Em@ilové noviny

 

č. 7/2016

15. 4. 2016
 

 
 
 Téma novín 
 Čitatelia sa pýtajú, odborníci odpovedajú 
 P6 aktual 
 Školenie, vzdelávanie 
 Chybiť znamená platiť 
 Ekonomika 
 Najviac čítané témy a publikácie 
 Horúce témy 
 Kontakty 

Služby, ktoré nájdete len u nás:
  • aktuálne a rýchle informácie
    (zmeny zákonov a predpisov) z oblastí daní, účtovnictva, miezd, odvodov; za výhodné ceny
  • kvalifikovaný a ochotný personál
    na zákazníckom oddelení;
  • možnosť rýchleho objednania
    publikácie (telefonicky, faxom, e-mailom, poštou);
  • rýchla dodávka (do 48 hodín)
  • uvádzanie nových produktov
    prostredníctvom mailingov a telemarketingu;
  • približovanie sa k zákazníkovi
    prostredníctvom bezplatných odpovedí na otázky.
  

Vážení čitatelia!

Vážení čitatelia! Každý zamestnávateľ by si mal uvedomiť, že jeho úspešnosť a konkurencieschopnosť je v rozhodujúcej miere závislá na pracovnej sile a jej schopnostiach, jej pracovnom správaní, jej spokojnosti ako aj jej vzťahu a loajality k zamestnávateľovi. Z uvedeného dôvodu je súčasťou modernej personálnej práce je stále širšie koncipovaná podniková sociálna politika, ktorá predstavuje vo svojej podstate určitú formu starostlivosti o zamestnancov. V aplikačnej praxi dochádza čoraz častejšie k situáciám, kedy zamestnancom nepostačuje k spokojnosti len pocit z dobre vykonanej práce.
Viac sa dočítate v dnešnej téme novín a v rubrike Čitatelia sa pýtajú, odborníci odpovedajú.

V jarných mesiacoch začína farebné obdobie rastlín aj stromov, pučia, kvitnú. Spozorujeme tiež, že počas zimného spánku znova trocha podrástli. Zároveň zisťujeme aj to, že nám počas jesene a zimy dáko podrástla aj naša mladá populácia. Napokon, evidentne to vidíme na našich potomkoch. Zdá sa nám, že rastú neuveriteľne rýchlo aj vysoko, z roka na rok viac a viac. A tak je naporúdzi otázka: skutočne sme vyšší od našich pradávnych predkov? Čo celkom určite vieme – je tu štatistický fakt, že každých desať rokov priemerná výška u ľudí „poskočí“ takmer o jeden centimeter. Bude tento trend pokračovať?
Viac v rubrike Byť dobrý nestačí.

Tešíme sa na ďalšie stretnutie pri emailových novinách.

Anna Dišeková
zodpovedná redaktorka
poradca@poradca.sk


V tomto čísle najdete:

 

  

 
TÉMA NOVÍN
ZAMESTNANECKÉ BENEFITY Z POHĽADU ZDP

 


V danej oblasti majú svoje nezastupiteľné miesto pravidlá, opatrenia, postupy a nástroje na posilnenie zainteresovanosti a lojality zamestnancov voči zamestnávateľovi, ktoré sa v praxi označujú ako „zamestnanecké benefity“. Zamestnanecné benefity teda predstavujú výhody resp. finančné a nefinančné plnenia, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi nad rámec jeho zákonných povinností. Je však potrebné odlišovať benefity od kompenzácií. Kompenzácie znamenajú právom nárokované preplácanie určitých služieb zamestnancov zamestnávateľom.
Na rozdiel od toho, benefity sú finančné alebo nefinančné služby, ktoré zamestnávateľ poskytuje, aby skvalitnil svojim zamestnancom život a tým zároveň chce zvýšiť motiváciu, lojalitu, kvalitu i kvantitu ich výkonov.
Ak má zamestnávateľ záujem na poskytovaní aj nefinančných výhod zamestnancom, je to znakom skutočnosti, že ich nepovažuje len za nástroj slúžiaci na vytváranie zisku. Má záujem na tom, aby sa zamestnanci stotožnili so zamestnávateľom. Prostredníctvom zamestnaneckých benefitov je možné v praxi podporiť aj fungovanie tímového ducha a motivovácie zamestnancov. Najčastejšie druhy zamestnaneckých benefitov sú zdravotné benefity (napr. príspevky na nadštandardnú zdravotnú starostlivosť), benefity k dôchodku (penzijné pripoistenie, životné poistenie), benefity na pracovisku a v pracovnom kolektíve (občerstvenie na pracovisku, spoločenské alebo športové akcie, darčeky od zamestnávateľa), benefity pracovného voľna a životné benefity (pružná pracovná doba, platená dovolenka nad rámec legislatívnej povinnosti, služobné auto aj na súkromné účely, firemný mobilný telefón aj na súkromné účely, študijné voľno, športové aktivity), platové a finančné benefity (trinásty plat, príspevky na bývanie, príspevky na dopravu), nadštandardné vzdelávanie (jazykové vzdelávanie, odborné kurzy) a pod..
Predmetom nasledujúceho príspevku je dopad najčastejšie sa v praxi vyskytujúcich zamestnaneckých benefitov na zamestnávateľa ako aj na zamestnanca z pohľadu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“).

