29 ZDP možné v predmetnom
prípade nebude, pretože základ dane v roku 2013 bol z dôvodu nezaúčtovania výnosu z poskytnutia služby v správnej výške nižší, ako mal byť v skutočnosti.
ÚPRAVA ZÁKLADU DANE
Stavebná spoločnosť v roku 2014 zistí, že zaúčtovala dodávateľskú faktúru za opravu budovy používanej na podnikanie na účet 511 – Opravy a udržiavanie v roku 2012 v sume nižšej o 1 000 eur oproti sume uvedenej na faktúre. Nakoľko v zmysle internej smernice spoločnosti išlo o nevýznamnú sumu, v súlade s postupmi účtovania zaúčtovala dodávateľskú faktúru v 2014 do nákladov na účet 511 – Opravy a udržiavanie.
Môže spoločnosť upraviť základ dane?
Vychádzajúc z ustanovenia § 17 ods. 29 ZDP sa v popísanom prípade môže spoločnosť rozhodnúť:
a) či upraví (zníži) základ dane o sumu 1 000 eur za zdaňovacie obdobie roku 2012 a podá dodatočné daňové priznanie v súlade s § 16 zákona č.563/2009 Z. z. o správe daní v z.
n.p. (ďalej iba „Daňový poriadok“), alebo
b) sumu vo výške 1 000 eur zahrnie do základu dane až v roku 2014, v ktorom
chybu zistila v súlade s vykázaným výsledkom hospodárenia.
DAŇOVÁ STRATA
Obchodná spoločnosť pri predaji technologickej linky v roku 2013 používanej na dosiahnutie zdaniteľných príjmov zaúčtovala omylom na účet 541 – Zostatková cena predaného dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku zostatkovú cenu predaného majetku v nižšej sume o 10 000 eur oproti správnej zostatkovej cene. Z dôvodu, že uvedená suma predstavuje v zmysle internej účtovnej smernice spoločnosti významnú chybu, zaúčtovala ju v roku 2014 na účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov.
Môže obchodná spoločnosť svoje daňové povinnosti z uvedenej situácie vyplývajúce riešiť v kontexte s ustanovením § 17 ods.29 ZDP aj v prípade, ak v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb za rok 2013 vykázala daňovú stratu?
Pravdou je, že ustanovenie § 17 ods. 29 ZDP upravuje prípady, kedy daňovník z dôvodu chyby pri účtovaní nákladov a výnosov vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň. Skutočnosťou tiež je, že spomínané ustanovenie zákona o dani z príjmov jednoznačne neuvádza, že tento postup sa uplatní aj v prípade nesprávneho vykázania daňovej straty. Vzhľadom na to, že pri zisťovaní daňovej straty sa v súlade s § 17 ods. 22 ZDP postupuje rovnako ako pri zisťovaní základu
dane, postup je identický, to zn. že ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z osobitného predpisu (zákon o účtovníctve) alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia
nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva zo zákona o účtovníctve a z toho dôvodu vykázal nižšiu daňovú stratu, môže pri úprave výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného výsledku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov a daňovej straty postupovať podľa § 17 ods. 29 ZDP. Ak sa teda spoločnosť v príslušnom zdaňovacom období rozhodne pre postup podľa § 17 ods. 29ZDP, nebude aplikovať úpravu daňovej straty podľa § 17 ods. 15 ZDP, t.j. podaním
dodatočného daňového priznania. Ak sa spoločnosť v príslušnom zdaňovacom období rozhodne, že nebude postupovať podľa § 17 ods. 29 ZDP, bude aplikovať ustanovenie § 17 ods. 15 ZDP a opravu nákladov alebo výnosov zahrnie do základu dane prostredníctvom podania
dodatočného daňového priznania za to zdaňovacie obdobie, s ktorým chyba časovo a vecne súvisí. Zhrnutím doteraz uvedeného možno uviesť, že obchodná spoločnosť sa v popísanom
prípade môže po zaúčtovaní opravy chyby v roku 2014 rozhodnúť, ako bude postupovať:
a) či upraví (zvýši) daňovú stratu o sumu 10 000 eur za zdaňovacie obdobie roka 2013 a podá za tento rok dodatočné daňové priznanie v súlade s § 17 ods. 15 ZDP a § 16 ods. 4 písm. d) daňového poriadku, alebo
b) sumu 10 000 eur zahrnie do základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2014 a dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2013 podávať nebude.
NEVÝZNAMNÁ OPRAVA
Konateľ spoločnosti odovzdal účtovníčke v decembri 2013 zahraničnú faktúru za rok 2012 na zaúčtovanie. Účtovná závierka za rok 2012 už bola schválená. Odovzdaná faktúra
je vystavená za tovar zo zahraničia na sumu 2 800 eur.
Aký bude postup v uvedenom prípade?
V zmysle ustanovenia § 3 ods.1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili. Postupy účtovania rozlišujú významné a nevýznamné opravy chýb minulých účtovných období a podľa toho ustanovujú aj
spôsob ich účtovania. Vychádzajúc z ustanovenia § 16 ods.10 zákona o účtovníctve platí, že do schválenia účtovnej závierky môžu účtovné jednotky opätovne otvoriť účtovné knihy
v prípade, že sa zabezpečí pravdivý a verný obraz účtovníctva. Z doteraz uvedeného možno vysloviť záver, že ak účtovná jednotka v bežnom účtovnom období zistí, že nesprávne zaúčtovala
nejaký účtovný prípad v predchádzajúcom účtovnom období a účtovná závierka za toto účtovné obdobie už bola schválená najvyšším orgánom spoločnosti, takže opätovné otvorenie
účtovných kníh už neprichádza do úvahy, o oprave nesprávne zaúčtovaného účtovného prípadu bude účtovať v tom účtovnom období, v ktorom na chybu, resp. nesprávne zaúčtovaný účtovný
prípad prišla. To isté platí aj v prípade, že hoci účtovná jednotka ešte nemá schválenú účtovnú závierku najvyšším orgánom spoločnosti, ale z pohľadu účtovnej jednotky ide o nevýznamnú opravu, kvôli ktorej nebude opätovne otvárať účtovné knihy, aj takýto účtovný prípad
zaúčtuje v tom účtovnom období, v ktorom sa chyba alebo nesprávne zaúčtovaný
účtovný prípad zistili.
