| |
DAŇOVÉ A NEDAŇOVÉ ÝDAVKY
ČASOVÉ ROZLÍŠENIE
- PRÁVNE MINIMUM
Princíp časového rozlíšenia (tzv. akruálny princíp) predstavuje v zmysle základne definície podľa ekonomického slovníka princíp využívaný vo finančnom účtovníctve, ktorý spočíva v zaznamenávaní výnosov v čase, keď boli získané a nákladov v období, v ktorom nastali, bez ohľadu na prijaté alebo vyplatené peňažné prostriedky.
Princíp časového rozlíšenia je jednou z dôležitých vlastností podvojného účtovníctva. Inými slovami, náklady a výnosy sa účtujú do obdobia, kedy súvisiaci výkon skutočne nastal a nie do obdobia, keď došlo k platbe, ktorá zvyčajne prebieha neskôr. Z uvedeného dôvodu je nutné pri účtovaní náklady a výnosy takzvane časovo rozlišovať.
Účtovná závierka zostavená na akruálnom princípe informuje používateľov nielen o minulých transakciách, ktoré si vyžadujú výdavok alebo príjem peňažných prostriedkov, ale tiež aj o povinnosti platiť peňažné prostriedky v budúcnosti.
Problematiku časového rozlíšenia upravuje:
§ 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov - predmetná úprava ukladá účtovným jednotkám povinnosť účtovať a vykazovať účtovné prípady v tom období, s ktorým vecne a časovo súvisia,
§ 5 Opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92, ktoré upravuje postupy účtovania a rámcovú účtovú osnovu pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z.n.p.
- ZDP
Daňový dopad časového rozlíšenia v sústave podvojného účtovníctva
Pri daňovom dopade problematiky časového rozlíšenia je potrebné predovšetkým pripomenúť, že na základe ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.
Podľa § 9 ods. 2 postupov účtovania v PÚ sa výsledok hospodárenia pred zdanením zisťuje ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 okrem účtov 591, 592, 595 a účtov vnútroorganizačných výnosov a vnútroorganizačných nákladov.
Obchodná spoločnosť zaplatila vo februári 2017 poistné za svoju nehnuteľnosť na obdobie marec 2017 až február 2018 vo výške 3 000 eur.
Ako uvedená skutočnosť ovplyvní základ dane z príjmov spomínanej spoločnosti?
Nakoľko uvedená suma poistného za nehnuteľnosť sa vzťahuje na dve účtovné obdobia, v predmetnom prípade bude nevyhnutné vykonať časové rozlíšenie. Napriek tomu, že v roku 2017 dochádza k výdaju celkovej sumy finančných prostriedkov na nájomné, na účely zahrnutia do daňovo uplatniteľných nákladov je však toto potrebné rozdeliť medzi roky 2017 a 2018 a to v súlade s technikou účtovania v podvojnom účtovníctve. Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa totiž vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.
| Popis účtovného prípadu | Suma v eur | MD | D |
| Rok 2017 | | | |
| Zaúčtovanie faktúry za poistné | 3000 | 381 | 321 |
| Zaplatenie poistného vo februári 2017 | 3000 | 321 | 221 |
| Zúčtovanie nákladov budúcich období na rok 2017 | 2500 | 568 | 381 |
| Rok 2018 | | | |
| Zúčtovanie nákladov budúcich období na rok 2018 | 500 | 568 | 381 |
Zamestnanec pracujúci v rámci „konta pracovného času“ má ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín. V decembri 2017 odpracuje v každom týždni iba 30 hodín. Hodinová mzda zamestnanca je stanovená na 4 eur/hod. Neodpracované hodiny zamestnanec odpracuje až v januári 2018.
Zákon o dani z príjmov v rámci § 17 ods. 33 písm. a) ustanovuje, že súčasťou základu dane sú aj mzdy vrátane poistného a príspevkov pri konte pracovného času v zmysle § 87a Zákonníka práce, ktoré sú vyplatené zamestnávateľom za zamestnanca pred vykonaním práce a účtované na účet nákladov budúcich období. Následné zúčtovanie nákladov budúcich období podľa účtovných predpisov v čase vykonania práce sa do základu dane nezahŕňa.
Mzda zamestnanca za mesiac december 2017 pri ustanovenom pracovnom čase činí 640 eur (4 €/hod x 40 hodín x 4 týždne). Mzda za skutočne odpracovaný čas je: 480 € (4 €/hod x 30 hodín x 4 týždne). Zamestnávateľ na konci účtovného obdobia 2017 rozdiel medzi skutočne odpracovaným pracovným časom (120 hodín) a ustanoveným pracovným časom (160 hodín) zúčtuje prostredníctvom účtu 381 – Náklady budúcich období so súvzťažným zápisom na účte 221 – Bankový účet alebo účet 211 – Pokladnica.
Rok 2017
| Účtovný prípad | Suma v € | MD | D |
| Skutočne odpracovaný pracovný čas | 480 | 521 | 331 |
| Povinné poistné za skutočne odpracovaný čas | 168,96 | 524 | 336 |
| Konto pracovného času: | | | |
| a) mzdové náklady | 160 | 381 | 331 |
| b) povinné poistné | 56,32 | 381 | 336 |
Pri konte pracovného času v prípade menšieho objemu prác za rovnakú odmenu sa časové rozlíšenie mzdových nákladov vrátane poistného, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca zahrnuje do základu dane. Súčasťou základu dane v zdaňovacom období 2017 budú tak nielen mzdové náklady a povinné poistenie za skutočne odpracovaný pracovný čas, ale v súlade s § 17 ods. 33 zákona o dani z príjmov aj mzdové náklady a povinné poistné účtované v zdaňovacom období 2017 prostredníctvom účtu časového rozlíšenia 381 – Náklady budúcich období.
V nasledujúcom zdaňovacom období (január 2018), zamestnanec v decembri 2017 neodpracované hodiny odpracoval. Za tohto predpokladu sa zúčtovanie nákladov budúcich období na príslušný nákladový účet do základu dane v zmysle § 17 ods. 33 zákona o dani z príjmov zahŕňať nebude.
Rok 2018
| Účtovný prípad | Suma v € | MD | D |
| Mzdové náklady | 160 | 521 | 381 |
| Povinné poistné | 56,32 | 524 | 381 |
Spoločnosť prenajala od inej právnickej osoby nákladné motorové vozidlo na obdobie od 1. 10. 2017 do 31. 3. 2018. Mesačné nájomné bolo dohodnuté vo výške 1 000 €. Spoločnosť uhradila nájomné spolu za 6 mesiace, t.j. vo výške 6 000 eur, dňa 20. 2. 2018.
V ktorom zdaňovacom období bude nájomné súčasťou základu dane?