Automobil zamestnávateľa poskytnutý zamestnancovi

Príjem na účely zákona o dani z príjmov je definovaný v § 2 písm. c) tohto právneho predpisu ako peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak. Spôsob ocenenia nepeňažného príjmu ustanovený v § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov sa však neuplatní pri poskytnutí motorového vozidla zamestnávateľa zamestnancovi na používanie na služobné a súkromné účely. Takýto nepeňažný príjem sa ocení spôsobom uvedeným v § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov.
V rámci ustanovenia § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov je teda zakotvený režim oceňovania nepeňažného príjmu zamestnanca v prípadoch, keď je mu zamestnávateľom poskytované motorové vozidlo na služobné ako aj na súkromné použitie. Možno pripomenúť, že do 31. decembra 2013 sa takýto nepeňažný príjem zamestnanca oceňoval za každý aj začatý kalendárny mesiac vo výške 1 % zo vstupnej ceny poskytnutého motorového vozidla. V prípade, ak zamestnancovi bolo poskytnuté prenajaté motorové vozidlo, pri výpočte nepeňažného príjmu zamestnanca sa vychádzalo z obstarávacej ceny u prenajímateľa (vrátane dane z pridanej hodnoty). Je teda zrejmé, že spomínaným spôsobom sa oceňoval nepeňažný príjem zamestnanca bez ohľadu na vek či amortizáciu poskytnutého motorového vozidla.
Nepeňažný príjem podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov plynie zamestnancovi len vtedy, ak:
  • ide o motorové vozidlo vo vlastníctve zamestnávateľa, vrátane motorového vozidla obstaraného formou finančného prenájmu, ktoré zamestnávateľ zaradil do užívania, pričom neuplynulo viac ako osem kalendárnych rokov od zaradenia tohto motorového vozidla do užívania alebo ide o prenajaté motorové vozidlo (operatívny prenájom), pričom ustanovená osemročná lehota u prenajatého vozidla začína plynúť od roka, v ktorom bolo zaradené vozidlo do užívania u prenajímateľa,
  • bolo motorové vozidlo zamestnancovi poskytnuté na používanie súčasne na služobné aj súkromné účely bez ohľadu na to, či zamestnanec toto motorové vozidlo používa na súkromné účely alebo nie.

    • Pre úplnosť treba uviesť, že v súlade s ustanovením § 5 ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1. 1. 2015 nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov zamestnávateľ nemôže navýšiť na sumu vypočítanú podľa prílohy č. 6 k zákonu o dani z príjmov.

    V súčasnosti platná právna úprava už opotrebenie motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi na používanie na služobné aj súkromné účely zohľadňuje. Je to zrejmé zo súčasného znenia spomínaného ustanovenia § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého je príjmom zamestnanca počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania vrátane, suma vo výške 1 % v:
    1. prvom roku zo vstupnej ceny (viď § 25 zákona o dani z príjmov) motorového vozidla zamestnávateľa, poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac; pričom ak ide o prenajaté motorové vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka, a to aj ak dôjde k následnej kúpe prenajatého motorového vozidla, pričom ak vo vstupnej cene nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely tohto ustanovenia sa o túto daň vstupná cena zvýši,
    2. nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch zo vstupnej ceny motorového vozidla podľa prvého bodu každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné a súkromné účely, pričom na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa vstupná cena motorového vozidla zamestnávateľa podľa prvého bodu zvýši aj o sumu technického zhodnotenia motorového vozidla vykonaného v týchto rokoch.

    V nadväznosti na spomínaný výpočet nepeňažného príjmu zamestnanca je namieste pripomenúť, že na základe ustanovenia § 47 ods. 1 zákona o dani z príjmov platí, že okrem iného aj nepeňažný príjem podľa § 5 ods. 3 písm. a) spomínaného právneho predpisu sa zaokrúhľuje na eurocenty vždy smerom nadol.

    Spomínaná právna úprava vyčísľovania nepeňažného príjmu zamestnanca sa však samozrejme dotýka aj prípadov, keď bolo motorové vozidlo zamestnancovi poskytnuté tak na služobné ako aj na súkromné účely poskytnuté už pred 1.januárom 2014 a po 1.januári 2014 naďalej táto situácia trvá. Na základe prechodného ustanovenia § 52za ods. 1 zákona o dani z príjmov totiž platí, že postup podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1. januára 2014 sa použije po prvýkrát pri výpočte nepeňažného príjmu zamestnanca za január 2014.

    Ak bolo zamestnancovi v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach poskytnuté to isté motorové vozidlo zamestnávateľa na používanie na služobné účely a súkromné účely, nepeňažný príjem sa vypočíta zo zníženej vstupnej ceny podľa § 5 ods. 3 písm. a) druhého bodu zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1. januára 2014.

    Určovanie vstupnej ceny motorového vozidla

    Čo sa týka správneho určenia vstupnej ceny na účely ocenenia nepeňažného príjmu zamestnanca, treba skonštatovať, že zákon o dani z príjmov rozlišuje niekoľko druhov vstupných cien a to v závislosti od spôsobu nadobudnutia predmetného automobilu. Najčastejšie dochádza k obstaraniu automobilu kúpou, potom vstupnou cenou je jeho obstarávacia cena, ktorou sa v zmysle § 25 ods. 5 písm. a) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve“) rozumie cena, za ktorú sa automobil obstará a náklady súvisiace s jeho obstaraním.
    Vychádzajúc z ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o dani z príjmov je súčasťou vstupnej ceny technické zhodnotenie vždy v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo dokončené a zaradené do užívania. Je teda zrejmé, že v dôsledku zmeny vstupnej ceny automobilu z titulu jeho technického zhodnotenia dochádza následne automaticky k zvýšeniu nepeňažného príjmu zamestnanca.

    Vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 zákona o dani z príjmov môže byť:
  • obstarávacia cena, ak je motorové vozidlo nadobudnuté kúpou. V prípade motorového vozidla nadobudnutého od fyzickej osoby darom, je vstupnou cenou obstarávacia cena zistená u darcu, len ak ide o motorové vozidlo, ktoré u darcu nebolo zahrnuté do obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 zákona o dani z príjmov;
  • všeobecná cena v prípade, ak je motorové vozidlo nadobudnuté dedením,
  • cena podľa zákona č.382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov pri motorovom vozidle nadobudnutom darovaním,
  • pri preradení motorového vozidla z osobného užívania fyzickej osoby do obchodného majetku vstupná cena stanovená podľa § 25 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov. Takto preradené motorové vozidlo sa ocení cenou, ktorou bolo ocenené pri jeho nadobudnutí, t. j. cenou v závislosti od spôsobu nadobudnutia;
  • zostatková cena zistená u darcu v prípade, ak je motorové vozidlo nadobudnuté darom od darcu, ktorý vyradil motorové vozidlo z obchodného majetku z dôvodu jeho darovania, pričom nejde o motorové vozidlo vylúčené z odpisovania alebo zostatková cena zistená u darcu, ktorý je fyzickou osobou, ktorý vyradil motorové vozidlo z obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 zákona o dani z príjmov a nejde o motorové vozidlo vylúčené z odpisovania;
  • obstarávacia cena zistená u darcu, ak ide o motorové vozidlo vylúčené z odpisovania, ktoré bolo nadobudnuté darom od fyzickej alebo právnickej osoby a darca toto vozidlo vyradil z obchodného majetku z dôvodu jeho darovania alebo bolo nadobudnuté od fyzickej osoby, ktorá vyradila motorové vozidlo z obchodného majetku, pričom pri jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie podľa § 9 zákona o dani z príjmov.

