Možnosti optimalizácie základu dane z príjmov FO

Každý začínajúci podnikateľ sa pred začiatkom podnikania musí rozhodnúť o forme podnikania, či bude podnikať ako fyzická osoba alebo ako právnická osoba, alebo vo forme združenia. Toto rozhodnutie ovplyvňuje najmä predmet podnikania a výška potrebného vstupného kapitálu. Výsledok rozhodnutia ovplyvní spôsob zodpovednosti za podnikanie (ručenie za svoje záväzky), spôsob zdaňovania a následne aj spôsob daňovej optimalizácie. Ak sa podnikateľ rozhodne podnikať ako fyzická osoba, jeho príjmy budú zdaňované daňou z príjmov fyzických osôb vo výške 19 % zo základu dane. Ak základ daňovníka presiahne 176,8 násobok životného minima uplatní sa sadzba dane až vo výške 25 %. Daňovník sa taktiež musí rozhodnúť či bude preukazovať na daňové účely vynaložené výdavky a akým spôsobom ich bude uplatňovať. Daňovník môže viesť účtovníctvo alebo uplatňovať daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Ak sa daňovník nechce zaťažovať vedením účtovníctva alebo vedením daňovej evidencie, či už vlastnými silami alebo externou firmou, môže sa rozhodnúť pre uplatňovanie paušálnych výdavkov. Paušálne výdavky uplatňujú podnikatelia aj v prípade, že predmet ich podnikateľskej činnosti má nízku nákladovosť a uplatnenie paušálnych výdavkov je pre nich daňovo výhodné.

Aby daňovník správne vykázal optimálny základ dane, je potrebné, aby dôsledne poznal daňový zákon, ktoré výdavky je možné pokladať za daňové výdavky (§ 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, § 19 zákona o dani z príjmov) a ktoré výdavky nie je možné považovať za daňové výdavky (§ 21 zákona

o dani z príjmov). Súčasne by sa mal oboznámiť s pripočítateľnými a odpočítateľnými položkami a so spôsobom výpočtu základu dane (§ 4 a § 17 zákona o dani z príjmov).

1.1 Výber účtovnej sústavy

Ak sa daňovník rozhodne uplatňovať pre daňové účely skutočne vynaložené výdavky a nebude uplatňovať daňovú evidenciu musí sa rozhodnúť o vhodnom výbere účtovnej sústavy. Vykazovaný základ dane výrazne ovplyvňuje aj výber formy účtovníctva. Podnikateľ si môže zvoliť jednoduché účtovníctvo alebo podvojné účtovníctvo. V prípade, že daňovník bude účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva, základ dane tvorí rozdiel medzi príjmami a výdavkami [§ 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov]. V sústave jednoduchého účtovníctva predstavujú daňové výdavky zaplatené a zaúčtované výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka v súlade so zákonom o dani z príjmov. Súčasťou základu dane daňovníka s príjmami podľa § 6, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo daňovníka evidujúceho príjmy a s nimi súvisiace výdavky podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, je aj poskytnutý alebo prijatý preddavok, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom bol výdavok uhradený aj keď k splneniu dodávky tovaru alebo služby dôjde až v nasledujúcom účtovnom období. Do daňových výdavkov účtovného obdobia sa taktiež zahŕňajú aj úhrady výdavkov, ktoré sa týkajú až nasledujúcich účtovných období, napr. úhrada poistného na povinné zmluvné poistenie a havarijné poistenie motorových vozidiel, úhrady za časopisy a pod. zaplatené v bežnom účtovnom období aj keď sa týkajú až nasledujúceho účtovného obdobia. Z nezaplatených výdavkov môže daňovník zahrnúť do základu dane len výdavky zahŕňané do daňových výdavkov v rámci uzávierkových účtovných operácií ako sú daňové odpisy, kurzové rozdiely, daňové rezervy v zmysle § 20 ods. 9 zákona o dani z príjmov. Ak bude daňovník účtovať v sústave podvojného účtovníctva, základ dane tvorí výsledok hospodárenia zistený z účtovníctva. Podvojné účtovníctvo je založené na akruálnom princípe. Pri tomto spôsobe účtovania sa na zaplatenie zdaniteľných príjmov neprihliada a na zaplatenie daňových nákladov sa prihliada len v zákonom vymedzených druhov výdavkov. Podľa § 17 ods. 19 sa zahŕňajú do základu dane len po ich zaplatení:

a) kompenzačné platby vyplácané podľa § 22 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach u ich dlžníka,

b) výdavky (náklady) na:

·         nájomné za prenájom hnuteľnej veci, nehnuteľnosti,

·         odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie predmetu priemyselného vlastníctva, počítačových programov (softvér), návrhov alebo modelov, plánov, výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov (know-how) a

