Em@ilové noviny

 

č. 22/2012

24.10.2012
 

 
 
 Téma novín 
 Čitatelia sa pýtajú, odborníci odpovedajú 
 P6 aktual 
 Školenie, vzdelávanie 
 Chybiť znamená platiť 
 Ekonomika 
 Najviac čítané témy a publikácie 
 Horúce témy 
 Kontakty 

Služby, ktoré nájdete len u nás:
  • aktuálne a rýchle informácie
    (zmeny zákonov a predpisov) z oblastí daní, účtovnictva, miezd, odvodov; za výhodné ceny
  • kvalifikovaný a ochotný personál
    na zákazníckom oddelení;
  • možnosť rýchleho objednania
    publikácie (telefonicky, faxom, e-mailom, poštou);
  • rýchla dodávka (do 48 hodín)
  • uvádzanie nových produktov
    prostredníctvom mailingov a telemarketingu;
  • približovanie sa k zákazníkovi
    prostredníctvom bezplatných odpovedí na otázky.
  

Vážení čitatelia!

Zamestnávatelia, ktorí vysielajú alebo zvažujú vyslať svojich zamestnancov na pracovnú cestu ako aj zamestnanci, ktorí majú v ruke príkaz na vykonanie pracovnej cesty, sa snažia získať čím najviac informácií o cestovných náhradách.
Aké zmeny nastali vo vyplácaní stravného od 1. 9. 2012 sa dočítate v Téme novín a v rubrike Čitatelia sa pýtajú, odborníci odpovedajú. Termíny, na ktoré by ste nemali zabudnúť ponúkame v rubrike Chybiť znamená platiť.
Rubrika školenie vzdelávanie vám poradí, prečo sa oplatí investovať do rozvoja zamestnancov.

Dúfame, že aj v dnešných emailových novinách nájdete užitočné informácie.
Uvítame Vaše námety a pripomienky a tešíme sa na ďalšie stretnutia.

Anna Dišeková
zodpovedná redaktorka
poradca@poradca.sk


V tomto čísle najdete:

 

  

 
TÉMA NOVÍN
STRAVNÉ

 
STRAVNÉ OD 1. 9. 2012

Stravné – v poskytnutí stravného pre zamestnanca vyslaného na pracovnú cestu došlo dňa 27. 8. 2012 k prijatiu nového opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 248/2012 Z. z. o sumách stravného, v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, keď došlo k zvýšeniu čiastky poskytovanej zamestnancovi. Toto opatrenie nadobudlo účinnosť 1. 9. 2012. Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu podľa § 1 – 4 Zákona o cestovných náhradách (ZoCN) patrí:
a) náhrada preukázaných cestovných výdavkov, (napr. na taxík, letenku, MHD...)
b) náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
c) stravné,
d) náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, (napr. parkovné, diaľničný poplatok),
e) náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny na území SR, ak podľa určených podmienok pracovná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za jeden mesiac. Za rodinu zamestnanca sa na účely poskytovania cestovných náhrad považuje manžel (manželka), vlastné deti, osvojené deti, deti zverené zamestnancovi do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu, vlastní rodičia, osvojitelia, opatrovníci, pestúni, prípadne ďalšie osoby žijúce v domácnosti so zamestnancom, ak majú pobyt na území SR.
Zamestnancovi nepatrí náhrada, ak mu je preukázateľne poskytnutá inou PO alebo FO v rozsahu a vo výške podľa zákona o cestovných náhradách. Ak FO alebo PO preukázane poskytne zamestnancovi náhradu čiastočne, zamestnávateľ poskytne zostávajúcu časť náhrady do rozsahu a výšky podľa ZoCN.

Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok, ktoré bližšie ustanovuje ZoCN. Stravné sa poskytuje za každý deň samostatne. Suma stravného je ustanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 248/2012 Z. z. o sumách stravného, v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma: 5 až 12 hodín 4,00 € (pred 1. 9. 2012 3,80 €) nad 12 až 18 hodín 6,00 € (pred 1. 9. 2012 5,70 €) nad 18 hodín 9,30 € (pred 1. 9. 2012 8,80 €).
Ak pracovná cesta trvá menej ako 5 hodín, môže mu zamestnávateľ poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín, t.j. 4 € alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie. Ide však o tzv. nenárokové cestovné náhrady.