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku DUO 4/2014)
|
|
|
Čiastka 18/2014
55/2014 Výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy
Čiastka 25/2014
69/2014 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o zmenách Poplatkového poriadku k Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (Európskemu patentovému dohovoru) Príloha k čiastke 25 – k oznámeniu č. 69/2014 Z. z.
Čiastka 26/2014
70/2014 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o prijatí zmien Vykonávacieho predpisu k Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (Európskemu patentovému dohovoru) Príloha k čiastke 26 – k oznámeniu č. 70/2014 Z. z.
Čiastka 27/2014
71/2014 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o prijatí zmien Vykonávacieho predpisu k Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (Európskemu patentovému dohovoru) Príloha k čiastke 27 – k oznámeniu č. 71/2014 Z. z.
Čiastka 28/2014
72/2014 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o prijatí zmien Vykonávacieho predpisu k Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (Európskemu patentovému dohovoru) a Poplatkového poriadku k Dohovoru o udeľovaní európskych patentov (Európskemu patentovému dohovoru) Príloha k čiastke 28 – k oznámeniu č. 72/2014 Z. z.
Čiastka 29/2014
73/2014 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 23/2007 Z. z. o technických požiadavkách na určité komponenty a charakteristiky poľnohospodárskych kolesových traktorov a lesných kolesových traktorov v znení neskorších predpisov
74/2014 Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje zoznam hlásení do národných zdravotných registrov, ich charakteristiky, podrobnosti o obsahu národných zdravotných registrov, postupe, metódach, okruhu spravodajských jednotiek a lehotách hlásení do národných zdravotných registrov
75/2014 Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 554/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia starostlivosti o ľudské telo
76/2014 Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o uložení kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa a dodatkov ku kolektívnym zmluvám vyššieho stupňa
77/2014 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o uzavretí Dohody o spolupráci medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Ruskej federácie
78/2014 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o uzavretí Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Kórejskej republiky o vedecko-technickej spolupráci
79/2014 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o uzavretí Dohody medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Úradom Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov o porozumení a vzájomnej spolupráci
Čiastka 30/2014
80/2014 Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o školení a skúške bezpečnostného poradcu a odborníka na prepravu nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách a o činnosti skúšobných komisií
81/2014 Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 245/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti osôb pri prevádzkovaní dráhy a dopravy na dráhe v znení vyhlášky č. 6/2012 Z. z.
82/2014 Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o predkladaní výkazu o vykonávaní finančného sprostredkovania a výkazu o vykonávaní finančného poradenstva
83/2014 Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o registri bankových úverov a záruk
|
|
|
Harmonizácia rodinného a pracovného života
VYTVÁRANIE VARIABILNÝCH FORIEM PRÁCE a úprava pracovného času sú žiaduce zo všetkých aspektov. Správne kroky zamestnávateľov v tomto smere majú významný vplyv na efektivitu, produktivitu i konkurencieschopnosť podniku a samozrejme na pohodu, zdravie a motiváciu zamestnancov, na kvalitu ich pracovného i rodinného života. Prorodinne orientované podniky prinášajú priaznivé efekty citeľné na celospoločenskej úrovni. Slovenská republika sa snaží realizovať opatrenia na podporu harmonizácie rodiny a práce; je však na rozhodnutí podniku ako možnosti využije v praxi. Platná legislatíva síce poskytuje relatívne dostatočné predpoklady na vytváranie priaznivých pracovných podmienok pre zamestnancov s rodinnými povinnosťami, tieto však stále nie sú dostatočne využívané. Radíme sem flexibilné formy zamestnávania i flexibilné formy organizácie pracovného času. Pritom je samozrejme nutné rešpektovať špecifické potreby a podmienky zamestnávania osobitných skupín zamestnancov – tehotných žien, matiek do deviateho mesiaca po pôrode, mladistvých a zamestnancov so zdravotným postihnutím.
FLEXIBILNÉ FORMY ZAMESTNÁVANIA sa často označujú aj ako nové formy zamestnávania, alternatívne, či neštandardné formy zamestnávania. Za flexibilné formy zamestnávania sa považujú všetky pracovnoprávne záležitosti, ktoré nie sú realizované v pracovnom pomere na dobu neurčitú a v režime ustanoveného týždenného pracovného času (rovnomerne rozvrhnutého).
Cieľom flexibilných foriem zamestnania je:
– uspokojenie potrieb zamestnávateľov,
– uspokojenie potrieb zamestnancov, ktorí si môžu lepšie zladiť svoj profesijný život so
starostlivosťou o rodinu, prípadne so vzdelávacím procesom,
– zvýšenie zamestnanosti v prípade osôb, ktoré sú na trhu práce určitým spôsobom znevýhodnené a nemôžu vykonávať prácu na štandardný pracovný úväzok.
V podmienkach SR medzi flexibilné formy zamestnávania, ktoré majú oporu v Zákonníku práce (ZP), patrí: pracovný pomer na určitú dobu (§ 48), delené pracovné miesto (§ 49a), dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 223 a nasl.), domácka práca a telepráca (§ 52), dočasné pridelenie (agentúrne zamestnávanie, § 58-58b) a rôzne spôsoby organizácie pracovného času, ku ktorým patrí: pružný pracovný čas (§ 88), pracovná pohotovosť (§ 96 a § 96a), konto pracovného času (§ 87a), pracovný pomer na kratší pracovný čas (§ 49), práca nadčas (§ 97) a práca na zmeny (§ 90).