·         odplaty za poskytnutie práva na použitie alebo za použitie autorského práva alebo práva príbuzného autorskému právu, pričom tieto výdavky (náklady) a odplaty zaplatené fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie sa uznajú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,

c) výdavky (náklady) na marketingové a iné štúdie a na prieskum trhu u dlžníka, pričom u veriteľa sa takéto príjmy (výnosy) zahrnú do základu dane po prijatí úhrady,

d) odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv najviac do výšky 20 % z hodnoty sprostredkovaného obchodu; tento limit sa nevzťahuje na banku a pobočku zahraničnej banky, Exportno-importnú banku SR, poisťovňu a pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu a pobočku zahraničnej zaisťovne a subjekt podľa osobitného predpisu,

e) výdavky (náklady) na poradenské a právne služby zatriedené do kódu Klasifikácie produktov podľa činnosti (CPA) 69.1 a 69.2,

f) výdavky (náklady) na získanie noriem a certifikátov, zahrňované do základu dane rovnomerne počas doby ich platnosti, najviac počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky (náklady) zaplatené, pričom výdavky na normy a certifikáty neprevyšujúce obstarávaciu cenu 2 400 eur sa zahrnú do základu dane jednorazovo,

g) výdavky (náklady) vzťahujúce sa k úhrade príjmov podľa § 16 ods. 1 zákona o dani z príjmov vyplácaných, poukazovaných alebo pripisovaných v prospech daňovníka nezmluvného štátu a po splnení povinností ustanovených v § 43 ods. 11 zákona o dani z príjmov alebo § 44 ods. 3 zákona o dani z príjmov pre daňovníka, ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje uvedené príjmy, ak mu takéto povinnosti vznikli,

h) výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane; za výdavky (náklady) na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca okrem športového reprezentanta,

i) výdavky (náklady) na reklamu poskytnuté daňovníkovi podľa § 12 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov (občianskemu združeniu, nadácii, neinvestičnému fondu a neziskovej organizácii poskytujúcim všeobecne prospešné služby), j) daň z poistenia platená poistníkom a daň z poistenia z preúčtovaných nákladov poistenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia),

V prípade, že daňovník podniká v komodite, v ktorej je dlhá doba splatnosti pohľadávok, prípadne nepriaznivá finančná disciplína, základ dane môže byť výrazne odlišný ako pri účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva. Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva môže ľahšie ovplyvniť svoje daňové výdavky ich zaplatením resp. nezaplatením. Ak daňovníkovi pred koncom roka vychádza vysoký základ dane, pričom začiatkom ďalšieho roka bude musieť zaplatiť niektorú z nákladových položiek, môže úhradu zrealizovať ešte pred skončením roka.

Príklad

Podnikateľ účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, zaplatí v novembri 2019 dodávateľovi preddavok na dodávku materiálu, ktorý mu bude dodaný v januári 2020, v decembri zaplatí povinné zmluvné poistenie motorového vozidla a zakúpil diaľničnú nálepku na rok 2020.

Zaplatený preddavok na materiál a zaplatené povinné zmluvné poistenie a výdavok za diaľničnú nálepku podnikateľ zahrnie do daňových výdavkov roku 2019 aj keď sa dodávky tovarov a služieb realizujú až v roku 2020.

Príklad

Podnikateľ, prevádzkujúci obchod s potravinami, účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, zaplatil v júli 2019 prenajímateľovi nehnuteľnosti fyzickej osobe, nájomné na dva roky vopred, za obdobie od júla 2019 do júna 2021 (spolu za 24 mesiacov) 2 400 eur.

V roku 2019 si podnikateľ zahrnul do daňových výdavkov nájomné vo výške 600 eur (za 6 mesiacov). Zostatok uhradeného nájomného 1 800 eur zaúčtoval ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. V roku 2020 si zahrnie do daňových výdavkov v rámci uzávierkových účtovných operácií nájomné vo výške 1 200 eur (za 12 mesiacov) a v roku 2021 si zahrnie do daňových výdavkov zostávajúcu sumu zaplateného nájomného za 6 mesiacov (600 eur).

(Viac o tejto téme sa dočítate v odbornej tematickej publikácii Optimalizácia dane bez chýb, pokút a penále)

Jedným z prameňov obchodného práva v Slovenskej republike je Obchodný zákonník. Obchodný zákonník upravuje podnikanie a inštitúty s ním spojené, podnikateľov, podnikanie zahraničných osôb, obchodných spoločností. Zákon ďalej upravuje postupov pri zakladaní obchodných spoločností, obchodno-právne vzťahy a podmienky ich vzniku, existencie, zmeny, zániku, zodpovednosti za porušovanie. Obchodný zákonník vymedzuje jednotlivé typy zmlúv, medzi ktoré patrí kúpna zmluva, zmluva o predaji podniku, zmluva o kúpe prenajatej veci, zmluva o úvere, licenčná zmluva na predmety priemyselného vlastníctva, zmluva o uložení vecí, zmluva o skladovaní, zmluva o dielo, mandátna zmluva, komisionárska zmluva, zmluva o kontrolnej činnosti, zmluva o preprave vecí, zmluva o nájme dopravných prostriedkov, zmluva o prevádzke dopravných prostriedkov, zmluva o sprostredkovaní, zmluva o obchodnom zastúpení, zmluva o tichom spoločenstve, zmluva o inkase, zmluva o uložení cenných papierov, zmluva o bežnom účte, zmluva o vkladovom účte. Predmetom úpravy Obchodného zákonníka sú aj obchodno-záväzkové vzťahy.

Úvod

Upozornenie!

