| |
TÉMA NOVÍN
SKONČENIE PODNIKANIA |
SKONČENIE PODNIKANIA PRÁVNICKEJ OSOBY
Podnikateľský subjekt, ktorý je právnickou osobou, zaniká výmazom z obchodného registra. Zániku právnickej osoby predchádza jej zrušenie, ktoré môže byť realizované viacerými spôsobmi v závislosti od príčin jej zrušenia.
K zrušeniu spoločnosti môže dôjsť:
a) dobrovoľné zrušenie právnickej osoby:
- uplynutím času, na ktorý bola právnická osoba založená,
- rozhodnutím spoločníkov alebo orgánu právnickej osoby,
b) nútené zrušenie právnickej osoby:
zrušenie právnickej osoby rozhodnutím súdu (z dôvodu nekonania valného zhromaždenia, neboli ustanovené orgány právnickej osoby dlhšie ako tri mesiace, právnická osoba stratila oprávnenie na podnikanie, zníženie základného imania pod zákonom stanovenú hodnotu, neplnenie povinnosti tvorby rezervného fondu),
zrušenie právnickej osoby rozhodnutím konkurzného súdu.
Všeobecnú úpravu zrušenia a likvidácie právnických osôb uvádza Občiansky zákonník v § 20a. Právnická osoba sa zrušuje dohodou, uplynutím doby alebo splnením účelu, na ktorý bola zriadená. Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra. Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie nenadobúda právny nástupca. Z § 20a občianskeho zákonníka vyplýva, že ak osobitný zákon nestanovuje inak, zánik právnickej osoby je dvojstupňový. Právnická osoba sa musí najprv zrušiť a po zrušení nasleduje likvidácia.
Táto rámcová úprava sa použije ak osobitný zákon nestanovuje inak. Týmto zákonom je v prípade obchodných spoločností Obchodný zákonník (ďalej OZ). Ustanovenia OZ o likvidácii obchodných spoločností sa primerane použijú aj na likvidáciu inej právnickej osoby, pokiaľ z ustanovení upravujúcich tieto právnické osoby nevyplýva niečo iné.
Spoločnosť sa podľa § 68 a § 69 OZ zrušuje:
a) uplynutím doby, na ktorú bola založená,
b) dňom uvedeným v rozhodnutí spoločníkov, alebo orgánov spoločnosti o zrušení spoločnosti, inak dňom kedy bolo rozhodnutie o zrušení prijaté,
c) dňom uvedeným v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak dňom kedy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť,
d) rozhodnutím spoločníkov alebo príslušného orgánu spoločnosti o splynutí alebo rozdelení spoločnosti alebo jej premene na inú formu spoločnosti alebo družstvo,
e) vyhlásením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.
V OZ je proces zániku spoločnosti upravený ako viacstupňový, ktorý pozostáva:
a) zo zrušenia spoločnosti,
b) z likvidácie spoločnosti s výnimkou prípadov, keď sa podľa zákona likvidácia nevyžaduje,
c) z výmazu z obchodného registra.
K zániku spoločnosti nemôže dôjsť bez jej zrušenia. K zániku právnickej osoby môže dôjsť až po jej likvidácii, s výnimkou prípadov, keď zákon likvidáciu nevyžaduje.
Zrušenie, likvidácia a zánik obchodných spoločností je upravený v OZ, v rámci všeobecnej právnej úpravy obchodných spoločností, ktorá sa aplikuje na všetky právne formy obchodných spoločností. Tu sú upravené spoločné dôvody na zrušenie obchodných spoločností, zrušenie s likvidáciou a bez likvidácie, ako aj postup likvidácie.
V ďalších ustanoveniach, ktoré upravujú jednotlivé právne formy obchodných spoločností, sú obsiahnuté osobitné dôvody na zrušenie len určitej právnej formy spoločnosti a ustanovenia, ktoré upravujú výšku likvidačného zostatku, vymenovanie a odvolanie likvidátora, resp. ustanovenia s tým súvisiace.
Na zrušenie a likvidáciu obchodných spoločností s osobitným predmetom podnikania sa aplikujú aj ustanovenia osobitných zákonov, ak ide o spoločnosti s osobitným predmetom podnikania:
- na banky zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách,
- na poisťovne a zaisťovne zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve,
- na správcovské spoločnosti sa aplikuje aj zákon č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní a pod.
Ak sa po zrušení spoločnosti musí vykonať likvidácia, spoločnosť nie je v zásade oprávnená pokračovať v predmete činnosti. Spoločnosť nemôže pokračovať v predmete činnosti ani v prípade, ak sa likvidácia nevyžaduje z dôvodu, že spoločnosť nemá majetok. Na konanie o zrušení obchodnej spoločnosti je vecne príslušný registrový súd ako súd prvého stupňa, miestne príslušný podľa sídla spoločnosti. Konanie môže registrový súd začať aj bez návrhu, z úradnej moci.
Likvidácia obchodnej spoločnosti
Po zrušení spoločnosti zásadne nasleduje likvidácia s výnimkou prípadov, ktoré sú v zákone taxatívne vymenované.
Spoločnosť môže byť zrušená:
1) bez likvidácie,
- ak obchodné imanie (obchodný majetok a záväzky) preberá právny nástupca spoločnosti a pokračuje v podnikaní zlúčením, splynutím alebo rozdelením.
Právnym nástupníctvom podľa § 69 OZ sa rozumie splynutie, zlúčenie alebo rozdelenie spoločnosti, keď imanie zaniknutej spoločnosti prechádza na jednu alebo viac nástupníckych spoločností.
- ak súd zistí, že spoločnosť nemá majetok (napr. pri nútenom zrušení). Keď spoločnosť nemá majetok, niet čo likvidovať. Súd pred rozhodnutím o zrušení spoločnosti zo svojej moci musí zisťovať, či spoločnosť má majetok a podľa výsledkov dokazovania rozhodne o tom, či sa spoločnosť zruší s likvidáciou, ak má majetok, alebo bez likvidácie, ak spoločnosť majetok nemá. V prípade zrušenia spoločnosti na základe inej právnej skutočnosti ako na základe rozhodnutia registrového alebo konkurzného súdu, spoločnosť, ktorá podá návrh na výmaz, musí preukázať, že nemá žiaden majetok.
- zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
- zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku, ktorý nestačí na úhradu odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty,
- zrušenie konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia a po jeho skončení neostane žiadny majetok. Právnym dôsledkom tohto rozhodnutia konkurzného súdu je zrušenie obchodnej spoločnosti.
V prípade zrušenia spoločnosti na základe inej právnej skutočnosti ako na základe rozhodnutia registrového alebo konkurzného súdu, spoločnosť, ktorá podá návrh na výmaz, musí preukázať, že nemá žiaden majetok.
2) likvidáciou.
Pojem likvidácia OZ nedefinuje. Za likvidáciu obchodnej spoločnosti alebo družstva možno považovať vysporiadanie majetku a záväzkov spoločnosti mimosúdnym spôsobom pred jej zánikom. Účelom likvidácie je zistiť všetok majetok spoločnosti, uhradiť záväzky ich veriteľom vrátane záväzkov voči štátnemu rozpočtu a prípadný likvidačný zostatok rozdeliť medzi spoločníkov, akcionárov podľa zásad stanovených v spoločenskej zmluve, alebo iných dokumentov spoločnosti. Podmienkou na zrušenie spoločnosti s likvidáciou je dostatok majetku na vysporiadanie všetkých svojich záväzkov v plnej výške. Ak by spoločnosť naplnila podmienky úpadku, nemôže vstúpiť do likvidácie. V týchto prípadoch vstupuje spoločnosť do konkurzu a postupuje sa v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR):
- vyhlásením konkurzu,
- zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.
