|
P O R A D C A |
e-m@ilové noviny |
č. 27/2009 |
23. 11. 2009 |
|
Vážení čitatelia! Manká a škody je potrebné považovať za mimoriadny úbytok majetku účtovnej jednotky, ktorý vzniká ako neželaný jav v rámci výkonu hospodárskej činnosti. Vznik manka alebo škody predstavuje pre účtovnú jednotku majetkovú ujmu, s ktorou je nutné dôsledne sa vysporiadať z pohľadu majetkovoprávneho, ale aj z pohľadu účtovných a daňových predpisov. Túto problematiku priblížime v rubrikách Téma novín a Čitatelia sa pýtajú odborníci odpovedajú. Populárne zo sveta podnikania vás oboznámi, prečo sa výrobcovia rozhodli časť svojej produkcie predávať obchodným reťazcom pod ich značkami v článku Privátne značky - záruka kvality a nízkej ceny. Dovidenia so Záväzkami, ktoré budú Témou novín v nasledujúcich em@ilových novinách. Denisa Orlická
zodpovedná redaktorka poradca@i-poradca.sk V tomto čísle nájdete:
|
|||
ŠKODA NA MAJETKU DEFINÍCIA ŠKODY V ZÁKONE O ÚČTOVNÍCTVE Zákon o účtovníctve č. 431/2002 Z. z. v z.n.p. definuje škodu v § 26 ods. 6 ako neodstrániteľné poškodenie, zničenie majetku, odcudzenie alebo strata majetku. Z definície vyplýva, že v účtovníctve sa bude o škode na majetku hovoriť iba v prípade, že je tak poškodený alebo zničený, že sa už opravou toto poškodenie alebo zničenie nedá odstrániť. Ak dôjde ku škode, ktorá sa dá opravou odstrániť, potom nepôjde o škodu na majetku ale len o opravu majetku. Podľa definície za škodu sa považuje aj odcudzenie (krádež) alebo strata majetku. ÚČTOVANIE ŠKODY Keďže ku škode môže dôjsť na rôznom druhu majetku a z rôznych príčin, v postupoch účtovania sú na tento účel vyčlenené tri účty, a to:
Okrem škôd sa na týchto účtoch bude účtovať aj manko. Zákon o účtovníctve v § 26 ods. 6 manko definuje ako inventarizáciou zistené odcudzenie alebo zistená strata majetku. Za manko nemožno považovať a ako manká sa neúčtujú úbytky zásob do výšky stanovenej normy prirodzených úbytkov. Normy prirodzených úbytkov zásob si môžu účtovné jednotky stanoviť v súlade s § 43 ods. 14 postupov účtovania vo vnútornom predpise na základe vlastného zisťovania. Za normy prirodzených úbytkov zásob možno považovať najmä technologické a technické straty vznikajúce napr. rozprášením, vyschnutím v rámci technologických úbytkov vo výrobnom, zásobovacom a odbytovom procese. Účet 549 - Manká a škody Obsahová náplň účtu 549 - Manká a škody je definovaná v § 68 ods. 8 postupov účtovania pre podnikateľov. Podľa tohto ustanovenia, na účte 549 - Manká a škody sa účtujú manká a škody na dlhodobom majetku (hmotnom aj nehmotnom), manko nakúpených zásob ako aj zásob vlastnej výroby. Ak sa rozhodne o zrušení prác na príprave alebo rozostavaní obstarávaného dlhodobého majetku (zmarené investície), sumy vzťahujúce sa na tento účtovný prípad a účtované na účte 041 - Obstaranie dlhodobého nehmotného majetku a na účte 042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa odpíšu na ťarchu účtu 549 - Manká a škody, a to v deň rozhodnutia o zrušení prác na obstarávaní dlhodobého majetku, ak ide o škodu. V ostatných prípadoch sa zaúčtujú na účte 548 - Ostatné náklady na hospodársku činnosť. Na tomto účte (účet 549) sa neúčtuje úbytok zásob do výšky stanovenej normy prirodzených úbytkov. Tie sa účtujú podľa charakteru na ťarchu účtu 501 - Spotreba materiálu, 504 - Predaný tovar alebo na ťarchu príslušného účtu účtovej skupiny 61 - Zmena stavu vnútroorganizačných