PRACOVNÝ POMER NA DOBU URČITÚ, resp. termínovaný pracovný úväzok, je založený na základe zmluvy, ktorá stanoví presnú dobu trvania pracovného pomeru. Tento fenomén je pomerne často využívaný nástroj zvyšujúci flexibilitu pracovného trhu, najmä pre možnosť jeho opätovného uzatvárania. Termínovaný pracovný úväzok umožňuje zamestnávateľom počas cyklických zmien na pracovnom trhu flexibilne prispôsobovať počet zamestnancov svojim potrebám.
Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.
ZP ďalej uvádza dôvody, za ktorých je možné opätovne dohodnúť pracovný pomer viac ako dvakrát do dvoch rokov alebo predĺžiť nad dva roky. Ide o prípady:
– zastupovania počas materskej (rodičovskej) dovolenky alebo dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na materskú (rodičovskú) dovolenku; keď je zamestnanec dočasne práceneschopný alebo bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej prípadne odborovej funkcie,
– vykonávania prác, kde treba väčší počet zamestnancov na prechodný čas nie dlhší ako osem mesiacov v kalendárnom roku,
– vykonávania sezónnych prác, ktoré nepresiahnu osem mesiacov v kalendárnom roku,
– vykonávania prác podľa kolektívnej zmluvy,
– vysokoškolského učiteľa alebo vedeckého zamestnanca, ak je na to objektívny dôvod.
DELENIE PRACOVNÝCH MIEST zamestnávateľovi umožňuje obsadiť jedno miesto dvoma zamestnancami (zvyčajne na polovičný pracovný úväzok). Títo sa dokážu podľa potreby zastúpiť, čo prináša viacero pozitív zamestnávateľovi aj zamestnancovi. Pre zamestnanca je to najmä možnosť zníženia pracovnej zaťaženosti v prípade, že sa stará o dieťa alebo iného člena rodiny, či z iných dôvodov (dobrovoľnícka činnosť, zvyšovanie kvalifikácie, v preddôchodkovom veku a pod.) nemôže vykonávať svoju prácu na plný pracovný úväzok. Pre zamestnávateľa spočíva výhoda takéhoto zamestnávania najmä v tom, že disponuje dvoma kvalitne zaškolenými zamestnancami, ktorí sa v prípade potreby vedia zastúpiť. V neposlednom rade takýto druh zamestnávania prispieva k tvorbe pracovných miest a tým napomáha zapájaniu ohrozených skupín na trh práce (ženy, zdravotne postihnutí, ľudia nad 50 rokov, atď.).
Delené pracovné miesto je pracovné miesto, na ktorom si zamestnanci v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sami medzi sebou rozvrhnú pracovný čas a pracovnú náplň pripadajúcu na toto pracovné miesto.
Táto forma zamestnávania si vyžaduje uzatvorenie písomnej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom o jeho zaradení na delené pracovné miesto. Uzatvorením pracovnej zmluvy zamestnávateľovi vzniká povinnosť písomne oboznámiť zamestnanca s pracovnými podmienkami na pracovnom mieste.
Pokiaľ chce zamestnávateľ deliť jedno pracovné miesto medzi dvoch zamestnancov v stanovenom dennom rozsahu pracovného času 8 hodín, uzatvorí s každým zamestnancom pracovnú zmluvu v dennom rozsahu pracovného času 4 hodiny.
Pri samotnom výkone práce môže takéto delené miesto prispieť k zvýšeniu zručností a skúseností za jednu mzdu (rozdelenú medzi dvoch zamestnancov). Zvyšuje tiež vzájomnú podporu pracovníkov, vzájomné hodnotenie a ich rozvoj, ale prispieva aj k vyššej motivácii. Významnou je aj zastupiteľnosť zamestnancov. Zavedenie uvedenej formy výrazne zamedzuje zneužívaniu pracovníka zamestnaného v režime kratšieho pracovného času (rovnaký rozsah prác v kratšom čase a za nižšiu mzdu) a vytvára predpoklady zvýšenia záujmu zo strany zamestnancov s rodinnými povinnosťami o tieto formy zamestnávania.
DOHODY O PRÁCACH VYKONÁVANÝCH MIMO PRACOVNÝ POMER predstavujú špecifickú formu výkonu závislej práce. Zamestnanec na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru má nárok na rozvrhovanie pracovného času vrátane nároku na prestávky v práci, nároku na minimálnu mzdu a nároku na odmeňovanie podľa pravidiel ZP. V právnom poriadku sa rozlišujú tri druhy dohôd – dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov a dohoda o pracovnej činnosti.
Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s FO, ak rozsah práce (pracovné úlohy), na ktorých sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Do rozsahu 350 hodín sa započítavajú všetky dohody zamestnanca v prípade výkonu práce pre jedného zamestnávateľa. Limit 350 hodín sa vykazuje osobitne u každého zamestnávateľa, teda zamestnanec môže odpracovať i viac ako 350 hodín, ale u rôznych zamestnávateľov. Dohoda musí byť uzatvorená písomne a mala by obsahovať pracovnú úlohu, odmenu za ňu, dobu trvania. Dohoda sa uzatvára v prípadoch, keď je práca charakterizovaná konkrétnym výsledkom (nemalo by ísť o opakujúce sa činnosti). Zamestnanec zodpovedá za výsledok práce, nie za jej priebeh, ktorého organizácia patrí do jeho rozhodovania. V prípade, že zamestnancovi nie sú vytvorené dohodnuté podmienky, môže od dohody odstúpiť jednostranne. Ak vznikne zamestnancovi škoda v súvislosti s plnením úlohy, zamestnávateľ je povinný túto škodu nahradiť.
Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť s FO, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Potvrdenie o statuse študenta je neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov. Rozsah pracovného času zamestnanca nesmie prekročiť 20 hodín týždenne v priemere. Posudzovanie rozsahu pracovného času sa uskutočňuje pod dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, maximálne na 12 mesiacov. Dohoda musí byť vyhotovená v písomnej forme.
Dohoda o pracovnej činnosti - na základe tejto dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Dohoda sa uzatvára písomne a musí byť v nej uvedená dohodnutá práca, odmena za vykonávanú prácu, stanovený rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa uzatvára. Môže byť uzatvorená na určitú dobu alebo na neurčitý čas. Taktiež v nej možno dohodnúť spôsob jej skončenia. V prípade, že spôsob skončenia nie je v dohode, možno ju skončiť dohodou účastníkov k určitému dňu. Jednostranne je možné skončiť dohodu len výpoveďou ktoréhokoľvek účastníka bez uvedenia dôvodu s 15-dňovou výpovednou dobou.
DOMÁCKA PRÁCA A TELEPRÁCA - pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste (domácka práca) alebo vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (ďalej len telepráca) v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje.
Táto forma spočíva v tom, že zamestnanec dlhodobo pracuje doma a iba zriedkavo prichádza za zamestnávateľom. Môže ísť o duševnú prácu, napr. preklady odborných textov, ale aj fyzickú prácu.
Určitá malá časť pracujúcich vykonáva prácu, ktorá sa označuje ako telepráca. Pri nej sa využívajú informačné a komunikačné technológie. Túto formu práce najčastejšie volia programátori, technici IT, pracovníci personálnych zákazníckych služieb, marketingoví agenti, účtovníci. Zamestnanec môže pracovať pri telepráci na technickom a programovom vybavení zamestnávateľa, prípadne aj na svojom vlastnom.
DOČASNÉ PRIDELENIE (AGENTÚRNE ZAMESTNÁVANIE) - zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania podľa osobitného predpisu môže sa so zamestnancom v pracovnom pomere písomne dohodnúť, že ho dočasne pridelí na výkon práce k inej PO alebo FO. V pracovnej zmluve uzatvorenej medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom sa agentúra dočasného zamestnávania zaviaže zabezpečiť zamestnancovi dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a dohodnú sa podmienky zamestnania.
Tento spôsob zamestnávania vyžaduje písomnú dohodu o dočasnom pridelení medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorá musí obsahovať údaje o užívateľskom zamestnávateľovi, dobu trvania dočasného pridelenia, druh a miesto práce, mzdové podmienky a podmienky ukončenia práce. Uvedené náležitosti musí obsahovať aj dohoda medzi agentúrou dočasného zamestnávania a zamestnancom, ak sa uzatvára na určitú dobu. Podstatnou náležitosťou dohôd je garantovaná mzda. Dočasné pridelenie zamestnanca patrí k novším formám pracovného pomeru a v súčasnosti sa stáva rozšíreným ako „nájom či leasing“ zamestnancov. Je zaujímavým pre malých i veľkých zamestnávateľov, keď si na určitú dobu a určité práce „prenajmú“ zamestnancov od zamestnávateľa, ktorý má takýto „prenájom“ v predmete činnosti.
Z pohľadu zamestnancov má agentúrne zamestnávanie niektoré záporné aspekty. Nie vždy sa dajú zabezpečiť rovnaké pracovné podmienky pre dočasne pridelených a kmeňových zamestnancov. Pre zamestnávateľov ide o atraktívny spôsob, ako sa vyrovnať s výkyvmi v dopyte, keď je potrebné pružne meniť počet zamestnancov. Z tohto dôvodu je využívané pre manuálne práce, avšak určité výhody prináša aj pre pracovníkov, ktorí potrebujú urýchlene nájsť prácu, napríklad sezónnu prácu, alebo pre študentov.
,br>
FLEXIBILNÉ FORMY ORGANIZÁCIE PRACOVNÉHO ČASU - pracovný čas a jeho dĺžka sa čoraz viac dostávajú do popredia ako nástroje zvýšenia flexibility trhu práce a rastu zamestnanosti. Podľa ZP priemerný týždenný rozsah pracovného času nesmie presiahnuť 48 hodín vrátane nadčasov. Všetky ostatné možnosti rozvrhovania pracovného času sa považujú za flexibilné (neštandardné).
V rámci modifikácie pracovného času, ktoré sú vymedzené aj v ZP, sa využívajú nasledujúce flexibilné formy: pružný pracovný čas, práca na zmeny, konto pracovného času, pracovný pomer na kratší pracovný čas a práca nadčas, domáca práca a telepráca.
Pružný pracovný čas - ide o spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Zamestnávateľ pružný pracovný čas zavedie v kolektívnej zmluve, nestačí len prerokovanie jeho organizácie. Režim pružného pracovného času umožňuje zamestnancom voliť si začiatok a koniec pracovnej doby, v rámci časových úsekov určených zamestnávateľom. Pri výkone pracovnej cesty začiatok a koniec pracovného času zamestnancovi určuje zamestnávateľ.
Pružný pracovný čas umožňuje variabilnejšie upraviť pracovný čas najmä v záujme zamestnanca. Nedá sa zaviesť vo všetkých typoch prác. Je ho možné použiť napr. pri duševnej tvorivej práci vykonávanej relatívne samostatne, pričom táto práca nenadväzuje na prácu iného zamestnanca.
Pružné pracovné obdobie sa uplatní ako pracovný deň, pracovný týždeň, štvortýždňové alebo iné pracovné obdobie. Dĺžka pracovnej zmeny pri uplatňovaní pružného pracovného času môže byť najviac 12 hodín.
