| |
VŠEOBECNÝ VYMERIAVACÍ ZÁKLAD
VŠEOBECNÝ VYMERIAVACÍ ZÁKLAD
Jednou z dôležitých mzdových veličín je všeobecný vymeriavací základ, ktorý Sociálna poisťovňa používa pri výpočte minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie poistného na sociálne poistenie, a zároveň pri výpočte dôchodkových a ďalších dávok, nemocenských, úrazových, garančných a dávok v nezamestnanosti. Pod pojmom všeobecný vymeriavací základ sa rozumie 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) zistenej Štatistickým úradom SR (ďalej len „ŠÚ SR“) za príslušný kalednárny rok. Z uvedeného vyplýva, že ak bola za kalendárny rok 2015 priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR vo výške 883 €, uvedenej skutočnosti zodpovedá všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2015 vo výške 10 596 €.
Sumy všeobecného vymeriavacieho základu za príslušný kalendárny rok z obdobia pred rokom 2003 sú uvedené v prílohe č. 3 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Sumy všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárne roky od roku 2003 do roku 2013 ustanovilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky opatrením v Zbierke zákonov a po kalendárnom roku 2013 sú stanovené Sociálnou poisťovňou, ktorá ich vždy do 30. apríla kalendárneho roka nasledujúceho po príslušnom kalendárnom roku zverejní na svojom webovom sídle.
VYMERIAVACÍ ZÁKLAD ZAMESTNANCA A ZAMESTNÁVATEĽA. Počnúc 1. 1. 2017 je v súlade s § 138 ods. 6, 7 a 9 zákona o sociálnom poistení vymeriavací základ v úhrne mesačne najviac:
na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnancom, povinne nemocensky poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne nemocensky poistenou osobou v kalendárnom roku 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie, t.j. od 1. 1. 2017 je vo výške 6 181 €,
na platenie poistného na dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) zamestnancom, povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnancom a dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti v kalendárnom roku 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti, t.j. tiež od 1. 1. 2017 vo výške 6 181 €.
Vymeriavací základ na platenie poistného do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenou SZČO a dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou v úhrne je mesačne najviac v kalendárnom roku 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné do rezervného fondu solidarity.
Z uvedeného vyplýva, že vymeriavací základ zamestnanca na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) a na poistenie v nezamestnanosti a vymeriavací základ zamestnávateľa na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné a invalidné), na poistenie v nezamestnanosti, na garančné poistenie a do rezervného fondu solidarity je v kalendárnom roku 2017 mesačne najviac vo výške 6 181 €. Vymeriavací základ zamestnávateľa na úrazové poistenie nemá naďalej ohraničenie stanovené.
Rozhodujúce obdobie, za ktoré sa bude platiť poistné na sociálne poistenie - rok 2017
Maximálny mesačný vymeriavací základ na rok 2017 [7 x (1/12 z VVZ za rok 2015] = 6 181,00 €
| Typ poistenia |
Sadzba
zamestnanec
|
Sadzba
zamestnavateľ
|
Vymeriavací základ/mesiac |
| Nemocenské poistenie |
1,4% |
1,4% |
6 181 € |
| Dôchodkové poistenie starobné |
4,00% |
14,00% |
6 181 € |
| Dôchodkové poistenie invalidné |
3,00% |
3,00% |
6 181 € |
| Poistenie v nezamestnanosti |
1,00% |
1,00% |
6 181 € |
| Garančné poistenie |
x |
0,25% |
6 181 € |
| Rezervný fond solidarity |
x |
4,75% |
6 181 € |
| Úrazové poistenie |
x |
0,8% |
nie ju určený |
| Sadzba poistného na starobné poistenie (II.pilier) |
10 % (pre rok 2016)/ 9,75% (pre rok 2017) |
SADZBA POISTNÉHO NA STAROBNÉ POISTENIE. Sadzba poistného na starobné poistenie je pre zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu (určeného z hrubého mesačného zárobku zamestnanca) a pre zamestnávateľa 14 % z vymeriavacieho základu, t.j. spolu 18 %. V súlade s § 131 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je sadzba poistného na starobné poistenie pre zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý je sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 (t.j. je sporiteľom v II. pilieri dôchodkového sporenia) a nevypláca sa mu starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok:
• od 1. januára 2015 do 31. decembra 2016 vo výške 10 % z vymeriavacieho základu (poznámka: sadzba povinných príspevkov do II. piliera je 4%),
• v roku 2017 vo výške 9,75 % z vymeriavacieho základu (poznámka: sadzba povinných príspevkov do II. piliera je 4,25 %).
