Základná
charakteristika pojmu „daňový výdavok resp. daňový náklad je obsiahnutá
v rámci § 2 písm. i)zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“). Vychádzajúc
z tohto ustanovenia je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený
daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii
daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, pričom pri
využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich
výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19
ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak spomínaný zákon neustanovuje
inak.
Automobil
V súčasnej dobe je možné automobil opodstatnene považovať za
neodmysliteľný článok podnikateľskej činnosti. Predstavuje totiž činiteľ, ktorý
podnikateľom umožňuje efektívnejšie využívať čas, sprostredkovane môže
predstavovať jeden z faktorov vyššej konkurencieschopnosti, čím logicky
zvyšuje účinnosť podnikania. Je teda možné konštatovať, že v drvivej
väčšine nie je možné bez využívania automobilu v podnikateľskom prostredí
úspešne dlhodobo pôsobiť. Navyše v prípadoch, keď používanie automobilu je
priamo späté s výkonom podnikateľskej činnosti (t.j. doprava materiálu,
osôb, zásobovanie obchodných prevádzok tovarom a pod.) je polemika
o potrebe prevádzkovania dopravného prostriedku bezpredmetná.
Používanie automobilu na výkon podnikateľskej činnosti alebo
v súvislosti s podnikaním je však okrem iného neodlúčiteľne spätá aj
s množstvom daňových a účtovných problémov.
Uplatňovanie daňových výdavkov súvisiacich s používaním automobilu v
podnikaní fyzických a právnickych osôb závisí od skutočnosti, či automobil
je súčasťou obchodného majetku (§ 6 Obchodného zákonníka) podnikateľa, alebo
nie je. Je preto potrebné osobitne sledovať používanie:
-
automobilu,
ktorý je zahrnutý do obchodného majetku,
-
automobilu,
ktorý nie je zahrnutý v obchodnom majetku, pričom ide o majetok
obstarávaný formou finančného lízingu
-
automobilu,
ktorý nie je zahrnutý v obchodnom majetku, pričom ide o majetok
prenajatý alebo vypožičaný
-
automobilu,
ktorý nie je zahrnutý v obchodnom majetku, pričom ide o majetok
v súkromnom vlastníctve fyzickej osoby – podnikateľa.
- AUTOMOBIL zahrnutý
v obchodnom majetku
V prípade automobilu zahrnutého do obchodného majetku je pri
určovaní daňovej uznateľnosti výdavkov súvisiacich s jeho obstaraním
podstatný spôsob a forma obstarania automobilu. V praxi môžu nastať
nasledovné spôsoby obstarania automobilu do obchodného majetku:
-
kúpa,
-
darovanie,
-
nepeňažný
vklad do obchodného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva,
-
preradenie
z osobného užívania do podnikania.
-
prevod
pri nezaplatení pohľadávky, ak bola pohľadávka zabezpečená prevodom práva podľa §
553 Občianskeho zákonníka.
Automobily sa pre účely zákona o dani z príjmov považujú za
samostatné hnuteľné veci so samostatným technicko-ekonomickým určením a ak
ich vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur, ide o hmotný majetok odpisovaný.
Vstupná cena sa nezahrnuje do daňových výdavkov priamo pri obstaraní
automobilu, ale postupne prostredníctvom daňových odpisov vypočítaných
rovnomerným alebo zrýchleným spôsobom v súlade s § 22 – 28 zákona
o dani z príjmov. Vstupnou cenou sa rozumie:
-
v prípade
obstarania kúpou obstarávacia cena, t.j. samotná cena automobilu a ďalšie
náklady súvisiace s obstarávaním automobilu, a to až do doby zaradenia do
užívania. Zaradením do užívania sa rozumie zabezpečenie všetkých technických
funkcií automobilu potrebných na jeho užívanie a splnenie povinností podľa
osobitného predpisu.
-
obstarávacia
cena automobilu nadobudnutého od fyzickej osoby darom zistená u darcu, len ak
ide o automobil, ktorý u darcu nebol zahrnutý do obchodného majetku, pričom pri
jeho predaji uskutočnenom v deň darovania by sa naň nevzťahovalo oslobodenie
podľa § 9 zákona o dani z príjmov.