Súčasťou komentára k Obchodnému zákonníku sú aj navrhované zmeny a doplnenia zákona, ktoré v dobe zadania publikácie do tlače neboli schválené. Navrhované zmeny sú vyznačené šikmým písmom a výklad k ním je v rastroch. Tieto zmeny majú len informatívny charakter a o schválených zmenách Vás budeme informovať na www.poradca.sk.

Od posledného publikovania komentára vo vydavateľstve Poradca prešiel Obchodný zákonník viacerými zmenami, ktoré nás viedli k jeho opätovnému uverejneniu. Azda najdôležitejšou novelou za posledné obdobie bol zákon č. 264/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník. Väčšina schválených zmien má vplyv na všetky druhy obchodných spoločností a družstva. Úpravy týkajúce sa zlúčenia a splynutia majú dopad len na tie spoločnosti, ktoré takouto zmenou budú prechádzať. Nová regulácia sa nevzťahuje na en bloc všetky spoločnosti a nejde o ukladanie pravidelne sa opakujúcich povinností. Povinnosti teda vyplývajú len tým spoločnostiam, ktoré vykonávajú regulované transakcie (napr. vymenovanie nového štatutárneho orgánu, zlúčenie, atď.).

Na základe týchto skutočností preto nebolo možné realisticky kvantifikovať počet spoločností, ktoré boli alebo sú danými povinnosťami dotknuté. Zároveň bolo nevyhnutné zabezpečiť, aby na spoločnosti nebola kladená nadmerná administratívna záťaž. Právna úprava, ktorá sprísnila zodpovednosť (v podobe ručenia) členov štatutárnych orgánov za porušenie povinnosti postupovať pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou, môže mať vplyv na podnikateľské prostredie v rozsahu, v ktorom táto zvýšená zodpovednosť môže ovplyvniť nárast výšky odmeňovania členov štatutárnych orgánov. Pokiaľ ide o zavedenie osobitnej zodpovednosti (ručenia) pre osoby s kvalifikovanou účasťou na spoločnosti, táto zodpovednosť sa môže prejaviť v nevyhnutnosti vedenia takýchto záväzkov spoločníkov na podsúvahových účtoch. Všeobecne však výšku takto vyvolaných nákladov nie je možné vyčísliť.

Nové informačných povinností alebo úprava existujúcich informačných povinností

§ 66 – povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu

§ 66 – povinnosť poskytovať primeranú súčinnosť

§ 69 – predkladanie návrhu zmluvy o splynutí, zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o rozdelení spoločnosti správcovi dane

§ 69 - vypracovanie správy audítora

§ 69a – predkladanie návrhu zmluvy o splynutí, zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o rozdelení spoločnosti do Obchodného registra.

Vzhľadom na skutočnosť, že nejde o periodicky sa opakujúce povinnosti a vznikajú len v prípade, že spoločnosť uskutočňuje relevantnú transakciu, nebolo možné kvantifikovať počet subjektov, na ktoré sa dané povinnosti vzťahujú.

Bolo by možné kvantifikovať náklady na jedného podnikateľa, avšak to len v prípade, keď sa uskutočňuje daná transakcia, no zároveň kvantifikovať súhrnne náklady na jedného podnikateľa by nebolo správne – ku kumulácii daných povinností naraz môže, ale nemusí nevyhnutne prísť.

Jedným z cieľov novely zákona bolo riešenie situácie v oblasti potierania nečestných praktík pri fúziách obchodných spoločností a zvýšenie zodpovednosti štatutárnych orgánov spoločností za účelom boja proti využívaniu tzv. bielych koní. Regulácia sa javí ako prísnejšia, je však vyvážená zvýšenou ochranou spoločníkov, veriteľov a iných zainteresovaných osôb (napr. zamestnancov). Spoločnosti sú právnou úpravou nútené správať sa zodpovednejšie.

Rovnako sa zaviedla prísnejšia právna úprava týkajúca sa ochrany obchodného tajomstva, a to tak pred jeho ohrozením, ako aj porušením, ktorá má však v konečnom dôsledku pozitívne prispieť k správaniu sa subjektov na podnikateľskom trhu.

Upozornenie!

Pripravovaná novela Obchodného zákonníka

V NR SR je v rokovaní ďalšia novela zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník s navrhnutou účinnosťou od 1. 6. 2019.

Účelom tohto návrhu zákona je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/828 zo 17. mája 2017, ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov (U. v. EÚ L 132/1, 20. 05. 2017); transpozičný termín do 10. júna 2019; v rozsahu čl. 3a ods. 8, čl. 3b ods. 6 a čl. 3c ods. 3 je transpozičný termín: do 3. septembra 2020.