Spoločnosť – nájomca bude musieť v účtovníctve uplatniť časové rozlíšenie, keď prostredníctvom účtu výdavkov budúcich období zaúčtuje do roku 2017 náklad v sume 3 000 eur (MD518 / D383). Avšak do nákladov alikvótne zaúčtovanú sumu nájomného týkajúceho sa roku 2017 nemôže považovať za daňovo uplatniteľný výdavok roka 2017, keďže k úhrade nájomného došlo až v roku 2018. Nájomca je teda povinný nájomné zaúčtované v nákladoch v roku 2017 vo výške 3 000 eur pri zisťovaní základu dane z príjmov k výsledku hospodárenia pripočítať. Do základu dane sa nájomné za časť roka 2017 zahrnie až po zaplatení, t.j. v roku 2018. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov. Nájomné zaplatené v roku 2018 za mesiac január 2018 až marec 2018, bude v roku 2018 uznaným daňovým výdavkom.
Daňový dopad časového rozlíšenia v sústave jednoduchého účtovníctva
V jednoduchom účtovníctve predstavuje výsledok hospodárenia rozdiel príjmov a výdavkov. Zákon o dani z príjmov ustanovuje, že pri zisťovaní základu dane sa u daňovníka účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, vždy vychádza z rozdielu príjmov a výdavkov.
Aj u účtovných jednotiek účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva sa možno stretnúť s časovým rozlíšením, ale nie nákladov a výnosov ako v podvojnom účtovníctve, ale časové rozlíšenie výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Napriek skutočnosti, že jednoduché účtovníctvo je založené na tzv. „hotovostnom“ princípe, je tiež veľmi úzko viazané na zákon o dani z príjmov a práve v tejto súvislosti je potrebné aj daňovo efektívne uplatnenie niektorých i keď skutočne zaplatených výdavkov časovo rozlíšiť do viacerých zdaňovacích období. Uvedené skutočnosti však nie sú obsahom jednoduchého účtovníctva, prejavia sa až pri vyplňovaní daňového priznania k dani z príjmov.
Zákon o dani z príjmov ukladá časové rozlíšenie pri :
zaplatenom nájomnom fyzickej osobe za príslušné zdaňovacie obdobie, ktoré sa za daňový výdavok uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie,
uplatnení výdavkov na tzv. „zmarené investície“, kedy sa suma súvisiaca s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku účtovaná v knihe dlhodobého majetku alebo evidovaná v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov pri zrušení prác a trvalom zastavení prác, ak nejde o škodu, zahrnie do základu dane z príjmov rovnomerne počas 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o týchto skutočnostiach účtoval alebo ich evidoval v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov,
výdavkoch na získanie noriem a certifikátov, ktoré sa zahŕňajú do základu dane z príjmov rovnomerne počas doby ich platnosti, najviac počas 36 mesiacov, a to počnúc mesiacom, v ktorom boli tieto výdavky zaplatené, pričom výdavky na normy a certifikáty neprevyšujúce obstarávaciu cenu 2 400 eur sa zahrnú do základu dane jednorázovo,
výdavkoch na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe, ktoré sa do základu dane zahŕňajú v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane z príjmov.
Opravy chýb minulých účtovných období
Vychádzajúc z ustanovenia § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov sa opravy chýb minulých účtovných období, ak ide o náklady (výdavky) uznané za daňový výdavok alebo výnosy (príjmy) zahrnované do zdaniteľných príjmov, zahrnujú do základu dane z príjmov toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, bez ohľadu na to, či sa účtujú do nákladov, výnosov alebo na účet nerozdelený zisk minulých rokov.
Je teda zrejmé, že pri zisťovaní základu dane z príjmov sa uplatňuje predovšetkým zásada rešpektovania vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a výdavkov v príslušnom zdaňovacom období. Na základe spomínaného ustanovenia sa tak opravy chýb minulých účtovných období bez ohľadu na spôsob ich účtovania (do nákladov alebo do výnosov) zahrnujú do základu dane v tom zdaňovacom období, s ktorým časovo a vecne súvisia, a to napriek skutočnosti, že sú súčasťou výsledku hospodárenia v účtovnom období, v ktorom sa oprava vykonala. Zo spomínaného ustanovenia je jasné, že účtovanie opráv chýb minulých účtovných období nikdy nemôže byť súčasťou základu dane z príjmov za zdaňovacie obdobie, v ktorom je o chybe účtované. V zmysle uvedeného teda v princípe platí, že zaúčtovanie opravy chýb minulých účtovných období môže ale aj nemusí znamenať povinnosť podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, s ktorým výnosy zahrnované do základu dane a daňové výdavky súvisia. Zákon o dani z príjmov však ustanovuje výnimku z aplikácie popísaného postupu.
V zmysle ustanovenia § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov totiž platí, že ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie výnosy (príjmy), ako mu vyplýva z osobitného predpisu alebo v príslušnom zdaňovacom období zahrnul do výsledku hospodárenia nižšie náklady (výdavky), ako mu vyplýva z osobitného predpisu a z tohto dôvodu vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, úprava výsledku hospodárenia alebo nerozdeleného zisku minulých rokov alebo neuhradenej straty minulých rokov v nasledujúcich účtovných obdobiach už nebude mať vplyv na výšku základu dane a daňovej povinnosti; ak sa daňovník rozhodne pre takýto postup v príslušnom zdaňovacom období, neuplatní sa úprava základu dane podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov. Daňovník však môže takýto postup uplatniť len vtedy, ak za príslušné zdaňovacie obdobie nezaniklo právo na vyrubenie dane.
To znamená, že oprava chýb v účtovníctve bude zároveň súčasťou základu dane z príjmov v tom zdaňovacom období, v ktorom sa oprava chyby v účtovníctve skutočne zrealizovala. Postup v zmysle § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov má na daňovníkov v istom zmysle slova „priaznivejší“ dopad, nakoľko im umožňuje ponechať v daňových výdavkoch za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa o chybe účtuje, aj tie náklady, ktoré časovo a vecne súvisia s minulým zdaňovacím obdobím. Rovnako je zrejmé, že postup § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov nie je pre daňovníka povinný, poskytuje len možnosť uplatniť daňové výdavky alebo znížiť zdaniteľné príjmy v zdaňovacom období, v ktorom sa o chybe účtuje. Z uvedeného ustanovenia tiež jednoznačne vyplýva, že ak by daňovník opravoval takú účtovnú chybu, ktorá v minulom zdaňovacom období zapríčinila vykázaný nižší základ dane a nižšiu odvedenú daň z príjmov, daňovník je povinný postupovať podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov a teda podať dodatočné daňové priznanie.
Z doteraz uvedeného je zrejmé, že ak daňovník v zdaňovacích obdobiach, ktorých sa oprava chýb minulých účtovných období týka, vykázal vyšší základ dane a odviedol vyššiu daň, môže sa rozhodnúť, či podá dodatočné daňové priznanie, alebo do základu dane zahrnie v zdaňovacom období aj opravy chýb zaúčtované v účtovníctve a dodatočné daňové priznanie nepodá.