Vstup spoločnosti do likvidácie
Spoločnosť vstupuje do likvidácie dňom jej zrušenia. Osobitná úprava je pri verejnej obchodnej spoločnosti:
a) ak bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú, výpoveďou spoločníka podanou najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím kalendárneho roka, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné,
b) rozhodnutím súdu podľa § 90 OZ, ak niektorý zo spoločníkov poruší podstatným spôsobom spoločenskú zmluvu,
c) smrťou jedného zo spoločníkov, ibaže spoločenská zmluva pripúšťa, aby sa spoločníkom stal dedič, ten sa o svoju účasť prihlási a v spoločnosti zostávajú aspoň dvaja ďalší spoločníci,
d) zánikom právnickej osoby, ktorá je spoločníkom,
e) vyhlásením konkurzu na majetok niektorého zo spoločníkov alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
f) pozbavením alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony niektorého zo spoločníkov,
g) doručením exekučného príkazu na podiel spoločníka.
Ak sa spoločníci verejnej obchodnej spoločnosti zrušenej z vyššie uvedených dôvodov nedohodnú na trvaní spoločnosti formou zmeny spoločenskej zmluvy do troch mesiacov od zrušenia spoločnosti, uplynutím tejto lehoty spoločnosť vstupuje do likvidácie. Verejná obchodná spoločnosť vstupuje dodatočne do likvidácie aj vtedy, keď sa jediný spoločník v lehote do jedného mesiaca od zrušenia spoločnosti nerozhodne o tom, že prevezme imanie spoločnosti ako jej právny nástupca. Uplynutím tejto lehoty vstupuje spoločnosť do likvidácie. Lehota sa predlžuje, ak jediným spoločníkom je spoločnosť s ručením obmedzeným alebo akciová spoločnosť, a to o lehotu stanovenú zákonom alebo spoločenskou zmluvou alebo stanovami na zvolanie valného zhromaždenia, ktoré s rozhodnutím musí vysloviť súhlas.
Likvidátor spoločnosti
Likvidáciu spoločnosti vykonáva štatutárny orgán spoločnosti, ak spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti nestanovujú inak. Stanovy spoločnosti môžu určiť osobu likvidátora iným spôsobom, napr. že to bude spoločník s najväčším podielom alebo predseda dozornej rady a pod.
V osobitných prípadoch menuje likvidátora súd. Súd vymenuje likvidátora:
a) v prípade zrušenia spoločnosti s likvidáciou súdom,
b) spoločnosť nemá štatutárny orgán, nemá ustanoveného žiadneho člena orgánu
a spoločnosť nevymenovala likvidátora bez zbytočného odkladu,
c) ak výkon funkcie likvidátora zanikne a spoločnosť nevymenuje likvidátora bez zbytočného odkladu.
Súd môže vymenovať za likvidátora ktoréhokoľvek spoločníka, alebo štatutárny orgán, alebo jeho člena. Na vymenovanie člena štatutárneho orgánu alebo spoločníka za likvidátora súd nepotrebuje súhlas týchto osôb.
Ak spoločnosť nemá ani štatutárny orgán, resp. ani jedného člena a ani spoločníka (napr. v spoločnosti s ručením obmedzeným zomrie jediný spoločník, ktorý bol aj konateľom), súd musí vymenovať za likvidátora inú vhodnú osobu. Na vymenovanie tejto osoby do funkcie môže byť fyzická ako aj právnická osoba. Ak je za likvidátora vymenovaná právnická osoba, koná za ňu jej štatutárny orgán, ak táto spoločnosť neurčí inú fyzickú osobu, ktorá bude za ňu pôsobnosť likvidátora vykonávať. Likvidátorom môže byť akákoľvek fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony s výnimkou podmienok, ktoré ustanovujú osobitné predpisy. Osoba likvidátora sa zapisuje od obchodného registra. Do obchodného registra sa zapisuje meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je likvidátorom. Ak je likvidátorom právnická osoba, zapisuje sa do obchodného registra jej obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo a meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá za túto právnickú osobu vykonáva pôsobnosť likvidátora. Zápis likvidátora do obchodného registra má len deklaratórny účinok. Ak je likvidátorom štatutárny orgán alebo jeho člen, stáva sa tento likvidátorom momentom vstupu spoločnosti do likvidácie.
Ak je likvidátor menovaný spoločnosťou, likvidátorovi vzniká funkcia taktiež dňom vstupu spoločnosti do likvidácie. Ak je likvidátor vymenovaný dodatočne, funkcia mu vzniká dňom rozhodnutia príslušného orgánu, ak ho neustanoví do funkcie k inému určitému dňu. Ak ustanoví likvidátora súd, vzniká funkcia dňom vykonateľnosti uznesenia alebo na jeho právoplatnosť, alebo ak v rozhodnutí neurčí iný deň vzniku funkcie.
Úlohou likvidátora je speňaženie majetku (všetkého) a vysporiadanie záväzkov. Likvidačnou činnosťou nie je dotknuté konanie konateľa, ktoré mu vyplýva zo spoločenskej zmluvy a zákona.
Aj keď je spoločnosť v likvidácii, platí pre konateľa podľa § 135a OZ povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť odborne a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Ak je ustanovených viac likvidátorov, každý likvidátor je oprávnený konať v mene spoločnosti vo veciach likvidácie spoločnosti. Zo spôsobu ustanovenia likvidátorov môže vyplývať rozsah ich konania. V rozhodnutí súdu alebo valného zhromaždenia akciovej spoločnosti, ktoré vymenuje viac osôb do funkcie likvidátora, môže byť stanovené, v akom rozsahu sú oprávnení konať v mene spoločnosti vo veciach likvidácie, napr. jeden likvidátor môže mať v právomoci predaj majetku, iný vymáhanie pohľadávok.
Ak likvidátor zistí predlženie likvidovanej spoločnosti, nemôže pokračovať v likvidácii a likvidátor je povinný podať bez zbytočného odkladu návrh na konkurz (§ 72 ods. 2 OZ). Podmienky, pri splnení ktorých je likvidátor povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu, upravuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii.
Ak je vyhlásený konkurz na obchodnú spoločnosť v likvidácii, likvidácia sa počas trvania konkurzu prerušuje. Počas trvania konkurzu likvidátor vykonáva svoju pôsobnosť iba v rozsahu, v akom neprešla na správcu konkurznej podstaty. Ak spoločnosti po splnení konečného rozvrhu výťažku a zrušení konkurzu zostal majetok, likvidátor je povinný pokračovať v likvidácii. V prípadoch, keď spoločnosť po skončení konkurzu nemá žiadny majetok, alebo ku konkurzu nedošlo pre nedostatok majetku, likvidácia spoločnosti nepokračuje a likvidátor je povinný urobiť potrebné opatrenia vedúce k výmazu obchodnej spoločnosti z obchodného registra.
Účtovný pohľad na likvidáciu obchodnej spoločnosti
Obchodná spoločnosť ako podnikateľský subjekt je povinná viesť účtovníctvo od dňa svojho vzniku (zápisu do obchodného registra) až do dňa zániku (výmazu z obchodného registra). Táto povinnosť jej vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o účtovníctve.
Obchodná spoločnosť je povinná viesť účtovníctvo aj v priebehu likvidácie spoločnosti, to je od dňa zrušenia spoločnosti do dňa výmazu spoločnosti z obchodného registra. Počas likvidácie vedie spoločnosť účtovníctvo v súlade so zákonom o účtovníctve a Postupmi účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ktoré boli vydané Opatrením MF č. 23054/2002-92. Na obdobie likvidácie spoločnosti nestanovujú Postupy účtovania osobitný spôsob účtovania. V priebehu likvidácie sa účtuje o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva v ich časovej a vecnej súvislosti.
Predmetom účtovania je účtovanie o:
- stave a pohybe majetku,
- stave a pohybe záväzkov,
- stave a pohybe vlastného imania,
- nákladoch a výnosoch a výsledku hospodárenia.
Ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu spoločnosti do likvidácie je účtovná jednotka povinná uzavrieť účtovné knihy a zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku v rozsahu riadnej účtovnej závierky. Zákon o účtovníctve a ani Postupy účtovania nestanovujú osobitný postup pri uzatváraní účtovných kníh a zostavovaní účtovnej uzávierky a účtovnej závierky pred vstupom spoločnosti do likvidácie.
Mimoriadna účtovná závierka musí obsahovať časti:
- súvahu,
- výkaz o výsledku hospodárenia,
- poznámky.
V prípade, že účtovná jednotka podlieha auditu, musí byť aj mimoriadna účtovná závierka overená audítorom. Pred zostavením účtovnej závierky musí byť vykonaná inventarizácia majetku a záväzkov v súlade s § 29 a § 30 zákona o účtovníctve, ktorá zabezpečí pravdivý obraz o majetku a záväzkoch spoločnosti. Inventarizácii podliehajú všetky zložky majetku vrátane prechodných položiek – rezerv, opravných položiek a účtov časového rozlíšenia.
V rámci inventarizácie je potrebné posúdiť opodstatnenosť trvania vytvorených:
- rezerv,
- opravných položiek,
- príjmov a výdavkov budúcich období,
- nákladov a výnosov budúcich období.
Rezervy predstavujú záväzok účtovnej jednotky na jej budúce výdaje vyplývajúce z minulej činnosti a je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky spoločnosti. Účtovná jednotka musí individuálne posúdiť každú jednotlivú rezervu z pohľadu jej odôvodnenosti aj v priebehu likvidácie spoločnosti. Za oprávnené rezervy, ktoré budú ponechané aj do obdobia likvidácie spoločnosti, je možné považovať vytvorené rezervy napr. na:
- odstupné,
- nevyfakturované dodávky a služby,
- rekultiváciu pozemkov,
- náklady na zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a daňového priznania,
- náklady na pokuty a penále,
- prebiehajúce súdne spory,
- náklady na uvedenie prenajatého majetku do pôvodného stavu a pod.
Povinnosti účtovnej jednotky po vstupe do likvidácie
Dňom vstupu do likvidácie začína nové účtovné obdobie. Ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie likvidátor zostaví likvidačnú účtovnú (otváraciu) súvahu. Likvidačná súvaha musí byť podložená inventarizáciou majetku a záväzkov (§ 29 – 30 zákona o účtovníctve). Likvidačná súvaha nadväzuje na mimoriadnu účtovnú závierku, ktorú spoločnosť zostavuje ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu do likvidácie. Likvidačná účtovná súvaha má mimoriadny význam pre ďalší postup likvidácie. Likvidačná súvaha obsahuje súbor obchodného majetku a záväzkov, ktoré budú predmetom likvidácie. Prehľad záväzkov bude závisieť od stavu účtovnej evidencie a neskôr od toho, ako sa veritelia prihlásia o svoje pohľadávky. Dôsledný súpis majetku je jednou zo základných povinností likvidátora, pretože od toho závisí uspokojenie veriteľov a výška likvidačného zostatku, alebo podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, ak majetok nestačí na úhradu všetkých pohľadávok veriteľov. Toto rozhodnutie bude možné až potom, keď bude zachytený skutočný stav majetku a uplynie lehota na prihlasovanie pohľadávok. Od dňa vstupu do likvidácie až do skončenia likvidácie pokračuje účtovná jednotka v účtovaní účtovných prípadov súvisiacich s procesom likvidácie a otvorí účtovné knihy. Okrem bežných prevádzkových účtovných prípadov sa budú účtovať špecifické účtovné operácie súvisiace s likvidáciou spoločnosti ako sú inkasá pohľadávok, úhrady záväzkov, predaj hmotného a nehmotného majetku, plnenie záväzkov súvisiacich s prepustením zamestnancov.
K špecifickým účtovným prípadom patria napr.:
- odstupné zamestnancov stanovené zákonom alebo dohodnuté v kolektívnej zmluve,
- odstupné zamestnancom nad rámec zákona a kolektívnej zmluvy,
- odpis neuhradených pohľadávok pri upustení od ich vymáhania,
- odmena likvidátora.
Počas likvidácie sa musia zrušiť opravné položky k majetku, rezervy a účty časového rozlíšenia, ktoré neboli zrušené pri vstupe spoločnosti do likvidácie.
Daňovníkovi v priebehu zdaňovacieho obdobia likvidácie nevzniká nárok na uplatnenie odpisu. Splnenie podmienky, že má majetok v evidencii k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia, nie je postačujúce na uplatnenie odpisu, nakoľko ďalšou podmienkou uplatnenia je používať majetok na dosiahnutie zdaniteľných príjmov. Osobitným problémom v likvidovanej spoločnosti je vysporiadanie zamestnancov.
Daňový pohľad na likvidáciu obchodnej spoločnosti
Daňovník, ktorý vstúpil do likvidácie je povinný túto skutočnosť oznámiť príslušným správcom jednotlivých daní do 15 dní od vstupu do likvidácie v zmysle príslušných ustanovení § 67 Daňového poriadku, príslušných osobitných daňových zákonov. Daňovník, ktorý bol zriadený na podnikanie, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov za každé zdaňovacie obdobie až do svojho zániku. V prípade, že daňovník platil preddavky na daň z príjmov, dňom vstupu do likvidácie preddavky neplatí ak správca dane nerozhodne inak, čo vyplýva z § 42 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Daňovník, ktorý vstúpil do likvidácie je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov za predchádzajúce zdaňovacie obdobie končiace dňom predchádzajúcim dňu vstupu do likvidácie (§ 41 ods. 3 zákona o dani z príjmov).
Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k zrušeniu daňovníka s likvidáciou upraví daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva o zostatky:
- vytvorených zákonných rezerv,
- vytvorených zákonných opravných položiek,
- príjmov a výnosov budúcich období,
- nákladov a výdavkov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie (§ 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov) za predpokladu, že uvedené položky nie sú premietnuté vo výsledku hospodárenia vyplývajúcom z účtovnej závierky. Úprava základu dane sa uvedie v riadku 170 a v riadku 280 tlačiva daňového priznania podľa vplyvu na základ dane. Uvedený postup sa týka úpravy zaúčtovaných daňovo uznateľných rezerv a opravných položiek účtovaných v súlade s § 20 zákona o dani z príjmov. Daňovník je povinný podať daňové priznanie do troch mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia a v tomto termíne daň aj zaplatiť.
SKONČENIE PODNIKANIA FYZICKEJ OSOBY – SZČO
Pojem podnikanie je definované v § 2 Obchodného zákonníka. Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo svojom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
Za podnikateľa sa považuje:
- osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia,
- osoba podnikajúca na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov (daňoví poradcovia, audítori, advokáti, súdni exekútori),
- osoba podnikajúca na základe osvedčenia a zápisu do príslušnej evidencie podľa osobitného predpisu (zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov).
Zánik oprávnenia na podnikanie
Skončenie podnikania fyzickej osoby sa obyčajne spája so zánikom živnostenského oprávnenia v zmysle príslušných ustanovení živnostenského zákona. Podľa § 57 zákona o živnostenskom podnikaní živnostenské oprávnenie zaniká:
- smrťou podnikateľa, ak v prevádzkovaní živnosti nepokračujú dedičia alebo správca dedičstva. Oprávnenie zanikne najneskôr uplynutím 6 mesiacov od skončenia konania o dedičstve ak nezískajú dedičia vlastné oprávnenie.
- uplynutím určenej doby, ak bol živnostenský list alebo koncesná listina vydaný na dobu určitú,
- zrušením oprávnenia na základe žiadosti podnikateľa. Živnostenské oprávnenie zaniká dňom doručenia oznámenia o ukončení podnikania živnostenskému úradu. Ohlásenie ukončenia podnikania nemožno vziať späť.