Pôvodná novelizovaná smernica sa zameriavala hlavne na harmonizáciu právnych poriadkov všetkých členských štátov Európskej únie v oblasti výkonu určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu a zvýšenie transparentnosti súvisiacich procesov a ako taká bola do právneho poriadku Slovenskej republiky transponovaná zákonom č. 487/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. decembra 2009. Zodpovedajúca právna úprava sa pretavila najmä do nasledujúcich okruhov:

-        odstránenie existujúcich prekážok v cezhraničnom investovaní, a to najmä tých, ktoré sa spájajú s cezhraničným uplatňovaním práv akcionárov,

-        úprava nového spôsobu uverejňovania oznámenia o konaní valného zhromaždenia (§ 184a Obchodného zákonníka),

-        úprava základných požiadaviek na umožnenie účasti a hlasovania akcionárov na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov
(§ 190d OBZ),

-        zavedenie novej možnosti hlasovania akcionárov, a to ešte pred konaním valného zhromaždenia prostredníctvom zasielania hlasovacích lístkov poštovými službami (tzv. korešpondenčné hlasovanie) (§ 190a a nasl. OBZ),

-        zavedenie niekoľko odchýlok od pôvodnej všeobecnej úpravy účasti na valnom zhromaždení v zastúpení na základe písomného splnomocnenia pre verejné akciové spoločnosti (§ 190e a 190f OBZ).

V súvislosti s príčinami a dôsledkami globálnej finančnej krízy Komisia Európskej únie vyhodnotila, že právna úprava v tejto oblasti je nepostačujúca a v zmysle oznámenia z 12. decembra 2012 s názvom Akčný plán: Európske právo obchodných spoločností a správa a riadenie spoločností – moderný rámec pre väčšiu angažovanosť akcionárov a udržateľné spoločnosti identifikovala nové oblasti budúcej regulácie najmä v otázkach správy a riadenia spoločností so zameraním na podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov, inštitucionálnych investorov a správcov aktív a na zvýšenie transparentnosti vzťahov medzi spoločnosťami a investormi.

V nadväznosti na skôr uvedené sa predkladaný návrh zákona zameriava predovšetkým na riešenie nasledujúcich okruhov:

-        prostredníctvom harmonizácie právnych úprav všetkých členských štátov Európskej únie odstraňuje existujúce prekážky v cezhraničnom investovaní alebo pri účasti a hlasovaní akcionárov na valnom zhromaždení prostredníctvom elektronických prostriedkov, a to najmä tie, ktoré sa spájajú s včasnou a dostatočne určitou identifikáciou akcionárov verejnej akciovej spoločnosti,

-        upravuje a zjednodušuje prenos informácií o akcionároch v rámci investičnej reťaze sprostredkovateľov tak, aby sa zjednodušil výkon práv akcionárov na valnom zhromaždení verejnej akciovej spoločnosti a zameriava sa na efektívnejšie dlhodobé zapojenie predovšetkým inštitucionálnych investorov a správcov aktív do rozhodovacích procesov vo verejnej akciovej spoločnosti,

-        má ambíciu prispieť k zlepšeniu kvality rozhodovania zastupujúcich poradcov,

-        zavádza novú právnu úpravu odmeňovania členov orgánov verejnej akciovej spoločnosti s dôrazom na posilnenie postavenia akcionárov pri jej určovaní (podmienka schválenia pravidiel odmeňovania na valnom zhromaždení) a vykonávaní (prerokovanie správy o odmeňovaní na valnom zhromaždení) a novú právnu úpravu významných obchodných transakcií so spriaznenými osobami, ktorá rovnako smeruje k zlepšeniu informovanosti akcionárov o transakciách s významným vplyvom na majetok spoločnosti v širšom slova zmysle,

-        a v neposlednom rade upravuje niektoré aspekty súvisiace s praktickým výkonom práva účasti a hlasovania na valnom zhromaždení verejnej akciovej spoločnosti.

Osobná pôsobnosť navrhovanej právnej úpravy je na podklade jej vymedzenia v smernici obmedzená len na (akciové) spoločnosti, ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa alebo fungujúcom v rámci členského štátu, t.j. na verejné akciové spoločnosti v zmysle § 154 ods. 3 druhá veta OBZ, čo značne limituje dopad navrhovanej právnej úpravy.

Okrem novely OBZ, je v súvislosti s transpozíciou smernice potrebná aj novelizácia zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZCP“) a ďalších súvisiacich osobitných predpisov, ktorá bola spracovaná v súčinnosti s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Národnou bankou Slovenska.

Dotknuté podnikateľské subjekty

Osobná pôsobnosť navrhovanej právnej úpravy je obmedzená na verejné akciové spoločnosti, t.j. na akciové spoločnosti, ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa alebo fungujúcom v rámci členského štátu EU (§ 154 ods. 3 druhá veta OBZ).

Toto obmedzenie vyplýva zo samotnej smernice. V súčasnosti sa podľa informácii z webového sídla Burzy cenných papierov v Bratislave, a.s. jedná o 42 subjektov.

Predkladaná právna úprava nezakladá priame a ani nepriame finančné náklady v podobe zavedenia nových prípadne zvýšenia (zníženia) existujúcich poplatkov, odvodov, daní, ciel a pod.