zásob. Nutné porážky zvierat sa účtujú ako predaj zvierat, a to aj, ak nie sú dosiahnuté tržby. Účet 569 - Manká a škody na finančnom majetku Postupy účtovania obsahovú náplň tohto účtu nedefinujú. Avšak ako už z názvu účtu vyplýva, že na tomto účte sa budú účtovať škody na finančnom majetku. Z krátkodobého finančného majetku pripadá do úvahy manko alebo škoda na pokladničnej hotovosti vednej v € alebo v cudzej mene, manko alebo škoda na ceninách (kolky, poštové známky, stravné lístky, rôzne poukážky a šeky, telefónne karty, kreditné karty, karty na odber pohonných hmôt a pod.) a manko alebo škoda na cenných papieroch v listinnej podobe či už krátkodobého alebo dlhodobého charakteru. Účet 582 - Škody Obsahová náplň tohto účtu je stanovená v § 72 ods. 2 postupov účtovania pre podnikateľov. Podľa tohto ustanovenia, na účte 582 - Škody sa účtujú škody vzniknuté z mimoriadnych príčin, napríklad v dôsledku živelnej pohromy. Za škody vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy sa považujú napr. škody vzniknuté v dôsledku zemetrasenia, povodní, krupobitia, lavín, blesku a pod. Zhrnutie Ak by sme chceli určiť, aké manká a škody sa budú na uvedených účtoch účtovať, tak možno povedať, že na účte 569 - Manká a škody na finančnom majetku sa budú účtovať manká a škody na finančnom majetku (peniaze, ceniny, listinné cenné papiere), škody na majetku z mimoriadnych príčin na účte 582 - Škody a všetky ostatné manká a škody vzniknuté na majetku sa budú účtovať na účte 549 - Manká a škody. (Ing. Ivana Hudecová - Poradca 4/2010)
MANKÁ A ŠKODY DAŇOVO UZNANÉZÁKON O DANI Z PRÍJMOV POJEM ŠKODA OSOBITNE NEDEFINUJE, upravuje len podmienky za ktorých je škoda daňovým výdavkom a za akých podmienok nie je daňovým výdavkom. Zákon o dani z príjmov sa v § 21 ods. 2 písm. e) odvoláva pri pojme "škoda" na zákon o účtovníctve. Vychádzajúc z tejto skutočnosti je potrebné pri aplikácii škody v zákone o dani z príjmov vychádzať z definície škody v zákone o účtovníctve. Na účely zákona o dani z príjmov sa za škodu budú považovať výlučne také prípady, keď bude časť obchodného majetku zničená, neopraviteľne poškodená alebo nenávratne odcudzená, v dôsledku čoho sa z obchodného majetku vyradí. Náklady vznikajúce z titulu odstraňovania poškodenia majetku, t.j. v dôsledku opráv, nie sú škodou, ale nákladmi na opravy. Zákon o dani z príjmov upravuje zahŕňanie mánk a škôd do základu dane v § 19 ods. 3 písm. g) ZDP, resp. vylúčenie mánk a škôd zo základu dane v § 21 ods. 2 písm. e) ZDP
MANKÁ A ŠKODY AKO DAŇOVÝ NÁKLAD Daňovým výdavkom sú v zmysle § 19 ods. 3 písm. g) ZDP škody nezavinené daňovníkom
Pri nezavinených škodách ide o - Škody vzniknuté v dôsledku živelnej pohromy, pričom ide o škodu spôsobenú silami, ktoré nie sú ovládateľné a pri ktorých nemožno určiť osobu zodpovednú za škodu. Živelnú pohromu na účely tohto ustanovenia možno vymedziť ako nezavinený požiar a výbuch, blesk, víchricu, povodeň, záplavu, krupobitie, zosuv pôdy a zrútenie skalných zrúcanín, pokiaľ k ním nedošlo v dôsledku priemyselnej alebo stavebnej činnosti, zosúvanie alebo zrútenie lavín a zemetrasenie. Zákon o dani z príjmov považuje za živelnú pohromu len udalosť, ktorú nespôsobil ľudský faktor. Daňovník musí preukázať konkrétnymi podkladmi príslušných orgánov, že išlo o živelnú pohromu, a zároveň aj to, že škoda mohla vzniknúť len v dôsledku tejto živelnej pohromy. Napr. v