Z uvedeného vyplýva, že od 1. januára 2017 už nebude sadzba povinných príspevkov do II. piliera predstavovať 4 % z vymeriavacieho základu, ale sa zvýši na 4,25 %. Sadzba do II. piliera sa bude zároveň od budúceho roka každoročne zvyšovať o 0,25 % až do roku 2024, kedy dosiahne výšku 6 % z vymeriavacieho základu.
Sadzba poistného na starobné poistenie (do Sociálnej poisťovne, teda do I. piliera) sa bude zároveň v tomto období adekvátne znižovať tak, aby v úhrne so sadzbou povinných príspevkov do II. piliera zostala vo výške 18 % z vymeriavacieho základu (hrubého príjmu poistenca).
Výška príspevku na starobné dôchodkové sporenie (SDS) je povinná náležiťosť výplatnej pásky, ktorá má pre zamestnanca informatívny charakter.
Prehľad výšky sadzieb poistného na starobné poistenie a na starobné dôchodkové sporenie
|
Sadzba poistného na starobné poistenie a na starobné dôchodkové sporenie |
| Rok 2016 |
SP – 10 % (zamestnávateľ) + 4 % (zamestnanec) |
DSS – 4 % |
| Rok 2017 |
SP – 9,25 % (zamestnávateľ) + 4 % (zamestnanec) |
DSS – 4,25 % |
Legenda: SP - Sociálna poisťovňa, DSS - dôchodková správcovská spoločnosť
Príklad
Zamestnanec (sporiteľ v II. pilieri) dosiahol príjem (a súčasne ide aj o vymeriavací základ pre starobné poistenie) vo výške 1 250 €. Poistné na starobné poistenie sa vypočíta činí za zamestnanca 50 € (4 % z 1 250) a za zamestnávateľa 175 € (14% z 1 250).
Aká sa uvedie výška príspevku na SDS, ktorý platí zamestnávateľ za zamestnanca, na výplatnej páske od 1. 1. 2017?
Vzhľadom na to, že v roku 2017 je sadzba poistného na starobné poistenie u sporiteľa v II. pilieri vo výške určenej sadzbou 9,75 % z vymeriavacieho základu a sadzba poistného na SDS vo výške určenej sadzbou 4,25 % z vymeriavacieho základu, zamestnávateľ uvedie na výplatnej páske sumu príspevku na SDS vo výške 53,12 € [4,25 % (14 % - 9,75 %) z 1 250]. Do Sociálnej poisťovne zamestnávateľ odvedie poistné za starobné poistenie za zamestnanca vo výške 50 € a za zamestnávateľa vo výške 175 €. Sociálna poisťovňa po odpočítaní poplatku odvedie príspevok príslušnej správcovskej spoločnosti.
VÝŠKA DENNÝCH VYMERIAVACÍ ZÁKLADOV - Počnúc 1. 1. 2017 sa mení výška maximálnych denných vymeriavacích základov na výpočet náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „DPN“) a výpočet nemocenských dávok. V súlade s § 8 ods. 7 zákona č. 462/2003 Z. z. v z.n.p.: „Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu.“ Zároveň v súlade s § 55 ods. 2 zákona o sociálnom poistení denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Do 31. 12. 2016 sa maximálny denný vymeriavací základ určoval z 1,5 – násobku všeobecného vymeriavacieho základu spred dvoch rokov.
Maximálny denný základ na výpočet náhrady príjmu pre rok 2016 je: (1,5 x 10 296) : 365 = 42,3123 €.
Maximálny denný základ na výpočet náhrady príjmu pre rok 2017 je: (2 x 10 596) : 365 = 58,0603 €.
Za rok 2017 sa poistné na nemocenské poistenie platí z mesačného zárobku najviac vo výške 6 181 €, ale v prípade práceneschopnosti zamestnanca sa mu vyplatí náhrada príjmu z denného základu určeného z brutto mesačného zárobku (z vymeriavacieho základu) najviac vo výške 1 766 € (do 31. 12. 2016 sa určoval najviac z brutto mesačného príjmu (vymeriavacieho základu) vo výške 1 287 €. Náhrada príjmu pri DPN je naďalej u zamestnanca príjmom od dane oslobodeným a nepodlieha ani odvodom na zdravotné a sociálne poistenie. Pre zamestnávateľa ide o daňový uznaný výdavok (§ 19 ods. 2 písm. c) bod 6 zákona o dani z príjmov).