Ďalšou možnosťou organizácie pracovného času je
- úprava času na žiadosť zamestnanca zo zdravotných alebo iných vážnych dôvodov a taktiež
- úprava pracovného času tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti a zaraďovanie do zmien.
PRACOVNÁ POHOTOVOSŤ - ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy, ide o pracovnú pohotovosť.
Pracovná pohotovosť nie je výkon práce, ale je to príprava na výkon práce dohodnutý v pracovnej zmluve. Tu sa len obmedzuje možnosť zamestnanca disponovať svojím voľným časom. Je treba rozlišovať medzi pohotovosťou na pracovisku (považuje sa za pracovný čas) a pohotovosťou na inom dohodnutom mieste (nezapočítava sa do pracovného času). Zamestnávateľ môže nariadiť max. 8 hodín pracovnej pohotovosti týždenne, najviac 100 hodín ročne. Nad stanovený rozsah možno pracovnú pohotovosť so zamestnancom iba dohodnúť.
PRÁCA NA ZMENY - pod týmto pojmom sa rozumie situácia, kedy pracovníci nahradia jeden druhého na pracovisku v rámci 24 hodín tak, aby celková prevádzková doba bola dlhšia než pracovná zmena jedného pracovníka Pracovná zmena predstavuje časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu pracovných zmien odpracovať v rámci 24 hodín po sebe nasledujúcich a s prestávkou v práci. Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov a oznámi to písomne na mieste zamestnancovi prístupnom.
Pozitívom práce na zmeny je pre zamestnávateľov zaistenie nepretržitej prevádzky, ale aj zamestnanci majú určité výhody.
Práca na zmeny poskytuje zamestnancom časový priestor pre riešenie súkromných záležitostí a v neposlednom rade aj finančné prilepšenie. Je dôležité spomenúť aj negatíva, ktoré práca na zmeny prináša, a to najmä v podobe narušeného biorytmu pracovníkov.
KONTO PRACOVNÉHO ČASU - jedná sa o spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý zamestnávateľ môže zaviesť len po dohode so zástupcami zamestnancov. Dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná. Pri uplatňovaní konta pracovného času môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín ako je jeho stanovený týždenný pracovný čas. V prípade menšej potreby práce odpracuje menej hodín, ako je jeho stanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie v dobe 30 mesiacov po sebe nasledujúcich presiahnuť stanovený týždenný pracovný čas (ide o tzv. vyrovnávacie obdobie). Pri uplatňovaní konta pracovného času je zamestnávateľ povinný viesť účet pracovného času, účet vyplatenej mzdy a rozdielový účet.
Tento spôsob rozvrhnutia pracovného času umožňuje organizácii reagovať na situácie, keď je prechodný nedostatok práce alebo aj keď zamestnávateľ nemá pre zamestnancov prácu. S niektorými zamestnancami (napr. zamestnanec so zdravotným postihnutím, tehotná žena a pod.) je možné rozvrhnúť pracovný čas iba s ich súhlasom.
PRACOVNÝ POMER NA KRATŠÍ PRACOVNÝ ČAS - zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je stanovený týždenný pracovný čas. Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni a takému zamestnancovi patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času. Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom.
Na ukončenie pracovného pomeru uzatvorenému na kratší pracovný čas sa primerane použijú ustanovenia ZP, vzťahujúce sa na spôsoby skončenia pracovného pomeru i dĺžky a spôsoby plynutia výpovednej doby.
PRÁCA NADČAS je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovný zmien.
V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín. Zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín. Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom len v naliehavo zvýšenej potrebe práce. Táto práca nesmie presiahnuť v priemere 8 hodín týždenne v období max. štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich. Práca nadčas patrí medzi najvyužívanejšie formy flexibility pracovného času v podmienkach slovenského trhu práce a jej rozsah vykazuje tendenciu nárastu. Dôvodom je záujem zamestnávateľov, ktorým nadčasová práca umožňuje rýchlu reakciu na výkyvy trhu práce, ale aj záujem zamestnancov, ktorým nadčasy zvyšujú mzdovú úroveň. Práca nadčas je najviac rozšírená v odvetviach priemyselnej výroby, pôdohospodárstva a stavebníctva. V terciárnom sektore sa nadčasová práca vyskytuje najviac v odvetví zdravotníctva.
Vyššie uvedené formy zamestnávania majú prispieť k spokojnosti zamestnancov, k lepšiemu zosúladeniu pracovného a rodinného života ale ich využívanie má vplyv i na zvyšovanie kvality pracovného prostredia, efektívnosti pracovného procesu, zníženie fluktuácie, čo je prínosom i pre zamestnávateľa.
Tieto formy pomáhajú vytvárať podmienky pre zosúladenie rodinného a pracovného života, podporujú uplatnenie sa osôb s rodinnými povinnosťami na trhu práce. Zároveň znižujú riziko diskriminácie na trhu práce i v zamestnaní z dôvodu starostlivosti o rodinu. Najčastejšie problémy u zamestnávateľov, ktoré vedú k porušeniu možnosti zosúladiť pracovné a rodinné povinnosti zamestnancov:
- neprideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy
- preradenie na prácu do iného mesta,
- časté zmeny vopred stanoveného harmonogramu zmien zamestnancov,
- nočné zmeny
- neposkytovanie prestávok medzi dvoma zmenami
- jednostranné určovanie dovolenky
- neuznávanie osobných prekážok v práci.
