| |
UPLATŇOVANIE DPH PRI FINANČNOM PRENÁJME
FINANČNÝ PRENÁJOM A ZÁKON O DPH
Finančný prenájom zákon o DPH osobitne neupravuje. Finančný prenájom v rámci tuzemska je považovaný za dodanie služby v zmysle § 9 ods. 1 zákona o DPH. Dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru vrátane poskytnutia práva užíva hmotný majetok.
Z hľadiska vymedzenia finančného prenájmu ako predmetu, podľa zákona o DPH, platiteľ, ktorý realizuje finančný prenájom poskytuje službu – právo užívať hmotný majetok. Pri realizácii zdaniteľného obchodu v tuzemsku musí platiteľ DPH definovať:
- vznik daňovej povinnosti,
- určenie základu dane,
- spôsob vystavovania faktúr.
Daňová povinnosť
pri dodaní služby vzniká, podľa § 19 ods. 2 dňom dodania služby. Nakoľko finančný prenájom predstavuje opakované
plnenie pri určení vzniku daňovej povinnosti je potrebné postupovať podľa § 19 ods. 3 zákona o DPH. Dňom dodania pri opakovane dodávanej službe je deň, keď má byť podľa zmluvy zaplatené za opakovane dodávanú službu. Z dôvodu takto definovaného vzniku daňovej povinnosti je dôležité stanoviť deň zaplatenia za službu v nájomnej zmluve. Na určenie dňa dodania nie je, podľa tohto ustanovenia rozhodujúce či skutočne dôjde k zaplateniu plnenia alebo nie.
V prípade finančného prenájmu môže platiteľ pri vyhotovovaní faktúr postupovať podľa § 71 ods. 3 podľa ktorého sa za faktúru považuje aj dohoda o platbách nájomného, ktorá je súčasťou nájomnej zmluvy, ak obsahuje všetky náležitosti podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH.
Aj pri finančnom prenájme je však potrebné zohľadňovať pri vzniku daňovej povinnosti ustanovenie § 19 ods. 4 zákona o DPH. Ak dodávateľ prijme platbu pred dňom dodania tovaru alebo služby vzniká mu daňová povinnosť dňom prijatia platby. Prenajímateľovi vzniká povinnosť do 15 dní od prijatej platby vyhotoviť k predčasne prijatej platbe faktúru v zmysle § 71 zákona o DPH.
Základ dane
pri dodaní služby je, podľa § 22 zákona, všetko čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal, alebo má prijať od príjemcu plnenia za dodanie služby zníženú o daň. Do základu dane je platiteľ povinný zahrnú aj súvisiace náklady, ako napr. náklady na poistenie požadované dodávateľom. Do základu dane sa nezahŕňajú výdavky platené v mene a na účet kupujúceho (prechodné položky).
Pri finančnom prenájme sú základom dane jednotlivé splátky. Vzhľadom na definíciu základu dane je prenajímateľ
povinný do sumy jednotlivých splátok zahrnú aj náklady na poistenie, prípadne výdavky spojené s uzatvorením zmluvy. Platiteľ, ktorý realizuje finančný prenájom, poskytuje službu nájmu a nie viac služieb – službu poistenia predmetu nájmu, službu vypracovania zmluvy a pod.
(Ing. Anton Kolembus - Poradca 3/2010)
ZVÝŠENIE REGISTRAČNÉHO LIMITU NA DPH
ZÁKONNÁ A DOBROVOĽNÁ REGISTRÁCIA
Súčasťou zavedenia eura v SR bola aj zmena - zníženie registračného limitu na DPH od 1. 1. 2009 na 35 000 € (z pôvodných 1 500 000 Sk po prepočte konverzným kurzom na 1 054 410 Sk). Posunutie hranice pre povinnú registráciu smerom nadol spôsobilo, že aj tí z malých a stredných podnikateľov, ktorí nemali záujem byť platiteľmi DPH sa museli zaregistrovať. Za účelom vytvorenia priaznivejších podmienok pre podnikateľov pri prekonávaní hospodárskej krízy vláda navrhla "návrat" registračného limitu do pôvodnej výšky, t.j. na sumu 49 790 € (pri prepočte konverzným kurzom ide o sumu 1 499 973,54 Sk). Zmena obratu bola konzultovaná s Európskou komisiou, nakoľko výška obratu na registráciu vyplýva z článku 287 smernice Rady 2006/112/ES.