    • V prípade nadobudnutia motorového vozidla právnym nástupcom od daňovníka zrušeného bez likvidácie, pri určení vstupnej ceny takto nadobudnutého motorového vozidla, pre účely výpočtu nepeňažného príjmu zamestnanca podľa § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov, sa vychádza z toho, aké ocenenie majetku uplatňuje právny nástupca pre daňové účely. Ak právny nástupca oceňuje nadobudnutý majetok v reálnej hodnote podľa § 17c zákona o dani z príjmov, potom takto stanovená reálna hodnota motorového vozidla je jeho vstupnou cenou. Ak právny nástupca oceňuje nadobudnutý majetok v pôvodnej cene v zmysle § 17e zákona o dani z príjmov, potom vstupnou cenou je pôvodná cena motorového vozidla.
    Ďalej v zmysle ustanovenia § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov platí, že ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Ak v obstarávacej cene vozidla nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely tohto ustanovenia sa o túto daň cena zvýši. Pre účely správneho určenia vstupnej ceny je však potrebné rozlišovať, či ide o finančný lízing alebo operatívny prenájom.

    Finančný prenájom predstavuje jednu z foriem obstarania majetku. Vzhľadom na uvedené, pri obstaraní motorového vozidla formou finančného prenájmu sa pre účely ustanovenia § 5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov považuje takéto vozidlo za vlastné vozidlo zamestnávateľa, t.j. pri výpočte nepeňažného príjmu sa vychádza zo vstupnej ceny motorového vozidla uvedenej v lízingovej zmluve.

    Ing. Ján Mintál

    (Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku DÚVaP 5/2016 )
     

    		  
     
    ČITATELIA SA PÝTAJÚ,ODBORNÍCI ODPOVEDAJÚ

     
    NÁKLADY NA OČKOVANIE

    Súkromná spoločnosť prevádzkujúca zdravotné stredisko uhradila náklady na očkovanie proti prasacej chrípke svojich 2 zamestnankýň, pričom zamestnankyňa A pracuje v pozícii zdravotná sestra a zamestnankyňa B v pozícii účtovníčka. Všetky náklady súvisiace s výkonom očkovania uhradil zamestnávateľ z prostriedkov sociálneho fondu v rámci svojej sociálnej politiky ustanovenej internou smernicou.
    Pôjde zo strany zamestnávateľa o daňový náklad?

    Za predpokladu, že uvedené plnenie na strane zamestnávateľa je v súlade so zákonom o sociálnom fonde, pôjde v obidvoch prípadoch v konečnom dôsledku o daňový náklad zamestnávateľa z titulu daňovej uplatniteľnosti samotnej tvorby sociálneho fondu.
    Na strane zamestnankyne A pôjde v zmysle § 5 ods. 5 písm. e) zákona o dani z príjmov o nepeňažný príjem, ktorý nie je predmetom dane z príjmov.
    Na strane zamestnankyne B pôjde vždy (t.j. bez ohľadu na skutočnosť, či zamestnávateľ uhradil očkovanie z prostriedkov sociálneho fondu alebo z iných zdrojov) o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov.

    RIZIKO PRE ZDRAVIE

    Spoločnosť uhradila za pracovníčky, ktoré pracujú v nemocnici na oddeleniach: kožné, infekčné, patológia, biochémia a transfúzna stanica súvisiace výdavky s ich očkovaním vzhľadom na potenciálne riziko existujúcich biologických faktorov.
    Je zamestnávateľ povinný uvedený druh očkovania poskytnúť?

    Vychádzajúc z § 4 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 83/2013 Z. z. platí, že pri činnosti, pri ktorej by mohlo vzniknúť riziko expozície zamestnancov biologickým faktorom, musí zamestnávateľ určiť povahu, stupeň a trvanie expozície zamestnancov týmto faktorom, aby sa mohlo posúdiť riziko pre zdravie alebo bezpečnosť zamestnancov a prijať opatrenia.
    Podľa § 15 ods. 4 Nariadenia Vlády SR č. 83/2013 Z. z. je zamestnávateľ povinný takým zamestnancom, ktorí sú alebo môžu byť exponovaní pri práci biologickými faktormi, proti ktorým nie sú imúnni, povinný poskytnúť očkovanie, ak je k dispozícii na trhu s liekmi účinná očkovacia látka. Pri dostupnosti očkovacích látok zamestnávateľ prihliada na zásady pri očkovaní uvedené v prílohe č. 3 uvedeného nariadenia. Charakter práce spomínaných zamestnankýň ohrozuje ich zdravie. V zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 2 zákona o dani z príjmov je možné ako daňové výdavky uplatniť výdavky na starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. Náklady na starostlivosť o zdravie zamestnancov je možné daňovo efektívne uhrádzať iba vtedy, ak zamestnávateľovi povinnosť uhrádzať tieto náklady vyplýva z príslušných predpisov. Pri nákladoch na očkovanie je potrebné sa oprieť o § 6 ods. 1 písm. a) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, v zmysle ktorého platí, že ak náklady na spomínané očkovacie injekcie neuhradí v zmysle príslušných ustanovení právnych predpisov o zdravotnej starostlivosti zdravotná poisťovňa, je teda zamestnávateľ povinný pri takomto charaktere prác zabezpečiť očkovanie príslušných zamestnancov.
    Náklady vzniknuté v súvislosti s očkovaním môže podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov považovať za daňovo uplatniteľné.