-
všeobecná
cena pri automobile nadobudnutom dedením a cena podľa znaleckého
posudku pri automobile nadobudnutom darovaním.
-
v prípade
obstarania darom zostatková cena automobilu zistená u darcu pri jeho
vyradení v dôsledku jeho darovania, t.j. iba v prípadoch ak
u darcu – fyzickej osoby bol automobil zaradený v obchodnom majetku.
Príklad
Podnikateľ
nadobudol darovaním motorové vozidlo, ktoré mal jeho otec zaradené v
obchodnom majetku používanom na podnikanie. Otec ako darca obstaral toto
vozidlo v obstarávacej cene 21 120 eur. Otec uplatnil v daňových
výdavkoch odpisy vozidla v celkovej sume 12 320 eur.
V
akej sume podnikateľ zaradí vozidlo do obchodného majetku a z akej sumy bude
podnikateľ odpisovať toto darované vozidlo?
Nakoľko
sa jedná o majetok nadobudnutý darovaním od fyzickej osoby, ktorá ho mala
zahrnutý v obchodnom majetku, vstupnou cenou na účely odpisovania vozidla bude
daňová zostatková cena vozidla, t.j. 8 800 eur (21 120 – 12 320).
-
v prípade
obstarania automobilu jeho preradením z osobného užívania do podnikania
obstarávacia cena znížená o odpisy za roky nevyužívania automobilu na
zabezpečenie zdaniteľného príjmu.
Daňová
uznateľnosť nákladov súvisiacich s používaním
V prípade, že podnikateľ má automobil zahrnutý do obchodného majetku
(účtuje, resp. vedie evidenciu, o vozidle ako o obchodnom majetku) je
pri posudzovaní daňových výdavkov súvisiacich s jeho používaním potrebné
brať do úvahy skutočnosť, že v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov
daňovým výdavkom sú výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v
účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6
ods. 11 zákona o dani z príjmov pričom pri využívaní majetku, ktorý môže
mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je
daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona
o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a
udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon
o dani z príjmov pritom upresňuje rozsah zahrnutia týchto daňových
výdavkov v prípade pracovných ciest a spotrebovaných pohonných látok.
Pri používaní motorového vozidla zahrnutého v obchodnom majetku teda
bude možné ako daňový výdavok pri prevádzke motorového vozidla uplatňovať
preukázateľné výdavky v podobe:
-
výdavkov na spotrebované pohonné látky (viď kapitolu „Pohonné látky“)
-
poistného na havarijné poistenie, resp. zákonné poistenie (viď kapitolu
„Poistenie“)
-
opráv a údržby
-
technického zhodnotenia (viď kapitolu „Technické zhodnotenie“)
-
odpisov (viď kapitolu „Odpisy“)
-
dane z motorových vozidiel (viď kapitolu „Daň z motorových
vozidiel“)
-
ďalších prevádzkových výdavkov súvisiacich s použitím motorového
vozidla (diaľničné poplatky, parkovné, a pod.).
Uvedené výdavky na spotrebované PHL a ďalšie prevádzkové výdavky
možno uplatniť v plnej preukázateľnej výške za predpokladu, že motorové
vozidlo je používané výlučne na pracovné cesty, t.j. na výkon podnikania,
samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu. Pokiaľ by vozidlo bolo
používané súčasne aj na súkromné účely, nie je možné uvedené výdavky zahrnúť
medzi daňové výdavky v plnej výške, ale iba vo výške prislúchajúcej
„pracovným cestám“ (príslušný pomer uplatnenia, resp. neuplatnenia výdavkov, sa
určí na základe evidencie jázd príslušného motorového vozidla).
SZČO si môže uplatňovať ako daňový výdavok všetky výdavky súvisiace
s výkonom práce na inom mieste, než je jeho činnosť obvykle vykonávaná, a
to vrátane stravného najviac do výšky ustanovenej zákonom č. 283/2002 Z. z. o
cestovných náhradách v z.n.p. pre zamestnancov (viď kapitolu „Pracovné
cesty podnikateľa“).