Spoločnosť zistila, že vo februári 2017 dostala faktúru za reklamu poskytnutú v roku 2016. Túto faktúru v roku 2016 nezahrnula do daňových výdavkov.
Môže teraz, v roku 2017, pri uzávierkových prácach preúčtovať náklady na reklamu za rok 2016 na nákladové účty (ide o nevýznamné sumy) a zahrnúť tieto náklady, týkajúce sa roku 2016, do daňových výdavkov, a teda do základu dane za rok 2017?
Účtovná jednotka účtuje v zmysle § 3 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovné prípady na základe vecnej a časovej súvislosti. Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili.
Z pohľadu zákona o dani z príjmov platí, že ak daňovník v dôsledku účtovnej chyby minulých účtovných období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie náklady alebo nižšie výnosy, má povinnosť postupovať podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov a opravu nákladov alebo výnosov zahrnúť do toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým chyba časovo a vecne súvisí prostredníctvom dodatočného daňového priznania, a to v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola chyba zistená.
Ak však spoločnosť v dôsledku účtovnej chyby zahrnula v minulosti do výsledku hospodárenia nižšie náklady alebo vyššie výnosy, môže pri zahrnovaní opravy tejto účtovnej chyby do základu dane z príjmov postupovať podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov resp. môže sa rozhodnúť, či uplatní postup podľa § 17 ods. 29 alebo ods.15 zákona o dani z príjmov. Ak sa rozhodne postupovať podľa § 17 ods. 29 spomínaného právneho predpisu, potom súčasťou základu dane z príjmov v príslušnom zdaňovacom období (2017) bude aj oprava vykonaná v účtovníctve, v ktorom bola chyba zistená. Takto vykonaná oprava už nebude mať vplyv na zdaňovacie obdobia, s ktorými vecne a daňovo súvisí (2016) a nebude tak potrebné podávať dodatočné daňové priznanie za rok 2016.
Vecný a časový aspekt daňových výdavkov a dodatočné daňové priznanie
V podnikateľskej praxi vznikajú prípady, keď dôjde k polemike, či vzniká resp. nevzniká potreba podania dodatočného daňového priznania k dani z príjmov z dôvodu uplatnenia zásady priraďovania výdavku (nákladu) k vecne a časovo súvisiacemu zdaniteľnému príjmu. Žiadny právny predpis platný v súčasnosti v Slovenskej republike adresne a vymedzujúco neustanovuje prípady, kedy je potrebné podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov. Podporne je možné (avšak nie vymedzujúco) aplikovať napr. Usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky k niektorým prípadom úprav základu dane, pri ktorých vzniká povinnosť podať dodatočné daňové priznanie, ktoré bolo publikované vo Finančnom spravodajcovi č.5/2002. Napriek tomu, že spomínané usmernenie odkazovalo na zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v z.n.p. účinný do 31. 12. 2003, z dôvodu absencie úpravy v danej oblasti možno aj v súčasnosti spomínané usmernenie primerane aplikovať.
Vo všeobecnosti možno vychádzať pri určovaní povinnosti resp. možnosti podať dodatočné daňové priznanie z ustanovenia § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého je základom dane rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami a daňovými výdavkami podľa § 19 tohto zákona, a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období, pokiaľ priamo v zákone o dani z príjmov nie je ustanovené inak. Zásadu priraďovania výdavku (nákladu) k vecne a časovo súvisiacemu zdaniteľnému príjmu treba rešpektovať aj vtedy, ak daňovník v bežnom zdaňovacom období zistí, že základ dane za niektoré z predchádzajúcich zdaňovacích období vyčíslil v rozpore s vtedy platným právnym alebo skutkovým stavom. Takýmto zistením môže byť predovšetkým:
zistenie porušenia niektorého ustanovenia zákona o dani resp. daniach z príjmov, platného v tom zdaňovacom období, s ktorým predmetná položka vecne a časovo súvisí (napr. nesprávne uplatnenie daňových odpisov);
zistenie chyby v účtovníctve za predchádzajúce zdaňovacie obdobia (napr. nesprávne zaúčtovanie investície na ťarchu nákladov, nezaúčtovanie alebo duplicitné zaúčtovanie niektorej nákladovej alebo výnosovej položky, rôzne číselné chyby);
následné splnenie podmienky rozhodujúcej pre zahrnutie príslušnej nákladovej položky do daňových výdavkov, a to až v niektorom z nasledujúcich zdaňovacích období.
Uvedené zistenia sú dôvodom na úpravu základu dane za to zdaňovacie obdobie, s ktorým príslušná výnosová alebo nákladová položka vecne a časovo súvisí, a to aj vtedy, ak sa o zistenej skutočnosti účtuje do bežného roka. Ak sú plnené podmienky podľa § 16 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v z.n.p., daňovník za zdaňovacie obdobie, s ktorým predmetná položka vecne a časovo súvisí, teda podá dodatočné daňové priznanie.
Na druhej strane však dôvodom na podanie dodatočného daňového priznania nie je najmä:
následné porušenie podmienok tých ustanovení zákona o dani z príjmov, pri ktorých splnenie podmienky je viazané na niekoľko zdaňovacích období, pričom daňovník následné porušenie podmienok preukázateľne nemohol predpokladať, rozpustenie zostatkov zákonných rezerv a opravných položiek do výnosov, keď pominú dôvody, pre ktoré boli tvorené], ale len v prípadoch, ak cieľom postupu daňovníka nebolo krátiť daň;
následné splnenie podmienok tých ustanovení zákona o dani z príjmov, ktorých splnenie je viazané na niekoľko zdaňovacích období;
konečné vyúčtovanie rôznych preddavkových platieb (napr. voda, elektrina, plyn), platených v predchádzajúcom zdaňovacom období, ktorých konečné vyúčtovanie bolo vykonané v bežnom zdaňovacom období;
rôzne zľavy z predajnej ceny (napr. množstevné zľavy, zľavy v dôsledku uznaných reklamácií) poskytnuté v bežnom zdaňovacom období za plnenia uskutočnené v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach a pod.
DPH
Sumy súvisiace s nákladmi budúcich období sa účtujú na základe vystavených dokladov platiteľom dane. Platiteľ, ktorý prijal zdaniteľné plnenie, má v princípe nárok na odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, kedy splnil podmienky ustanovené v rámci § 49 až § 51 zákona o DPH.
Spoločnosť ABC, s.r.o – platiteľ DPH, uzatvorila nájomnú zmluvu na prenájom nákladného automobilu od spoločnosti XYZ, a.s. Na základe vystavenej faktúry zaplatila spoločnosť v januári 2017 nájomné vopred na obdobie 2 rokov.
Môže si odpočítať DPH z celkovej sumy zaplateného nájomného už v januári 2017?