    VÝKON REKONDIČNÝCH POBYTOV PRE ZAMESTNANCOV

    Obchodná spoločnosť obdržala ponuku istej cestovnej kancelárie, predmetom ktorej je výkon rekondičných pobytov pre zamestnancov spoločnosti v rámci ich dovolenky.
    Musí rehabilitácia v súvislosti s prácou nadväzovať na čerpanie dovolenky?

    Zamestnanci majú právo na rekondičné pobyty, ale len v rozsahu, ktorý povoľuje § 11 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zamestnanci sú v určitých prípadoch dokonca povinní zúčastniť sa na rekondičných pobytoch.
    Zamestnávateľ je v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania povinný zabezpečovať rekondičné pobyty vybranému okruhu zamestnancov. Na účely poskytovania rekondičných pobytov sú vybranými povolaniami tie, ktoré spĺňajú kritériá sťažených pracovných podmienok a súčasne spĺňajú podmienky účelnosti rekondičného pobytu z hľadiska prevencie profesijného poškodenia zdravia. Náklady na rekondičné pobyty uhrádza zamestnávateľ.
    Dĺžka rekondičného pobytu je najmenej sedem dní; dĺžka rehabilitácie v súvislosti s prácou je najmenej 80 hodín v priebehu dvoch rokov. Rekondičný pobyt má spravidla nadväzovať na čerpanie dovolenky a bez vážnych dôvodov sa nemôže prerušiť. Rehabilitácia v súvislosti s prácou nemusí nadväzovať na čerpanie dovolenky Keďže deň nástupu a miesto rekondičného pobytu určuje zamestnávateľ na základe odporúčania príslušného lekára zabezpečujúceho pracovnú zdravotnú službu, prípadné úhrady zo strany obchodnej spoločnosti na pobyty, aj keď rekondičné, ktoré sú realizované len na základe ponuky cestovnej kancelárie (bez odporúčania príslušného lekára zabezpečujúceho pracovnú zdravotnú službu), nemožno uznať na daňové účely.

    POSKYTNUTIE VRECKOVÉHO

    Pri zahraničnej pracovnej ceste poskytla spoločnosť svojmu zamestnancovi vreckové vo výške 60 % z nároku na stravné. Vzhľadom na charakter práce zamestnanca je výška vreckového pri zahraničnej ceste zamestnanca dohodnutá v pracovnej zmluve.
    V akej výške bude vreckové daňovým výdavkom spoločnosti?

    Podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste je daňovým výdavkom vo výške podľa § 14 zákona o cestovných náhradách. Z tohto ustanovenia vyplýva, že zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov aj vreckové vo výške do 40 % stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4 a 5 tohto zákona.
    Podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov výdavok (náklad), ktorý limituje zákon o dani z príjmov, možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov za podmienok ustanovených osobitným predpisom.
    V nadväznosti na uvedené, ak poskytnutie vreckového pri zahraničnej pracovnej ceste v sume vyššej ako vyplýva z § 14 zákona o cestovných náhradách je so zamestnancom dohodnuté v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve, poprípade v internom predpise, či inej zmluve, možno ho považovať za daňový výdavok zamestnávateľa za podmienky, že poskytnutie tohto benefitu je zamestnancovi zdanené ako príjem zo závislej činnosti.

    ZAMESTNANECKÝ BENEFIT DOHODNUTÝ V PRACOVNEJ ZMLUVE

    Zamestnávateľ obstaral v roku 2016 tablet v hodnote 1 800 eur. Tablet poskytol svojmu zamestnancovi aj na súkromné používanie ako zamestnanecký benefit dohodnutý v pracovnej zmluve so zamestnancom.
    Môže zamestnávateľ daňové odpisy tabletu zahrnúť do daňových výdavkov v plnej výške?

    Za predpokladu, že je poskytnutie tabletu zamestnancovi aj na súkromné účely dohodnuté v pracovnej zmluve, pričom zamestnávateľ zdaňuje zamestnancovi toto nepeňažné plnenie ako príjem zo závislej činnosti, potom si môže zamestnávateľ zahrňovať do daňových výdavkov odpis tabletu v plnej výške bez akéhokoľvek obmedzenia.



    (Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku DUO 5/2016)

     

    		  
     
    P6 AKTUAL
    142/2016 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o prijatí zmien Vykonávacieho predpisu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise ochranných známok a k Protokolu k tejto dohode
    143/2016 Oznámenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o vydaní opatrenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo 17. marca 2016 č. 39346/2016-110, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 15. júna 1998 č. 1618/1998-60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov (oznámenie č. 228/1998 Z. z.) v znení neskorších predpisov.
    144/2016 Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o uložení kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa
    145/2016 Nariadenie vlády Slovenskej republiky o sprístupňovaní meradiel na trhu
    146/2016 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o uzavretí Dohody medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvom vnútra Bulharskej republiky o spolupráci v oblasti výmenných rekreačných pobytov
    147/2016 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o uzavretí Memoranda o dohode medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických o službách vzájomného štátneho overovania kvality
    148/2016 Nariadenie vlády Slovenskej republiky o sprístupňovaní elektrického zariadenia určeného na používanie v rámci určitých limitov napätia na trhu
    149/2016 Nariadenie vlády Slovenskej republiky o zariadeniach a ochranných systémoch určených na použitie v prostredí s nebezpečenstvom výbuchu
    150/2016 Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní zlatých zberateľských euromincí v nominálnej hodnote
    151/2016 Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o agrochemickom skúšaní pôd a o skladovaní a používaní hnojív
    152/2016 Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o oznámeniach používaných vo verejnom obstarávaní a o ich obsahu
    153/2016 Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie, ktorou sa ustanovuje finančný limit pre nadlimitnú zákazku, finančný limit pre nadlimitnú koncesiu a finančný limit pri súťaži návrhov
    154/2016 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o prijatí zmeny Vykonávacieho predpisu k Zmluve o patentovej spolupráci
    155/2016 Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom európskom dokumente a jeho obsahu
    156/2016 Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe výpočtu výslednej hodnotiacej známky na účely vyhotovenia referencie
    157/2016 Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o druhoch súťaží návrhov v oblasti architektúry, územného plánovania a stavebného inžinierstva, o obsahu súťažných podmienok a o činnosti poroty
    158/2016 Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 30/2014 Z. z. o požiadavkách na nápoje
    159/2016 Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. decembra 2004 č. MF/010175/2004-42, ktorým sa ustanovuje druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia a ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie


    		  
     


    PORASTIEME AŽ DO NEBA?