prípade požiaru je potrebné preukázať, že požiar nebol zavinený ľudským zásahom, ale napr. úderom blesku. V prípade víchrice bude daňovník preukazovať, že išlo skutočne o víchricu a škoda bola spôsobená práve touto víchricou. Živelnou pohromou nie sú napr. zosuvy pôdy vyvolané narušením rovnováhy zemského povrchu činnosťou človeka, ale zosuvy pôdy a skál pôsobením gravitácie a pod. - Škody spôsobené neznámym páchateľom, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou. Uvedený pojem zákon o dani z príjmov bližšie nešpecifikuje. Daňovník je však povinný oprávnenosť zahrnutia škody do daňových výdavkov preukázať potvrdením polície, z ktorého by malo byť zrejmé, že došlo ku škode na majetku a že konkrétny páchateľ nebol zistený. Takto preukázanú škodu možno do daňových výdavkov zahrnúť v tom zdaňovacom období, v ktorom vystaví polícia pre daňovníka potvrdenie, že škoda bola spôsobená neznámym páchateľom. Škoda v dôsledku živelnej pohromy je teda uznaným daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom vznikla (kedy sa o nej účtuje), zatiaľ čo nezavinená škoda spôsobená podľa oznámenia polície neznámym páchateľom môže byť uznaným daňovým výdavkom v tom zdaňovacom období, v ktorom vystaví polícia pre daňovníka potvrdenie, že škoda bola spôsobená neznámym páchateľom. Daňovým výdavkom sú v zmysle § 21 ods. 2 písm. e) ZDP
Stratné v maloobchodnom predaji je možné uznať za daňový výdavok len do výšky, ktorá nepresahuje ekonomicky odôvodnenú a prepočtami doloženú normu, preukázanú daňovníkom. Ekonomicky odôvodnenú normu stratného môže daňovník vypracovať napr. na základe časových radov úbytkov tovaru v predchádzajúcich obdobiach a stanoviť v percentách z celkového obratu v predajných cenách, prípadne z nákupu tovaru za stanovené časové obdobie. Na účely dane musí mať daňovník vypracovanú internú smernicu ekonomického zdôvodnenia nevyhnutnosti stratného, pričom takéto vypracované normy by mali byť porovnateľné aj s normami iných daňovníkov vykonávajúcich predaj tovaru rovnakého druhu a za rovnakých podmienok. V opačnom prípade správca dane pri daňovej kontrole nemusí uznať neprimeranú výšku stratného a môže z tohto titulu upraviť základ dane z príjmov. Aby takto určené normy úbytkov tovaru boli uznané na daňové účely, musí daňovník zároveň zabezpečovať aj primeranú starostlivosť o tovar. Musí vykonať také bezpečnostné opatrenia, aby dostatočným spôsobom ochránil tovar pred takýmito stratami. Takto preukázané stratné je uznané za daňové výdavky nad limit prirodzených úbytkov, nepovažovaných v zmysle účtovných predpisov za manká a škody. - nezavinené úhyny zvierat, ktoré nie sú na účely zákona o dani z príjmov hmotným majetkom. Ide o mladé zvieratá, zvieratá vo výkrme, kožušinové zvieratá, včelstvá, kŕdle sliepok, kačíc, moriek. Za nezavinené úhyny zvierat je možné považovať všetky preukázateľné úhyny vznikajúce pri chove alebo výkrme zvierat, ktoré nie sú súčasťou základného stáda a z hľadiska zákona o daniach z príjmov sa nepovažujú za hmotný majetok. Ide o zvieratá, ktoré sú z hľadiska reprodukčných schopností zaradené do zásob, a to hlavne mladé zvieratá, zvieratá vo výkrme, kožušinové zvieratá, včelstvá, kŕdle sliepok, kačíc, moriek, perličiek, chovné a strážne psy. Aj v tomto prípade by mal mať daňovník na zohľadnenie úbytkov vypracovanú internú smernicu, v ktorej uvedie ekonomicky zdôvodnenú normu úhynu.