Návrh zákon zavádza nasledovný okruh nových informačných povinností a osobitných druhov povinností:

-        zasielanie potvrdenia podľa § 188 ods. 5 OBZ, na požiadanie akcionára (alebo osoby ním splnomocnenej), to však iba v prípade, ak webové sídlo spoločnosti alebo vyžiadaná kópia zápisnice alebo jej časti spolu s prílohami zápisnice neuvádza výsledky hlasovania valného zhromaždenia pri každom bode programu valného zhromaždenia v požadovanej forme a štruktúre,

-        zasielanie potvrdenia podľa § 190d ods. 7 OBZ použitím elektronických prostriedkov, pričom zasielanie potvrdenia môže byť činnosťou plne automatizovanou, prebiehajúcou ako výmena informácii medzi príslušnými systémami (podobné ako potvrdenie o doručení emailovej komunikácie),

-        vypracovanie (resp. zosúladenie existujúcich) pravidiel odmeňovania podľa § 201a a nasl. OBZ, ich schválenie valným zhromaždením a uverejnenie na webovom sídle spoločnosti, s povinnosťou aktualizácie každé 4 roky,

-        vypracovanie správy o odmeňovaní podľa § 201e OBZ, jej prerokovanie na valnom zhromaždení a uverejnenie na webovom sídle spoločnosti, každoročne po ukončení účtovného obdobia,

-        schválenie významnej obchodnej transakcie valným zhromaždením podľa § 220ga a nasl. OBZ a jej uloženie do zbierky listín obchodného registra a/alebo zverejnenie v Obchodnom vestníku, vždy v závislosti od toho, či konkrétne plnenie alebo poskytnutie zábezpeky naplní definičné znaky, pričom bežné obchodné transakcie sú vyňaté; uvedené nebráni tomu, aby spoločnosť interne organizovala schvaľovací proces tak, že sa nebude musieť zvolávať valné zhromaždenie jednotlivo pre každú jednu transakciu, ale na programe bude na schválenie hneď niekoľko transakcií súčasne.

Konkurencieschopnosť a správanie sa podnikov na trhu

Všeobecne pôsobenie a činnosť povinných subjektov (sprostredkovatelia, inštitucionálni investori, správcovia aktív a zastupujúci poradcovia, verejné akciové spoločnosti v zmysle príslušnej právnej úpravy) je podrobne regulovaná a podlieha dohľadu. Napriek tomu, nie je možné konštatovať, že nová právna úprava zavádza bariéry pre vstup na trh. Všetky zmeny, ktoré sa navrhujú vykonať vychádzajú z povinnosti zabezpečiť úplnú a správnu transpozíciu smernice, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov, ktorá reagovala na príčiny a dôsledky globálnej finančnej krízy a tiež mala za cieľ odstrániť existujúce prekážky v cezhraničnom investovaní, cezhraničnom výkone akcionárskych práv, presune informácii v rámci investičnej reťaze, zvýšiť transparentnosť v danej oblasti a tým podporiť väčšiu angažovanosť akcionárov v rámci správy a riadenia spoločnosti.

Pozitívne vplyvy predmetnej regulácie na podnikateľské prostredie (ktoré sú bližšie popísané v osobitnej časti dôvodovej správy pri odôvodnení jednotlivých novelizačných bodov) predkladateľ identifikoval najmä v nasledujúcich oblastiach:

-        zlepšenie informovanosti akcionárov a tretích strán o odmeňovaní členov orgánov spoločností, naviazaní pravidiel odmeňovania na záujem spoločnosti tak, aby aj politika odmeňovania prispievala k podnikateľskej stratégii, dlhodobým záujmom a udržateľnosti spoločnosti,

-        zabezpečenie šírenia informácií o významnej obchodnej transakcii zverejnením v Obchodnom vestníku a aj využitím iných ľahko dostupných prostriedkov, tak aby akcionári, veritelia, zamestnanci a iné zainteresované strany boli informovaní o možných vplyvoch takýchto transakcií na „hodnotu“ spoločnosti a mohli lepšie posúdiť riziká spojené s transakciou a napadnúť transakciu, a to aj právnou cestou.

Predpokladá sa, že nová práva úprava vzhľadom na svoj charakter povedie k vytvoreniu nových pracovných miest, zvýšeniu efektivity výroby a využívania zdrojov, ovplyvneniu práv duševného vlastníctva, uvedeniu alebo rozšíreniu nových výrobných metód, technológií a výrobkov na trh a podpore inovácií.

Zdroj: www.nrsr.sk

(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku Poradca 11-12/2019, kde nájdete celý komentár k Obchodnému zákonníku.)

Ing. Viera Šukalová, EUR ING, PhD.

Turbulentné prostredie a globálna konkurencia vyžadujú, aby podniky boli flexibilné a pripravené na zmenu. Nevyhnutnou podmienkou flexibility podniku je pracovná sila, ktorá je nielen pripravená na zmeny svojím odborným profilom, ale takéto zmeny i akceptuje. Podniky sa tak snažia prilákať pracovníkov, ktorí majú nielen potrebnú kvalifikáciu, ale tiež žiaduce osobnostné charakteristiky, sú optimálne motivovaní, majú zodpovedný prístup k práci.

PERSONÁLNA PRÁCA POZOSTÁVA Z RADU ČINNOSTÍ, medzi ktorými výber pracovníkov pokladáme za najdôležitejší. Opiera sa pri tom i o poznatky z psychológie. Aj prax potvrdzuje, že poznanie osobnosti človeka, jeho vlastností a schopností je dôležité pri rozhodnutí sa o jeho prijatí do zamestnania. V súčasnosti sa podniky čoraz viac presviedčajú o tom, že pre ich rozvoj a profit sú poznatky z psychológie nielen prínosné, ale čoraz viac nevyhnutné. Prax prosperujúcich podnikov ukazuje, že uplatnenie psychologických poznatkov a metód v oblasti riadenia ľudí prispieva k celkovej efektívnosti a naplňovaniu podnikových cieľov.