     
    Deti rastú evidentne rýchlejšie
    čo potvrdili aj nedávne antropometrické prieskumy špecializovaných pracovísk telovýchovného lekárstva medzi mládežou strednej Európy. Vôbec najrýchlejšie rastú na jeseň po 20. hodine večernej. Vtedy sa až do 22. hodiny, najintenzívnejšie vylučuje rastový hormón. Priemerná výška 18–ročného muža je dnes 180,5 cm a ženy 166 cm. V porovnaní s rokom 1961 naša populácia narástla takmer o 5 cm, v porovnaní s rokom 1911 až o 25 cm. Ak budeme v tomto trende pokračovať, dvojmetroví muži a len o niečo nižšie ženy budú onedlho jej „štandardnou“ vzorkou.
    Skutočnosť, že deti sú vyššie ako ich rodičia, objektívne potvrdili v Holandsku už koncom 16. storočia. V tejto krajine najdlhšie sledujú telesnú výšku brancov. U nás sa takéto zápisy robili až od polovice 19. storočia a ich aktualizácia sa obnovuje každých desať rokov.
    Doposiaľ posledné meranie detí od 0 do 18 rokov uskutočnili antropológovia v roku 2011 a na nové si ešte musíme počkať.
    Pritom v porovnaní s minulosťou sa rast detí končí oveľa skôr. Pred piatimi desaťročiami sa v odbornej literatúre ešte často uvádzalo, že ženy rastú asi do 20. roku života muži aj do 22 rokov. Teraz dosiahnu dievčatá konečnú výšku medzi 15. a 16. rokom a chlapci v 18 rokoch.

    Ak sa porovnáme s našimi starými či prastarými rodičmi
    vyjde nám jednoznačne – sme vyšší. Z toho vyplýva, že neustále „pomaly, ale iste“ rastieme. Najmä druhá polovica 20. storočia vytvorila pre rast človeka dobré podmienky. Skvalitnila sa výživa a zlepšila sa zdravotná starostlivosť. A v potravinách máme kvôli predlžovaniu expirácie najrozličnejšie stabilizátory, ktoré sú tiež „podozrivé“ z napomáhania rýchlejšieho rastu mladých jedincov. Možno preto tak trocha prekvapí konštatovanie niektorých vedcov, že vzrast postavy sa v priebehu vývoja ľudstva menil vo viacerých vlnách. Raz boli naši predkovia nižší a raz vyšší.
    Na 70 percent za to mohla genetická výbava a 30 percent sa podieľali vonkajšie vplyvy. Túto teóriu podporujú pozorovania z novodobej histórie Nemecka, kde počas obidvoch svetových vojen poklesla priemerná výška detí. Podobný jav zaznamenali v 80. rokoch v čase ekonomickej krízy Poliaci. Podľa inej skupiny bádateľov sa výškou priveľmi neodlišujeme ani od lovcov mamutov. Keby sa totiž pračlovek viacej vzpriamil, nebol by medzi ním a súčasným homo sapiens až taký veľký rozdiel.
    Nesmieme zabúdať ani na vplyvy podnebia, priemernú teplotu ovzdušia a geografické podmienky. Známe je pôsobenie denného a slnečného svetla, predovšetkým na funkciu štítnej žľazy aj pohlavných žliaz a dozrievanie kostného systému.

    Holanďania pozerajú z vrchu
    Výskumníci zistili, že ľudia v mestách sú vyšší ako tí, čo žijú na vidieku. Tento rozdiel sa potvrdil aj u nás, ale jednoznačné vysvetlenie na tento jav nemáme. Sú teórie, ktoré tvrdia, že dynamický mestský život údajne mobilizuje našu nervovú sústavu, povzbudzuje hormonálne aktivity, čím sa môže proces rastu urýchľovať. Zjavné sú aj geografické vplyvy veľkosť postavy. Obyvatelia severnej a západnej Európy bývajú doslova „dlháni“. Už spomínaní obyvatelia Holandska vedú svetovú tabuľku s priemernou výškou 188 cm. Najnižší Európania žijú na juhu Francúzska, Talianska, Čiernej hory, Bosny a Hercegoviny.
    Ani krajina vychádzajúceho slnka už nie je tým, čím bývala. Aj mladí Japonci sa „vyťahujú“ a nie sú žiadni drobčekovia. Vidieť v Tokiu mladíkov nad 180 cm už nie je zvláštnosťou. Priemerná výška 11– ročných detí sa podľa tamojšieho ministerstva školstva za ostatných 50 rokov zvýšila o takmer 14 cm.

    Vysokých treba hľadať v Bratislave
    Slováci z východu v priemere zaostávajú v raste za Západoslovákmi. Nad všetkými trčia Bratislavčania (hoci tam je východniarov naozaj dosť).
    Najvyššie deti majú rodiny, kde je matka stredoškoláčka a otec vysokoškolák. Pravdepodobne preto, lebo dbajú na racionálnu výživu a športujú.
    Alebo preto, že jedia polotovary – konštatujú niektorí zlomyseľníci. Prvý tento fakt dokumentoval francúzsky profesor Gérard Olivier, ale k podobným výsledkom dospeli na viacerých pracoviskách aj naši výskumníci. Zrejme však telesná výška nebude podmienená iba blahobytom. Študenti vysokých škôl sú zvyčajne vyšší ako ostatná populácia. Prvenstvo medzi nimi patrí medikom a právnici, filozofi sú najnižší. Aj medzi stredoškolákmi badať rozdiely vo výške. Gymnazisti prerastajú študentov stredných odborných učilíšť. Dokonca rozdiely badať aj medzi rôznymi odbornosťami – napríklad automechanici sú vyšší ako murári.