ZÁVER: Nedostatočne sú v praxi využívané zákonné možnosti flexibilného zamestnávania i možnosti organizácie pracovného času. Priaznivé podmienky zamestnávania prispievajú k vyššej spokojnosti zamestnancov, k ozdraveniu rodinného života ale i k vyššej výkonnosti a eliminácii stresu. Často ide o opatrenia zo strany zamestnávateľov, ktoré nevyvolávajú dodatočné náklady a sú realizovateľné v krátkom čase. Podniková podpora harmonizácie rodinného a pracovného života nachádza pozitívny ohlas nielen u zamestnancov ale aj v podnikateľskom prostredí a celej spoločnosti. Dohľad nad dodržiavaním zákonných možností využívania foriem a spôsobov zamestnávania v záujme zosúlaďovania pracovného a rodinného života je v kompetencii inšpekcie práce.
Ing. Šukalová Viera, EUR ING, PhD.
Použitá literatúra:
• Zákonník práce, • Zákon o inšpekcii práce
|
|
|
Apríl 2014
8. 4. – utorok |
Poistné |
splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne, splatnosť poistného na nemocenské poistenie, starobné a invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pre samostatne zárobkovo činné osoby za marec 2014 v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na sociálnom poistení |
splatnosť poistného na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu zamestnancov s nepravidelným príjmom za marec 2014 |
15. 4. - utorok |
Daň z príjmov |
odvod dane vyberanej zrážkou z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje zrážková daň a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane |
odvod sumy na zabezpečenie dane platiteľom príjmu a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane |
22. 4. - utorok |
DPH |
predloženie žiadosti o registráciu pre DPH zdaniteľnou osobou, ktorej obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahol v marci 2014 49 790 € |
25. 4. – piatok |
podanie súhrnného výkazu k DPH za marec 2014 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne v prípade, ak hodnota tovarov v ňom uvádzaných presiahla v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku 100 000 € |
podanie súhrnného výkazu k DPH za prvý štvrťrok 2014 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne v prípade, ak hodnota tovarov v ňom uvádzaných nepresiahla v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku 100 000 € |
podanie kontrolného výkazu k DPH za marec 2014 len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac) |
podanie kontrolného výkazu k DPH za prvý štvrťrok 2014 len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac) |
podanie daňového priznania k DPH za marec 2014 len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac) |
podanie daňového priznania k DPH za prvý štvrťrok 2014 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok) |
splatnosť DPH za marec 2014 pre platiteľov s mesačnou daňovou povinnosťou |
DPH za prvý štvrťrok 2014 pre platiteľov so štvrťročnou daňovou povinnosťou |
Spotrebné dane |
podanie daňového priznania (platitelia DPH len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne colnej správy) a splatnosť spotrebnej dane z alkoholických nápojov, tabakových výrobkov, minerálneho oleja, elektriny, uhlia a zemného plynu za marec 2014 |
30. 4. – streda |
Daň z príjmov |
podanie hlásenia o vyúčtovaní dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, o zamestnaneckej prémii a o vyplatenom daňovom bonuse za rok 2013 |
podanie vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane za rok 2013 na osobitné účely daňovníkom, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie dane |
zrazenie daňového nedoplatku z ročného zúčtovania za rok 2013 u zamestnanca, ktorý predložil vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane na osobitné účely |
splatnosť mesačného preddavku na daň z príjmov fyzických a právnických osôb |
podanie prehľadu o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil zamestnávateľ, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za marec 2014 (platitelia DPH len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne) |
podanie oznámenia o zrazenej sume osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa z príjmu zo závislej činnosti za marec 2014 (platitelia DPH len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne) |
Daň z motorových vozidiel |
splatnosť 1/12 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel u jedného správcu dane, ak presahuje 8 292 € |
Poistné |
písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného v marci 2014, keď platiteľom poistného začína a prestáva byť štát |
do výplatného termínu |
splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných poisťovní, splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za marec 2014 |
do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru |
Daň z príjmov |
odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za marec 2014 |
prevod finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za marec 2014 na osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke |
Do 30 dní |
Miestne dane |
oznámiť správcovi dane z nehnuteľností rozhodujúce skutočnosti pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľnosti ako aj zmenu týchto skutočností |
zánik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel |
Do konca nasledujúceho mesiaca |
Správa dane |
odo dňa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo začatia výkonu inej zárobkovej činnosti – registrovať sa u miestne príslušného správcu dane |
oznámiť správcovi dane vykonávanie činnosti alebo poberanie príjmov podliehajúcich dani |
oznámiť správcovi dane zrušenie činnosti daňového subjektu |
oznámiť správcovi dane zriadenie stálej prevádzkarne |
Pred nadobudnutím tovaru v hodnote 14 000 € bez DPH, pred prijatím služby a pred dodaním služby do iného členského štátu |
DPH |
registrácia na DPH pre povinnú osobu (neplatiteľa DPH), ak nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu v hodnote nad 14 000 € v kalendárnom roku, registrácia pred prijatím služby a pred dodaním služby do iného členského štátu, pri ktorej sa určí miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH |
|
|
|
Názov krajiny
|
Názov meny
|
Mena
|
12.3.
|
13.3.
|
14.3.
|
17.3.
|
18.3.
|
19.3.