Častá zmena pracoviska – osobitnou skupinou zamestnancov sú tí, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania. Ak takýto zamestnanec, vykoná počas:
  • kalendárneho dňa viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest,
  • dvoch kalendárnych dní pracovnú cestu, ktorá trvá v každom kalendárnom dni menej ako 5 hodín a ktorá celkovo trvá najmenej 5 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
  • jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.
So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť podmienky na poskytovanie stravného odchylne od ZoCN, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 25 % z ustanovenej sumy stravného. Suma stravného sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor.

Krátenie stravného – ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, (napr. v jedálni prijímajúceho podniku) zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ určené stravné kráti:
– o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky,
– o 40 % za bezplatne poskytnutý obed,
– o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru, a to z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy. Preukázanie zabezpečeného jedla alebo poskytnutých raňajok sa môže nahradiť vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad. Suma stravného takto určená sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor. Ustanovenie o krátení sa uplatní aj v prípade, že zamestnanec má na pracovnej ceste v rámci ubytovacích služieb poskytnuté raňajky. Zamestnávateľ stravné nekráti, ak zamestnanec bez vlastného zavinenia nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky.

Stravné zamestnancovi nepatrí:
a) po dobu prerušenia pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny zamestnanca,
b) po dobu dohodnutého prerušenia pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca.
Prerušenie pracovnej cesty sa môže uskutočniť v období pred začatím výkonu práce na pracovnej ceste alebo v období po skončení výkonu práce na pracovnej ceste.

Záver
Zákon o cestovných náhradách a súvisiace opatrenia ministerstva vytvárajú komplexný právny rámec pre poskytovanie cestovných náhrad. Zmeny vykonané opatrením ministerstva vedúce k zvýšeniu stravného priamo reagujú na zvyšovanie cien potravín v reštauračných zariadeniach a reflektujú snahu zákonodarcu vytvoriť priaznivé pracovné prostredie pre účastníkov trhu práce.
JUDr. Tomáš Sninčák

(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku PaM 10/2012)


ZVÝŠENIE SÚM STRAVNÉHO PRI TUZEMSKEJ PRACOVNEJ CESTE

V zmysle mechanizmu zvyšovania súm stravného v mesiaci jún 2012 dosiahol mesačný kumulovaný index cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní v Slovenskej republike hodnotu 105,2 %, čo je oproti základni o 5,2 boda viac.

Mechanizmus úpravy súm stravného pri tuzemských pracovných cestách
je upravený v ustanovení § 8 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o cestovných náhradách“); zvýšenie súm sa vykoná, ak rozdiel kumulatívneho indexu cien za príslušný kalendárny mesiac a hodnoty základne je najmenej 5 %; sumy stravného sa zvýšia o percento príslušného rozdielu (za základňu sa považuje príslušný kalendárny mesiac, podľa ktorého boli naposledy opatrením upravené sumy stravného a jej hodnota je 100). Sumy stravného pre jednotlivé časové pásma ustanoví podľa § 5 ods. 2 zákona o cestovných náhradách za splnenia podmienok ustanovených v § 8 citovaného zákona opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a to uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
V zmysle mechanizmu zvyšovania súm stravného, ktorý je ustanovený v § 8 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, v mesiaci jún 2012 dosiahol mesačný kumulovaný index cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní v Slovenskej republike hodnotu 105,2 %, čo je oproti základni o 5,2 boda viac. Na základe štatistických údajov za mesiac jún 2012, bola teda splnená podmienka na zvýšenie súm stravného, a to konkrétne na zvýšenie súm stravného pre jednotlivé časové pásma o 5,2 %. Vo väzbe na vyššie uvedené bolo vydané opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 248/2012 Z. z. o sumách stravného.