Bez ohľadu na skutočnosť, že nájomca – spoločnosť ABC, s.r.o. musí nájomné časovo rozlíšiť, DPH si môže uplatniť v plnej výške v tom období, keď budú splnené podmienky ustanovené v rámci § 49 až § 51 zákona o DPH. Prakticky to znamená, že DPH si môže odpočítať v mesiaci, kedy obdrží faktúru od prenajímateľa.
V uvedenej súvislosti je vhodné pre úplnosť pripomenúť ustanovenie § 68d zákona o DPH, v rámci ktorého je obsiahnutá osobitná úprava uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby. Daňová povinnosť pri uplatňovaní tejto osobitnej úpravy vzniká dňom prijatia platby za tovar alebo službu, ktoré sú alebo majú byť dodané, a to z prijatej platby. Právo odpočítať daň z tovarov a služieb, ktorú voči platiteľovi, ktorý uplatňuje túto osobitnú úpravu uplatnil iný platiteľ, vzniká dňom zaplatenia za tovar alebo službu platiteľom dodávateľovi. Ak platiteľ zaplatí len časť protihodnoty za tovar alebo službu, právo odpočítať daň vzniká pomerne podľa výšky sumy, ktorú zaplatil.
PÚ
Vychádzajúc z ustanovenia § 5 ods. 1 postupov účtovania v PÚ sa náklady a výnosy účtujú do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia.
Náhrady vynaložených nákladov predchádzajúcich účtovných období sa účtujú do výnosov bežného účtovného obdobia.
Náklady a výdavky, ktoré sa týkajú budúcich účtovných období, sa časovo rozlišujú ako
a) náklady budúcich období na účtoch 381-Náklady budúcich období a 382-Komplexné náklady budúcich období,
b) výdavky budúcich období na účte 383-Výdavky budúcich období.
Výnosy a príjmy, ktoré sa týkajú budúcich účtovných období, sa časovo rozlišujú ako
a) výnosy budúcich období na účte 384-Výnosy budúcich období,
b) príjmy budúcich období na účte 385-Príjmy budúcich období.
Kritériom na účtovanie účtovných prípadov časového rozlíšenia je skutočnosť, že je známy ich vecný obsah, suma a je určené obdobie, ktorého sa týkajú. Z doteraz uvedeného je zrejmé, že môže ísť o:
tzv. aktívne prechodné položky, t.j. nedoplatky výnosov (príjmy budúcich období) alebo preplatky nákladov (náklady budúcich období) alebo
tzv. pasívne prechodné položky, t.j. nedoplatky nákladov (výdavky budúcich období) a preplatky výnosov (výnosy budúcich období).
Náklady a výnosy sa účtujú na príslušných účtoch nákladových druhov a výnosových položiek časovo rozlíšené, s výnimkou nákladových druhov, ktoré tvoria komplexné náklady budúcich období.
Vznik komplexných nákladov budúcich období sa po prvotnom zaúčtovaní na príslušných účtoch nákladových druhov v účtovej triede 5 účtuje v prospech účtu 655- Zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období a na ťarchu účtu 382-Komplexné náklady budúcich období a ich zúčtovanie v prospech účtu 382-Komplexné náklady budúcich období a na ťarchu účtu 555-Zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období.
Potrebné je v uvedenej súvislosti poznamenať, že podľa § 56 ods. 6 postupov účtovania v PÚ sa časovo nerozlišujú, napríklad náklady na prípravu a zábeh výkonov, náklady spojené so zlúčením, splynutím a rozdelením spoločností a so zmenou ich právnej formy, náklady na získanie vlastného imania, napríklad upisovanie nových akcií a iné zvyšovanie vlastného imania a s tým súvisiace náklady ako napríklad notárske poplatky a súdne poplatky, provízie maklérom, prospekt emitenta cenných papierov, náklady na školenia a semináre, náklady na marketingové a iné štúdie, náklady na prieskum trhu, náklady na získanie noriem a certifikátov, náklady na uvedenie výrobkov na trh, náklady na reštrukturalizáciu a reorganizáciu podniku alebo časti podniku, náklady na rozšírenie výroby, náklady na reklamu a propagáciu, pokuty, penále, manká a škody, ako aj ostatné náklady podobného charakteru, účtujú sa do nákladov v tom účtovnom období, v ktorom vznikli. Ak tieto služby sú vopred platené, napríklad platené nájomné reklamných plôch, vysielacieho času, inzertného priestoru, časovo sa rozlišujú.
Spoločnosť vykonáva činnosti, na výkon ktorých zo zákona potrebuje akreditácie vydávané Slovenskou národnou akreditačnou službou (SNAS). SNAS na základe overovania vydal spoločnosti Osvedčenie o akreditácii, na ktorom je uvedená platnosť akreditácie na obdobie január 2017 až január 2021. Následne bude musieť spoločnosť v roku 2021 znovu absolvovať akreditačný proces na získanie akreditácie na ďalšie obdobie.
Je potrebné fakturovanú sumu z došlej faktúry zo SNAS za akreditáciu časovo rozlíšiť prostredníctvo účtu 381 na jednotlivé roky alebo sa tieto náklady časovo nerozlišujú?
V zmysle § 56 ods. 1 postupov účtovania v PÚ sa náklady a výnosy časovo rozlišujú na účtoch účtovej skupiny 38 – Časové rozlíšenie nákladov a výnosov. V súvislosti s predmetom otázky treba poznamenať, že podľa § 56 ods. 6 postupov účtovania v PÚ sa časovo nerozlišujú okrem iných postupmi účtovania taxatívne vymenovaných prípadov ani náklady na získanie noriem a certifikátov. Ak v otázke spomínané osvedčenie o akreditácii možno chápať za určitý druh certifikátu – t.z. oprávnenia vykonávať po ustanovenú dobu určitú činnosť, potom sa časovo nerozlišuje. Avšak v zmysle poslednej vety spomínaného ustanovenia § 56 ods. 6 postupov účtovania v PÚ platí, že ak je za akreditáciu zaplatené vopred, časové rozlíšenie tohto nákladu aplikovať treba.
Napokon je nutné uviesť, že v mikro účtovných jednotkách nie je potrebné na účte časového rozlíšenia účtovať nevýznamný a stále sa opakujúci účtovný prípad, ktorý sa týka účtovania nákladov a výnosov medzi dvoma účtovnými obdobiami, pričom nejde o účtovný prípad týkajúci sa účtovania dotácií a emisných kvót. Vo veľkých účtovných jednotkách a v malých účtovných jednotkách sa náklady a výnosy časovo rozlišujú. Vo veľkých účtovných jednotkách a v malých účtovných jednotkách nie je potrebné časovo rozlišovať náklady a výnosy, ak ide o nevýznamný a stále sa opakujúci účtovný prípad týkajúci sa časového rozlíšenia nákladov alebo výnosov posledného a prvého mesiaca účtovného obdobia.