PREUKÁZANÉ ÚBYTKY ZÁSOB V RÁMCI NORIEM prirodzených úbytkov je možné zahrnúť do daňových výdavkov. Zákon o dani z príjmov a ani účtovné predpisy bližšie nevymedzujú prirodzené úbytky zásob. K nezavineným úbytkom zásob môže však dôjsť aj z iných prirodzených a celkom objektívnych príčin, môže ísť o vysychanie, vyparovanie, rozsypanie, stvrdnutie (napr. Stavebných hmôt), usádzanie na predmetoch. Môže však ísť tiež o úbytky zásob vznikajúce v súvislosti s ich rozrezaním alebo oddelením podľa želania zákazníkov (krájanie, porcovanie, sekanie v maloobchode), o úbytky pri klimaticky citlivých zásobách, a to nielen zoschnutím, ale aj zhnitím, splesnivením, rozpučením (napr. ovocie a zelenina) a pod. Ide teda o úbytok hmotnosti alebo objemu na zásobách v dôsledku pôsobenia vonkajších alebo vnútorných podmienok na ich prirodzené vlastnosti. Za prirodzené vlastnosti zásob, v dôsledku ktorých môžu vznikať úbytky zásob do normy, sa považujú tieto vlastnosti:
Ide o straty vyplývajúce z prirodzených vlastností výrobkov v skladovacom a odbytovom procese do výšky stanovenej normami. Normy prirodzených úbytkov zásob si musí účtovná jednotka určiť vlastným predpisom vždy na príslušné účtovné obdobie, ak má také druhy zásob, pri ktorých sa predpokladajú prirodzené straty. Účtovné jednotky, ktoré sa zaoberajú chovom hospodárskych zvierat, si v rámci noriem prirodzených úbytkov stanovia normy uhynutia zvierat. Takéto normy možno stanoviť iba na mladé zvieratá, ktoré sú súčasťou zásob a účtujú sa na účte 124 - Zvieratá V súčasnej dobe neexistujú všeobecne záväzné predpisy stanovujúce normy prirodzených úbytkov zásob podľa jednotlivých rezortov priemyslu a obchodu a ich stanovenie je ponechané výlučne na účtovnej jednotke. Normy prirodzených úbytkov sa obvykle stanovujú percentom z obratu, prípadne percentom z hodnoty spotrebovaných materiálov a surovín. (Ing. Anton Kolembus - DUO 10/2009)
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
KRÁDEŽ TOVARU SZČO v júli 2009 vykradli, odcudzili monitor v hodnote 431,52 €, účtovaný do spotreby a už odpísaný hmotný majetok. Tovar na predaj bol v trezore, ktorý poškodili. Je SZČO povinná odviesť DPH? Opravu odpočítanej DPH v prípade krádeže tovaru upravuje § 53 ods. 5 zákona o DPH. V prípade krádeže tovaru, pri ktorom platiteľ odpočítal DPH, je platiteľ povinný odviesť daň vo výške odpočítanej dane. Ak je tovar predmetom odpisovania podľa zákona o dani z príjmov, zníži platiteľ odvod dane o pomernú časť zodpovedajúcu odpisom. Platiteľ odvedie daň v zdaňovacom období, v ktorom zistil krádež tovaru. SZČO je povinná odviesť správcovi dane celú hodnotu odpočítanej DPH uplatnenú pri jeho nákupe. Vrátenú DPH mala odviesť správcovi dane za zdaňovacie obdobie 7. mesiaca (mesačný platca) alebo 3. štvrťrok (štvrťročný platca). Z odpísaného dlhodobého hmotného majetku nie je SZČO povinná odvádzať DPH, pretože tento má nulovú zostatkovú hodnotu. MANKO V SKLADE POTRAVÍN REŠTAURÁCIE Reštaurácia účtuje sklad spôsobom B, teda všetko do spotreby. Z nákupov si uplatňuje DPH na odpočet. Na potravinách v sklade bolo zistené manko. Je reštaurácia povinná vrátiť DPH? Zákon o DPH neukladá daňovníkovi vrátiť do štátneho rozpočtu odpočítanú daň v prípade manka na zásobách. Daňovník však musí analyzovať príčinu manka, k čomu