|
USA |
americký dolár
|
USD
|
1,3887
|
1,3942
|
1,3884
|
1,3906
|
1,3902
|
1,3913
|
Japonsko |
japonský jen
|
JPY
|
142,68
|
143,3
|
140,63
|
141,45
|
141,1
|
141,31
|
Bulharsko |
lev
|
BGN
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
Česká republika |
česká koruna
|
CZK
|
27,353
|
27,355
|
27,358
|
27,411
|
27,411
|
27,46
|
Dánsko |
dánska koruna
|
DKK
|
7,4628
|
7,4635
|
7,4633
|
7,4633
|
7,4639
|
7,4641
|
V. Británia |
anglická libra
|
GBP
|
0,8359
|
0,83545
|
0,83665
|
0,83675
|
0,8383
|
0,8368
|
Maďarsko |
maďarský forint
|
HUF
|
313,35
|
311,7
|
314,55
|
312,3
|
311,52
|
310,08
|
Litva |
litovský litas
|
LTL
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
Poľsko |
poľský zlotý
|
PLN
|
4,2272
|
4,2231
|
4,2423
|
4,222
|
4,2092
|
4,1982
|
Rumunsko |
rumunský leu
|
RON
|
4,5121
|
4,5059
|
4,5118
|
4,5078
|
4,505
|
4,4915
|
Švédsko |
švédska koruna
|
SEK
|
8,8619
|
8,8495
|
8,8676
|
8,8604
|
8,8226
|
8,8339
|
Švajciarsko |
švajčiarsky frank
|
CHF
|
1,2159
|
1,216
|
1,2124
|
1,2154
|
1,2162
|
1,2167
|
Nórsko |
nórska koruna
|
NOK
|
8,287
|
8,2575
|
8,3075
|
8,28
|
8,305
|
8,3175
|
Chorvátsko |
chorvátska kuna
|
HRK
|
7,6565
|
7,6595
|
7,6556
|
7,6583
|
7,658
|
7,6598
|
Rusko |
ruský rubeľ
|
RUB
|
50,6994
|
50,81
|
50,9305
|
50,731
|
50,5525
|
49,98
|
Turecko |
turecká líra
|
TRY
|
3,1113
|
3,103
|
3,104
|
3,0932
|
3,0885
|
3,091
|
Austrália |
austrálsky dolár
|
AUD
|
1,5507
|
1,5372
|
1,5382
|
1,5311
|
1,5255
|
1,5269
|
Brazília |
brazílsky real
|
BRL
|
3,2785
|
3,268
|
3,2849
|
3,272
|
3,2726
|
3,2493
|
Kanada |
kanadský dolár
|
CAD
|
1,5465
|
1,5428
|
1,5393
|
1,5393
|
1,5355
|
1,5545
|
Čína |
čínsky jüan
|
CNY
|
8,5344
|
8,5566
|
8,5385
|
8,5895
|
8,6083
|
8,6212
|
Hongkong |
hongkongský dolár
|
HKD
|
10,7844
|
10,826
|
10,7816
|
10,7981
|
10,7971
|
10,8026
|
Indonézia |
indonézska rupia
|
IDR
|
15927,57
|
15887,41
|
15731,14
|
15702,84
|
15718,74
|
15740,61
|
India |
indická rupia
|
INR
|
85,0162
|
85,2972
|
84,9562
|
85,2361
|
85,0052
|
84,7928
|
Južná Kórea |
juhokórejský won
|
KRW
|
1487,02
|
1488,44
|
1487,99
|
1484,94
|
1487,97
|
1488,77
|
Mexiko |
mexické peso
|
MXN
|
18,4385
|
18,3895
|
18,4553
|
18,3712
|
18,3367
|
18,3039
|
Malajzia |
malajzijský ringgit
|
MYR
|
4,5685
|
4,5646
|
4,5541
|
4,557
|
4,555
|
4,5667
|
Nový Zéland |
novozélandský dolár
|
NZD
|
1,6416
|
1,6238
|
1,627
|
1,6235
|
1,6138
|
1,6142
|
Filipíny |
filipínske peso
|
PHP
|
61,997
|
62,099
|
62,021
|
62,081
|
62,322
|
62,404
|
Singapur |
singapurský dolár
|
SGD
|
1,7603
|
1,7627
|
1,7569
|
1,7594
|
1,7583
|
1,7615
|
Thajsko |
thajský baht
|
THB
|
45,049
|
45,061
|
44,829
|
44,843
|
44,671
|
44,754
|
Južná Afrika |
juhoafrický rand
|
ZAR
|
15,1248
|
14,9577
|
14,94
|
14,9197
|
14,9281
|
14,9134
|
Izrael |
izraelský šekel
|
ILS
|
4,818
|
4,8254
|
4,8124
|
4,8108
|
4,811
|
4,8167
|
|
|
|
NAJVIAC ČÍTANÉ TÉMY A PUBLIKÁCIE |
Poradca č. 9/2014 (II/2014)
- Postupy účtovania v PÚ - Ing. Ivana Hudecová
Dane, účtovníctvo – vzory a prípady (DÚVaP), č. 5/2014 (II/2014)
- Novela zákona o dani z príjmov FO a PO - Ing. Marta Boráková, Ing. Jana Bielená
- Automobil v podnikaní - Ing. Anton Kolumbus
Verejná správa – (VS), č.4/2014 (II/2014)
- Kontrolný výkaz – Ing. Ján Mintál
- výnosov z podielu zaplatenej dane – Ing. Iveta Konvalinková
- Správa o hospodárení škôl a školských zariadení – Ing. Gabriela Bulková
Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 4/2014 (II/2014)
- Minimálny a maximálny vymeriavací základ – JUDr. Sandra Mrukvoiová-Tomiová
- Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie – Mgr. Martina Kovalčíková
- Náhrada mzdy – JUDr. Sandra Mrukvoiová-Tomiová
Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 4/2014 (II/2014)
- Mikroúčtovná jednotka v roku 2014 - Ing. Ivana Hudecová
- Hlásenie o vyučtovaní dane – Ing. Zuzana Cingelová
- Vydavky na PHL v roku 2014 – Ing. Anton Kolembus
1 000 riešení, č. 4/2014 (II/2014)
- Postupy účtovania
- Daňová kontrola
- ZDP
- Zákonník práce
PRIPRAVUJEME
Poradca č. 10/2014 (II/2014)
- Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov
Dane, účtovníctvo – vzory a prípady (DÚVaP), č. 6/2014 (II/2014)
- Vyradenie majetku
- Pohľadávky a záväzky
Verejná správa – (VS), č. 5/2014 (III/2014)
- Sociálne služby a obce
- Podpora vedy a regionálneho rozvoja
Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 5/2014 (IV/2014)
- Pracovná zdravotná služba
- Efektívne riadenie času
Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č.5/2014 (IV/2014)
- Nehnuteľnosti z hľadiska DPH
- Zneužívajúce a podvodné konanie na DPH
1 000 riešení, č. 5/2014 (IV/2014)
- Dane v praxi
- Účtovníctvo
- Zákonník práce
- Mzdy a odvody
Monotematiky: Daňové výdavky od Od A-Z - Ing. Dušan Dobšovič
Forma uplatňovania daňových výdavkov
Členské príspevky
Odpisy
Finančné investície
Príručka pre účtovníka k DPH – Ing. Zuzana Cingelová
Vážení čitatelia,
pokiaľ ste si nestihli predplatiť edičný ročník 2014 jednotlivých mesačníkov, môžete tak urobiť telefonicky na číslach 041/56 52 871,877,879,0915 033 300,0911 193 135, fax:041/5652659, emailom na adrese abos@poradca.sk.