Novela zákona o DPH je súčasťou zákona č. 258/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z.n.p. (zmeny zákona o DPH sú v článku III). Podľa vládneho návrhu mala byť účinnosť novely DPH od 1. 6. 2009, vzhľadom výhradám k navrhovaným úpravám týkajúcich sa zákona o majetku obcí bola v návrhu novely DPH posunutá účinnosť od 1. 7. 2009.
REGISTRÁCIA NA DPH VŠEOBECNE
Zákon č. 222/2002 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p. upravuje registráciu osôb, pri ktorej
- registrované osoby nadobúdajú postavenie platiteľa DPH,
- registrované osoby nenadobúdajú postavenie platiteľa DPH.
Osoby registrované pre DPH odvádzajú daň do štátneho rozpočtu (v niektorých prípadoch i osoby neregistrované pre DPH). Všeobecným pravidlo je, že osoby, ktoré nadobudli štatút platiteľa majú nárok aj na odpočítanie dane, zatiaľ čo ostatné registrované osoby (bez štatútu platiteľa) tento nárok nemajú.
Registrácia pre DPH môže byť
- povinná, v prípade ak je dosiahnutá zákonom určená podmienka pre vznik registrácie,
- dobrovoľná, na základe rozhodnutia príslušnej zdaniteľnej osoby.
- Povinnosť podávania daňových priznaní nie vždy korešponduje s registráciou na DPH. V niektorých prípadoch síce vznikne povinnosť podať daňové priznanie, ale nevzniká registračná povinnosť. Ide o prípady, kedy:
- zdaniteľná osoba - podnikateľ, neplatiteľ DPH príjme službu alebo tovar s montážou alebo inštaláciou od zahraničnej osoby a daňová povinnosť sa na neho prenesie zo zahraničného dodávateľa (§ 69 ods. 2 a 3),
- nezdaniteľná osoba - občan nadobudne nový dopravný prostriedok z členského štátu.
(Ing. Naďa Vašková - DUO 9/2009)
SKUPINOVÁ REGISTRÁCIA DPH
Od 1. 4. 2009 sa do zákona zavádza nový pojem - skupinová registrácia. Na účely dane z pridanej hodnoty ide o registráciu viacerých zdaniteľných osôb so sídlom, miestom podnikania alebo prevádzkarňou v tuzemsku, pričom zdaniteľné osoby musia byť finančne, ekonomicky a organizačne spojené a teda budú sa považovať za jednu zdaniteľnú skupinu- za samostatného platiteľa dane.
VIAC SPOJENÝCH OSÔB VYSTUPUJE PRE ÚČELY DPH AKO JEDEN
samostatný platiteľ dane s jedným prideleným IČ DPH. Potom skupina ako taká podáva jedno daňové priznanie, kde uvádza prijaté a uskutočnené plnenia skupinou voči tretím osobám.
Zjednodušenie tejto úpravy je obsiahnuté v tom, že plnenia uskutočňované medzi jednotlivými členmi skupiny nie sú považované za zdaniteľné plnenia a nie sú predmetom dane. Úprava umožňujúca skupinovú registráciu nie je obmedzená pre určité odvetvia alebo činnosti, resp. sektory.
Skupinová registrácia je dobrovoľná. Zdaniteľná osoba môže byť súčasťou len jednej skupiny. Okrem toho, člen skupiny nemôže byť účastníkom zmluvy o združení podľa § 4 ods. 2 zákona o DPH a členom skupiny nemôže byť zdaniteľná osoba, na ktorú je vyhlásený konkurz alebo ktorej je povolená reštrukturalizácia.
SPOJENIE ZDANITEĽNÝCH OSÔB
Finančné spojenie
je spojenie takých zdaniteľných osôb, z ktorých jedna alebo viac osôb je ovládaná ovládajúcou osobou.
Pri posúdení postavenia zdaniteľnej osoby ako ovládanej, resp. Ovládajúcej osoby sa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty odvoláva na § 66a zákona č. 513/1991 Zb. ObchZ v z.n.p.
Ovládaná osoba je spoločnosť, v ktorej má určitá osoba väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na spoločnosti alebo akcie spoločnosti, s ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv, alebo preto, že na základe dohody s inými oprávnenými osobami môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť takejto dohody.
Ovládajúca osoba je osoba, ktorá má v ovládanej osobe väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na spoločnosti alebo akcie spoločnosti, s ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv, alebo preto, že na základe dohody s inými oprávnenými osobami môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv bez ohľadu na platnosť alebo neplatnosť takejto dohody.