- rozhodnutím živnostenského úradu:
a) ak podnikateľ prestal spĺňať stanovené podmienky,
b) ak nastanú prekážky prevádzkovania živnosti, napr. na podnikateľa bol vyhlásený konkurz, alebo súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu,
c) ak podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené koncesnou listinou, živnostenským zákonom alebo inými právnymi predpismi,
d) ak podnikateľ nezačal prevádzkovať živnosť v lehote dlhšej ako dva roky od vydania živnostenského oprávnenia alebo koncesnej listiny.
Skončenie podnikania v zákone o účtovníctve a v zákone o dani z príjmov
Zákon o účtovníctve a ani Postupy účtovania pre podnikateľov neriešia situáciu v prípade pozastavenia podnikania podnikateľského subjektu. Pozastavenie podnikania rieši len zákon o dani z príjmov v § 17 ods. 9 zákona o dani z príjmov. Ak podnikateľ pozastaví podnikanie a toto obnoví do termínu podania daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, v ktorom bolo podnikanie prerušené, podnikateľovi nevznikli účtovné a daňové povinnosti z dôvodu pozastavenia podnikania. Ak podnikateľ neobnoví podnikanie do termínu podania daňového priznania z hľadiska zákona o dani z príjmov sa to považuje za skončenie podnikania.
Podľa § 17 ods. 9 zákon o dani z príjmov skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti je:
- zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti,
- prerušenie alebo pozastavenie činnosti a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností, alebo
- skončenia poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Ing. Anton Kolembus
JUDr. Ivana Kolembusová
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku DÚVaP 10/2012)
|
|
| |
| ČITATELIA SA PÝTAJÚ,ODBORNÍCI ODPOVEDAJÚ |
VSTUP DO LIKVIDÁCIE
Jediný spoločník, ktorý je súčasne konateľom spoločnosti, rozhodol o zrušení spoločnosti a vstupe do likvidácie. Súd návrh na zápis zrušenia spoločnosti s likvidáciou prijal. Súčasne ustanovil konateľa likvidátorom spoločnosti.
Môže si spoločník založiť novú spoločnosť, a má v takomto prípade obmedzenie na výkon funkcie konateľa v novej firme?
Pozícia likvidátora v jednej spoločnosti nebráni podnikaniu v inej spoločnosti, v uvedenom prípade je však potrebné zohľadniť možný zákaz konkurencie v s r. o. Konateľ a súčasne aj likvidátor je štatutárnym orgánom. V súlade s § 136 OZ konateľ nemôže podnikať v rovnakom alebo podobnom predmete podnikania
a ani vstupovať so spoločnosťou do obchodných vzťahov, sprostredkovávať alebo obstarávať pre iných obchody spoločnosti, zúčastňovať sa podnikania inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením s rovnakým alebo podobným predmetom podnikania, vykonávať činnosť štatutárneho orgánu inej právnickej osoby s rovnakým alebo podobným predmetom podnikania. Ak uvedené podmienky dodržuje, môže vykonávať uvedené funkcie súčasne.
NÁKLADY SPOJENÉ S LIKVIDÁCIOU
Spoločnosť uvažuje o možnosti likvidácie.
Sú náklady spojené s likvidáciou spoločnosti daňovo uznané? Ak áno, ktoré sú to?
Likvidátor robí v mene spoločnosti úkony smerujúce k zavŕšeniu likvidácie spoločnosti. V praxi likvidátor
vykonáva činnosť buď na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo na základe mandátnej zmluvy. Ak prebieha výkon funkcie likvidátora na základe pracovnoprávneho vzťahu, ide o pracovný vzťah medzi
likvidátorom ako fyzickou osobou a spoločnosťou ako zamestnávateľom. Výkon funkcie likvidátora na
základe pracovnoprávneho vzťahu sa riadi ustanoveniami Zákonníka práce. Výkon funkcie likvidátora je
pracovným vzťahom uzavretým medzi likvidátorom a jeho zamestnávateľom, spoločnosťou alebo súdom.
Vychádzajúc z dikcie Zákonníka práce a zákona o dani z príjmov všetky náklady súvisiace s výkonom funkcie
likvidátora spoločnosti sa v tomto prípade považujú za výdavky vynaložené na zamestnanca. V praxi
ide prevažne o tieto druhy nákladov:
- odmena likvidátora vrátane odvodov do fondov, ktorá sa charakterizuje ako príjem zo závislej činnosti
a funkčných pôžitkov,
- cestovné,
- stravné,
- náklady na pohonné hmoty a ostatné náklady súvisiace s prevádzkou služobného motorového vozidla,
- náklady na pohonné hmoty a sadzba paušálnej náhrady (kilometrovné) pri používaní motorového vozidla likvidátora na služobné účely,
- administratívne náklady, ako sú poštovné, telefón a poistné a
- iné oprávnené prevádzkové náklady.
Všetky vynaložené náklady sú pre likvidovanú spoločnosť nákladmi na dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie zdaniteľných príjmov. Ide teda o daňovo uznané náklady z hľadiska ustanovení zákona o dani
z príjmov. Pre spoločnosť platia ustanovenia zákona o dani z príjmov, o vyberaní a platení dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov. Ak sa výkon funkcie likvidátora realizuje mandátnou zmluvou, ide o obchodný vzťah podliehajúci príslušným ustanoveniam OZ. Mandátnou zmluvou sa mandatár v zmysle ustanovení OZ zaväzuje, že pre mandanta a na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú
záležitosť, a na druhej strane sa mandant zaväzuje zaplatiť mandatárovi za výkon činnosti náležitú odplatu. Mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré ten nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení
zmluvného záväzku. Z uvedených skutočností vyplývajú tieto závery:
- likvidátor má nárok na odmenu, ktorá je pre spoločnosť daňovo uznaným nákladom po jej zaplatení,
- likvidátor vyfakturuje svoju odmenu a ostatné účelne vynaložené náklady likvidovanej spoločnosti na základe podmienok dohodnutých v mandátnej zmluve,
- spoločnosť je povinná uhradiť likvidátorovi náklady nevyhnutne alebo účelne vynaložené na výkon funkcie likvidátora, ak sa už nezarátali do stanovenej paušálnej odmeny likvidátora. Tieto náklady sú pre likvidovanú spoločnosť daňovo uznanými nákladmi.
LIKVIDAČNÝ ZOSTATOK
Podľa § 75 ods. 2 OZ má likvidátor uložiť likvidačný zostatok do úschovy podľa príslušného zákona.
O aký zákon ide a ako sa uplatňuje v praxi?
Uvedená právna úprava neodkazuje na konkrétny právny predpis o úschovách. Preto je potrebné postupovať
podľa úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku v § 185a a v zákone č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti. Úschovu podľa OSP zákon umožňuje na účely splnenia dlhu veriteľovi. Podľa § 65 a nasl. zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti prijme notár na žiadosť zložiteľa (likvidátora)
do notárskej úschovy listiny a peniaze a listinné cenné papiere, ak mu boli odovzdané so žiadosťou, aby ich
vydal určitému príjemcovi. O úkone uloženia listín a peňazí spisuje notár zápisnicu, z ktorej musí byť zrejmé
miesto a čas prevzatia listín, údaje o zložiteľovi, údaje o listinách uložených do úschovy. Následne môže notár vydať listiny len zložiteľovi alebo osobe, ktorá sa preukáže osobitným plnomocenstvom.
POKRAČOVANIE LIKVIDÁCIE
Spoločnosť vstúpila do likvidácie 15. 10. 2010. Likvidácia spoločnosti pokračuje aj v roku 2012 a je
pravdepodobné, že bude ukončená až v roku 2013.
V akých lehotách bude povinný daňovník podať daňové priznanie?
V prípade, že likvidácia trvá viac kalendárnych období, daňovník postupuje pri podávaní daňových priznaní
podľa § 41 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Ak sa likvidácia neskončí do 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie, to je do 31. 12. 2012, končí sa toto zdaňovacie obdobie 31. decembra druhého roka nasledujúceho po roku, v ktorom daňovník vstúpil do likvidácie to je 31. 12. 2012.