Prehľad maximálnych denných základov na účely výpočtu náhrady príjmu a nemocenských dávok
| Parameter |
Rok 2016 |
Rok 2017 |
| Maximálny denný VZ pre výpočet náhrady príjmu
(zaokrúhlenie na 4 d.m. nadol)
|
42,3123 € |
58,0602 € |
| Maximálny denný VZ pre výpočet nemocenskej dávky
(zaokrúhlenie na 4 d.m. nahor)
|
42,3124 € |
58,0603 € |
Príklad
Zamestnanec je od 16. 1. 2017 do 31. 1. 2017 práceneschopný. Počas predchádzajúceho roka chorý nebol (nepoberal žiadnu nemocenskú dávku, nemal žiadne prerušenie povinného poistenia). Úhrn príjmov za rok 2016 bol u zamestnanca vo výške 21 260 €.
V akej výške sa vypočíta náhrada príjmu (za prvých 10 dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti) a nemocenská dávka (od 11-dňa trvania tejto dočasnej pracovnej neschopnosti)?
Denný základ (DZ) sa vypočíta ako podiel súčtu hrubých zárobkov zamestnanca, t.j. vymeriavacích základov vo výške 21 260 €, z ktorých zamestnanec zaplatil poistné na nemocenské poistenie a počtu dní rozhodujúceho obdobia 366 dní, čo predstavuje:
• pre účely výpočtu náhrady príjmu denný základ 58,0874 € (pri zaokrúhlení na 4 d.m. nadol),
• pre účely výpočtu nemocenskej dávky denný základ 58,0875 € (pri zaokrúhlení na 4 d.m. nahor).
V oboch prípadoch je DZ vyšší ako zákonom stanovený strop, ktorý je na účely výpočtu náhrady príjmu vo výške 58,0602 € a na účely výpočtu nemocenskej dávky vo výške 58,0603 €.
Napriek tomu, že zamestnanec každý mesiac zaplatil poistné na nemocenské poistenie z vymeriavacieho základu cca. 1 772 €, náhrada príjmu a nemocenské sa určí z denného základu, ktorý je odvodený z vymeriavacieho základu vo výške 1 766 € (2-násobok priemernej mesačnej mzdy za rok 2015).
Nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.
Úhrn takto určených vymeriavacích základov nesmie byť vyšší ako suma denného vymeriavacieho základu určená z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného spred dvoch rokov, t.j. nesmie byť vyšší ako suma 58,0603 €.
Poistencom, ktorým dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol do 31. decembra 2016 a dávka bola určená z maximálneho denného vymeriavacieho základu platného v tomto roku (z maxima 1 287 €) a nárok na túto dávku im bude trvať aj po 31. decembri 2016, sa náhrada príjmu, príp. nemocenská dávka automaticky prepočíta podľa zákona účinného od 1. januára 2017. Výška nemocenských dávok sa v týchto prípadoch prepočíta z nového maximálneho denného vymeriavacieho základu určeného zo sumy 1716 € (z 2-násobku priemernej mzdy z roku 2014, ktorá bola vo výške 858 €), t. j. z maximálneho denného základu vo výške 56,4165 € (v prípade náhrady príjmu vo výške 56,4164 €).
KRÁTENIE MAXIMÁLNEHO MESAČNÉHO VYMERIAVACIEHO ZÁKLADU. Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo v kalendárnom mesiaci sú obdobia podľa § 140 zákona o sociálnom poistení, vymeriavací základ (okrem úrazového poistenia) sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné. Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.
Prehľad výšky maximálnych denných vymeriavacích základov
| Parameter |
Rok 2016 |
Rok 2017 |
| Maximálny denný VZ --> mesiac s 28 kalendárnymi dňami
|
147,93 €/deň* |
220,75 €/deň |
| Maximálny denný VZ --> mesiac s 30 kalendárnymi dňami
|
143,00 €/deň |
206,03 €/deň |
| Maximálny denný VZ --> mesiac s 31 kalendárnymi dňami
|
138,38 €/deň |
199,38 €/deň |
*V roku 2016 mal mesiac február 29 kalendárnych dní
ZAMESTNANEC A UPLATNENIE ODVODOVEJ ÚĽAVY. Počnúc 1. 11. 2013 sa rozšírili rady zamestnancov v pracovnom pomere a štátnozamestnaneckom pomere o zamestnancov s odvodovou úľavou. Ide o dlhodobo nezamestnaných zamestnancov podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., ktorých ak zamestnávateľ zamestná a splní zákonom ustanovené podmienky, uplatňuje si úľavy z platenia poistného (ďalej len„odvodová úľava“). Za týchto zamestnancov je platiteľom poistného na zdravotné poistenie štát a zamestnávateľ je povinný vypočítať a vykázať z príjmu, ktorý vyplatí zamestnancovi s odvodovou úľavou, poistné len na úrazové a garančné poistenie. Na zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere sa garančné poistenie nevzťahuje.
Jednou z podmienok na uplatnenie odvodovej úľavy je, že suma mesačného príjmu zo zárobkovej činnosti z pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru zamestnanca s odvodovou úľavou nie je vyššia, nepretržite odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, ako 67 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer.