Účinnosť opatrenia MPSVR SR č. 248/2012 Z. z. o sumách stravného
Pri aplikácii opatrenia MPSVR SR č. 248/2012 Z. z. o sumách stravného vznikol v praxi opätovne problém posúdenia skutočnosti, od kedy je opatrenie účinné/platné a od kedy vzniká nárok zamestnanca na upravené sumy stravného.
Podľa § 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov všeobecne záväzné právne predpisy, medzi ktoré patrí aj opatrenie, nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v Zbierke zákonov. Podľa § 3 ods. 2 predmetného zákona všeobecne záväzné právne predpisy nadobúdajú účinnosť pätnástym dňom po ich vyhlásení v Zbierke zákonov, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Ak je to odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom, môže sa v právnom predpise výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Uvedené sa vzťahuje aj na opatrenie MPSVR SR č. 248/2012 Z. z. o sumách stravného, ktoré nadobudlo účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov slovenskej republiky, t. j. 24. augusta 2012.

Nárok zamestnanca na zvýšené sumy stravného
Pre posúdenie nároku zamestnanca na zvýšené sumy stravného treba ale postupovať podľa 8 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, podľa ktorého upravené sumy náhrad patria zamestnancovi od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. V prípade opatrenia MPSVR SR č. 248/2012 Z. z. o sumách stravného vo väzbe na vyššie uvedené, nárok na upravené sumy má zamestnanec od 1. septembra 2012. Pre posúdenie nároku zamestnanca na zvýšené sumy stravného treba ale postupovať podľa 8 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, podľa ktorého upravené sumy náhrad patria zamestnancovi od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli zverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. V prípade opatrenia MPSVR SR č. 248/2012 Z. z. o sumách stravného vo väzbe na vyššie uvedené, nárok na zvýšené sumy má zamestnanec od 1. septembra 2012.

Zvýšenie súm stravného a vplyv na pracovné cesty
Opatrením MPSVR SR č. 248/2012 Z. z. o sumách stravného sa sumy stravného pre tuzemské pracovné cesty zvýšili nasledovne:
  • pre časové pásmo 5 hodín až 12 hodín trvania pracovnej cesty z 3,80 € na 4,00 €,
  • pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín trvania pracovnej cesty z 5,70 € na 6,00 €,
  • pre časové pásmo nad 12 hodín trvania pracovnej cesty z 8,80 € na 9,30 €.
Zvýšením súm stravného pre jednotlivé časové pásma sa vo väzbe na ustanovenie § 5 ods. 6 zákona o cestovných náhradách zvýšila aj nominálna miera krátenia za čiastočne bezplatne zabezpečené stravovanie na tuzemskej pracovnej ceste.
Ak má zamestnanec na tuzemskej pracovnej ceste preukázateľne zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne (napr. len obed, len večeru, len raňajky, len raňajky a obed, len raňajky a večeru, len obed a večeru), zamestnávateľ stravné v sume podľa času trvania pracovnej cesty zamestnancovi za kalendárny deň kráti; miera krátenia je 25 % za bezplatne zabezpečené raňajky, 40 % za bezplatne zabezpečený obed a 35 % za bezplatne zabezpečenú večeru. Stravné, na ktoré má zamestnanec nárok za kalendárny deň sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu (menovitú hodnotu), ktorá sa vypočíta zo stravného, ktoré je ustanovené pre časové pásmo nad 18 hodín, alebo z najvyššie dohodnutej sumy stravného podľa § 5 ods. 5 zákona o cestovných náhradách.
Na základe vyššie uvedeného sa zvýšila nominálna miera krátenia za bezplatne zabezpečené stravovanie nasledovne:
  • za bezplatne zabezpečené raňajky z 2,20 € na 2,325 € (25 % z 9,30 €),
  • za bez­platne zabezpečený obed z 3,52 € na 3,720 € (40 % z 9,30 €),
  • za bezplatne zabezpečenú večeru z 3,08 € na 3,255 € (35 % z 9,30 €).
Vo väzbe na vypočítanú nominálnu (menovitú) mieru krátenia stravného za bezplatne poskytnuté raňajky, bezplatne poskytnutý obed a za bezplatne poskytnutú večeru je potrebné upozorniť na to, že sa nezaokrúhľuje vypočítaná nominálna (menovitá) miera krátenia, ale podľa § 5 ods. 10 zákona o cestovných náhradách sa zaokrúhľuje až vypočítané, určené stravné, a to na najbližší eurocent nahor. Týmto spôsobom sa zaokrúhľuje stravné za každý kalendárny deň samostatne, nezaokrúhľuje sa stravné za pracovnú cestu ako celok.
Určené stravné = nárok na stravné pre dané časové pásmo v rámci kalendárneho dňa – vypočítaná miera krátenia za bezplatne zabezpečené jedlo (raňajky, obed, večera) bez zaokrúhlenia.