Keďže daňovník neskončí likvidáciu do 31. 12. 2012, je až do skončenia likvidácie zdaňovacím obdobím
každý celý nasledujúci kalendárny rok, v našom prípade rok 2013. Ak sa likvidácia skončí v priebehu kalendárneho roka 2013, končí sa toto obdobie dňom skončenia likvidácie.
(viac riešení problémov nielen k tejto téme nájdete v mesačníku DÚVaP 10/2012)
|
|
| |
Čiastka číslo 81/2012 zo dňa 23. 10. 2012
324/2012 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
325/2012 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
326/2012 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2013
327/2012 Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov
Čiastka číslo 82/2012 zo dňa 26. 10. 2012
328/2012 Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o evakuácii
329/2012 Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2013
|
|
| |
PRÁCA, STRES A ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL
Chceme mať dobrú prácu, túžime po osobnostnom raste, ale rovnako aj po dobrej rodine ako aj jej finančnom zabezpečení. Mať všetko sa nepodarí každému a vo väčšine prípadov si musíme zvoliť prioritu medzi prácou a rodinou. Znamená to, že podriadiť sa tomu čo život a niekedy i šťastie ponúka a vzdať sa toho, čo máme radi, niekedy treba obetovať viac času práci a menej rodine. Nepáči sa nám (a nie
vždy to s porozumením chápeme), že sú to pracovné príležitosti aj finančné možnosti, ktoré
môžu spríjemniť život rodiny po materiálnej stránke, bez ktorej sa fungovať nedá. Nové trendy, konkurencia a tlak na podniky vedú k tomu, že čoraz viac ľudí venuje viac času práci ako rodine.
Na práci sa podieľa čoraz viac aspektov, rýchlosť reagovania, náročnosť úloh, tlak termínov, riešenie neočakávaných udalostí, poruchy, absencie, zákazky, klienti, choroba, rodinné problémy, medziľudské vzťahy, zlá komunikácia a pod. Narastajú stresujúce podnety a tým aj otázka ako to všetko zvládnuť. Odolnosť jednotlivých ľudí na tieto podnety je rozdielna. Niektorí ľudia majú väčší pocit zodpovednosti, iní sú pokojnejší. Stres sa stáva súčasťou života každého z nás, to ako ho dokážeme zvládnuť závisí od osobnostných vlastnosti a psychickej prípravy jednotlivých ľudí. Vyrovnaný a pripravený človek
dokáže viac odolávať záťažovým situáciám, je odolnejší a uvažuje pozitívne. To spätne vplýva na
jeho zdravie, postoj k práci ako aj k rodinnému životu. Vzájomná harmónia je tým najlepším činiteľom,
ktorý sa podieľa na vnútornej spokojnosti a spôsobe života. Všetci sa narodíme zdraví ale v priebehu
života sa naše zdravie oslabuje a prichádzajú choroby. O svojom živote rozhodujeme sami a len na nás
závisí ako ho prežijeme. K tomu prispieva hlavne zdravý životný štýl, starostlivosť o seba a o rodinu.
Na druhej strane môže podporiť zamestnávateľ zdravie svojich zamestnancov tým, že pre svojich zamestnancov vytvorí program zdravého životného štýlu podniku. Pri ňom je úlohou zamestnávateľa sledovať pracovné zaťaženie jednotlivých zamestnancov, znižovať jeho pôsobenie tak, aby spôsobovalo čo najmenšie škody a prinášalo najmenšie riziká a dôsledky na ľudský organizmus.
Negatívnych faktorov pôsobiacich vplyvom nadmernej pracovnej záťaže môže byť veľmi veľa a závisia hlavne od charakteru práce v podniku, počtu zamestnancov, štýlu riadenia, náročnosti riešených úloh, tlaku termínov atď. Ďalšími faktormi sú napr. kvalita medziľudských vzťahov, rôzne osobnostné typy, sťažené pracovné podmienky, klimatizované priestory, rizikovosť práce, zvýšené nebezpečie úrazov a iné.
Znižovať neprimeranú pracovnú záťaž je kontinuálny proces, ktorý je zásadne ovplyvňovaný
sociálnym programom zamestnávateľa, ktorého súčasťou by mal byť aj program zdravého
životného štýlu. K jeho aplikácii a k zvýšeniu jeho účinnosti môže prispieť aj jednoduchý dotazník zameraný na zistenie potrieb a záujmov zamestnancov a následné zistenie ich priorít v oblasti zdravého
životného štýlu. Pri jeho vyhodnocovaní zistíme, čo je pre zamestnancov prioritné a čo menej, čo zamestnanci obľubujú, čomu sa venujú v mimopracovnom čase, čo im najviac pomáha odbúrať stres z pracovného zaťaženia, čo im najviac chýba v pracovnom procese, čo im chýba na pracovisku, aké sú ich konkrétne potreby a požiadavky. Otázky v dotazníku môžu byť jednoduché
ako napr.:
- považujú svoju prácu za stresujúcu
- čo im v práci vytvára najväčší stres
- aké majú motivačné činitele pre čo najlepšie vykonávanie práce
- čo im pri výkone práce najviac chýba
- aké majú mimopracovné a relaxačné aktivity
- akým športom sa zamestnanci venujú
- ako sa stravujú
- aké majú rodinné zázemie.
Zdravý životný štýl predstavuje vyváženú kombináciu pracovných, mimopracovných, rodinných a oddychových aktivít, ktoré predstavujú optimálne životné podmienky a prostredie pre každého jednotlivca. Nie je reálne možné vytvoriť unifikovaný jednotný zdravý životný štýl, ktorý by bol vhodný pre každého človeka, pretože každý človek má iné životné priority, iné schopnosti a podmienky pre ich rozvoj. Dajú sa však definovať podmienky a prostredie, ktoré predstavujú základ pre vytvorenie zdravého životného štýlu každého človeka. V rámci pracovných aktivít patrí do tohto základu predovšetkým získanie najvyššieho možného vzdelania a získanie tomu zodpovedajúceho pracovného miesta a pozície. V pracovnom procese je to následne plné pracovné uplatnenie s využitím všetkých nadobudnutých znalostí, schopností a zručností. Pri tomto všetkom však treba zvažovať vlastné schopnosti a možnosti, pretože snaha o získanie vzdelania alebo postavenia, ktoré je nad rámec našich schopností, vlastností a možností môže byť zdrojom mimoriadne vysokého a nie vždy zvládnuteľného stresu. Môže sa to tiež prejaviť v nezvládnutí uložených úloh a povinností a tým spôsobiť napr. hospodárske škody v podniku.
Z hľadiska zamestnávateľov je veľmi dôležité vytvárať podmienky pre zdravý životný štýl v pracovných aktivitách priamo na pracovisku a aj v celom podniku. Patrí sem v prvom rade organizácia práce a jej plánovanie, čo znamená dôkladne a dôsledne analyzovať celú činnosť podniku a postupne vytvárať organizačnú schému a plánovanie riadenia úloh tak, aby nedochádzalo k duplicitám, úzkym miestam, nejasnostiam v náplni práce a zodpovednosti za výsledky práce jednotlivcov alebo kolektívov, aby nedochádzalo k vytváraniu stresových situácii a ďalším podobným nežiaducim javom. Každá nedôslednosť pri tomto plánovaní a organizovaní práce sa okamžite prejaví v zníženom
hospodárskom výsledku celého podniku a môže byť zdrojom ďalšieho vnútropodnikového napätia.
Treba si uvedomiť, že stresové situácie nikdy neviedli na zlepšenie hospodárskych výsledkov a práca
pod silným stresovým tlakom nesmie byť pravidelnou pracovnou metódou. Pritom každý jednotlivec na stresové podmienky reaguje inak, každý má úroveň schopnosti znášať stres na rôznej úrovni a výsledky práce pod stresom nikdy nie sú optimálne. Práca pod stresom je dobrou pracovnou metódou pri riešení havárie, požiaru, živelnej udalosti, kde môže zmobilizovať zamestnancov na mimoriadne pracovné výkony, ale treba si uvedomiť, že mimoriadne pracovné výkony sa dajú podávať iba v časovo obmedzenom období po ktorom nasleduje vyčerpanie a nemožnosť opäť tieto výkony dosiahnuť.