Pre pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol, resp. vznikne:
• v roku 2016, sa uplatní odvodová úľava v prípade, ak príjem tohto zamestnanca neprekročí nepretržite počas trvania pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru sumu 574,86 €
• v roku 2017, sa uplatní odvodová úľava v prípade, ak príjem tohto zamestnanca neprekročí nepretržite počas trvania pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru sumu 591,61 €.
Ing. Iveta Matlovičová
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku PaM 3-4/2017 )
VÝKON EXEKÚCIE ZRÁŽKAMI ZO MZDY
ZRÁŽKY ZO MZDY vykonáva zamestnávateľ vždy zo sumy čistej mzdy, po odrátaní tzv. nepostihnuteľnej sumy. Uvedeným systémom sa zabezpečí, že osobe, z ktorej mzdy sa zrážky vykonávajú, nebude zrazená celá mzda, ale bude jej podľa výšky zrážok, s ohľadom na jej potreby, ponechaná aspoň suma životného minima.
Spôsob vykonávania exekúcie zrážkami zo mzdy zamestnanca upravuje zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v platnom znení (ďalej len „EP“), pričom sa primerane použije zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení a Nariadenie vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Pri výkone exekúcie zrážkami zo mzdy je potrebné rozlišovať osobu povinného (ktorej sa vykonávajú zrážky zo mzdy), osobu oprávneného (v prospech ktorého sa mzda zráža) a osobu platiteľa mzdy (zamestnávateľ, ktorý vykonáva zrážky zo mzdy). Predmetom exekúcie zrážkami zo mzdy je mzda povinnej osoby, prípadne iné príjmy zodpovedajúce legálnej definícií, ktorá je obsiahnutá v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení a v iných osobitných predpisov. Takýmito inými príjmami môžu byť napr. dôchodky, príjmy podľa zákona o sociálnom poistení a iné príjmy. Za mzdu sa však nepovažuje náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, vrátane nenárokových cestovných náhrad a iné podľa § 118 Zákonníka práce.
Podkladom pre výkon exekúcie zrážkami zo mzdy je exekučný príkaz vydaný exekútorom povereným na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor vydá príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy až po tom, čo uplynula lehota na podanie námietok proti exekúcii alebo po tom, čo bolo exekútorovi doručené právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým sa námietky zamietli.
EXEKUČNÝ PRÍKAZ DORUČUJE EXEKÚTOR POVINNÉMU, oprávnenému a platiteľovi mzdy do vlastných rúk. Súdny exekútor prikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a tieto zrazené sumy nevyplácal povinnému. Odo dňa doručenia exekučného príkazu povinný stráca právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok. Dňom doručenia exekučného príkazu platiteľovi mzdy začne zamestnávateľ vykonávať zrážky zo mzdy v určenom rozsahu a zrazenú sumu poukazuje na účet oprávneného, resp. súdnemu exekútorovi, ktorý túto poukáže oprávnenému podľa rozvrhu. Pre správny výpočet zrážok zo mzdy je platiteľ mzdy vždy povinný exekútorovi oznámiť dôležité skutočnosti, a to napr., že dočasná PN zamestnanca trvá viac ako 10 dní, alebo že zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku alebo na rodičovskú dovolenku a pod.
ROZSAH A VÝKON ZRÁŽOK ZO MZDY - Zrážky zo mzdy a z iných príjmov možno vykonávať iba do výšky priznanej pohľadávky a jej príslušenstva na podklade právoplatného rozhodnutia súdu. Exekúcii zrážkami zo mzdy nepodlieha celá mzda povinného, ale iba pomerná časť čistej mzdy. V súlade s § 69 EP sa čistá mzda predstavuje sumu hrubej mzdy po odpočítaní preddavku na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb a poistného na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie, príspevku na starobné dôchodkové sporenie a poistného na sociálne zabezpečenie. Do čistej mzdy zamestnanca na účely exekúcie zrážkami zo mzdy musíme započítať aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnotu naturálií, avšak nezapočítavajú sa do nej prídavky na deti a suma poskytovaná na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách. Od čistej mzdy je vždy potrebné odrátať aj tzv. „nepostihnuteľné sumy“. Nepostihnuteľná suma sa povinnému z mesačnej mzdy nezráža. Podľa § 70 EP sa povinnému nesmie zraziť nepostihnuteľná suma, ktorú osobitne upravuje nariadenie vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia.
Podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 286/2006 Z. z. v platnom znení:
(1) Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.
(2) Na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky; rovnako to platí aj na manžela povinného, ktorý má samostatný príjem.
(3) Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne.
(4) 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, sa nezapočítava na tú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.
Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 286/2006 Z. z. ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma podľa osobitného predpisu, z ktorej sa vypočíta základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky; toto ustanovenie sa použije aj vtedy, ak je povinným osoba podľa § 2a.
Základom pre výpočet nepostihnuteľných súm za príslušný mesiac bude teda aktuálna výška životného minima. V súlade so zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime sa sumy životného menia každoročne k prvému júlu kalendárneho roku. Ku dňu 1. 1. 2017 suma životného minima predstavuje sumu 198,09 eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
Základná suma, ktorá sa tak v zmysle nariadenia vlády SR č. 286/2006 Z. z. v platnom znení nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, je 100 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu, tzn. suma 198,09 eur (od 1. 1. 2016 sa táto suma zvýšila zo 60 % na 100 %). Na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, sa započítava ďalej suma zodpovedajúca výške 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu, a to pre každý mesiac, za ktorý sa zrážky vykonávajú. Obdobne to platí aj pre manžela povinného, ktorý má samostatný príjem a pre maloleté dieťa. Teda vychádzajúc z aktuálnej výšky životného minima na ďalšiu spoločne posudzovanú osobu pripadá suma 49,52 eur, rovnajúca sa 25 % zo sumy 198,09 eur. Ak ide o pohľadávku na výživnom pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je vždy 60 % zo základnej sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu, t.j. suma 118,85 eur. Suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, je 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, ktorá v súlade so zákonom č. 601/2003 Z. z. v platnom znení predstavuje sumu 307,04 eur.
Tretinový systém
Pri výpočte zrážok zo mzdy sa používa tzv. tretinový systém, podľa ktorého sa čistá mzda povinného, po odrátaní daní, preddavkov a poistného, zaokrúhli smerom nadol na sumu deliteľnú troma a vyjadrenú v celých eurách. Z tejto sumy možno zraziť na uspokojenie pohľadávky oprávneného jednu tretinu. Osobitne sa postupuje v prípade pohľadávok, ktoré majú postavenie prednostných. Prednostnými pohľadávkami sú pohľadávky uvedené v § 71 ods. 2 EP. Na prednostné pohľadávky sa zrážajú dve tretiny čistej mzdy, pričom tieto sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Exekúciou zrážkami zo mzdy sa môže nariadiť uspokojenie nielen jednej ale i viacerých pohľadávok.
- ak ide o prednostnú pohľadávku, zrážky sa vykonávajú z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy povinného. V prípade, ak suma druhej tretiny nestačí na uspokojenie vymáhanej pohľadávky, zráža sa aj z prevej tretiny. Ak ani dve tretiny nestačia na uspokojenie vymáhanej pohľadávky a tretia tretina prevyšuje sumu, nad ktorú sa zo zvyšku čistej mzdy zráža bez obmedzenia, zrážka sa vykoná aj z tretej tretiny vo výške presahujúcej sumu podľa predošlého výkladu,
- ak ide o neprednostnú pohľadávku, zrážky sa vykonávajú z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy povinného, pričom druhá a tretia tretina povinného sa nepoužije na uspokojovanie pohľadávky povinného. Ak by však súčet druhej a tretej tretiny presahoval sumu, nad ktorú sa zo zvyšku čistej mzdy zráža bez obmedzenia (150 % životného minima na plnoletú FO), zo mzdy povinného sa vykoná zrážka vo výške prevyšujúcej uvedenú sumu. Pokiaľ o to požiada platiteľ mzdy, oprávnený alebo povinný subjekt , exekútor určí sumu, ktorá má byť zrazená zo mzdy povinného, v prípade zložitejších výpočtov alebo pochybností. Ak je od povinného exekučne vymáhaných viac pohľadávok, nemožno vylúčiť, že k nariadeniu zrážok zo mzdy povinného dôjde vo viacerých exekučných konaniach súbežne.
SPÔSOB VYKONÁVANIA ZRÁŽOK ZO MZDY pri viacerých pohľadávkach voči jednému povinnému upravuje EP. Pri zrážaní mzdy za účelom uspokojenia viacerých pohľadávok sa postupuje podľa troch zásad, a to:
- zásada priority, podľa ktorej sa poradie jednotlivých pohľadávok spravuje dňom doručenia príkazu na začatie exekúcie platiteľovi mzdy. Zrážky z nasledujúceho príkazu sa začnú vykonávať až po tom, čo bola predchádzajúca pohľadávka uspokojená v plnej výške. Toto pravidlo sa uplatňuje v prvej tretine (neprednostné pohľadávky a prednostné pohľadávky neuspokojené z druhej tretiny) aj v druhej tretine (prednostné pohľadávky).