ho zaväzujú účtovné predpisy (o inventarizácii majetku). Zákon o DPH ukladá daňovníkovi odviesť DPH z tovaru, z ktorého si odpočítal DPH, iba v prípade krádeže. Ak daňovník zistí, že zistené manko na zásobách vzniklo z dôvodu krádeže, je povinný odviesť daň vo výške odpočítanej dane. Táto povinnosť mu vyplýva z § 53 ods. 5 zákona o DPH. Podobne v prípade, že manko vzniklo z dôvodu osobnej spotreby podnikateľa alebo jeho zamestnancov, vzniká povinnosť odviesť DPH zo spotrebovaných zásob. Podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH za dodanie tovaru sa považuje aj jeho bezodplatné dodanie na osobnú spotrebu podnikateľa alebo jeho zamestnancov. Základom dane je v tomto prípade cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý, vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. V prípade vzniku manka na zásobách z iných dôvodov, napr. vysúšaním potravín, ich rozprašovaním, prekročením stanovenej normy spotreby a pod., daňovník nie je povinný dodatočne odviesť odpočítanú DPH. V účtovníctve sa manko na zásobách na základe inventúry zaúčtuje účtovným zápisom MD 549 / D 501. Ak sa jedná o inventúrny rozdiel v rámci normy, v PÚ sa nebude účtovať, zúčtuje sa len na skladových kartách ako výdaj. ŠKODA SPÔSOBENÁ ZAMESTNANCOM Zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu na aute. Zamestnávateľ - platca DPH dal auto opraviť. Poisťovňa vyplatila zamestnancovi náhradu škody (spoluúčasť) na základe vyúčtovanej sumy od zamestnávateľa, bez DPH. Ako má zamestnávateľ vyúčtovať škodu zamestnancovi? Vyúčtovanie spôsobenej škody zamestnancovi nie je dodaním tovaru a ani dodaním služby. Vyúčtovaním škody zamestnávateľ neposkytuje zamestnancovi žiadne dodanie tovaru ani dodanie služby. Jedná sa len o finančné vyrovnanie medzi zamestnávateľom a zamestnancom z titulu spôsobenej škody. Zamestnávateľ nie je povinný k vymáhanej škode uplatniť DPH. REKLAMAČNÉ VADY Na základe zmluvy o dielo zhotoviteľ realizoval výstavbu haly, na ktorú je podľa zmluvy záručná doba 2 roky. Po roku sa objavili nedostatky, na ktoré sa vzťahuje záruka a zhotoviteľ ich ide odstrániť. Pri odstránení závad vzniknú náklady ako mzdy, stravné, kúpa pohonných hmôt, ubytovanie, kúpa režijného materiálu a farby. Sú náklady na reklamáciu daňovo uznanými nákladmi? Súčasťou zmluvy o dielo je zrejme aj odstránenie vád diela v čase záručnej doby. Podnikateľ pri kalkulácii ceny za zhotovenie diela mal kalkulovať aj s prípadnými budúcimi nákladmi na odstránenie reklamačných vád. Cena diela teda obsahuje všetky očakávané náklady na dielo - na realizáciu diela aj budúce na odstránenie prípadných reklamácií. V tomto prípade nie je možné hovoriť o škode, ale o výdavkoch súvisiacich s podnikateľským rizikom. Povinnosť odstrániť vady diela vyplýva zhotoviteľovi aj z § 560 Obchodného zákonníka. Výdavky na odstránenie vád z reklamácie dodaného diela sú daňovým výdavkom podnikateľa. ÚČTOVANIE ŠKODY Z DÔVODU NEODSTRÁNITEĽNÉHO POŠKODENIA MAJETKU Podnikateľ zakúpil osobný automobil a zaradil ho do obchodného majetku 15. 3. 2008. Auto havarovalo 25. 7. 2009 a bolo totálne zničené, použiteľné diely boli predané. Aký je postup pri odpisovaní automobilu? Podnikateľ zakúpil a následne zaradil do obchodného majetku v roku 2008 osobný automobil, ktorý využíval v podnikaní. Daňovník mal zaradený osobný automobil v obchodnom majetku aj k 31. 