Na účty časového rozlíšenia sa vzťahuje dokladová inventúra a pri inventarizácii sa posudzuje ich výška a odôvodnenosť existencie časového rozlíšenia. To znamená, že správnosť jednotlivých účtov časového rozlíšenia sa preverí pomocou príslušných podkladov, na základe ktorých bol vystavený účtovný doklad na ich zaúčtovanie. Podklady, na základe ktorých sa určuje skutočný stav, sú rôzne, podľa jednotlivých položiek. Keďže účty časového rozlíšenia nákladov a výnosov sú v podstate účtami pohľadávok a záväzkov, ich inventarizácia je obdobná ako inventarizácia pohľadávok a záväzkov.
Účet 381 – Náklady budúcich období
Na tomto účte sa účtujú výdavky bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú nákladov v budúcich obdobiach, a to konkrétnych účtov v účtovej triede 5, napríklad vopred platené nájomné a predplatné. Následné zúčtovanie nákladov budúcich období na príslušný účet nákladov sa vykoná v účtovnom období, s ktorým časovo rozlíšené náklady vecne súvisia. Zjednodušene je teda možné konštatovať, že účet 381 je potrebné použiť v takých prípadoch, keď výdavky predchádzajú vzniku nákladov, t. j. náklady vznikajú až v budúcich obdobiach. Účet 381 má charakter aktív a má začiatočný (konečný) zostatok na strane MD. Prírastky tohto účtu sa účtujú na strane MD a úbytky na strane D.
Spoločnosť XYZ, a.s. zaplatila vo februári 2017 poistné za halu skladu na obdobie marec 2017 až február 2018 vo výške 6 000 eur.
Ako treba zaúčtovať túto platbu?
Nakoľko uvedená suma poistného za nehnuteľnosť sa vzťahuje na dve účtovné obdobia, v predmetnom prípade bude nevyhnutné vykonať časové rozlíšenie. V jednom účtovnom období totiž dochádza k výdaju určitej sumy finančných prostriedkov, ktoré je však potrebné na účely zahrnutia do nákladov rozdeliť medzi dve účtovné obdobia. Účtovať je teda potrebné takto:
| Popis účtovného prípadu | Suma v eur | MD | D |
| Rok 2017 | | | |
| Zaúčtovanie faktúry za poistné | 6 000 | 381 | 321 |
| Zaplatenie poistného vo februári 2017 | 6 000 | 321 | 221 |
| Zúčtovanie nákladov budúcich období na rok 2017 | 5 000 | 568 | 381 |
| Rok 2018 | | | |
| Zúčtovanie nákladov budúcich období na rok 2018 | 1 000 | 568 | 381 |
Podľa zákona o účtovníctve je doba archivácie účtovnej závierky 10 rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týka.
Nebude mať daňový úrad z hľadiska dane z príjmov námietky, ak výnos časovo rozlíšime na 15 rokov, keď podľa zákona o účtovníctve je doba archivácie v danom prípade 10 rokov? Má zákazník povinnosť časovo rozlíšiť vynaložené náklady na uschovanie písomností?
Dobu úschovy účtovnej závierky ustanovenú prostredníctvom § 35 ods. 3 písm. a) zákona o účtovníctve možno pokladať za minimálnu a jej nedodržanie má za následok sankcionovanie za porušenie povinností zákona o účtovníctve. Archivácia daných dokladov po dobu dlhšiu, ako stanovuje zákon, je individuálnou záležitosťou účtovnej jednotky.
Čo sa týka časového rozlišovania výnosov dosiahnutých z archivácie uvedených dokladov po dobu dlhšiu, ako stanovuje zákon o účtovníctve, možno konštatovať, že správca dane by nemal mať žiadne námietky voči vašim príjmom, ak sa zákazník rozhodne archivovať tieto doklady prostredníctvom služby úschovy aj po dobu 15 rokov. Dôležité je, aby bola fakturovaná suma časovo rozlíšená na celé obdobie, na ktoré bola uzatvorená so zákazníkom zmluva o dlhodobej úschove písomností.
V prípade výnosov, rovnako ako dodávateľ služby úschovy dokladov, tak aj jeho zákazník by mal časovo rozlišovať výdavok, ktorý vynaložil v určitom roku na zaplatenie služieb dlhodobej úschovy poskytovaných v priebehu určitého nasledujúceho obdobia. Takýto výdavok bežného roka, ktorý sa však týka nákladov v budúcich zdaňovacích obdobiach, je potrebné účtovať prostredníctvom účtu 381, keďže je zrejmé vecné vymedzenie účtovného prípadu, cena a obdobie, ktorého sa týkajú. Účtovanie u zákazníka bude mať teda nasledovnú podobu:
| Účtovný prípad | MD | D |
| Zaúčtovanie došlej faktúry za dlhodobú úschovu písomností, ktorá sa týka budúcich účtovných období | | |
| Celková fakturovaná suma | | 321 |
| Úschovné | 381 | |
| Daň z pridanej hodnoty | 343 | |
| Úhrada fakturovanej sumy | 321 | 221 |
| Zaúčtovanie úschovného do nákladov v príslušnom účtovnom období | 581 | 381 |
Účet 382 – Komplexné náklady budúcich období
Na tomto účte sa účtujú náklady budúcich období, ktoré sa sledujú vo vzťahu k danému účelu, napríklad náklady na zúrodnenie pôdy. Zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období sa vykoná v účtovnom období, s ktorým časovo rozlíšené náklady vecne súvisia. Vznik komplexných nákladov budúcich období zaevidovaný na strane MD účtu 382-Komplexné náklady budúcich období sa zaúčtuje v prospech účtu 655-Zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období. V zmysle § 69 ods. 4 postupov účtovania v PÚ sa položky komplexných nákladov, ktoré vecne súvisia s bežným účtovným obdobím, zúčtujú na ťarchu účtu 555-Zúčtovanie komplexných nákladov budúcich období so súvzťažným zápisom v prospech účtu 382-Komplexné náklady budúcich období.
Účet 383 – Výdavky budúcich období
Na tomto účte sa účtuje časové rozlíšenie nákladov bežného účtovného obdobia, ktoré sa týkajú výdavkov v určitých budúcich obdobiach, napríklad nájomné platené pozadu. Zúčtovanie výdavkov budúcich období sa vykoná pri uskutočnení výdavku. Prostredníctvom tohto účtu sa teda účtujú náklady bežného obdobia, ktoré neboli dodávateľom vyúčtované, pričom výdavky sa uskutočnia v budúcom účtovnom období. Účet 383 má charakter pasív a má začiatočný (konečný) zostatok na strane D. Prírastky tohto účtu sa účtujú na strane D a úbytky na strane MD.
Spoločnosť ABC, s.r.o. uzatvorila ako nájomca zmluvu o prenájme nebytových priestorov v januári 2017 na obdobie 1.januára 2017 až 31. decembra 2018. V zmysle podmienok uzatvorenej zmluvy úhradu za celý nájom v sume 24 000 eur uskutoční až v decembri 2018.