Ďalšou súčasťou vytvárania zdravého životného štýlu v pracovných aktivitách je pracovné prostredie, v ktorom sa realizuje pracovná aktivita. Tu je potrebné sústrediť sa na vytváranie vhodného pracovného prostredia, ktoré má byť ergonomické, pokiaľ možno bez rušivých vplyvov hluku, nevhodného osvetlenia, mikroklímy, vysokej alebo nízkej teploty, farebného riešenia pracovného priestoru, vzájomného vyrušovania sa jednotlivými pracovníkmi (telefonáty, návštevy, vzájomné rozhovory a konzultácie) a pod. Zanedbávanie ergonomických požiadaviek nemusí mať v prvom rade viditeľné následky na zhoršenie výsledkov práce, ale zamestnanec, ktorý nie je v optimálnom pracovnom prostredí pre svoju prácu určite nepodáva optimálne pracovné výkony (i keď nie úmyselne) a pokiaľ rušivé vplyvy napr. častých telefonátov kolegu zo zásobovacieho oddelenia odpútavajú pozornosť ostatných zamestnancov celkom určite sa to negatívne prejaví na ich výkonnosti a schopnosti sústredenia sa na svoju prácu.
K ďalším dôležitým podmienkam zdravého životného štýlu v pracovnom prostredí patrí stravovanie, pitný režim a prestávky na oddych. Tieto podmienky sa veľmi často v pracovnom procese zanedbávajú a ich vplyv na pracovnú výkonnosť a pracovnú pohodu zamestnancov sa veľmi podceňuje. Tu je ďalšie miesto pre zásah manažérov do podmienok zdravého životného štýlu, aby vytvorili pre zamestnancov podmienky pre zdravé a dostatočné stravovanie, pitný a oddychový režim. Zásady stravovania sú známe a vyriešiť ich stravnými lístkami pre zamestnancov je síce veľmi jednoduché, ale pre hospodárske výsledky podniku to nie je najoptimálnejšie riešenie. Minimálne zamestnanci stratia stravovaním oveľa viac pracovného času, ako keď dostanú stravu a nápoje priamo na pracovisku kde je naviac možnosť ovplyvniť kvalitu a výber podávaných jedál s orientáciou na zdravú výživu. Veľmi podceňovaný je však najmä pitný a oddychový režim. Jeho riešením je napr. inštalovanie filtračných zariadení na studenú a horúcu vodu, automatov na kávu a nealkoholické nápoje v priestoroch vyhradených na oddych, kde je opäť možné ovplyvniť výber nápojov smerom ku zdravej výžive. Nechceme v tejto časti kritizovať fajčiarov, zdravotné následky fajčenia sú dostatočne známe, no manažéri by sa mali pozrieť, koľko času venujú fajčiari v pracovnom čase tejto svojej záľube namiesto plneniu si pracovných povinností. Priama starostlivosť zamestnávateľa o zdravie svojich zamestnancov je ďalšou podmienkou vytvárania zdravého životné štýlu. Nie je to len uvoľnenie zamestnanca na preventívnu prehliadku raz ročne u lekára. Dobrým riešením je zazmluvnenie lekára priamo pre podnik alebo vytvorenie lekárskej ambulancie priamo v podniku a to nielen všeobecného lekára ale aj niektorých špecialistov. Pozornosť taktiež treba venovať oblasti pracovných úrazov.
V oblasti starostlivosti o zdravie zamestnancov je možné rozšíriť ponuku o zabezpečenie a financovanie
relaxačných pobytov v špecializovaných zariadeniach ako sú fitnes centrá, sauny, plavárne, tenisové a loptové ihriská, klziská a ďalšie. Taktiež je možné organizovať rekondičné a ozdravné pobyty v liečených kúpeľoch, horských chatách a hoteloch, pobyty pri mori a pod. Veľmi dobre sa osvedčili takéto aktivity zamestnávateľa pre celé pracovné kolektívy. Dobrou formou starostlivosti o zamestnancov je organizovanie spoločných aktivít ako sú športové dni, spoločné návštevy kultúrnych podujatí, výlety
pre deti, dni otvorených dverí. Na prvý pohľad všetky uvedené aktivity predstavujú zvýšené finančné náklady pre zamestnávateľa, na druhej strane však vytvárajú u zamestnancov pocit spolupratičnosti k podniku, lojalitu k podniku a vytvárajú kladný vzťah zamestnanca k zamestnávateľovi. Súčasťou
vytvárania spolupatričnosti k podniku môžu byť i ďalšie benefity, ktoré je možné zamestnancovi
poskytnúť a ktoré na prvý pohľad nemajú so zdravým životným štýlom veľa spoločného. Je to spoluúčasť
na osobnom živote zamestnanca vo forme finančných a iných materiálnych benefitov napr. 13. a 14. plat,
rôzne prémie a mimoriadne odmeny za včasné a kvalitné plnenie uložených úloh. Podnik môže zamestnancovi vyjsť v ústrety pri jeho žiadostiach o finančnú pôžičku či už z banky alebo priamo z podniku, môže zamestnancovi poskytnúť finančnú pomoc pri ochorení, narodení dieťaťa, úmrtí blízkych, môže poskytnúť štipendium s viazaním na odpracovanie určitého obdobia po ukončení školy, finančné odmeny pri životných jubileách, prispievať na doplnkové dôchodkové poistenie a pod. V tejto oblasti doporučujeme využiť princíp zásluhovosti a poskytovať tieto benefity vo väzbe na trvale dobré dosahované pracovné výkony a brať do úvahy aj dĺžku zamestnania v podniku, vzťah zamestnanca k podniku a pod. V neposlednom rade je dobré informovať zamestnancov o programe zdravého životného štýlu podobne ako sa to robí s informáciami o úlohách podniku. Zdravý životný štýl v oblasti mimopracovných, rodinných a oddychových činností je možné samotným človekom ovládať a riadiť oveľa ľahšie ako v pracovných aktivitách. O svojich mimopracovných aktivitách sa rozhodujeme sami a sami si určujeme ich náplň. Väčšinou ide o našu realizáciu sa v koníčkoch ako zahradkárenie, športové aktivity, turistika, fotografovanie, športové rybárstvo a rad ďalších. Tieto aktivity sa však prekrývajú rodinnými aktivitami a oddychom. Znie to paradoxne, ale aj tieto oblasti života môžu byť príčinami veľkých stresov. Príčinou býva často jednostranná orientácia jednotlivca napr. len na svoje koníčky a záujmy a zanedbávanie rodiny alebo oddychu, ale môže to byť aj venovanie sa rodine a zanedbávanie koníčkov a vlastných aktivít. Ak sa takéto jednostranné orientovanie naviac skomplikuje zlou finančnou situáciou, môže to viesť k ďalším veľmi nežiaducim situáciám ako je rozvod manželstva, nepríjemnosti v práci alebo s úradmi a pod. Taktiež sa aj veľmi malá pozornosť venuje dostatočnému oddychu. Hovorí sa, že človek má k dispozícii každý deň 24 hodín a keď si privstane má 25, ale zanedbávanie dostatočného oddychu má mimoriadne zlý vplyv na zdravotný stav a môže viesť k iným závažným ochoreniam a potom je už však na všetko času dosť.