Pokiaľ ovládajúca osoba ovláda iba jednu osobu, pre naplnenie pojmu skupina musia byť do skupinovej registrácie pre DPH zahrnuté ako ovládaná, tak aj ovládajúca osoba.
Pokiaľ ovládajúca osoba ovláda viac osôb, je možné registrovať skupinu aj bez ovládajúcej osoby, keďže všetky osoby v skupine splnia podmienku ovládania jednou osobou. Uvedené platí za predpokladu, že ovládané osoby splnia aj ostatné podmienky skupinovej registrácie pre DPH.
Ekonomické spojenie
znamená, že činnosti jednotlivých členov skupiny sú na sebe závislé alebo majú spoločný ekonomický cieľ alebo z ktorých jedna osoba uskutočňuje celkom alebo sčasti činnosti v prospech jedného alebo viacerých členov skupiny.
(Ing. Jana Mederová - DUO 11/2009)
|
|
| |
| ČITATELIA SA PÝTAJÚ, ODBORNÍCI ODPOVEDAJÚ |
MAJETOK Z DRAŽBY
Podnikateľ, platiteľ DPH, kúpil na dražbe konanej súdnym exekútorom nákladný automobil. Exekútor mu pri kúpe vydal príjmový pokladničný doklad, kde však nie je rozpísaný základ dane a DPH.
Musí exekútor vystaviť daňový doklad?
Exekútor vykonáva nezávisle ekonomickú činnosť, je teda v zmysle § 3 ods. 2 zákona o DPH zdaniteľnou osobu. V prípade, že jeho obrat dosiahne zákonom stanovenú hranicu, stáva sa platiteľom dane.
Poskytuje služby v zmysle § 9 zákona o DPH, vzniká mu teda daňová povinnosť z exekučnej činnosti.
Pri nútenom predaji tovaru povinného, ktorý je platiteľom DPH, súdny exekútor nemá povinnosť vyhotoviť faktúru za tento predaj osobe, ktorá predmetný tovar vydražila. Daňová povinnosť pri nútenom predaji tovaru vzniká povinnému na základe § 19 ods. 1 v nadväznosti § 8 zákona o DPH, pokiaľ nie je predmetom dražby tovar oslobodený od dane. Povinný má povinnosť vyhotoviť faktúru v zmysle § 71 zákona pre osobu, ktorá tovar vydražila. Cena tovaru predaného na dražbe, ktorý bol vo vlastníctve povinného - platiteľa DPH, sa považuje za cenu vrátane DPH.
Osoba, ktorá si na dražbe kúpila tovar, má potom za podmienok upravených v § 49 a § 51 právo na odpočítanie dane. Platí to aj pri automobiloch, okrem tých, ktoré sú zaradené do kategórie M1. DPH nebude súčasťou obstarávacej ceny automobilu ani súčasťou vstupnej ceny na účely daňových odpisov. Do knihy dlhodobého hmotného majetku zaúčtuje podnikateľ účtujúci v JÚ automobil v cene bez DPH.
(odpovedala Ing. Iveta Sporinská - 1000 riešení 5/2009)
POVINNOSŤ ODVIESŤ DPH
Slovenskej firme bola vystavená faktúra za službu bez DPH od českého podnikateľa, ktorý nie je platca DPH v ČR.
Je slovenský podnikateľ povinný odviesť z tejto faktúry DPH?
Pri uplatnení slovenskej DPH je rozhodujúce určenie miesta dodania prijatej služby, pretože predmetom DPH je v súlade s § 2 ods. 1 písm. b) zákona o DPH dodanie služby za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou.
Český podnikateľ je zahraničnou osobou vo vzťahu k tuzemsku. Ak miestom dodania poskytnutej služby je tuzemsko, nevzniká daňová povinnosť zahraničnej osobe, ale táto povinnosť je prenesená na tuzemského platiteľa, resp. tuzemskú zdaniteľnú osobu v súlade s § 69 ods. 2 až 4 zákona o DPH.
Pri určení miesta dodania služby je potrebné teda presne charakterizovať túto službu, čím sa určí druh a až následne je možné určiť miesto dodania tejto služby v zmysle § 15 a 16 zákona o DPH.
Pri uplatnení slovenskej DPH je treba vziať do úvahy skutočnosť, či ide o službu oslobodenú od DPH, kedy nevzniká daňová povinnosť.