- zásada prednosti, ktorá sa uplatní v druhej tretine, pri vymáhaní výživného. Ak bude ako ďalší v poradí doručený platiteľovi mzdy príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy na vymoženie výživného, počnúc týmto dňom sa bude uspokojovať najprv toto výživné a až v prípade, ak bude uspokojené, bude sa uspokojovať časovo prvá prednostná pohľadávka. Z druhej tretiny neuspokojená časť výživného sa v prvej tretine uspokojí bez uplatnenia zásady prednosti.
- zásada pomerného uspokojenia, ktorá sa uplatňuje, ak má viac pohľadávok rovnaké poradie, t.j. rozhodnutia o povinnosti vykonania zrážok zo mzdy povinného, boli platiteľovi mzdy doručené v ten istý deň. Z vykonanej zrážky zo mzdy sa potom uspokojujú všetky pohľadávky daného poradia pomerne podľa svojej výšky. Pomer uspokojenia jednotlivej pohľadávky z vykonanej zrážky sa vypočíta ako podiel tejto pohľadávky na súčte všetkých pohľadávok rovnakého poradia. Pomerné uspokojenie viacerých pohľadávok sa osobitne uplatňuje pri výživnom. Ak suma zrazená z druhej tretiny nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojuje sa len bežné výživné. Tieto pohľadávky majú rovnaké poradie bez ohľadu na poradie doručenia, bez ohľadu na výšku nedoplatkov. Uspokojujú sa podľa pomeru bežného výživného.
Ak je povinný poberateľom viacerých príjmov
postihnuteľných exekúciou zrážkami zo mzdy, možno zexekvovať všetky tieto príjmy. Súdny exekútor nariadi vykonávanie zrážok zo mzdy povinného u všetkých platiteľov mzdy a tento zároveň určí, akú časť základnej sumy nemajú jednotliví platitelia mzdy zrážať. Vykonané zrážky poukážu platitelia mzdy súdnemu exekútorovi, a ten je povinný ich vyplatiť podľa rozvrhu. Zákon samozrejme nevylučuje, aby sa povinný dohodol s oprávneným, v prospech ktorého sa zrážky zo mzdy vykonávajú, na zrazení nižšej sumy a túto skutočnosť následne oznámia súdnemu exekútorovi.
Príklad
Fyzická osoba, zamestnanec Gregor je ženatý a má dve deti vo veku 6 a 9 rokov. K týmto deťom ako i k manželke má vyživovaciu povinnosť. Výška jeho čistej mzdy predstavuje sumu 568 eur. Pri výpočte výšky mesačných zrážok sa postupuje tak, že od uvedenej čistej mzdy sa odráta nepostihnuteľná suma.
Výpočet:
100 % ŽM na povinného – 198,09 eur
25 % ŽM na manželku – 49,52 eur
2 x 25 % ŽM na nezaopatrené deti – 99,045 eur
Suma z ktorej možno vykonať exekučné zrážky je po odrátaní nepostihnuteľných súm vo výške 221,35 eur, pričom táto suma sa zaokrúhli a vydelí troma. S použitým tretinového systému sa z troch tretín ( 3x 73,66 eur) sa na uspokojenie pohľadávok použije prvá a druhá tretina.
Príklad
Zamestnanec Juraj je rozvedený a s bývalou manželkou má jedno maloleté dieťa, ktorého výživného sa exekúcia týka. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s družkou. Jeho čistá mzda predstavuje sumu 670,- Eur. Pri výpočte zrážok zo mzdy, ktoré slúžia na uspokojenie výživného sa postupuje nasledovne:
Z čistej mzdy povinného sa odráta nepostihnuteľná suma, vo výške 60 %, t.j. 118,85 eur.
Nepostihnuteľnú sumu na družku si povinný nemôže uplatniť, nakoľko nie je jeho manželkou. Rovnako sa nezarátava nepostihnuteľná suma na dieťa v prospech ktorého sa vymáha výživné. Preto si uplatní iba nepostihnuteľnú sumu na seba. Výsledná suma po odrátaní nepostihnuteľnej sumy od čistej mzdy je 551,15 eur. Platí, že nad sumu 150 % životného minima, t.j. 297,13 eur sa zrazí celá suma a zvyšok sa rozdelí na tretiny, pričom prvá a druhá tretina sa použijú na úhradu výživného a tretia tretina sa ponechá povinnému.
Mgr. Lucia Boráková
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku PaM 3-4/2017 )
|
|
| |
PREKÁŽKY AKO CESTA K RASTU |
A PRÁVE PREKONÁVANIE ŤAŽKOSTÍ VÁS BUDE PO CELÝ ŽIVOT POSILŇOVAŤ. Keby ich nebolo, začali by vo vašom živote postupne prevládať lenivosť a pohodlnosť, ktoré by vás ako najväčší nepriatelia postupne ovládli. Nie je zas tak veľa tých, ktorí úplne dobrovoľne vyvinú skutočne maximálne možné úsilie napriek tomu, že by boli k tomu okolnosťami donútení. Zoberte tieto prekážky ako pomocníkov, ako dary, v duchu ich vítajte a nebojte sa ich. Stavajú sa vám celý život do cesty preto, aby ste sa na nich učili, a tým aj rástli.