Ako má spoločnosť ABC, s.r.o. - nájomca o tomto účtovať?
Nakoľko v danom prípade dochádza ku skutočnému výdavku až na konci obdobia dohodnutého nájomného vzťahu a tento sa týka dvoch účtovných období, je potrebné na strane spoločnosti s ručením obmedzeným (nájomcu) účtovať prostredníctvom účtu časového rozlíšenia 383. Takto dohodnutý nájomný vzťah ovplyvní výsledok hospodárenia na strane nájomcu tak v roku 2017, ako aj v roku 2018, a to napriek tomu, že ku skutočnej platbe za celé obdobie nájmu dôjde až v roku 2018.
| Popis účtovného prípadu | Suma v eur | MD | D |
| Rok 2017 | | | |
| Nájomné pripadajúce na rok 2017 | 12 000 | 581 | 383 |
| Rok 2018 | | | |
| Zaúčtovanie záväzku nájomcu zaplatiť nájomné | 24 000 | 383 | 321 |
| Nájomné pripadajúce na rok 2018 | 12 000 | 518 | 383 |
| Zaplatenie nájmu za roky 2017 a 2018 | 24 000 | 321 | 221 |
Z pohľadu uplatnenia daňového nákladu je však v predmetnom prípade nutné upozorniť na ustanovenie § 17 ods. 19 písm. b) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú výdavky (náklady) na nájomné za prenájom hmotného majetku a nehmotného majetku.
Spoločnosť – nájomca však do nákladov aplikvótne zaúčtovanú sumu nájomného týkajúceho sa roku 2017 nemôže považovať za daňovo uplatniteľný výdavok roka 2017, keďže k úhrade nájomného došlo až v roku 2018. Nájomca je teda povinný nájomné zaúčtované v nákladoch v roku 2017 vo výške 12 000 eur pri zisťovaní základu dane z príjmov k výsledku hospodárenia pripočítať. Do základu dane sa nájomné za časť roka 2017 zahrnie až po zaplatení, t.j. v roku 2018.
Účet 384 – Výnosy budúcich období
Na tomto účte sa účtujú príjmy v bežnom účtovnom období, ktoré vecne patria do výnosov v budúcich obdobiach, napríklad nájomné prijaté vopred, sumy zaplatených paušálov vopred na zabezpečenie servisných služieb a prijaté predplatné. Zúčtovanie výnosov budúcich období sa vykoná v období, s ktorým vecne súvisia. Účet 384 má charakter pasív a má začiatočný (konečný) zostatok na strane D. Prírastky tohto účtu sa účtujú na strane D a úbytky na strane MD.
Opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov minulých účtovných období
V uvedenej súvislosti je potrebné uviesť aj spôsob účtovania opravy nákladov a výnosov minulých účtovných období, ktorý je závislý od významnosti opravovaného nákladu resp. výnosu. Pokiaľ ide o určenie hranice významnosti nákladu resp. výnosu, v žiadnej legislatíve nie je stanovená a jej určenie je preto v kompetencii účtovnej jednotky. Stanovovanie hranice významnosti by mala účtovná jednotka posudzovať vo vzťahu k objemu majetku, ktorý vlastní, resp. spravuje, príp. vo väzbe na dopad tejto položky na finančnú situáciu účtovnej jednotky. Túto hranicu významnosti je vhodné ustanoviť napr. prostredníctvom vnútropodnikovej smernice. V tejto súvislosti možno spomenúť definíciu významnosti informácie v účtovnej závierke, ktorú stanovuje § 17 ods. 9 zákona o účtovníctve, pričom za významnú informáciu pre účtovné účely považuje takú, ktorej neuvedenie v účtovnej závierke alebo jej chybné uvedenie v účtovnej závierke by mohlo ovplyvniť úsudok alebo rozhodovanie používateľa tejto informácie. Z pohľadu problematiky časového rozlišovania treba konštatovať, že:
opravy nevýznamných nákladov a nevýznamných výnosov minulých účtovných období sa účtujú ako účtovné prípady bežného účtovného obdobia na príslušných účtoch nákladov alebo výnosov z hospodárskej činnosti účtovnej jednotky,
významné sumy opráv nákladov a výnosov minulých účtovných období sa účtujú na účet 428 – Nerozdelený zisk minulých rokov alebo 429 – Neuhradená strata minulých rokov.
JÚ
Aj u účtovných jednotiek účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva sa možno stretnúť s časovým rozlíšením, ale nie nákladov a výnosov ako v podvojnom účtovníctve, ale časové rozlíšenie výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Napriek skutočnosti, že jednoduché účtovníctvo je založené na tzv. „hotovostnom“ princípe, je tiež veľmi úzko viazané na zákon o dani z príjmov a práve v tejto súvislosti je potrebné aj daňovo efektívne uplatnenie niektorých i keď skutočne zaplatených výdavkov časovo rozlíšiť do viacerých zdaňovacích období. Uvedené skutočnosti však nie sú obsahom jednoduchého účtovníctva, prejavia sa až pri vyplňovaní daňového priznania k dani z príjmov.
Ing. Ján Mintál
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku Daňové a nedaňové výdavky 2017 )
ZMENY V SOCIÁLNOM POISTENÍ PRE ROK 2017
Zvýšenie maximálnych odvodov SZČO
Maximálny vymeriavací základ SZČO bol do konca roka 2016 vo výške 5-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platia odvody do Sociálnej poisťovne. Od 1. 1. 2017 suma maximálneho vymeriavacieho základu vzrástla z 5-násobku na 7-násobok priemernej mesačnej mzdy. Sedemnásobok priemernej mesačnej mzdy za rok 2015 je vo výške 6 181 eur. Novelou zákona o sociálnom poistení od 1. 1. 2017 došlo k zvýšeniu maximálneho mesačného vymeriavacieho základu SZČO o 1 776 eur. Ročne preto SZČO zaplatia až o 7 025,04 eur viac, ak do Sociálnej poisťovne platia odvody z maximálneho vymeriavacieho základu.
| SZČO |
Sadzba v % |
Max. odvody, ak by nebola novela č. 285/2016 Z. z. prijatá |
Maximálne odvody v roku 2017 v eur |
| Nemocenské poistenie |
4,40 |
194,26 |
271,96 |
| Starobné poistenie |
18,00 |
794,70 |
1 112,58 |
| Invalidné poistenie |
6,00 |
264,90 |
370,86 |
| Rezervný fond solidarity |
4,75 |
209,71 |
293,59 |
| Spolu |
33,15 |
1 463,57 |
2 048,99 |
Maximálna suma mesačných odvodov do Sociálnej poisťovne z dôvodu zvýšenia ich hornej hranice stúpla v roku 2017 z 1 463,57 eura na 2 048,99 eura.