- AUTOMOBIL obstaraný
prostredníctvom finančného prenájmu
Finančný lízing predstavuje druh finančnej služby a pre jeho
využívateľa patrí medzi cudzie zdroje financovania. Podstatou finančného
lízingu je dlhodobý prenájom, kedy po skončení doby prenájmu dochádza zvyčajne
k odkúpeniu prenajatej veci nájomcu. Doba prenájmu sa obvykle u finančného
lízingu kryje s dobou ekonomickej životnosti predmetu prenájmu. Celkové
leasingové splátky pokrývajú obstarávaciu cenu majetku a odkupná cena býva
obvykle nižšia ako trhová cena majetku. Poskytovateľom lízingu je zvyčajne
banka alebo leasingová spoločnosť.
Finančný lízing využívajú podnikatelia ako jednu z možností externého
spôsobu financovania, predovšetkým z dôvodu prenesenia rizík na poskytovateľa
lízingu a optimalizácie cash flow.
Na základe ustanovenia § 2 písm. s) zákona o dani z príjmov je
finančný prenájom definovaný ako obstaranie hmotného majetku na základe
nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom cena, za
ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému majetku z prenajímateľa na
daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou finančného prenájmu, je
súčasťou celkovej sumy dohodnutých platieb, ak:
- vlastnícke právo má prejsť bez zbytočného odkladu
po skončení nájmu na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou
finančného prenájmu a
- doba trvania nájmu je najmenej 60 % doby
odpisovania podľa § 26 ods. 1 zákona o dani z príjmov,
- doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená
budova alebo stavba zaradená do odpisovej skupiny 5, je najmenej 60 % doby
odpisovania takéhoto majetku; ak predmetom prenájmu je budova spolu s
pozemkom, cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému pozemku
z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou
finančného prenájmu, musí byť vyčíslená osobitne,
- doba trvania nájmu pozemku, na ktorom je umiestnená
budova alebo stavba zaradená do odpisovej skupiny 6, je najmenej 60 % doby
odpisovania takéhoto majetku; ak predmetom prenájmu je budova spolu s
pozemkom, cena, za ktorú prechádza vlastnícke právo k prenajatému pozemku
z prenajímateľa na daňovníka, ktorý obstaráva hmotný majetok formou
finančného prenájmu, musí byť vyčíslená osobitne,
- doba trvania nájmu pozemku, na ktorom nie je
umiestnená budova alebo stavba, je najmenej 60 % doby odpisovania hmotného
majetku zaradeného do odpisovej skupiny 6.
Do daňových výdavkov sa u nájomcu predmet finančného lízingu
premietne prostredníctvom jeho odpisov a úroku plateného lízingovej
spoločnosti. Je teda zrejmé, že splátka a ani akontácia nevstupuje do daňových
výdavkov v takej podobe ako sa uhrádza. Do daňových výdavkov vstupuje tzv.
finančná časť lízingu, ktorú tvoria úroky a poistenie, a to v zmysle splátkového
kalendára.
Odpisovanie
automobilu prenajatého formou finančného prenájmu
Už s účinnosťou od 1. 1. 2015 došlo k zrušeniu lízingového odpisovania a
tým k zjednoteniu spôsobu odpisovania hmotného majetku obstaraného formou
finančného prenájmu s ostatnými formami obstarania hmotného majetku. Podľa § 26
ods. 8 zákona o dani z príjmov sa hmotný majetok obstaraný formou finančného
prenájmu okrem pozemkov odpisuje počas doby odpisovania v príslušnej odpisovej
skupine, a to metódou rovnomerného alebo zrýchleného spôsobu odpisovania.
Tento majetok sa na daňové účely odpisuje do výšky vstupnej ceny
ustanovenej podľa § 25 zákona o dani z príjmov, ktorou je obstarávacia cena
vymedzená zákonom o účtovníctve, pričom sa zohľadní postup podľa § 17 ods. 34
zákona o dani z príjmov u osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a
viac. Súčasťou obstarávacej ceny nie je v zmysle ustanovenia § 25 ods. 6
zákona o dani z príjmov daň z pridanej hodnoty – a to ani
u neplatiteľov DPH.