12. 2008. Daňovník si mohol uplatniť v roku 2008 do daňových výdavkov výdavky spojené s prevádzkou automobilu - výdavky na spotrebované PHL podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov, výdavky na údržbu a prevádzku automobilu, výdavky na povinné zmluvné poistenie a výdavky na havarijné poistenie. Súčasne si môže daňovník uplatniť do daňových výdavkov daňové odpisy automobilu v zmysle § 27 zákona o dani z príjmov (rovnomerný odpis) alebo podľa § 28 (zrýchlený odpis) zákona o dani z príjmov. V júli 2009 automobil havaroval a došlo k totálnej škode. Podnikateľ automobil vyradí z obchodného majetku. Zostatková cena automobilu predstavuje nedaňovú škodu, ktorú môže daňovník znížiť o hodnotu predaných dielov z havarovaného automobilu. (odpovedal Ing. Anton Kolembus - DÚVaP 9/2009)
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
PRIVÁTNE ZNAČKY - ZÁRUKA KVALITY A NÍZKEJ CENY V období poklesu maloobchodného obratu obchodné reťazce sa začali intenzívne zaoberať ako zvráti tento nepriaznivý vývoj. Spolu s výrobcami postupne prichádzali na riešenie a tzv. neviditeľnú ruku trhu nahradili serióznymi kalkuláciami. Celý vývoj v oblasti marketingovej stratégie a komunikácie viedol k tomu, že výrobcovia sa rozhodli časť svojej produkcie predávať obchodným reťazcom pod ich značkami. Tým sa zaužíval termín označovania týchto tovarov ako privátne značky. Oproti rovnakým tovarom tieto sú realizované síce za nižšie ceny, avšak vo väčších množstvách, čo v konečnom efekte výrobcom i obchodným reťazcom zvyšuje zisk pri zachovaní nižších cien pre spotrebiteľa. Predaj tovaru, ktorý z pohľadu spotrebiteľa vyznieva ako vlastná produkcia obchodných reťazcov, za posledných 10 rokov sa v Európe podstatne rýchlejšie rozšíril. Dosahuje podiel na celkových predaných produktoch od 40 do 50 % oproti napr. USA kde podiel je iba 15-20 %. Spomedzi všetkých tovarov, ktoré ponúkajú obchodné reťazce, najväčšie uplatnenie privátnych značiek je u potravín a pochutín (v menšom množstve u mäsa, mäsových výrobkov a drogistického tovaru). POŽIADAVKY NA POTRAVINOVÚ BEZPEČNOSŤ POTRAVÍN Všeobecná právna norma, ktorá sa týka všetkých potravinárskych výrobkov je zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v platnom znení. Zákon ustanovuje:
Tento právny predpis upravuje požiadavky na:
Po vstupe do Európskej únie sa aj Slovenská republika pripojila k ostatným štátom, ktoré vo svojich vzájomných obchodných vzťahoch uplatňujú zásadu voľného pohybu tovaru. V praxi to znamená, že aj obchodné reťazce pôsobiace u nás vo väčšej miere dovážajú obchodný tovar z iných členských štátov EÚ. Súčasne bola odstránená predtrhová kontrola - certifikácia. Táto skutočnosť zvýšila nároky na trhovú kontrolu, ktorú vykonávajú špecializované štátne orgány. Veľkým prínosom v rámci EÚ napr. pre kontrolu potravín a krmív je tzv. RASFF - (Rapid Alert System for Food and Feed) rýchly výstražný systém, ktorý bol vytvorený ako účinný nástroj pre orgány potravinového dozoru za účelom vzájomnej informovanosti a prijímania opatrení s cieľom dosiahnuť maximálnu úroveň bezpečnosti potravín a krmív. Zabezpečiť ochranu zdravia ľudí a ochranu spotrebiteľov je povinnosťou všetkých štátov Európskej únie