    Kde sa zastavíme?
    Obávať sa toho, že ľudstvo ako biologický druh bude stále rásť a rásť a 250 centimetroví giganti nebudú o niekoľko rokov zvláštnosťou, zrejme netreba. Výsledky porovnaní v niektorých krajinách už teraz signalizujú, že rastový boom sa spomaľuje a niekde, napríklad vo Švédsku, sa už zastavil. Aj v USA sa vedci domnievajú, že v najbližších 20–ich rokoch sa výška populácie výrazne nezmení. Zdá sa, že zástancovia vlnovej teórie znižovania a zvyšovania postavy sú najbližšie k pravde, či skôr k realite. Slovákom stagnácia v raste predbežne nehrozí.
    Dlháňov stále pribúda a výška im spôsobuje nemálo problémov. Rodičom idú vysokí potomkovia poriadne na nervy a do peňazí. Dokonca im niekedy nemôžu kúpiť štandardný nábytok ani oblečenie a obuv (jej veľkosť sa nezriedka dostáva k číslu 49), lebo výrobcovia na nich jednoducho až tak výrazne nemyslia. Napríklad správna posteľ by mala byť o 30 cm dlhšia ako človek, ktorý v nej bude spávať, ale ležadlo pre 220 cm vysokého basketbalistu nájdeme v obchode málokedy.
    Samozrejme, že prudký a „nezastaviteľný“ rast môže súvisieť aj s nejakým ochorením, ktoré súvisí s produkciou rastového hormónu. Problémy sa objavujú u detí a dospievajúcich vo veku 11 až 17 rokov a súvisia s rýchlejším rastom, u športujúcich detí s tréningovým preťažením, vývojovým postavením kolien, poruchami klenby nohy, nesprávnou výživou, pohybom po príliš tvrdom povrchu a v nekvalitnej obuvi.
    Najčastejšie sa objavujú, spolu s miernym zdurením – „hrčou“ v mieste úponu štvorhlavého svalu na prednej strane predkolenia, pod jabĺčkom(morbus Osgood – Schlatter).
    Bolesti z rovnakých príčin sa môžu vyskytnúť aj v oblasti päty (morbus Haglund – Sever) a chrbtice (morbus Scheuerman). V princípe ide o nerovnováhu medzi záťažou a schopnosťou zniesť záťaž, čo je pri necitlivom zaťažovaní v období puberty a rýchleho rastu pomerne častým javom.
    Situácia sa nesmie podceňovať a postihnutý musí byť čo najrýchlejšie po objavení ťažkostí komplexne a dôkladne vyšetrený ortopédom, telovýchovným lekárom a v prípade potreby aj endokrinológom. V prípade vylúčenia endokrinologického ochorenia sa dajú ťažkosti pomerne rýchlo odstrániť.
    Záver
    Vypočítajte si podľa múdrych kníh a jednoduchého matematického vzorca „bez záruky“ aký vysoký bude v dospelosti váš syn alebo dcéra:
    Pre chlapcov platí vzorec:
    - výška otca v centimetroch plus výška matky v centimetroch plus 13 delené dvoma.
    Pre dievčatá:
    - výška otca v centimetroch plus výška matky v centimetroch mínus 13 delené dvoma.

    MUDr. Pavel Malovič

     

    		  
     
    CHYBIŤ ZNAMENÁ PLATIŤ

     
    Apríl 2016
    Daň z príjmov 15. 4. – piatok odvod dane vyberanej zrážkou z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje zrážková daň a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane
    odvod sumy na zabezpečenie dane platiteľom príjmu a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane
    do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za marec 2016
    DPH 20. 4. - streda predloženie žiadosti o registráciu pre DPH zdaniteľnou osobou, ktorej obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahol v marci 2016 49 790 €
    25. 4. – pondelok podanie súhrnného výkazu k DPH za marec 2016 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne v prípade, ak hodnota tovarov v ňom uvádzaných presiahla v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku 50 000 €
    podanie súhrnného výkazu k DPH za 1. štvrťrok 2016 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne v prípade, ak hodnota tovarov v ňom uvádzaných nepresiahla v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku 50 000 €
    podanie kontrolného výkazu k DPH za marec 2016 len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac)
    podanie kontrolného výkazu k DPH za 1. štvrťrok 2016 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok)
    podanie daňového priznania k DPH za marec 2016 len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac)
    podanie daňového priznania k DPH za 1. štvrťrok 2016 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok)
    splatnosť DPH za marec 2016 pre platiteľov s mesačnou daňovou povinnosťou
    splatnosť DPH za 1. štvrťrok 2016 pre platiteľov so štvrťročnou daňovou povinnosťou
    Spotrebné dane 25. 4. – pondelok podanie daňového priznania a splatnosť spotrebnej dane z alkoholických nápojov, tabakových výrobkov, minerálneho oleja, elektriny, uhlia a zemného plynu za marec 2016 (platitelia DPH len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne)
    Poistné 8. 4. – piatok splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne, splatnosť poistného na nemocenské poistenie, starobné a invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pre samostatne zárobkovo činné osoby za marec 2016 v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na sociálnom poistení
    splatnosť poistného na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu zamestnancov s nepravidelným príjmom za marec 2016
    do výplatného termínu splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných poisťovní, splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za marec 2016

     

    		  
     