Bližšie podrobnosti v kapitole „Finančný prenájom“.
- AUTOMOBIL prenajatý
alebo vypožičaný
Daňová uznateľnosť nákladov súvisiacich s používaním
V prípade, že podnikateľ má automobil prenajatý na základe
nájomnej zmluvy (§ 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 630 až 637
Obchodného zákoníka) alebo vypožičaný na základe zmluvy o výpožičke (§
659 až 662 Občianskeho zákonníka), je pri posudzovaní daňových výdavkov
súvisiacich s jeho používaním potrebné brať do úvahy skutočnosť, že
v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom sú
všetky výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných
príjmov preukázateľne vynaložené daňovníkom, zaúčtované v
účtovníctve daňovníka alebo zaevidované v evidencii daňovníka podľa § 6
ods. 11 zákona o dani z príjmov, pričom pri využívaní majetku, ktorý
môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je
daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona
o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a
udržanie zdaniteľných príjmov, ak spomínaný zákon neustanovuje inak. Zákon
o dani z príjmov pritom upresňuje rozsah zahrnutia týchto daňových
výdavkov v prípade pracovných ciest a spotrebovaných pohonných látok.
Výdavky na obstaranie automobilu v danom prípade nie sú opodstatnené,
keďže tu nedochádza k obstaraniu automobilu. Automobil zostáva vo
vlastníctve prenajímateľa, resp. požičiavateľa, nájomca, resp. vypožičiavateľ
má iba právo užívania prenajatého, resp. vypožičaného automobilu. Pri používaní
motorového vozidla nezahrnutého v obchodnom majetku, ktorý je vypožičaný
resp. prenajatý, teda bude možné ako daňový výdavok pri prevádzke motorového
vozidla uplatňovať preukázateľné výdavky v podobe:
-
nájomného
(viď kapitolu „Operatívny prenájom“)
-
výdavkov
na spotrebované pohonné látky (viď kapitoly „Cestovné úhrady“ a „Pohonné
látky“)
-
opráv
a údržby, ak je to v nájomnej zmluve dohodnuté
-
technického
zhodnotenia prenajatého majetku, ak je to dohodnuté (viď kapitolu „Technické
zhodnotenie“)
-
ďalších
prevádzkových výdavkov súvisiacich s použitím motorového vozidla
(diaľničné poplatky, parkovné, a pod.).
SZČO si môže uplatňovať ako daňový výdavok všetky výdavky súvisiace
s výkonom práce na inom mieste, než je jeho činnosť obvykle vykonávaná, a
to vrátane stravného najviac do výšky ustanovenej zákonom č. 283/2002 Z. z. o
cestovných náhradách v z.n.p. pre zamestnancov (viď kapitolu „Pracovné
cesty podnikateľa“
(Viac o tejto téme sa
dočítate v odbornej tematickej publikácii Daňové a nedaňové výdavky
A-Z 2020, 1000 riešení 4-5/2020, DUO 4-5/2020 a úplné znenie zákona
o dani z príjmov s komentárom nájdete v Poradcovi 6-7/2020)
Dňa 19. 6. 2019
bol v Zbierke zákonov vyhlásený zákon č. 221/2019 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach
na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti
byrokracii) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, kde sa
s účinnosťou od 1. decembra 2019 novelizuje § 53 ods. 4 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. Čoho sa novela zákona týka?
V súlade
s princípom „jedenkrát a dosť“
v snahe o odbúranie
administratívnej záťaže fyzických a právnických osôb sa vypúšťa
z osobitných predpisov zákonná povinnosť fyzických a právnických osôb
na účel preukázania skutočnosti prikladať k žiadostiam listinné výpisy
a potvrdenia resp. dokladovať nimi skutočnosti, ktoré si orgány verejnej
moci vedia preveriť prostredníctvom informačných systémov verejnej správy.