Ak miestom dodania služby nie je tuzemsko, neuplatňuje sa na ňu slovenský zákon o DPH, čo znamená, že nie je predmetom slovenskej DPH. V SR preto nemôže vzniknúť daňová povinnosť.
PREDAJ INVESTIČNÉHO ZLATA
Firma predáva investičné zlato vo forme tehly. V auguste 2009 prijala zálohu 490 € na investičné zlato, ktoré však kúpi až v roku 2010.
Má firma k tejto zálohe vystaviť aj daňový doklad?
Zákon o DPH v § 69 ods. 10 až 12 s účinnosťou od 1. apríla 2009 upravuje tzv. tuzemský prenos daňovej povinnosti (reverse charge) u vybraných druhov služieb a tovarov, medzi ktoré patrí aj investičné zlato.
Podľa § 69 ods. 11 tohto zákona pri dodaní investičného zlata podľa § 67 ods. 1 písm. a) platiteľom, ktorý využil možnosť zdanenia podľa § 67 ods. 4, je povinný platiť daň platiteľ, ktorému je takéto zlato dodané. Z uvedeného vyplýva, že dodávateľ nezdaňuje dodanie investičného zlata v tuzemsku inému platiteľovi, pretože daňová povinnosť prechádza na príjemcu tohto plnenia. Ak inkasuje dodávateľ za túto dodávku tovaru platbu vopred, nemôže mu teda ani vznikať vopred daňová povinnosť. Daňová povinnosť však vzniká poskytovateľovi platby.
Ak ide o dodanie investičného zlata oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH, nevzniká daňová povinnosť vôbec (ani dodávateľovi a ani príjemcovi plnenia), čo je však povinný dodávateľ vyznačiť v súlade s § 71 ods. 7 zákona o DPH na faktúre. Ak platiteľ dodá investičné zlato oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, musí vo faktúre uviesť odkaz na § 67 ods. 3, na článok 346 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty alebo informáciu, že dodáva investičné zlato oslobodené od dane.
Ak platiteľ dodá tovar alebo službu, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca tovaru alebo služby podľa § 69 ods. 10, 11 alebo 12, musí vo faktúre uviesť odkaz na § 69 ods. 10, 11 alebo 12, na článok 198 ods. 2 alebo článok 199 ods. 1 písm. d) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty alebo informáciu, že osobou povinnou platiť daň je osoba, ktorej je tovar alebo služba dodaná.
Ak platiteľ prijme platbu vopred za dodávku investičného zlata oslobodenú od dane podľa § 67 ods. 3 zákona o DPH, nevzniká daňová povinnosť vôbec.
(odpovedala Ing. Jaroslava Síkorová - 1000 riešení 5/2009)
VYSTAVENÁ FAKTÚRA S DPH
Pri dodávke tovaru do ČR sa zamestnancovi pokazilo auto. Vyhľadal autoservis, kde mu poruchu odstránili, ale faktúru za opravu vystavili s DPH s tým, že služba bola prijatá na území ČR.
Je uvedený postup správny?
Vzhľadom na to, že sa nejedná o dodávku služieb podľa § 69 ods. 2 zákona o DPH, t.j. služba bola dodaná zahraničnou osobou ale nie v tuzemsku, a tiež sa nejedná o dodávku služieb taxatívne vymenovaných v § 15 ods. 8 zákona o DPH, ktoré boli dodané zahraničnou osobou z členského štátu, kde miesto dodania sa určí podľa § 15 ods. 7 zákona o DPH (je to sídlo slovenskej firmy), v tomto prípade sa miesto dodania služby určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH a je to miesto, kde má dodávateľ služby svoje sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, z ktorej služby dodáva.
Toto vyplýva zo slovenského zákona o DPH, ale všetky štáty EÚ musia mať zosúladenú daňovú legislatívu tak, aby neodporovala smernici EÚ v oblasti DPH.
V zmysle uvedeného miestom dodania služby je ČR a dodávateľ služby je povinný odviesť DPH do rozpočtu ČR. Slovenský odberateľ si v tomto prípade nemôže uplatniť odpočet, ale celú sumu faktúry zahrnie do nákladov. Možnosť uplatnenia odpočtu by slovenský odberateľ služby mal len v prípade, že má v ČR vytvorenú organizačnú zložku, ktorá je registrovaná v ČR pre DPH.