DÔLEŽITOSŤ NÁROČNÝCH ÚLOH. Správny vedúci bude vo svojom vlastnom záujme vyhľadávať najmä náročné a zložité úlohy, pretože tie jednoduché a ľahké ho už neobohacujú a nenapĺňajú a naviac zbytočne mu odoberajú z energie a drahocenného času.
V postavení vedúceho máte obrovskú výhodu v možnostiach delegovania právomocí a úloh. Pokiaľ by ste nejakú úlohu hravo zvládli, potom ju radšej dajte niekomu z podriadených, ale vždy zvažujte, komu z vášho kolektívu práve túto úlohu pridelíte.
Posilňovaním jednotlivca (splnením uloženej úlohy) budete posilňovať aj celý tím, nehľadiac na skutočnosť, že podriadený takúto úlohu rád sám – alebo v spolupráci s niekým iným splní. A váš šéf túto vašu filozofiu ocení, pokiaľ mu ju vhodne predostriete. Musíte sa dlhodobo a vytrvalo snažiť o to, aby ste rástli nielen vy osobne, ale aj všetci členovia vami riadeného kolektívu.
STAGNÁCIA môže mať rôzne prejavy. Človek sa prestáva vzdelávať a rozvíjať po stránke odbornej v presvedčení, že s tým, čo už získal, vystačí – hoci aj dokonca života. Začína žiť na určitý dlh takzvane z podstaty, teda z toho, čo v doterajšom živote získal. Ovplyvnený okolím alebo médiami nerozmýšľa o tom, žeby mal napríklad zmeniť stravovací režim v situácii, keď začne pociťovať zdravotné problémy. Vyhýba sa fyzickému a duševnému pohybu, prestane pracovať na kvalite manželského(partnerského) vzťahu, nestará sa dostatočne o priestor svojho bývania a pod. Všetky javy v prírode podliehajú zákonitosti vývoja, ktorému sa človek nemôže vzpierať, ak nechce začať zaostávať, lebo jedine postupným vývojom môže prebiehať individuálne a všeobecné zdokonaľovanie. Nezabúdajte na signály prichádzajúce k vám ako predzvesť úpadku. Keď cítite, že tím začína stagnovať, potom musíte – skoro za každú cenu – niečo rozumné a zmysluplné vymyslieť. Preto ste šéfom. Ak tak neurobíte, dostanú sa podriadení do situácie, keď budú mať málo práce a začnú myslieť „na hlúposti“. Musíte sa teda starať o ich permanentné vyťaženie v duchu myšlienky, že radšej veľa práce než žiadna. Pamätajte, že nevyťažený pracovník je pre vás nebezpečnejší ako ten preťažený.
NIKDY SA NEBRÁŇTE NOVOSTIAM - Urýchlený beh doby prináša v stále rýchlejšom tempe nové úlohy, povinnosti a postupy. Tomuto trendu sa musíte natrvalo podriadiť, inak to už nebude. Nostalgické premýšľanie o písacom stroji alebo o ceruzke s papierom už patrí (aj keď nie definitívne) do minulosti.
Svet budú ovládať moderné technológie, ktorým sa musíte prispôsobiť. Musíte sa naučiť pracovať s nimi a správne ich využívať.
Pocit uspokojenia nad zvládnutím doteraz neznámeho vždy posilňuje sebavedomie a otvára nové obzory. Ak máte ako vedúci čas a priestor, zdokonaľujte sa nielen vo vašej hlavnej náplni, ale aj v príbuzných odvetviach. Osvojovaním si nových vecí sa zlepšujete, obohacujete seba, vašich podriadených i firmu, ktorej súčasťou ste. Sledujte iných, ako riadia, vnímajte ich metódy a berte si z vášho pohľadu to pozitívne.
Vždy rozhodujú výsledky. Cesty a postup, ako ich dosiahnuť, sú len a len na zodpovednosti vedúceho pracovníka. Dobre myslená rada a vlastný rozum v hrsti sú v čase premiéry informácií vždy dobrým(a často jediným skutočným) pomocníkom. Abstrahujte od nepodstatností a sústreďte sa na úlohy, ktoré vy považujete za dôležité.