Z tohto dôvodu bolo novelizované aj ustanovenie § 53 ods. 4 daňového
poriadku tak, že v prípade, ak nie je možné sprístupňovať informácie
o stave osobného účtu daňového subjektu automaticky, upravuje sa
oprávnenie správcu dane poskytnúť údaje o stave osobného účtu (daňových
nedoplatkoch) daňového subjektu, ktoré sú potrebné pri výkone úradnej činnosti
podľa osobitných predpisov pre orgány verejnej moci na základe ich žiadosti.
Ďalšia zmena daňového
poriadku bola prijatá zákonom č. 369/2019 Z. z., ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2020
a vybrané ustanovenia s účinnosťou od 1. januára 2021.
Prvou zmenou je úprava
v § 4 ods. 2 písm. c), ktorým sa dopĺňa, že organizačná jednotka
združenia, ktorá koná vo svojom mene sa považuje za právnickú osobu a teda
je daňovým subjektom. To, že organizačná jednotka združenia koná vo svojom
mene, musí vyplývať zo stanov združenia (ide napr. o organizačné jednotky
odborových zväzov, ak im to vyplýva zo stanov).
V prípade, že
organizačná jednotka odborového zväzu vyplatí odmenu štatutárnemu zástupcovi v mesiaci
január 2020, je povinná odviesť daň z príjmov zo závislej činnosti
správcovi dane a predtým musí požiadať správcu dane o registráciu na
daň z príjmov zo závislej činnosti. V tejto súvislosti bolo upravené
aj tlačivo „Žiadosť o registráciu“ a tlačivo „daňového priznania
k dani z príjmov právnickej osoby“ v časti IČO, kde sa bude môcť
doplniť až 12 miestne IČO.
V ustanovení § 5
ods. 2 o používaní jazyka pri správe daní sa dopĺňa, že správca dane môže
upustiť od požiadavky úradne overeného prekladu do štátneho jazyka písomností
konkrétneho prípadu a na základe dohody s daňovým subjektom. Uvedené
ustanovenie predstavuje zníženie administratívnej záťaže a zefektívnenie
správy daní najmä v prípadoch predkladania rozsiahlej dokumentácie,
veľkého množstva písomností napr. pri transferovom oceňovaní.
Zmena je tiež
v ustanovení § 9, ktorý upravuje zastupovanie. Zásadne sa mení
doterajší spôsob posudzovania vzniku zastupovania a rozsahu plných mocí
vzhľadom na časté problémy, ktoré vznikali v praxi pri predkladaní
viacerých plných mocí, ktorých rozsah sa prekrýval, pričom správca dane musel
vyzývať daňový subjekt na vyjadrenie sa k plným mociam.
S účinnosťou od 1. 1.
2020 sa ustanovenie § 9 ods. 4 mení tak, že nové plnomocenstvo nahradí
predchádzajúce plnomocenstvo, avšak len v rozsahu, v ktorom sa
prekrývajú. Daňový subjekt v tomto prípade nemusí vypovedať predchádzajúce
plnomocenstvo a nové ho nahradí.
Príklad
Daňový subjekt
v júli 2019 doručil správcovi dane plnomocenstvo, ktorým splnomocnil
zástupcu JUDr. Jozefa Zajaca na zastupovanie v daňovej kontrole na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2018. Dňa 2. februára
2020 bolo doručené správcovi dane plnomocenstvo, ktorým splnomocnil zástupcu
Ing. Janku Mladú na zastupovanie v daňovej kontrole na dani z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018.
V tomto prípade sa
rozsah týchto plnomocenstiev neprekrýva a daňový subjekt má u správcu
dane 2 splnomocnených zástupcov.
Príklad
Daňový subjekt
v roku 2018 udelil generálne (všeobecné) plnomocenstvo na zastupovanie
daňovému poradcovi Petrovi Starému, ktoré doručil správcovi dane dňa 25. 10.
2018. Dňa 28. januára 2020 doručí správcovi dane „nové“ generálne plnomocenstvo
pre splnomocneného zástupcu – daňového poradcu Zastupovanie s.r.o.