v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002. KVALITA VÝROBKOV - CERTIFIKÁCIA SYSTÉMOV V súčasných podmienkach náročného trhu výrobcovia potravín sú nútení preukazovať že spĺňajú náročné podmienky, ktoré zaisťujú bezpečnosť potravín. V obchodných vzťahoch sa stále viac presadzujú tí výrobcovia, ktorí preukážu, že majú zavedené certifikačné systémy, ktoré spĺňajú tieto požiadavky. Certifikáciu vykonávajú certifikačné orgány v súlade s normou Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu ISO/IEC 17021:2006. Uvedená norma upravuje požiadavky na orgány vykonávajúce audit a certifikáciu systémov manažérstva a posudzovanie zhody. Slovenská republika túto normu implementovala ako STN EN ISO/IEC 17021: 2007 (zahŕňa všetky doteraz vydané ISO týkajúce sa systému manažérstva kvality a bezpečnosti potravín). Certifikácia systému manažérstva kvality a bezpečnosti potravín znamená záruku, ktorú výrobca poskytuje svojim zákazníkom, že výrobok, ktorý uvádza na trh vyhovuje špecifickým požiadavkám, ktoré preukazuje certifikátom. Vo vzájomných zahraničných obchodných vzťahoch výrobcov a ich obchodných partnerov sa uplatňujú najmä tieto normy a systémy:
V dôsledku toho, že v maloobchodnej sieti rastie záujem spotrebiteľov o tovary, ktoré sú predávané pod privátnou značkou, obchodné reťazce postupne uplatňujú:
Takmer všetky obchodné reťazce v snahe o získanie čo najväčšieho počtu zákazníkov, a to nielen pri predaji tovarov označených privátnymi značkami, oznamujú garanciu kvality i nízkych cien lákavými sloganmi. V mesiaci júl, t.r. bol uskutočnený prieskum v troch obchodných reťazcoch s cieľom zistiť aký je podiel predávaných tovarov označených privátnou alebo prémiovou značkou oproti predávaným ostatným segmentom. Prieskum sa uskutočnil celkom na vzorke 200 kupujúcich. Výsledky sú nasledovné:
ZÁVER Obchodné reťazce pôsobiace v Slovenskej republike sa pravdepodobne aj v budúcom období rozsiahlymi reklamnými kampaňami budú snažiť získa čo najviac klientov aj pri predaji tovarov predávaných pod privátnymi značkami. Vychádzajú tak zo skúseností európskeho trhu, na ktorom podiel predávaných tovarov pod privátnymi značkami dosahuje 45 % podiel. Okrem kvality a nízkych cien do popredia sa dostáva myšlienka zdravého životného štýlu (racionálna výživa a správna životospráva) s cieľom znížiť rizikové faktory civilizačných ochorení na minimum. (JUDr. Ján Kašiar - Poradca 2/2010)
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
MURPHYHO ZÁKONY O FIRME
Zákon o investíciách Priemerná doba existencie firmy je v obrátenom pomere k jej investíciám do výpočtovej techniky a áut pre riaditeľov. Zákon rozmnožovania Čím viac spoločníkov, tým skôr sa firma rozpadne do nových firmičiek. Zákon odstredivých tendencií Čím všší obrat, tým väčšia pravdepodobnosť rozpadu firmy. Zákon obstarávania Najťažšie je uchrániť pred krádežou ukradnuté know-how. Zákon znižovania Priemerný počet hlupákov vo firme zostáva konštantný, len dovtedy, kým neznížia počet členov dozornej rady. Zákon mudrovania Čím menej človek veci rozumie, tým viac do nej rozpráva. Zákon premnoženia Kto veľa vie, je na príťaž. Zákon konkurencie Nič na svete nerastie tak rýchlo, ako konkurencia. Zákon zlučovací Ak si raz napočítate štyri ruky, znamená to, že máte konkurenta tesne za chrbtom.