Zvýšenie maximálnych odvodov pre zamestnancov a zamestnávateľov
V roku 2017 sa maximálny vymeriavací základ zamestnancov a ich zamestnávateľov zvýšil tiež z 5-násobku priemernej mesačnej mzdy na jej 7-násobok. Pre zamestnancov a ich zamestnávateľov to znamená, že od 1. 1. 2017 budú platiť poistné na sociálne poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu 6 181 eur. Táto hodnota je o 1 776 eur vyššia ako hodnota maximálneho vymeriavacieho základu pred novelou zákona o sociálnom poistení.
Preto zamestnanci s vyššími príjmami zaplatia v roku 2017 vyššie poistné, čím sa zníži ich čistá mzda. Samotným zamestnávateľom sa zvýšia náklady na zákonné poistné.
Odvody zamestnancov s vysokými príjmami do Sociálnej poisťovne v roku 2017:
| Zamestnanec |
Sadzba v % |
Max. odvody, ak by nebola novela č. 285/2016 Z. z. prijatá |
Maximálne odvody v roku 2017 v eur |
| Nemocenské poistenie |
1,40 |
61,81 |
86,53 |
| Starobné poistenie |
4,00 |
176,60 |
247,24 |
| Invalidné poistenie |
3,00 |
132,45 |
185,43 |
| Poistenie v nezamestnanosti |
1,00 |
44,15 |
61,81 |
| Spolu |
9,40 |
415,01 |
581,01 |
Maximálne mesačné poistné zamestnanca do Sociálnej poisťovne z dôvodu zvýšenia násobku vymeriavacieho základu vzrástlo v roku 2017 o 166 eur.
| Zamestnávateľ |
Sadzba v % |
Max. odvody, ak by nebola novela č. 285/2016 Z. z. prijatá |
Max. odvody, ak by nebola novela č. 285/2016 Z. z. prijatá |
| Nemocenské poistenie |
1,40 |
61,81 |
86,53 |
| Starobné poistenie |
14,00 |
618,10 |
865,34 |
| Invalidné poistenie |
3,00 |
132,45 |
185,43 |
| Garančné poistenie |
0,25 |
11,03 |
15,45 |
| Poistenie v nezamestnanosti |
1,00 |
44,15 |
61,81 |
| Rezervný fond solidarity |
4,75 |
209,71 |
293,59 |
| Úrazové poistenie* |
0,80 |
49,44 |
49,44 |
| Splou |
25,20 |
1 126,69 |
1 557,59 |
* Úrazové poistenie je vypočítané v oboch prípadoch z maximálneho vymeriavacieho základu 6 181 eur, pretože pre tento typ poistenia neplatí nijaké obmedzenie maximálnym vymeriavacím základom.
Maximálne mesačné poistné zamestnávateľa do Sociálnej poisťovne z dôvodu zvýšenia násobku vymeriavacieho základu vzrástlo v roku 2017 o 430,90 eur.
Zvýšenie maximálnych odvodov pre dobrovoľne poistené osoby
Novela zákona o sociálnom poistení sa v roku 2017 vzťahuje aj na fyzické osoby, ktoré si zvolia niektorý z balíkov dobrovoľného poistenia v Sociálnej poisťovni. Vymeriavací základ pre výpočet odvodov do Sociálnej poisťovne si títo poistenci určujú sami, pričom maximálna suma, ktorú si môžu určiť ako základ pre výpočet poistného, bude vo výške 6 181 eur.
| Dobrovoľne poistená osoba |
Sadzba v % |
Max. odvody, ak by nebola novela č. 285/2016 Z. z. prijatá |
Maximálne odvody v roku 2017 v eur |
| Nemocenské poistenie |
4,40 |
194,26 |
271,96 |
| Starobné poistenie |
18,00 |
794,70 |
1 112,58 |
| Invalidné poistenie |
6,00 |
264,90 |
370,86 |
| Poistenie v nezamestnanosti |
2,00 |
88,30 |
123,62 |
| Rezervný fond solidarity |
4,75 |
209,71 |
293,59 |
| Spolu |
35,15 |
1 551,87 |
2 172,61 |
Dobrovoľne poistené osoby môžu (nemajú povinnosť) v roku 2017 odvádzať poistné vyššie o 620,74 eur.
Zvýšenie nemocenských dávok
Zamestnanec, ktorý sa stane dočasne praceneschopným, má nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa a na nemocenské od Sociálnej poisťovne.
Zamestnávateľ mu poskytuje náhradu príjmu počas prvých 10 dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské. Sociálna poisťovňa nemocenské vypláca najviac do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti.
Spôsob výpočtu náhrady príjmu (platí ju zamestnávateľ, nie Sociálna poisťovňa) je upravený v zákone č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov nasledovne:
- od prvého dňa do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti je náhrada vo výške 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca,
- od štvrtého dňa do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti je náhrada vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca.
Sociálna poisťovňa vypláca nemocenské vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu až do skončenia práceneschopnosti, s výnimkou niektorých osobitných prípadov.
Denný vymeriavací základ na výpočet náhrady príjmu (ktorú vypláca zamestnávateľ) aj denný vymeriavací základ na výpočet nemocenského (ktoré vypláca Sociálna poisťovňa) je zákonom o sociálnom poistení limitovaný maximálnou výškou.
V roku 2017 sa zvyšuje tento maximálny limit z 1,5 násobku na 2-násobok všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2015 (ktorým je suma 10 596 eur). To znamená, že od 1. 1. 2017 majú zamestnanci s vyšším príjmom nárok na vyššiu náhradu príjmu od zamestnávateľa, a ak bude dočasná pracovná neschopnosť trvať dlhšie ako desať dní, tak aj nárok na vyššie nemocenské. U týchto zamestnávateľov preto dôjde aj k zvýšeniu daňovo uznateľných nákladov. Na druhej strane náhrada príjmu aj nemocenské sú pre zamestnancov príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb. V roku 2017 je maximálny denný vymeriavací základ
- zamestnávateľa na účely výpočtu náhrady príjmu zamestnanca počas dočasnej práceneschopnosti vo výške 58,0602 eur,
- Sociálnej poisťovne na účely výpočtu nemocenského 58,0603 eur.
Maximálna suma náhrady príjmu
počas dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca vyplácaná zamestnávateľom je v roku 2017 vo výške 43,5452 eur za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti a 223,5318 eur za ďalších sedem dní dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ zaplatí zamestnancovi počas prvých 10 dní práceneschopnosti v roku 2017 najviac 267,08 eur.
Maximálna suma nemocenského, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa, je v roku 2017 vo výške:
- 990,00 eur v mesiaci, ktorý má 31 kalendárnych dní,
- 958,00 eur v mesiaci, ktorý má 30 kalendárnych dní,
- 894,20 eur v mesiaci, ktorý má 28 kalendárnych dní.