V tomto prípade sa
rozsah plnomocenstiev prekrýva, pretože sú obe podľa rozsahu generálne
(všeobecné). Daňový subjekt nemusí vypovedať plnomocenstvo pre daňového poradcu
Petra Starého, nakoľko dňom doručenia plnomocenstva pre daňového poradcu
Zastupovanie s.r.o. sa nahradí toto plnomocenstvo a od 28. januára 2020 je
u správcu dane už splnomocnený zástupca daňový poradca Zastupovanie s.r.o.
Ďalšia úprava sa týka
ustanovení § 13 ods. 10 (spôsob podania), § 14, kde sa vypúšťa ods. 3
a § 17 (výzva na odstránenie nedostatkov daňového priznania),
v ktorom sa upravuje ods. 5. Novelou týchto ustanovení daňového poriadku
sa mení doterajší spôsob posudzovania podaní s predpísanou štruktúrovanou
formou, ktoré neboli doručené elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods.
5 daňového poriadku (prostredníctvom elektronickej podateľne) osobami, ktoré sú
povinné doručovať elektronicky podľa § 14 ods. 1 daňového poriadku. Podľa
doterajšej úpravy sa na takto doručené podania (daňové priznania, hlásenia,
oznámenia) neprihliadalo a daňový úrad následne vyzval daňový subjekt na
podanie daňového priznania.
S účinnosťou od 1. 1.
2020 sa stanovuje, že ak je podanie s predpísanou štruktúrovanou formou
(daňové priznanie, hlásenie, oznámenie) doručené inak ako prostredníctvom
elektronickej podateľne finančnej správy, napr. listinne alebo cez ústredný
portál verejnej správy, daňový úrad vyzve na doručenie tohto podania
elektronickými prostriedkami spôsobom podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku.
Až následne, ak daňový subjekt tejto výzve nevyhovie, bude sa považovať
nesprávne doručené podanie za nepodané a správca dane vyzve daňový subjekt
na jeho podanie.
Zmena je aj v § 32
ods. 3 pri doručovaní elektronickými prostriedkami, kde bude správca dane
doručovať elektronický dokument každej osobe, ktorá má sprístupnené služby na
doručovanie elektronickými prostriedkami, bez ohľadu na to, či sú tieto osoby
povinné doručovať písomnosti finančnej správe elektronickými prostriedkami
alebo nie.
Z dôvodu efektivity sa
upravilo aj ustanovenie § 55 ods. 9, podľa ktorého použitie platieb oznámi
správca dane daňovému subjektu len vtedy, ak ide o sumy vyššie ako 5
eur a rovnako bude správca dane postupovať aj pri použití preplatku
podľa § 79 ods. 1, teda oznámi použitie preplatku vyššieho ako 5 eur.
Uvedené ustanovenia nadobúdajú účinnosť od 1. 1. 2021.
S cieľom zatraktívniť
inštitút § 57 odklad platenia dane a povolenie splátok sa skracuje
lehota, v ktorej nemôže byť povolený odklad alebo platenie dane
v splátkach z dôvodu, že daňový subjekt nedodržal podmienky uvedené
v rozhodnutí správcu dane a to z piatich rokov na dva roky.
Účelom tejto prijatej zmeny je pozitívne motivovať daňové subjekty na
uprednostnenie tejto možnosti zaplatenia dane, teda platenie dane
v splátkach alebo povolenie odkladu platenia dane pred nezaplatením dane,
napr. z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti. Výhodou uprednostnenia
inštitútu odkladu zaplatenia dane alebo zaplatenia dane v splátkach pre
daňový subjekt je aj nižší „úrok“ zo sumy odkladu dane, kedy sa pri výpočte
úroku za dobu odkladu dane použije ročná úroková sadzba 10 %.
V prípade, že daňový
subjekt nemá povolený odklad zaplatenia dane alebo povolené zaplatenie dane
v splátkach a daň zaplatí po lehote splatnosti, pri výpočte „úroku
z omeškania“ sa použije ročná úroková sadzba 15 %.