PERSONÁLNA PSYCHOLÓGIA patrí medzi najdlhšie a najviac rozvíjajúce sa oblasti psychológie práce a organizácie. Má blízky vzťah k psychológii osobnosti, k psychológii organizácie, k pedagogickej psychológii a psychometrii ale i k nepsychologickým disciplínam ako je pracovné právo a personalistika.

Personálna psychológia si za cieľ kladie skúmať a pozorovať človeka v jeho pracovnej činnosti. Tiež rieši otázky posudzovania vhodného uchádzača o určitú profesiu, zisťuje psychické nároky na výkon profesie, hodnotí výcvikové programy pre zamestnancov a posudzuje výkonnosť pracovníkov, pracovnú morálku. Poznatky z personálnej psychológie sa využívajú organizácií v rámci regulovaného systému práce s ľuďmi. Tento systém je ovplyvňovaný personálnou politikou, ktorá určuje ciele a pravidlá pre celú personálnu oblasť.

Hlavné okruhy problémov, ktorými sa personálna psychológia zaoberá možno rozdeliť do dvoch skupín:

–   analýzou pracovných činností, výberom uchádzačov, výcvikom pracovníkov, hodnotením pracovníkov a ovplyvňovaním ich výkonnosti,

–   pracovná morálka, pracovná spokojnosť, personálne poradenstvo, vzťah manažér – pracovník.

Do systému práce s ľuďmi zasahujú tri skupiny pracovníkov s rozličnými kompetenciami a úlohami. V prvom rade sú tu vedúci pracovníci, ktorí vytvárajú personálnu politiku v závislosti na cieľoch organizácie a tým ovplyvňujú i vytváranie systému práce s ľuďmi, zásady a pravidlá, ktoré určujú fungovanie tohto systému. Všetci vedúci pracovníci nesú zodpovednosť za realizáciu činností a personálne rozhodnutia. Druhú skupinu predstavujú personalisti, ktorí svojou organizačnou a odbornou činnosťou udržujú optimálnu úroveň ľudských zdrojov. Tretiu skupinu tvoria interní a externí špecialisti. Medzi nich patria aj psychológovia, ktorí sa podieľajú na realizácii niektorých personálnych činností avšak ich práca je čisto poradenská bez rozhodovacích právomocí.

PSYCHOLÓG V PODNIKU - V podnikovej štruktúre sa podnikový psychológ situuje najčastejšie v personálnom útvare podniku, v útvare námestníka riaditeľa pre personálne otázky, na odbore bezpečnosti práce alebo v spoločnom sociologicko-psychologickom pracovisku. Veľa riadiacich pracovníkov má vysokú profesiovú technickú či právnickú odbornosť, ale niekedy im chýba odbornosť pre riadenie a vedenie ľudí. Tu by mala vstupovať do hry „pravá ruka“ každého vedúceho pracovníka – podnikový psychológ. O tom, že psychológ by mal v podniku zastávať dôstojné miesto, svedčia aj niektoré skúsenosti z USA, kde pri rešpektovaní psychológie v podniku a humanizácie práce, zaznamenali zvýšenie produktivity práce o viac ako desať percent.

Poradenská činnosť psychológa je užitočná vo všetkých personálnych činnostiach a pre kvalitné fungovanie organizácie je nevyhnutná. Odborné poznatky psychológa personálny útvar využíva už pri samotnom vyhľadávaní a nábore nových pracovníkov, pri výbere a rozmiestňovaní ako aj pri zaraďovaní a procese adaptácie.

Ale nielen v týchto oblastiach je pomoc psychológa žiaduca, vzťahuje sa aj na pracovníkov, ktorý už majú v organizácií svoje stabilné miesto. Pri procese hodnotenia a motivácie pracovníkov je odborná činnosť psychológa nevyhnutná, pretože iba správne zostavenie motivačného programu vedie k podnecovaniu výkonnosti a spokojnosti pracovníkov v ich činnosti. Ďalšími dôležitými činnosťami psychológa je poradenská činnosť, ktorá sa zameriava na hľadanie vhodného zamerania v organizácií alebo na zmenu profesijnej orientácie. Náplňou práce psychológa je i tvorba imidžu podniku, prostredníctvom ktorého spoločnosť propaguje, ponúka zaujímavú prácu a perspektívu a tak podnecuje nových záujemcov o zamestnanie sa v organizácií 11. Veľa podnikov pri výbere pracovníkov vykonáva ich testovanie prostredníctvom rôznych druhov testov ako všeobecné inteligenčné testy, motorické testy, osobnostné testy, testy tvorivosti, testy komunikácie, testy schopností, vedomostí, zručností apod. Jednotlivé testy, prípadne ich kombinácie, sa spájajú s rozhovormi, riadenými podnikovým psychológom.