Tešíme sa na váš záujem o naše publikácie aj v roku 2014, prvé číslo nového ročníka vyjde už v decembri.
|
|
|
Pohľadávky a záväzky v ZDP
Z ekonomického hľadiska sú pohľadávky určitou formou poskytnutia obchodného úveru obchodnému partnerovi ako prejav vzájomných obchodných vzťahov medzi obchodnými partnermi. Pohľadávky v účtovníctve predstavujú majetkovú zložku podniku. Ako možno pohľadávku vymeniť? Sú pohľadávky majetkovou zložkou podniku? Na tieto otázky nájdu odpovede v našich príspevkoch účtovníci, audítori, veritelia, daňovníci...
Pohľadávky a záväzky v ZDP - príspevok
mesačník DÚVaP 6/2014, (A5, 176 str.)
Novela zákona o dani z príjmov FO a PO - príspevok
mesačník DÚVaP 5/2014, (A5, 176 str.)
Záväzky v zákone o dani z príjmov
- príspevok
mesačník DUO 4/2014, (A4, 80 str.)
Postúpenie pohľadávok
- príspevok zadarmo
mesačník DUO 10/2013, (A4, 80 str.)
BALÍČEK Pohľadávky a záväzky v ZDP obsahuje:
DÚVaP 5/2014 - príspevok + DUVaP 6/2014 - príspevok + DUO 4/2014 - príspevok + DUO 10/2013 - príspevok zadarmo
Cena balíčka je 15,80 €.
Cena balíčka s 30 % zľavou je 10,60 €.
Ušetríte 5,20 €.
ZDP + DPH v kocke
V poslednom období vstúpili do platnosti zmeny nielen v zákone o DPH, ale aj v zákone o dani z príjmov. Pre daňovníkov sa zavádza nová povinnosť a to predkladanie kontrolného výkazu. Aké ďalšie zmeny priniesla novela do zákonov? Čítajte v naše príspevky, ktoré sú určené nielen podnikateľom, ale všetkým, ktorých sa ZDP a DPH dotýka (účtovníkom, audítorom....)
Novela zákona o dani z príjmov - úplné znenie zákona s komentárom
mesačník Poradca 7-8/2014, (A5, 448 str.)
Zákon o DPH - úplné znenie zákona s komentárom
mesačník Poradca 6/2014, (A5, 256 str.)
Príručka pre účtovníka k DPH
monotemaika, (A5, 248 str.)
BALÍČEK ZDP + DPH v kocke obsahuje:
Poradca 7-8/2014 – úplné znenie zákona s komentárom + Poradca 6/2014 – úplné znenie zákona s komentárom +
Príručka pre účtovníka k DPH - monotematika
Cena balíčka je 22,80 €.
Cena balíčka s 50 % zľavou je 11,40 €.
Ušetríte 11,40 €.
Ceny balíčkov sú konečné, vrátane DPH a distribučných nákladov.
Len do vypredania zásob.
Balíčky si môžete objednať telefonicky: 041 5652 871, 0915 033 300, faxom: 041 5652 659, e-mailom: abos@poradca.sk
RADI ODPOVIEME NA VAŠE OTÁZKY TELEFONICKY, PRÍPADNE EMAILOM DENNE OD 9:00 DO 15:00
Publikácie vydavateľstva si môžte objednať na internetovej stránke, alebo telefonicky na číslach uvedených v sekcii kontakty.
E-mailové noviny sú bezplatnou službou, ktorá je určena čitateľom (abonentom) vydavateľstva Poradca s.r.o., Žilina.
- Tieto e-mailové noviny Vám boli doručené výlučne na základe žiadosti o zasielanie e-mailových novín.
- Obsah novín je chránený autorskými právami. Zákazník je oprávnený používať príspevky novín len pre vlastné účely, nesmú býť bez súhlasu vydavateľstva Poradca s.r.o. upravované, ani rozširované!
|
|
|
Adresa: |
|
E-mail: |
ExiCon, s. r. o.
Martina Rázusa 1140
010 01 Žilina
Slovenská republika
|
|
objednavky@exicon.eu
|
|
IČO: 44853530
DIČ: 2022854900
IČ DPH: SK2022854900
|
|
|
|
|
|
Spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka číslo 51548/L. |
|
|
V prípade, že ste si noviny osobne nevyžiadal(a), alebo si želáte ukončiť ich zasielanie na Vašu adresu, zašlite prosím správu s predmetom NEPOSIELAŤ vrátane originálnej správy na adresu objednavky@exicon.eu, následne budete vyraden(á) z databázy príjemcov e-mailových novin.
|
Copyright (c) Exicon s.r.o., 2011 |