Miestom dodania služby českou firmou pre potreby slovenskej firmy na území ČR je územie ČR, z čoho vyplýva, že uplatnený postup je správny.
(odpovedal Ing. Jozef Pilárik - 1000 riešení 5/2009)
|
|
| |
PODNIKOVÝ E-MAIL A ZAMESTNANCI (1. ČASŤ)
Hoci dnes v práci skoro všetci e-mailujeme, nie vždy si uvedomujeme, že s takou na prvý pohľad jednoduchou činnosťou môže súvisieť celý rad problémov, ktoré môžu viesť až k podaniu žaloby na súde či k rozviazaniu pracovného pomeru. Problém, ktorý dodnes nie je stopercentne vyriešený, je určenie hranice medzi právom pracovníka na ochranu „súkromia“ a právom organizácie kontrolovať, čo robí pracovník v pracovnom čase a na čo využíva firemné informačno-komunikačné systémy. V tomto príspevku sa budeme venovať problematike používania podnikového e-mailového systému pracovníkmi podniku a uvedieme si praktický príklad smernice upravujúcej práva a povinnosti pracovníkov pri práci s e-mailom.
PREČO JE TAKÁTO SMERNICA POTREBNÁ?
Aby si pracovník mal kde nájsť odpovede na nasledovné otázky:
- Môže pracovník používať podnikový e-mailový systém aj na súkromné účely?
- Aké môžu byť právne dôsledky neautorizovaného používania podnikového e-mailového systému?
- Kto zodpovedá za prípadné škody, zapríčinené používaním podnikového e-mailového systému?
- Má podnik právo monitorovať e-maily svojich pracovníkov?
- Čo treba chápať pod pojmom monitorovanie?
- Do akej miery sa autorský zákon vzťahuje na e-mail?
E-MAIL OČAMI PRÁVA
Hoci ešte nemožno hovoriť o jednotnom pohľade, na e-maily posielané prostredníctvom firemného systému sa vo svete pozerá skôr ako na firemnú korešpondenciu a nie ako na súkromnú korešpondenciu pracovníka a tento trend sa začína presadzovať aj v našich podnikoch.
Znamená, to fakt, že e-mailová adresa obsahuje meno a priezvisko pracovníka ešte nie je dostatočným argumentom na to, aby takáto korešpondencia bola považovaná za súkromnú, do ktorej zamestnávateľ nemá čo „strkať nos“. Inými slovami, na e-mail sa nedajú mechanicky aplikovať ustanovenia o ochrane listového tajomstva.
FORMÁLNE NÁLEŽITOSTI SMERNICE
Smernica o používaní elektronickej pošty je oficiálnym podnikovým dokumentom, a preto musí obsahovať v úvode všetky formálne náležitosti, t.j. meno podniku, názov dokumentu, dátum nadobudnutia platnosti, meno a podpis zodpovedného pracovníka.
Príklad
Názov podniku
Vnútropodniková smernica o používaní elektronickej pošty (e-mail)
Dátum nadobudnutia platnosti: dd.mm.rrrr
Meno a podpis zodp. pracovníka:
Okrem uvedených údajov by smernica mala obsahovať nasledovné časti:
- účel smernice,
- upozornenie na možné právne dôsledky zneužitia systému,
- požiadavky na používateľov, vyplývajúce z platnej legislatívy,
- pravidlá efektívnej práce s e-mailovým systémom,
- možnosti využívania systému pre súkromné potreby zamestnanca,
- zásady práce s dôvernými informáciami,
- vyhlásenie o zodpovednosti za škody,
- pravidlá monitorovania e-mailovej komunikácie,
- zásady práce s e-mailovými schrán kami a adresami,
- prehlásenie pracovníka,
- možnosť získania odpovedí na otázky k smernici.
Pozrime sa teraz podrobnejšie na jednotlivé časti smernice.
Účel smernice
V tejto časti treba jasne vysvetliť, na čo smernica slúži. Na prvý pohľad sa to zdá banalitou, ale v prípade sporu to zabráni výhovorkám typu „Ja som to síce podpísal, ale neuvedomil som si, čo podpisujem“.
Príklad
Účelom tejto smernice je zabezpečiť správne používanie podnikového e-mailového systému (ďalej len systém) a oboznámiť pracovníkov s tým, čo je pri práci s týmto systémom povolené (zakázané). Podnik si vyhradzuje právo modifikovať a dopĺňať túto smernicu podľa aktuálnej potreby. Pracovníci budú o každej zmene vhodným spôsobom informovaní pred nadobudnutím jej platnosti.