Úroveň organizácie a kvalita personálnej práce je podmienená fungovaním celého systému a vhodnou komunikáciou medzi všetkými zložkami na odbornej úrovni a preto i postavenie psychológa v podniku má svoje nezastupiteľné miesto a napomáha tak k bezkonfliktnému a efektívnemu riadeniu a vedeniu.

PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI - V psychológií neexistuje doposiaľ jednoznačné vymedzenie pojmu osobnosť. V súčasnosti existuje množstvo teórií, modelov, ktoré vysvetľujú človeka ako osobnosť rôzne. Psychológia osobnosti definuje osobnosť ako konkrétneho človeka, ktorý sa vyznačuje určitými, pre neho charakteristickými psychickými a fyzickými vlastnosťami prejavujúcimi sa v každej jeho činnosti. Každý človek je osobnosť a ku každému je potrebné pristupovať z tejto pozície. Najzvláštnejším znakom osobnosti je jej jedinečnosť a rozdielnosť od všetkých iných osobností.

Základnými témami psychológie osobnosti sú genéza a utváranie osobnosti, štruktúra osobnosti a dynamika osobnosti.

Genéza osobnosti a jej utváranie

Osobnosťou sa človek nerodí ale sa ňou stáva. Pri jej utváraní sa uplatňuje interakcia biologických a sociokultúrnych činiteľov. Rozhodujúcim faktorom sa pokladá aj vplyv učenia, t.j. sociálne skúsenosti. Sociálne skúsenosti, zážitky, ktoré človek od svojho ranného detstva získava zo svojich sociálnych interakcií, hrajú vo vývoji osobnosti zásadný význam. Základným činiteľom ovplyvňujúcim vývoj osobnosti je rodina. Práve v rodinnej výchove sú vytvárané základy osobnosti, ktoré sú nezvratné. Na vývoj osobnosti takisto pôsobí školské a pracovné prostredie.

Štruktúra osobnosti

vyjadruje vnútorné usporiadanie osobnosti, t.j. určuje prvky a zložky, z ktorých sa skladá. Prvky štruktúry osobnosti predstavujú psychické vlastnosti. Rozlišuje sa medzi psychickými vlastnosťami, ktoré sú zdedené, relatívne nemenné, napríklad temperament a získané, nadobudnuté vlastnosti, ktoré môžu mať dedičný dispozičný základ, ale sa menia, dotvárajú vplyvom sociálneho prostredia ako napríklad charakter. Psychické vlastnosti tvoria rôzne triedy podľa svojich funkcií t.j. schopnosti, charakter, temperament, motívy a tie sa môžu združovať v určité typy osobnosti. Schopnosti sú osobnostné predpoklady na vykonávanie určitej činnosti, ktoré zaručujú jej úspešnú realizáciu. Rozdielnosť schopností je závislá na vrodených danostiach. S rozvojom schopností súvisia vlohy, nadanie, talent. Schopnosti je možné deliť na zmyslové, súvisia s ustrojením zmyslových orgánov, rozoznávania farieb, tónov a tvarov. Ďalej sú to schopnosti rozumové, založené na vyšších psychických funkciách, ako je myslenie, pamäť, inteligencia a schopnosti psychomotorické, v ktorých sa prejavuje spojenie zmyslov a motoriky.

Charakter vyjadruje vzťah k iným ľuďom, k práci, k svetu a vzťah k sebe samému. Formovanie charakteru človeka ako osobnosti je dlhodobý proces, ktorom dôležitú úlohu zohráva socializácia, najmä vplyv výchovy.

Motívy vyjadrujú psychologické príčiny alebo dôvody ľudského chovania, dávajú mu psychologický zmysel.

Temperament je stála dynamická stránka osobnosti, prejavuje sa v správaní a činnosti, v emocionálno-citovom prežívaní, v spôsobe prežívania rôznych životných situácií. Temperamentné vlastnosti sa považujú za vrodené, avšak vplyvom prostredia sa môžu značne meniť.

Dynamika osobnosti

Pod dynamikou osobnosti sa rozumejú všetky sily, ktoré uvádzajú človeka do činnosti. Možno ich charakterizovať ako tie, ktoré podmieňujú správanie a konanie v konkrétnych situáciách. Jej štúdium predstavuje predovšetkým analýzu faktorov motivácie a stimulácie ľudského správania a konania.

Osobnosť človeka možno sledovať prostredníctvom:

–   motivácie, ktorá je viazaná na určité hodnoty, ako napr. životné ciele, spoločenská prospešnosť, poznanie pravdy

–   vzťahu k práci, ktorý umožní sledovať také vlastnosti pracovníka ako sú napríklad jeho odborná pripravenosť (vedomosti, skúsenosti), pracovná zdatnosť (fyzická, emocionálna zdatnosť pracovníka)

–   vzťahu k spolupracovníkom, ktorý sa aktualizuje u pracovníka cez také formy správania pracovníka ako sú spoločenskosť a družnosť

–   vzťahu k podniku, ktorý sa aktualizuje cez spokojnosť človeka s podnikom, ktorý mu zabezpečuje pocit istoty, možnosť sebarealizácie, potrebu uznania v podniku a pocit vlastnej hodnoty. Vzniknuté napätie medzi podnikom a pracovníkom ma obyčajne za následok odcudzenie pracovníka. To je sprevádzané takými javmi ako sú abstinencie, zlé príchody do práce, nevyužívanie pracovnej doby, krádeže

–   psychologického profilu, ktorý je súhrnom psychických čŕt pracovníka z hľadiska duševných vlastností a schopností. Sú nimi: zmýšľanie, cítenie, sebavedomie, výkonnosť, charakter.