Z dôvodu zníženia
administratívnej záťaže daňových subjektov
sa novelou vypúšťa povinnosť
fyzických a právnických osôb podľa § 67 ods. 2 oznamovať čísla účtov
vedených u poskytovateľov platobných služieb (v bankách), z dôvodu,
že tieto informácie poskytujú správcovi dane poskytovatelia platobných služieb
(banky).
Ďalšia významná zmena je pri
registračnom konaní podľa § 67, kde sa s účinnosťou od 1. 1. 2021
upravuje, že daňové subjekty zapísané v registri právnických osôb,
podnikateľov a orgánov verejnej moci nemusia žiadať o registráciu
správcu dane, ale správca dane tieto daňové subjekty zaregistruje do 30 dní odo
dňa zápisu do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej
moci.
Daňové subjekty, ktoré sa
nezapisujú do uvedeného registra, správca dane zaregistruje z úradnej moci
do 30 dní odo dňa podania jeho prvého daňového priznania. Novinkou je, že sa
takto registrovaným osobám nebudú vydávať osvedčenia o registrácii
a pridelení DIČ, ale bude vydané rozhodnutie o registrácii, v ktorom
sa pridelí daňové identifikačné číslo a číslo účtu (tzv. osobný účet
daňovníka – OÚD). Táto automatická registrácia sa bude vzťahovať len na
registráciu fyzických a právnických osôb na dani z príjmov na základe
ustanovenia § 49a ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani
z príjmov v znení účinnom od 1. 1. 2021, podľa ktorého fyzickú alebo
právnickú osobu, ktorá je na území Slovenskej republiky zapísaná do registra
právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, zaregistruje
správca v lehote a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom, ktorým
je daňový poriadok. Táto automatická registrácia sa nevzťahuje na daň
z príjmov zo závislej činnosti, daň z pridanej hodnoty ani ostatné
druhy daní.
Príklad
FO v roku
2021 získa oprávnenie na podnikanie alebo PO vznikne.
V takomto prípade
nemusí sa registrovať na daňovom úrade, ale správca dane ju zaregistruje
z úradnej moci do 30 dní odo dňa zverejnenia v registri právnických
osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a vydá rozhodnutie
o pridelení DIČ a čísla účtu vedeného pre daňový subjekt.
Príklad
Fyzická osoba
v priebehu zdaňovacieho obdobia 2021začne prenajímať nehnuteľnosť.
Fyzická osoba sa nemusí
v priebehu roka registrovať na daňovom úrade, ale po skončení zdaňovacieho
obdobia podá daňové priznanie a správca dane ju na základe podaného
daňového priznania zaregistruje z úradnej moci. Ak však táto fyzická osoba
začne v priebehu zdaňovacieho obdobia 2021 zamestnávať zamestnancov,
v takomto prípade je povinná oznámiť túto skutočnosť správcovi dane, aby ju
zaregistroval a pridelil jej DIČ a osobný účet daňovníka, na ktorý
bude odvádzať daň z príjmov zo závislej činnosti, nakoľko táto povinnosť
jej vyplýva zo zákona o dani z príjmov.
Príklad
Právnická osoba vznikne
v mesiaci marec 2021.
Právnická osoba sa nemusí
registrovať na daňovom úrade a správca dane ju zaregistruje z úradnej
moci do 30 dní odo dňa zverejnenia v registri právnických osôb,
podnikateľov a orgánov verejnej moci, vydá jej rozhodnutie
o pridelení DIČ a číslo účtu vedeného pre daňový subjekt. Táto
právnická osoba (zdaniteľná osoba) však dosiahne na konci mesiaca september
2021 obrat vo výške 65 000 eur a v takomto prípade je povinná
podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň (daň z pridanej
hodnoty) v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty do 20. októbra 2021.
(Viac o tejto téme sa dočítate v mesačníkoch
DaÚ 4-5/2020, 1000 riešení 5-6/2020 a úplné znenie zákona po novele
s komentárom nájdete v Poradcovi 9/2020)