V roku 2017 sa zvýšili aj maximálne sumy ostatných nemocenských dávok:
- maximálna suma (najviac za 10 kalendárnych dní) ošetrovného je v roku 2017 vo výške 319,40 eur,
- maximálna suma materského je od 1. 1. 2017 vo výške:
1 260 eur v mesiaci, ktorý má 31 kalendárnych dní,
1 219,30 eur v mesiaci, ktorý má 30 kalendárnych dní,
1 138 eur v mesiaci, ktorý má 28 kalendárnych dní.
V roku 2017 sa zvýšil aj úhrn denných vymeriavacích základov
ak nárok na nemocenskú dávku vznikne z viacerých nemocenských poistení (napr. ak má zamestnanec dve pracovné zmluvy, prípadne dohody alebo kombináciu oboch prípadov).
Úhrn denných vymeriavacích základov je najviac vo výške 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Zvýšenie dôchodkových dávok a úrazovej renty
V zmysle § 293dq zákona o sociálnom poistení sa v roku 2017 všetky dôchodkové dávky (okrem vyrovnávacieho príplatku) vyplácané k 1. januáru 2017 zvýšili o pevnú sumu najmenej o 2 % z priemernej mesačnej sumy daného druhu dôchodku. Rovnakým spôsobom sa budú v priebehu roka zvyšovať aj novo priznávané dôchodkové dávky (okrem vyrovnávacieho príplatku). Konkrétne dôchodky sa v roku 2017 zvyšujú nasledovne:
- starobný dôchodok o 8,20 eur,
- starobný dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice o 2,50 eur,
- predčasný starobný dôchodok o 7,90 eur,
- predčasný starobný dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice o 3 eur,
- invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok o 7,10 eur,
- invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % vyplácaný v sume jednej polovice a invalidný dôchodok podľa § 266 vyplácaný v sume jednej polovice o 2,60 eur,
- invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % o 4 eur,
- invalidný dôchodok priznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 % vyplácaný v sume jednej polovice o 1,70 eur,
- vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok o 5,30 eur,
- vdovský dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice a vdovecký dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice o 2,30 eur,
- sirotský dôchodok o 2,60 eur,
- sirotský dôchodok vyplácaný v sume jednej polovice o 1,40 eur.
Úrazová renta sa v roku 2017 zvyšuje o 2 %.
O zvýšenie dôchodku ani úrazovej renty nemusí ich poberateľ žiadať
Sociálna poisťovňa zvýši dávky automaticky a o tom, o koľko a na akú sumu sa dôchodok alebo úrazová renta zvýši, dostanú ich poberatelia písomné rozhodnutie.
O inú pevnú sumu sa dôchodok zvýši vtedy, ak bola jeho suma určená s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané v cudzine. Vtedy sa dôchodok nezvýši o plnú sumu zvýšenia, ale iba o pomernú časť tejto sumy zodpovedajúcu práve pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.
Zmena vo výpočte dôchodkov
V roku 2017 sa zrušením ustanovení písm. e) a f) v § 63 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom poistení mení zisťovanie priemerného osobného mzdového bodu, ktorý je súčasťou vzorca na výpočet dôchodkovej dávky.
Priemerný osobný mzdový bod sa určuje ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období.
Osobný vymeriavací základ
je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie, alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie považuje za zaplatené. Osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určuje ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu za daný rok. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor a je najviac v hodnote 3. Za náhradné doby definované v zákone o sociálnom poistení a za obdobie poberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia dôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky.
Priemerný osobný mzdový bod
v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške. Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku 2013 80 %, v roku 2014 76 %, v roku 2015 72 %, v roku 2016 a nasledujúcich rokoch 68 %. Od roku 2017 nebude pokračovať znižovanie percenta zápočtu hodnoty vypočítaného priemerného osobného mzdového bodu, tak ako bolo určené v právnej úprave platnej do konca roka 2016.
K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom v roku 2013 17 %, v roku 2014 18 %, v roku 2015 19 %, v roku 2016 a nasledujúcich rokoch 20 %. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade, od roku 2017 nebude pokračovať zvyšovanie percenta zápočtu hodnoty vypočítaného priemerného osobného mzdového bodu, tak ako bolo určené v právnej úprave platnej do konca roka 2016.
Príklady
1. Zamestnanec dosahoval počas svojho života mzdu vo výške minimálnej mzdy, t. j. jeho priemerný osobný mzdový bod bol 0,5. Pokiaľ odpracoval celý aktívny život, dosiahol 44 rokov dôchodkového poistenia. U tohto zamestnanca sa k priemernému osobnému mzdovému bodu pripočíta z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom v roku 2017 hodnota 0,1, t. j. 20 % z 0,5 (1,0 – 0,5) a preto do výpočtu vstúpi hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,6. Starobný dôchodok tohto zamestnanca sa v roku 2017 vypočíta nasledovne: 0,6 x 44 x 11,3505 = 299,66 eur. Aj na takto vypočítaný starobný dôchodok sa budú vzťahovať ustanovenia o zákonnom zvyšovaní dôchodkových dávok
.
2. Zamestnanec dosahoval počas celého svojho života mzdu vo výške 5-násobku všeobecného vymeriavacieho základu (zjednodušene poistenec platiaci poistné z maximálneho vymeriavacieho základu posledných rokov), t. j. jeho priemerný osobný mzdový bod je 5,0. Pokiaľ odpracoval celý aktívny život, dosiahol 44 rokov dôchodkového poistenia. U tohto zamestnanca sa priemerný osobný mzdový bod na účely výpočtu dôchodku určí ako súčet hodnoty 1,25 a čísla 1,19, ktoré sa vypočítalo z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 tak, že sa započítalo v roku 2017 68 % a na hodnotu nad 3 sa nebude prihliadať (započíta sa 68 % z (3-1,25) = 1,19). Starobný dôchodok tohto zamestnanca sa v roku 2017 vypočíta nasledovne: 2,44 x 44 x 11,3505 = 1 218,59 eur. Na takto vypočítaný starobný dôchodok sa budú vzťahovať ustanovenia o zákonnom zvyšovaní dôchodkových dávok.
Dôchodkové poistenie osobných asistentov
Štát je platiteľom poistného na dôchodkové poistenie za fyzickú osobu, ktorá podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne. Do konca roka 2016 platilo, že rozsah takéhoto dôchodkového poistenia nesmel presiahnuť najviac 12 rokov. Od januára 2017 dĺžka takéhoto dôchodkového poistenia už nie je limitovaná, t. j. môže trvať aj viac ako 12 rokov. Štát však platí dôchodkové poistenie za takúto osobu len vtedy, ak nie je dôchodkovo poistená z iného titulu, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a ak nedovŕšila dôchodkový vek. Podmienkou je tiež podanie prihlášky na dôchodkové poistenie z dôvodu výkonu osobnej asistencie v pobočke Sociálnej poisťovne na tlačive Registračný list FO.
Ing. Zuzana Cingelová
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku DUO riešení 3-4/2017)
|
|