    EKONOMIKA

     
    Názov krajiny Názov meny Mena 31.3. 1.4. 4.4. 5.4. 6.4. 7.4. 8.4. 11.4. 12.4. 13.4. 14.4. 15.4. 18.4.
    USA americký dolár USD 1,1385 1,1432 1,138 1,1367 1,1336 1,1364 1,1363 1,139 1,1396 1,1298 1,1252 1,1284 1,1306
    Japonsko japonský jen JPY 127,9 128,07 126,97 125,81 125,13 123,15 123,36 123,28 123,44 123,47 123,09 122,91 122,32
    Bulharsko lev BGN 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558
    Česká republika česká koruna CZK 27,051 27,03 27,046 27,036 27,029 27,025 27,022 27,026 27,03 27,036 27,028 27,025 27,022
    Dánsko dánska koruna DKK 7,4512 7,4503 7,4459 7,4421 7,4412 7,4417 7,4419 7,4424 7,4434 7,4429 7,4415 7,4414 7,4417
    V. Británia anglická libra GBP 0,79155 0,7989 0,79738 0,8016 0,80808 0,80728 0,8073 0,8006 0,7984 0,79388 0,7956 0,79575 0,7978
    Maďarsko maďarský forint HUF 314,12 313,3 312,29 312,62 312,33 312,28 312,67 312,07 311,38 310,73 311,25 310,54 310,33
    Poľsko poľský zlotý PLN 4,2576 4,244 4,234 4,2448 4,2636 4,2833 4,2953 4,2793 4,2923 4,2869 4,2992 4,2967 4,3059
    Rumunsko rumunský leu RON 4,4718 4,4693 4,4648 4,466 4,4685 4,4659 4,4685 4,4675 4,4708 4,47 4,4728 4,4728 4,4749
    Švédsko švédska koruna SEK 9,2253 9,2413 9,2493 9,256 9,2628 9,2575 9,2928 9,2815 9,2138 9,176 9,158 9,1902 9,1948
    Švajciarsko švajčiarsky frank CHF 1,0931 1,0946 1,0919 1,0892 1,0887 1,0884 1,0874 1,0877 1,0874 1,0887 1,0878 1,0919 1,0916
    Nórsko nórska koruna NOK 9,4145 9,4401 9,4359 9,4995 9,476 9,4546 9,4183 9,3809 9,3515 9,3113 9,264 9,3044 9,3325
    Chorvátsko chorvátska kuna HRK 7,5255 7,5105 7,5115 7,511 7,51 7,5105 7,496 7,4875 7,489 7,466 7,4822 7,5005 7,505
    Rusko ruský rubeľ RUB 76,3051 77,543 77,1535 78,4507 77,8058 77,3719 76,5414 76,0574 75,6167 74,2708 74,2429 75,0125 76,7591
    Turecko turecká líra TRY 3,2118 3,2285 3,1952 3,2165 3,2343 3,2421 3,2415 3,224 3,2274 3,2259 3,2203 3,2212 3,2251
    Austrália austrálsky dolár AUD 1,4807 1,4884 1,4917 1,5085 1,5029 1,5092 1,5091 1,506 1,4882 1,4768 1,461 1,4648 1,4685
    Brazília brazílsky real BRL 4,1174 4,1296 4,042 4,1395 4,2 4,1617 4,1554 4,0647 4,0034 3,969 3,9586 3,9387 3,9606
    Kanada kanadský dolár CAD 1,4738 1,4894 1,4832 1,4968 1,4912 1,4906 1,4861 1,4794 1,4674 1,4466 1,4434 1,4535 1,4612
    Čína čínsky jüan CNY 7,3514 7,3903 7,3696 7,3595 7,355 7,3535 7,357 7,3709 7,3632 7,3172 7,297 7,3072 7,3241
    Hongkong hongkongský dolár HKD 8,8282 8,8652 8,8254 8,8164 8,7927 8,8169 8,8166 8,8321 8,8371 8,7637 8,7283 8,7527 8,7688
    Indonézia indonézska rupia IDR 15024,84 15007,54 14961,75 15035,79 15025,07 14955,02 14936,66 14956 14917,84 14867,17 14844,32 14862,67 14890,95
    India indická rupia INR 75,4298 75,8528 75,2275 75,5435 75,578 75,7135 75,677 75,7055 75,668 75,249 74,8648 75,1425 75,274
    Južná Kórea juhokórejský won KRW 1294,88 1315,78 1308,19 1317,17 1318,35 1318,1 1310,43 1306,55 1302,88 1298,14 1298,53 1295,12 1299,62
    Mexiko mexické peso MXN 19,5903 19,8996 19,7227 19,9963 20,1485 20,1779 20,2108 20,1924 20,0248 19,8238 19,6655 19,7927 19,9043
    Malajzia malajzijský ringgit MYR 4,4078 4,4382 4,4317 4,4635 4,466 4,4705 4,4433 4,4307 4,4273 4,3852 4,3737 4,4085 4,4404
    Nový Zéland novozélandský dolár NZD 1,6411 1,6518 1,6605 1,678 1,6705 1,6731 1,6757 1,6669 1,654 1,6337 1,6395 1,6334 1,6303
    Filipíny filipínske peso PHP 52,284 52,615 52,562 52,593 52,456 52,579 52,469 52,552 52,517 52,065 51,982 52,051 52,253
    Singapur singapurský dolár SGD 1,5304 1,5389 1,5373 1,543 1,5373 1,5369 1,5335 1,5341 1,5354 1,5265 1,5346 1,533 1,5328
    Thajsko thajský baht THB 40,018 40,115 40,08 40,103 40,01 40,024 39,884 39,956 39,943 39,611 39,506 39,584 39,605
    Južná Afrika juhoafrický rand ZAR 16,7866 16,8758 16,68 17,0187 17,2805 17,317 17,1222 16,7955 16,7396 16,6342 16,3938 16,4424 16,5061
    Izrael izraelský šekel ILS 4,295 4,3182 4,3079 4,323 4,3296 4,3087 4,3006 4,3075 4,2923 4,2697 4,2642 4,2675 4,2702

     

    		  
     
    NAJVIAC ČÍTANÉ TÉMY A PUBLIKÁCIE

     
    Mesačník Poradca – (Poradca), č. 10/2016 (III/2016)
    • Zákon o civilnom sporovom a mimosporovom poriadku – úplné znenie zákona s komentárom

    Dane, účtovníctvo – vzory a prípady (DÚVaP), č. 5/2016 (IV/2016)
    • Zamestnanecké benefity - Ing. Ján Mintál
    • Pohľadávky a opravné položky – Ing. Jana Bielená

    Verejná správa – (VS), č. 5/2016 (IV/2016)
    • Sociálne služby po novom - Mgr. Mariana Matulková
    • Daň vyberaná zrážkou – Ing. Jana Bielená

    Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 5/2016 (IV/2016)
    • Riadny mesačný výkaz poistného – Ing. Ignác Višňovec
    • Evidenčný list dôchodkového poistenia – Ing. Iveta Mtlovičová

    Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 5/2016 (II/2016)
    • Zmeny v oceňovaní majetku - Ing Ľudmila Novotná
    • Základ DPH pri cezhraničných obchodoch - Ing. Ján Mintál

    1 000 riešení, č. 5/2016 (IV/2016)
    • Odvodová úľava
    • Zmeny v oceňovaní majetku
    • Zákonník práce
    • Zákon o dani z príjmov


    PRIPRAVUJEME

    Mesačník Poradca – (Poradca), č. 11/2016 (IV/2016)
    • Zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov – úplné znenie zákona s komentárom

    Verejná správa – (VS), č. 6/2016 (V/2016)
    • Nový zákon o úveroch na bývanie
    • Akreditácia v zdravotníctve

    Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 6/2016 (V/2016)
    • Nočná práca
    • Cezhraničné zamestnávanie

    Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 6/2016 (V/2016)
    • Zábezpeka na DPH
    • Registrácia v súvislosti s cezhraničnými obchodmi

    Mesačník DÚVaP – (DÚVaP), č. 6/2016 (V/2016)
    • Daňové výdavky

    1 000 riešení, č. 6/2016 (V/2016)
    • Zamestnanecké benefity
    • Staviame bez chýb pokút a penále

     

    		  
     
    HORÚCE TÉMY

     
    Vyhnite sa ,,čiernej,, práci
    V pracovnom práve majú právne úkony dôležité postavenie, pretože sú predpokladom vzniku, zániku alebo zmeny pracovného vzťahu. Aké sú náležitostí právnych úkonov? Aké typy úkonov sú založené na zásade zmluvnosti? Za akých podmienok ide o neplatný právny úkon? Všetkým zamestnávateľom, zamestnancom, podnikateľom, mzdárom ponúkame balíček publikácií za výhodnú cenu.

    Právne úkony v systéme pracovného práva - príspevok
    mesačník PaM 1/2016 (A4, 80str.)

    Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie - príspevok
    mesačník PaM 5/2016 (A4, 80 str.)

    Ochrana tehotných žien a matiek v systéme pracovného práva - príspevok
    mesačník PaM 5/2016 (A4, 80str.)



    BALÍČEK Vyhnite sa ,,čiernej,, práci obsahuje:
    PaM 5/2016 + PaM 1/2016 + PaM 3-4/2016

    Cena balíčka je 23,30 €.
    Cena balíčka s 50 % zľavou je 11,50 €.
    Ušetríte 11,80 €.

    Uvedená ponuka je platná do vypredania zásob. Vydavateľstvo si vyhradzuje právo nahradiť vypredanú publikáciu inou - adekvátnou k obsahu balíčka.


    Cestovné náhrady
    Pri výkone podnikateľskej činnosti vykonáva podnikateľ prácu aj na iných miestach, ako je jeho pravidelné pracovisko. Podnikateľ má pri pracovnej ceste v zahraničí nárok na cestovné náhrady. Tie sú za určitých podmienok daňovými výdavkami, ktoré znižujú základ dane? V akej výške si podnikateľ môže výdavky uplatniť?

    Cestovné náhrady podnikateľa pri tuzemskej pracovnej ceste - príspevok
    mesačník DUO 2/2016 (A4, 80 str.)

    Cestovné náhrady podnikateľa pri zahraničnej pracovnej ceste - príspevok
    mesačník DUO 3-4/2016 (A4, 120 str.)

    Zahraničná a tuzemská pracovná cesta - príspevok
    mesačník PaM 3-4/2016 (A4, 112 str.)



    BALÍČEK Cestovné náhrady obsahuje:
    DUO 2/2016 + DUO 3-4/2016 + PaM 3-4/2016

    Cena balíčka je 29,30 €.
    Cena balíčka so 40 % zľavou je 17,60 €.
    Ušetríte 11,70 €.

    Ceny balíčkov sú konečné, vrátane DPH a distribučných nákladov.

    Uvedená ponuka je platná do vypredania zásob. Vydavateľstvo si vyhradzuje právo nahradiť vypredanú publikáciu inou - adekvátnou k obsahu balíčka.


    Balíčky si môžete objednať telefonicky: 041 5652 871, 0915 033 300, faxom: 041 5652 659, e-mailom: abos@poradca.sk

    RADI ODPOVIEME NA VAŠE OTÁZKY TELEFONICKY, PRÍPADNE EMAILOM DENNE OD 9:00 DO 15:00

    Publikácie vydavateľstva si môžte objednať na internetovej stránke, alebo telefonicky na číslach uvedených v sekcii kontakty.

    E-mailové noviny sú bezplatnou službou, ktorá je určena čitateľom (abonentom) vydavateľstva Poradca s.r.o., Žilina.
    • Tieto e-mailové noviny Vám boli doručené výlučne na základe žiadosti o zasielanie e-mailových novín.
    • Obsah novín je chránený autorskými právami. Zákazník je oprávnený používať príspevky novín len pre vlastné účely, nesmú býť bez súhlasu vydavateľstva Poradca s.r.o. upravované, ani rozširované!

     

    		  
     
    KONTAKTY

     
    Adresa:   E-mail:
    MK Media, s.r.o.
    Martina Rázusa 1140
    010 01 Žilina
    Slovenská republika     		  objednavky@exicon.eu
     
    IČO: 36419176
    DIČ: 2021832285
    IČ DPH: SK2021832285
    		  
       
     
    Spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka číslo 15012/L.

     

    		  


    V prípade, že ste si noviny osobne nevyžiadal(a), alebo si želáte ukončiť ich zasielanie na Vašu adresu, zašlite prosím správu
    s predmetom NEPOSIELAŤ vrátane originálnej správy na adresu objednavky@exicon.eu, následne budete vyraden(á) z databázy príjemcov e-mailových novin.
    Copyright (c) MK Media, s.r.o, 2015
    Untitled Page