Naučiť sa žiť so stresom (pretože nech robíme, čo robíme nezbavíme sa ho), zvládať ho vo všetkých životných situáciách v práci, osobnom živote je celoživotný proces. Týka sa nielen každého konkrétneho jednotlivca a jeho prístupu k životu, k sebe samému, k svojmu zdraviu, k rodine, priateľom a pod. Mimoriadne sa to dotýka zamestnávateľov, pretože podstatnú časť svojho života trávia na pracovisku a vysoká miera pracovného stresu silne ovplyvňuje pracovný výkon zamestnancov, ich prístup k plneniu pracovných povinností a v nemalej miere sa prenáša aj do osobného života zamestnancov
a ich rodín. Sledovať úroveň pracovnej zaťaženosti a záťažových situácií zamestnancov je dôležité
aj z hľadiska pracovnej vyťaženosti jednotlivých zamestnancov, pretože úroveň záťaže a schopnosť
ju znášať je u každého jednotlivca iná. Niektorí znášajú vysoké pracovné zaťaženie s prehľadom a v prípade prílišného tlaku a stresu informujú o tom svojich nadriadených a požiadajú ich o pomoc a iné rozdelenie pracovného zaťaženia na jednotlivých zamestnancov. Naopak niektorí sa snažia splniť uložené úlohy za každú cenu i keď to vyžaduje napr. prácu nadčas, mimoriadne pracovné nasadenie a pod.
Tu sa však časom prejaví nadmerná únava a zamestnanec prestane podávať vysoké pracovné výkony a stav môže dospieť až do neplnenia úloh. Nemenej početnou skupinou zamestnancov sú ľudia, ktorí pri vysokom pracovnom zaťažení a strese sa pokúšajú si úlohy zľahčiť a zjednodušiť, čo býva obvykle na úkor kvality vykonanej práce. Poslednou významnou skupinou zamestnancov je tá časť, ktorej sa podarí vytvoriť okolo svojej práce zdanie nenahraditeľnosti a jej mimoriadnej zložitosti a náročnosti a profitovať z tohto zdania na úkor iných zamestnancov.
Záver – Sledovať pracovné zaťaženie jednotlivých zamestnancov a opätovné prerozdeľovať prácu a jednotlivé úlohy tak, aby žiadny zamestnanec nebol pod vysokým tlakom, ale ani žiadny nepracoval naplno iba tri, štyri hodiny denne je síce náročné na manažérske schopnosti nadriadených, ale prispieva k lepšej pracovnej atmosfére na pracovisku a na významne lepšie plnenie pracovných povinností. Samotné sledovanie je potrebné prispôsobiť aj dôležitosti jednotlivých prác pre celkovú činnosť podniku a nevenovať pozornosť nepodstatným činnostiam.
Doc. PhDr. Viera Farkašová
|
|
| |
November 2012
| 8. 11. – štvrtok |
Poistné |
splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne, splatnosť poistného na nemocenské poistenie, starobné a invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pre samostatne zárobkovo činné osoby za október 2012 v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na sociálnom poistení, |
| splatnosť poistného na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu zamestnancov s nepravidelným príjmom za október 2012 |
|
|
| |
|
Názov krajiny
|
Názov meny
|
Mena
|
19.10.
|
22.10.
|
23.10.
|
24.10.
|
25.10.
|
26.10.
|
29.10.
|
30.10.
|
31.10.
|
| USA |
americký dolár
|
USD
|
1,3035
|
1,3063
|
1,3005
|
1,2942
|
1,2993
|
1,2908
|
1,2898
|
1,2962
|
1,2993
|
| Japonsko |
japonský jen
|
JPY
|
103,27
|
104,27
|
103,84
|
103,33
|
104,15
|
103,15
|
102,69
|
103
|
103,78
|
| Bulharsko |
lev
|
BGN
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
| Česká republika |
česká koruna
|
CZK
|
24,823
|
24,899
|
24,908
|
24,973
|
24,901
|
24,9
|
25,021
|
25,022
|
25,064
|
| Dánsko |
dánska koruna
|
DKK
|
7,459
|
7,4588
|
7,4586
|
7,4592
|
7,4588
|
7,4592
|
7,4597
|
7,4597
|
7,4598
|
| V. Británia |
anglická libra
|
GBP
|
0,81275
|
0,8145
|
0,81365
|
0,8083
|
0,8049
|
0,8012
|
0,80455
|
0,8062
|
0,80645
|
| Maďarsko |
maďarský forint
|
HUF
|
279,3
|
279,57
|
281,77
|
280,89
|
279,72
|
281,99
|
285,13
|
284,58
|
284,05
|
| Litva |
litovský litas
|
LTL
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
| Lotyšsko |
lotyšský lats
|
LVL
|
0,6963
|
0,6964
|
0,6963
|
0,6963
|
0,6961
|
0,6962
|
0,6961
|
0,6961
|
0,6962
|
| Poľsko |
poľský zlotý
|
PLN
|
4,107
|
4,1058
|
4,1342
|
4,1357
|
4,14
|
4,1503
|
4,1489
|
4,1305
|
4,139
|
| Rumunsko |
rumunský leu
|
RON
|
4,5833
|
4,577
|
4,5785
|
4,5765
|
4,566
|
4,5598
|
4,5486
|
4,5403
|
4,542
|
| Švédsko |
švédska koruna
|
SEK
|
8,5717
|
8,5924
|
8,6174
|
8,6558
|
8,6883
|
8,673
|
8,6219
|
8,6155
|
8,6
|
| Švajciarsko |
švajčiarsky frank
|
CHF
|
1,2085
|
1,2097
|
1,2098
|
1,21
|
1,2097
|
1,209
|
1,2087
|
1,2085
|
1,2076
|
| Nórsko |
nórska koruna
|
NOK
|
7,384
|
7,3865
|
7,417
|
7,435
|
7,4615
|
7,4675
|
7,452
|
7,438
|
7,3855
|
| Chorvátsko |
chorvátska kuna
|
HRK
|
7,5425
|
7,5605
|
7,563
|
7,564
|
7,553
|
7,538
|
7,5375
|
7,5295
|
7,527
|
| Rusko |
ruský rubeľ
|
RUB
|
40,1888
|
40,4252
|
40,615
|
40,625
|
40,585
|
40,615
|
40,5871
|
40,645
|
40,7049
|
| Turecko |
turecká líra
|
TRY
|
2,3445
|
2,3449
|
2,3437
|
2,3365
|
2,3369
|
2,3288
|
2,3237
|
2,3307
|
2,3312
|
| Austrália |
austrálsky dolár
|
AUD
|
1,2586
|
1,2657
|
1,2662
|
1,2526
|
1,251
|
1,2486
|
1,2455
|
1,2489
|
1,2528
|
| Brazília |
brazílsky real
|
BRL
|
2,644
|
2,6498
|
2,6373
|
2,6213
|
2,6345
|
2,6148
|
2,6169
|
2,6334
|
2,6389
|
| Kanada |
kanadský dolár
|
CAD
|
1,2885
|
1,2987
|
1,2961
|
1,2807
|
1,2884
|
1,2865
|
1,2895
|
1,2961
|
1,3005
|
| Čína |
čínsky jüan
|
CNY
|
8,1514
|
8,1705
|
8,1308
|
8,0858
|
8,1102
|
8,0661
|
8,053
|
8,0884
|
8,1041
|
| Hongkong |
hongkongský dolár
|
HKD
|
10,1029
|
10,1242
|
10,0791
|
10,0304
|
10,0701
|
10,0041
|
9,9963
|
10,0457
|
10,0697
|
| Indonézia |
indonézska rupia
|
IDR
|
12526,16
|
12552,67
|
12505,13
|
12437,74
|
12482,86
|
12448,82
|
12389,97
|
12463,11
|
12481,56
|
| India |
indická rupia
|
INR
|
70,18
|
69,854
|
69,921
|
69,669
|
69,61
|
69,359
|
69,759
|
69,951
|
69,92
|
| Južná Kórea |
juhokórejský won
|
KRW
|
1439,17
|
1441,87
|
1434,96
|
1428,48
|
1425,37
|
1416,9
|
1416,13
|
1414,71
|
1417,18
|
| Mexiko |
mexické peso
|
MXN
|
16,7871
|
16,8251
|
16,8471
|
16,7825
|
16,8077
|
16,8304
|
16,829
|
16,9152
|
16,9685
|
| Malajzia |
malajzijský ringgit
|
MYR
|
3,9785
|
3,9868
|
3,9754
|
3,9619
|
3,9545
|
3,9435
|
3,9487
|
3,956
|
3,9597
|
| Nový Zéland |
novozélandský dolár
|
NZD
|
1,591
|
1,5972
|
1,6002
|
1,5887
|
1,5775
|
1,574
|
1,5717
|
1,5765
|
1,581
|
| Filipíny |
filipínske peso
|
PHP
|
53,921
|
53,982
|
53,792
|
53,613
|
53,588
|
53,392
|
53,219
|
53,384
|
53,527
|
| Singapur |
singapurský dolár
|
SGD
|
1,5914
|
1,5962
|
1,5929
|
1,5832
|
1,5845
|
1,5774
|
1,5754
|
1,5808
|
1,5853
|
| Thajsko |
thajský baht
|
THB
|
40,044
|
40,156
|
39,99
|
39,758
|
39,876
|
39,679
|
39,636
|
39,78
|
39,876
|
| Južná Afrika |
juhoafrický rand
|
ZAR
|
11,2411
|
11,2708
|
11,3724
|
11,3602
|
11,3116
|
11,2745
|
11,2009
|
11,1852
|
11,2692
|
| Izrael |
izraelský šekel
|
ILS
|
4,9842
|
4,9871
|
4,9848
|
4,9917
|
5,0107
|
5,0046
|
5,0117
|
5,0459
|
5,0403
|
|
|
| |
| NAJVIAC ČÍTANÉ TÉMY A PUBLIKÁCIE |
Poradca č. 3/2013 (Poradca) mesačník nielen pre podnikateľov, zákony s komentármi, účtovníctvo, odvody, ekonomika, dane
- Zákon o BOZP s komentárom – JUDr. Miroslav Tichý
- Zdanenie príjmov z predaja nehnuteľnosti – Ing. Miroslava Brnová
Dane, účtovníctvo – vzory a príklady (DÚVaP) č. 11/2012 mesačník – riešenie problematiky daní, účtovníctva a odvodov pomocou vzorov, prípadov, príkladov...