NECH SA SNAŽIA - Aby mohol vedúci úlohy uložiť a potom ich splnenie skontrolovať(kontrola je nutná!), musí ich poznať. Preto musí byť s príslušnou problematikou čo najviac oboznámený, pretože to podriadení očakávajú a vyžadujú jasné inštrukcie. Nie je však vhodné hovoriť úplne všetko do najmenších detailov. Nepodávajte ľuďom informácie „na striebornom podnose“. Ľahko a radi si na to zvyknú, pri tejto filozofii časom spohodlnia a prestanú na sebe pracovať.
Je dobré, keď si aj oni niečo naštudujú sami, keď si o niektorých postupoch sami rozhodnú a ich správnosť prípadne s vami prekonzultujú. Okrem iného to zdvihne ich sebavedomie a vy touto cestou získate obraz o tom, ako kto premýšľa, aký je pracovitý a aktívny. Ak sa obráti na vás s otázkou, ako sa má k úlohe alebo téme postaviť, potom skúste kontrovať: „Ako by ste to riešili vy, aký je váš názor?“
VYTVORENÉ DIELO - Je výsledkom práce všetkých, nech je akejkoľvek povahy. Každý sa na jeho vytvorení podieľa podľa zastávanej pozície a svojich osobných schopností. Preto je z postavenia vedúceho pracovníka nesmierne dôležité, aby rozdelil (a časom v prípade potreby aj menil) funkcie a prácu tak, aby bol čo najlepšie využitý potenciál každého jednotlivca.
Tento zodpovedný prístup však musí vychádzať z dôkladného každodenného sledovania pracovnej činnosti každého člena kolektívu. Nerobte neopodstatnené výnimky. Tie bývajú prvým impulzom pre vznik nezhôd v kolektíve. V rámci možností, ktoré sú vám dané, merajte všetkým rovnakým metrom, a ak to ostatní nevedia, potom im to dajte zreteľne najavo, ináč by ste mohli byť podozrievaný z toho, že niektorých uprednostňujete.
Ak dospejete k záveru, že nastal čas pre „škatuľkovanie“, potom sa nebojte zmeniť vnútorné usporiadanie, ktoré však vhodne a s dôverou vysvetlíte, pretože spravidla sa jedná o závažnejší zásah do nastaveného režimu. Takýto skutok má viac efektov. Okrem všeobecne očakávaného zlepšenia výkonnosti si všetci uvedomia, že neplávajú v stojatých vodách.
KRITÉRIUM ÚSPEŠNOSTI - Ťažkosti posilňujú a pri ich riešení človek dokáže objaviť v sebe schopnosti, o ktorých často nemá ani tušenia, čo ho len pozdvihne. Ťažko získané skúsenosti totiž bývajú tie najcennejšie. Je chybou nadbiehať ľuďom, ustupovať chybným názorom, dávať priestor pre ohovárania. Nerobte ľuďom to, čo sa im páči, ale to, čo im prospieva. Na prvý pohľad vás chváliť nebudú, lebo chceli vo svojej samoľúbosti počuť niečo úplne iné, im príjemnejšie. Časom však – až na ten druhý pohľad – pochopia, že im to bolo užitočné, hoci sa to vy nemusíte nikdy dozvedieť. Aj tak to v živote chodí.
VEK NEVNÍMAJTE. Začul som hovor dvoch ľudí. Jeden hovoril, že už dospel do dôchodkového veku, druhý sa vyjadril, že mu ešte nejaký rok chýba, a doložil: „Aké výkony už môžu od nás majitelia firiem v našom veku čakať?“
Nikdy sami seba ani iných neospravedlňujte vekom ani mladým ani preddôchodkovým. Poukázaním na vek môžete ublížiť, alebo aj uraziť. Vedúci musí vedieť v každom veku dokázať, že na svoju riadiacu úlohu stačí. Aj v pokročilom veku môže byť vedúci dravý a plný elánu. Významným bonusom sú rokmi získané skúsenosti, ktoré sa nedajú ničím nahradiť. Prednosťou mladosti sú naopak životom a predsudkami nezaťažené názory a postoje.
Pokiaľ uhnete z cesty, po ktorej idete, potom to nie je nič iné, než prejav vašej slabej (slabnúcej?) vôle, ktorá v tej chvíli prejavila svoju neschopnosť vyrovnať sa s pôsobiacimi skutočnosťami. Potom už budete len pozvoľne, ale nepochybne smerovať ku koncu. A to ako pracovnému, tak aj k životnému.
Preto vymažte z mysle pojmy ako rezignácia, nechuť alebo malomyseľnosť a nahraďte ich živou tvorivou činnosťou a odhodlaným životným optimizmom. Skôr alebo neskôr pocítite každú zmenu aj na zdraví, pretože zdravotný stav je vždy dôsledkom vnútorných nálad.
Ing. Antonín Daněk
|
|