Najmä v personálnych otázkach výberu pracovníkov do podniku je dôležité poznať osobnosť. Bolo by užitočné, aby nielen personalista, ale i každý dobrý manažér vedel o podstate človeka aspoň toľko ako o svojej odbornej profesii.

PRACOVNÁ MOTIVÁCIA - Jedným zo základných predpokladov úspešnosti a efektívnej výkonnosti ľudí v pracovnom procese je motivácia. V súčasnej praxi čoraz viac podnikov pociťuje, že pre zvýšenie efektívnosti a produktivity práce je dôležité, aby sa venovali otázke motivácie zamestnancov zvlášť. Z pohľadu pracovnej psychológie je motivácia charakterizovaná „ako hnacia sila, ktorá uvádza do pohybu psychické vlastnosti, schopnosti, procesy a zručnosti jednotlivca, čoho výsledkom je pracovný výkon.“ Prejavuje sa nielen pri formovaní pracovných návykoch, stereotypov ale i pri pracovnej aktivite človeka, pracovných postojoch, ambíciách a záujme zamestnanca o prácu.

V praxi sa uvádzajú niekoľké dimenzie, ktoré možno použiť na poznávanie charakteristiky motivačného profilu konkrétneho človeka. Ide o dimenzie:

–   Situačná osobnostná orientácia zamestnanca - zamestnanci, ktorí sú osobnostne orientovaní na aktuálnu situáciu, žijú pre prítomnosť. Takýto ľudia sú viazaný na pracovné situácie, z ktorých majú ekonomický prospech. Uprednostňujú úlohy s presnou finančnou odmenou a preto pri stanovení motivačného programu sa musí dbať na presné špecifikovanie úloh vo vzťahu k odmene.

–   Perspektívna osobnostná orientácia zamestnanca – u týchto zamestnancov je typická orientácia do budúcnosti, ktorá má pre nich väčší význam ako prítomnosť. Viažu sa na dlhodobé ciele a úlohy spojené so sebarealizáciou. U nich je dôležité priorizovať kariéru a stabilizáciu vo firme.

–   Individuálna osobnostná orientácia – táto skupina zamestnancov je charakteristická uspokojovaním individuálnych osobnostných potrieb v pracovnom procese. Nie sú tímovými hráčmi, nevedia spolupracovať a prispôsobiť sa ostatným v podniku. Tu je dôležité pri stanovení motivačného programu odhaliť a charakterizovať individuálnu osobnostnú hodnotovú orientáciu zamestnancov a špecifikovať, ako je možné za určitých podmienok zamestnanca motivovať.

–   Skupinová osobnostná orientácia - tvoria ju zamestnanci, ktorý na dosahovanie výkonov potrebujú vhodné sociálne prostredie. Potreba byť v spoločnosti je pre nich silným motivátorom na dosahovanie pracovných výkonov. Preto pri stanovovaní motivačného programu sa tento fakt musí zaradiť na popredné miesto.

–   Asertívno-agresívna osobnostná orientácia – táto skupina predstavuje zamestnancov, ktorých cieľom je dosiahnuť moc nad inými, presadiť sa v akýchkoľvek podmienkach bez ohľadu na záujmy a ciele ostatných.

Poznanie motivačného profilu zamestnancov sa pokladá za dôležitý faktor prosperity podniku. V personálnej činnosti má význam pri výbere zamestnancov, pri ich rozmiestňovaní v podniku, pri plánovaní vzdelávania a mnohých ďalších činnostiach. Prostredníctvom nich má podnik možnosť vypracovať vhodné motivačné programy a ovplyvňovať tak motiváciu zamestnancov požadovaným smerom. Tiež mu pomáha hlbšie porozumieť chovaniu svojich zamestnancov.

ZÁVER - Najcennejším zdrojom v podniku sú ľudia. Je potrebné plánovať ich potrebu s cieľom splniť stanovené ciele organizácie s využitím zodpovedajúcej pracovnej sily. Preto cieľom personálneho plánovania je, aby mal podnik v súčasnosti ale aj v budúcnosti zamestnancov v potrebnom počte, so schopnosťou byť flexibilnými, s optimálnou motivačnou kapacitou, s požadovanými osobnostnými vlastnosťami, s požadovanými vedomosťami, skúsenosťami a s optimálnym rozmiestnením do vnútropodnikových útvarov.

Použitá literatúra: • ALEXY, J.; BOROŠ, J.; SIVÁK, R. Manažment ľudských zdrojov a organizačné správanie. 2004, • KOCIANOVÁ, R. Personální řízení: teoretická východiska a vývoj.1.vyd, 2004, • NAKONEČNÝ, M. Psychologie osobnosti. 1997, • PICHŇA, J. Základy Personalistiky I. 1994, • SZARKOVÁ, M. Psychológia pre manažérov a podnikateľov. 2004, • ŠTIKAR, J. a kol. Psychlogie ve světe práce. 2003