- Prenájom nehnuteľnosti – Ing. Ján Mintál
- Pohľadávky v ZDP - Ing. Ivana Hudecová, Ing. Jana Bielená
Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO) č. 11/2012 mesačník – daňová, účtovná a mzdová problematika skĺbená s citáciami aktuálnych zákonov
- Záložné právo a zádržné právo – Ing. Ján Mintál
- Pracovný pomer a mzdové podmienky - Ing. Mária Kubicová
Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále (PaM) č. 11/2012 mesačník - problematika pracovného práva, miezd, BOZP, odvodov a citácie aktuálnych zákonov
- Najdôležitejšie zmeny zákona o sociálnom poistení – Ing. Ján Mintál
- Mzda a mzdové podmienky pri uzatvorení pracovného pomeru - Ing. Eva Minárová
- Prerušenie povinného nemocenského poistenia – Ing. Dušan Dobšovič
Verejná správa (VS) č. 11/2012 mesačník - informácie i rady a citácie zákonov z daňovej, účtovnej, legislatívnej oblasti
- Odmeňovanie pracovníkov vo verejnom záujme - JUDr. Sandra Mrukvoivá Tomiová
- Nepeňažné príjmy zamestnancov – Ing. Ivana Valterová
- Exekučná imunita štátu – JUDr. Peter Čintala
1000 riešení č. 11/2012 mesačník – problémy z ekonomickej, daňovej, účtovnej a mzdovej praxe a ich riešenia od odborníkov na tieto oblasti.
- Zmeny v sociálnom a dôchodkovom sporení – Ing. Zuzana Cingelová
- Dane v praxi
- Podvojné účtovníctvo
- Jednoduché účtovníctvo
- Zákonník práce
PRIPRAVUJEME
Poradca (Poradca), č. 4/2013 (XI/2012)
- Postupy účtovania pre PÚ – znenie zákona s komentárom
Dane, účtovníctvo – vzory a prípady (DÚVaP), č. 12/2012 (XI/2012)
- Novela zákona o sociálnom poistení
- Odpočítanie a vrátenie DPH
Verejná správa – (VS), č. 12/2012 (XI/2012)
- Prijímanie detí do MŠ II
- Metodický pokyn v školstve
Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 12/2012 (XI/2012)
- Ochrana osobných údajov
- Platobná neschopnosť zamestnávateľov
Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 12/2012 (XI/2012)
- Zdanenie príjmov z prenájmu
- Zostatková cena hmotného majetku
1 000 riešení, č.12/2012 (XI/2012)
- Dane v praxi
- Podvojné účtovníctvo
- Jednoduché účtovníctvo
- Zákonník práce
|
|
| |
EXEKUČNÝ PORIADOK
Zákon v priebehu pár dní zaviedol do oblasti núteného výkonu rozhodnutí zásadné zmeny. Prvou zmenou je úprava exekučnej imunity štátu a postupu exekútora pri postihovaní majetku štátu a druhou je zavedenie povinných pojednávaní v exekučných veciach. Za akých okolností prebiehajú pojednávania a ako postupuje exekútor sa dozviete z našich príspevkov, ktoré vám ponúkame.
Novela exekučného poriadku – príspevok
mesačník Poradca 3/2013, (A5, 224 str.)
Exekučná imunita štátu – príspevok
mesačník VS 11/2012, (A4, 80 str.)
Exekučný poriadok – úplné znenie zákona
Aktualizácia II/2, (A5, 248 str.)
BALÍČEK EXEKUČNÝ PORIADOK obsahuje:
Poradca 3/2013 - príspevok +
VS 11/2012 - príspevok +
Aktualizácia II/2 - úplné znenie zákona.
Cena balíčka je 14,49 €.
Cena balíčka s 30 % zľavou je 9,80 €.
Ušetríte 4,69 €.
Ceny balíčkov sú konečné, vrátane DPH a distribučných nákladov.
Len do vypredania zásob.
Balíčky si môžete objednať telefonicky: 041 5652 871, 0915 033 300, faxom: 041 5652 659, e-mailom: abos@poradca.sk
RADI ODPOVIEME NA VAŠE OTÁZKY NA VŠETKÝCH UVEDENÝCH TELEFÓNNYCH ČÍSLACH V ČASE OD 9,00 – 15,00
Publikácie vydavateľstva si môžte objednať na internetovej stránke, alebo telefonicky na číslach uvedených v sekcii kontakty.
E-mailové noviny sú bezplatnou službou, ktorá je určena čitateľom (abonentom) vydavateľstva Poradca s.r.o., Žilina.
- Tieto e-mailové noviny Vám boli doručené výlučne na základe žiadosti o zasielanie e-mailových novín.
- Obsah novín je chránený autorskými právami. Zákazník je oprávnený používať príspevky novín len pre vlastné účely, nesmú býť bez súhlasu vydavateľstva Poradca s.r.o. upravované, ani rozširované!
|
|
| |
| Adresa: |
|
E-mail: |
ExiCon, s. r. o.
Martina Rázusa 1140
010 01 Žilina
Slovenská republika
|
|
objednavky@exicon.eu
|
| |
IČO: 44853530
DIČ: 2022854900
IČ DPH: SK2022854900
|
|
|
|
|
| |
| Spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka číslo 51548/L. |
|
|
V prípade, že ste si noviny osobne nevyžiadal(a), alebo si želáte ukončiť ich zasielanie na Vašu adresu, zašlite prosím správu
s predmetom NEPOSIELAŤ vrátane originálnej správy na adresu objednavky@exicon.eu, následne budete vyraden(á) z databázy príjemcov e-mailových novin.
|
| Copyright (c) Exicon s.r.o., 2011 |