Upozornenie na právne dôsledky je vari najdôležitejším odstavcom smernice
Tu treba výslovne vymenovať všetky činnosti, ktoré môžu mať právne následky pre pracovníka i podnik.
Príklad
Systém slúži na obchodnú komunikáciu s vonkajším okolím a vo vnútri podniku. Pracovníci sú povinní používať ho zodpovedne, efektívne a v súlade s platnou legislatívou. Používateľ systému musí mať na pamäti, že:
- ak pošle e-mail s urážlivým, hanlivým, ohováračským, rasistickým alebo obscénnym obsahom, môže byť za to stíhaný on i podnik,
- ak postúpi ďalej e-mail s urážlivým, hanlivým, ohováračským, rasistickým alebo obscénnym obsahom, môže byť za to stíhaný on i podnik,
- ak v rozpore so zákonom pošle ďalej dôvernú informáciu, ktorá je predmetom štátneho alebo obchodného tajomstva, môže byť za to stíhaný on i podnik,
- ak v rozpore s autorským zákonom skopíruje správy bez povolenia autora, môže byť za to stíhaný on i podnik,
- ak pošle prílohu, obsahujúcu vírus, môže byť za to stíhaný on i podnik.
Aplikáciou pravidiel obsiahnutých v tejto smernici používateľ systému minimalizuje právne riziká súvisiace s e-mailovou komunikáciou. Ak používateľ poruší tieto pravidlá, bude plne zodpovedný za dôsledky a podnik odmietne niesť zodpovednosť za jeho počínanie.
POŽIADAVKY NA POUŽÍVATEĽOV VYPLÝVAJÚCE Z PLATNEJ LEGISLATÍVY
Naša legislatíva, týkajúca sa e-mailu, je ešte stále v štádiu dotvárania. Okrem tejto špecifickej legislatívy však existujú i všeobecne platné zásady, ktoré treba v smernici vymenovať. Nasledujúci príklad postihuje však najčastejšie sa vyskytujúce situácie, kedy sa pracovník môže dostať do rozporu s legislatívou.
Príklad
Nasledujúce požiadavky vyplývajú z platnej legislatívy a musia byť prísne dodržiavané:
- je prísne zakázané posielať, alebo postupovať ďalej e-maily s urážlivým, hanlivým, ohováračským, rasistickým alebo obscénnym obsahom, – pracovník, ktorý dostane e-mail s urážlivým, hanlivým, ohováračským, rasistickým alebo obscénnym obsahom je povinný o tom informovať svojho priameho nadriadeného,
- nepostupujte (neforwardujte) ďalej e-maily, resp. ich prílohy, bez predchádzajúceho súhlasu jeho odosielateľa,
- neposielajte nevyžiadané e-maily, ktoré môžu byť posúdené ako SPAM,
- nefalšujte e-mailové správy,
- nepoužívajte pri posielaní správ cudzie e-mailové konto,
- nekopírujte e-mailové správy, resp. ich prílohy, určené inému používateľovi, bez predchádzajúceho súhlasu ich odosielateľa,
- neskrývajte (nemaskujte) svoju identitu pri odosielaní e-mailových správ.
Predovšetkým v USA sa e-mail začína považovať za autorské dielo, ktorého kopírovanie, distribúcia a sprístupňovanie verejnosti je možné len so súhlasom autora. Keďže e-mail nepozná hranice, je podľa nášho názoru lepšie zakomponovať do smernice i pravidlá, ktoré u nás ešte vyvolávajú úsmev, či krútenie hlavou nad tým, čo všetko dokážu „byrokrati“ vymyslieť na to, aby bežným ľuďom skomplikovali život.
(Ing. Milan Konvit)
|
|
| |
| POPULÁRNE ZO SVETA PODNIKANIA |
ANALÝZA PRÍČIN VZNIKU KRÍZY
Časopis The Onion po vzniku krízy, 14. júla 2008 cituje výrok fiktívneho investora: „Amerika potrebuje ďalšiu bublinu“, na čo odpovedal investor Bob Taiken „V danej chvíli nás držia nad vodou už len bubliny“. Kľúčovým problémom moderného problému kapitalizmu je teda stagnácia výroby a rast takýchto bublín a práve toto je námetom tohto článku.