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
NOVÉ ZO ZBIERKY ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Čiastka číslo 162/2009 zo dňa 18. 11. 2009 460/2009 Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení druhého kola volieb predsedov samosprávnych krajov Čiastka číslo 163/2009 zo dňa 19. 11. 2009 461/2009 Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov 462/2009 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Dohody o poskytovaní a prevádzke letových prevádzkových služieb a zariadení organizáciou EUROCONTROL v stredoeurópskom hornom oblastnom stredisku letových prevádzkových služieb (CEATS) a Zvláštnej dohody o uplatnení čl. 6 Dohody o poskytovaní a prevádzke letových prevádzkových služieb a zariadení organizáciou EUROCONTROL v stredoeurópskom hornom oblastnom stredisku letových prevádzkových služieb (CEATS) Čiastka číslo 164/2009 zo dňa 20. 11. 2009 464/2009 Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách 463/2009 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Čiastka číslo 165/2009 zo dňa 21. 11. 2009 470/2009 Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 413/2007 Z. z., ktorou sa vymedzujú úseky diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a ciest I. triedy s elektronickým výberom mýta 469/2009 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 468/2009 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov 467/2009 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov 466/2009 Zákon o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov 465/2009 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zdroj: Zbierka zákonov SR)
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
25. 11. - streda DPH - podanie daňového priznania k DPH za október 2009 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac)
do výplatného termínu Poistné - splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných poisťovní, splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za október 2009 do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru Daň z príjmov - odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za október 2009 - prevod finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za október 2009 na osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke Do 15 dní oznámiť správcovi dane: Daň z príjmov - vznik povinnosti zrážať daň z príjmov alebo preddavky na daň z príjmov alebo daň z príjmov vyberať Správa dane - zmenu skutočností o daňovníkovi a o zániku daňovej povinnosti Správa dane - zrušenie činnosti daňového subjektu Do 30 dní Správa dane - odo dňa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo začatia výkonu inej zárobkovej činnosti - registrovať sa u miestne príslušného správcu dane Správa dane - oznámiť správcovi dane vykonávanie činnosti alebo poberanie príjmov podliehajúcich dani, Správa dane - oznámiť správcovi dane zriadenie stálej prevádzkarne Správa dane - pred zrušením stálej prevádzkarne oznámiť túto skutočnosť správcovi dane Miestne dane - oznámiť správcovi dane z nehnuteľností rozhodujúce skutočnosti pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľnosti ako aj zmenu týchto skutočností Miestne dane - vznik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel Miestne dane - zmenu skutočností rozhodujúcich na určenie dane z motorových vozidiel
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Poradca - mesačník nielen pre podnikateľov, č. 4/2009
Dane, účtovníctvo - vzory a prípady (DÚVaP) - mesačník, č. 12/2009
Dane, účtovníctvo, odvody bez chýb, pokút a penále - (DUO) formát A 4 mesačník, č. 11/2009
Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále - (PaM) - mesačník, č. 12/2009
Verejná správa - (VS) - mesačník, č. 12-13/2009
1 000 riešení - dvojmesačník, č. 6/2009
Aktualizácie k ZBORNÍKOM I. - VI. Aktualizácia II/5, 5. 11. 2009
Aktualizácia III/5, 5. 11. 2009
Aktualizácia IV/2, 4. 11. 2009
Aktualizácia V/4, 4. 11. 2009
PRIPRAVUJEME Poradca č. 5/2010 (XII/2009)
Dane, účtovníctvo - vzory a prípady (DÚVaP) č. 1/2010 (XII/2009)
Dane, účtovníctvo, odvody - bez chýb, pokút a penále (DUO) č. 12/2009 (XI/2009)
Verejná správa (VS) č. 1/2010 (XI/2009), (XII/2010)
Práce a mzdy - bez chýb, pokút a penále (PaM) č. 1/2010 (XII/2009)
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Stručný návod na vyplnenie objednávky
Ceny sú uvedené bez DPH a distribučných nákladov, pokiaľ nie je priamo
pri cene uvedené inak. Emailové noviny sú bezplatnou službou, ktorá je určená čitateľom (abonentom) vydavateľstva Poradca s.r.o., Žilina
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ak ste s našimi službami a produktami spokojní, povedzte to Vašim známym, priateľom, kolegom! Ak ste nespokojní, máte pripomienky alebo námety, napíšte nám, zatelefonujte, faxujte!
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Copyright (c) Poradca s.r.o., 2002 - 2009 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||