Ak by sme chceli skúma príčiny vzniku krízy, je potrebné pozrie sa ďalej ako do roku 2007, kedy sa začala výraznejšie prejavovať, až minimálne do roku 2000. Vtedy došlo v USA k znižovaniu úrokových sadzieb v snahe zmierni dopady dvoch zásadných udalostí:
1. Prasknutie veľkej internetovej bubliny známej pod označením „dotcom boom“, trvajúcej od roku 1996
V polovici minulého storočia sa začala technologická revolúcia, ktorá bola založená na kombinácii „osobný počítač + internet“. Táto revolúcia otvorila nové perspektívne oblasti v sektore informačných technológií. Vznikli tisíce podnikov, ktoré chceli z tohto boomu vyťažiť a v USA sa im začalo hovori „dotcom“. Niekoľkým podnikom, ktoré začínali ako „garážové“ založené študentmi informatiky, sa podarilo dorásť na giganty, ktoré určovali smerovanie celého trhu. Novovytvorené podniky ešte nevytvárali zisk, avšak dokázali emitovať svoje akcie na trh. Vznikali „nafúknuté“ burzové indexy. Bezprostredne potom nasledoval prudký pád vyvolaný podvodmi v účtovníctve, nasledovali súdne procesy a vysoké pokuty.
2. Teroristické útoky 11. septembra 2001 na WTC v New Yorku
Ekonomický dopad teroristických útokov na ciele v USA bol zrejmý už v prvých dňoch: hospodárstvo USA je totiž priveľmi diverzifikované a decentralizované, pričom v ekonomike USA „pracuje“ množstvo peňazí v objeme cca 5 až 10 biliárd amerických dolárov, preto dopad teroristických útokov významne nenarušil ekonomiku USA.
Negatívny ekonomický dopad tejto udalosti sa ale prejavil predovšetkým v rýchlo rastúcej cene ropy na svetových trhoch, obrovskými stratami amerických leteckých spoločností, či kolapsom cestovného ruchu v Európe. Neuveriteľne vysoký a rokmi rastúci deficit štátneho rozpočtu USA vytváral priestor pre masívnu infláciu, a tým aj postupný „pád“ hodnoty dolára voči euru v priebehu roka 2002 a 2003. V roku 2001 prišlo o prácu vyše 1 milióna Američanov. V decembri 2001 dosiahla nezamestnanosť v USA až hodnotu 5,8 %.
V dôsledku týchto nepriaznivých udalostí došlo k oslabeniu kúpyschopnosti trhu. Reakciou FED-u (Americká centrálna banka) bolo „rýchle“ zníženie hlavnej úrokovej sadzby zo 6,5 % v roku 2000 na 1 % v roku 2003. Dlhodobo uplatňovaná politika lacných peňazí pri 1 % základnej úrokovej sadzbe však viedla k postupnej liberalizácii postoja k rizikám u celého spektra subjektov úverového trhu. „Lacné“ úvery prospievali ekonomickému rastu a pomohli tak dotvori skutočný realitný boom.
V roku 2003 sa vykázalo medziročné tempo rastu cien nehnuteľností v USA až 13,3 %, zatiaľ čo v roku 2002 dosahovalo toto tempo necelé 4 %. Od januára roku 2000 do apríla 2007 vzrástla priemerná cena nehnuteľností v USA o 50 %, z tohto dôvodu sa banky a hypotekárne spoločnosti snažili o čo najväčšiu participáciu na tomto boome. Počas tejto doby dopyt po nehnuteľnostiach enormne stúpal – ľudia sa snažili získať nehnuteľnosť prostredníctvom hypotekárnych úverov pri neobyčajne nízkych úrokových sadzbách. „Najobľúbenejším typom hypoték sekundárneho trhu boli tzv. ARM (Adjustable rate mortgages), ktoré mali trojročnú fixáciu sadzby s následnou resetáciou sadzby pod a LIBORu s prirážkou 2,75 %.3) To znamená, že prvé tri roky je výška úrokovej sadzby na fixnej úrovni (z obdobia poskytnutia hypotekárneho úveru) a po zvyšnú dobu sa bude meniť pod a aktuálnej základnej sadzby. Vývoj tejto sadzby je v nasledujúcej tabuľke.
|
Rok
|
Základná
úroková sadzba
|
|
2003
|
1
%
|
|
2004
|
2,25
%
|
|
2005
|
4,25
%
|
|
2006
|
5,52
%
|
|