Zvýšenie sumy stravného v časovom pásme 5 až 12 hodín a vplyv na § 152 Zákonníka práce
Zvýšenie súm stravného pri tuzemských pracovných cestách vyvoláva určité problémy a nejasnosti v praxi aj pri aplikácii ustanovenia § 152 Zákonníka práce.
V súvislosti so zmenou sumy stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín pre tuzemské pracovné cesty sa objavujú nesprávne informácie týkajúce sa stravovania zamestnancov. Spôsobuje to mylná interpretácia dopadu zvýšenia stravného na nároky zamestnancov v oblasti stravovania.
Veľmi bežný spôsob poskytovania stravovania zamestnancov, pokiaľ ho zamestnávateľ nedokáže sám zabezpečiť, je zabezpečenie stravovania formou stravovacích poukážok (tzv. gastrolístkov). Práve v súvislosti so stravovacími poukážkami vzniká v praxi mylná informácia, že hodnota stravovacej poukážky sa musí v súvislosti so zvýšením sumy stravného automaticky zvýšiť na 4,00 €. Táto informácia nie je presná a pre stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok stále platí, že sa zvýšila len
  • minimálna hodnota stravovacej poukážky z 2,85 € na 3,00 €,
  • horná hranica príspevku na stravovanie ustanovená v § 152 ods. 3 Zákonníka práce z 2,09 € na 2,20 €.

Zvýšenie sumy stravného v časovom pásme 5 až 12 hodín zvýšilo
1. Sumu maximálnej hranice príspevku na stravovanie z doterajších 2,09 € na 2,20 € na jedno hlavné jedlo.
Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľ prispieva na stravovanie vo výške najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o cestovných náhradách. Predmetným ustanovením sa vymedzuje rozsah príspevku zamestnávateľa z jeho nákladov na stravovanie zamestnancov formou rozpätia v percentách zo základu. Príspevok zamestnávateľa môže predstavovať akúkoľvek sumu v rámci rozpätia, ktoré tvorí 55 % ceny jedného hlavného jedla a 55 % sumy stravného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín.
Od 1. septembra 2012 má zamestnanec nárok na stravné v časovom pásme 5 hodín až 12 hodín trvania pracovnej cesty (ďalej „suma stravného“) v sume 4,00 €.
Zamestnávateľ je povinný prispievať zamestnancovi na stravovanie minimálne vo výške 55 % ceny jedla, môže sa však rozhodnúť prispievať na stravovanie aj vo vyššej sume, najviac však do výšky 55 % sumy stravného, t. j. maximálne v sume 2,20 € (55 % zo sumy stravného 4,00 €).
Ak cena jedla, ktoré zamestnávateľ podáva vo vlastnom stravovacom zariadení predstavuje napr. sumu 2,32 €, zamestnávateľ musí zamestnancovi prispievať na stravovanie minimálne v sume 1,28 € (55 % z ceny jedla, t.j. 55 % 2,32 € = 1,276 € = 1,28 €), pričom maximálna suma príspevku je 2,20 € (55 % zo sumy stravného 4,00 €); zamestnávateľ osobitne prispieva na stravovanie aj zo sociálneho fondu. Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť o výške príspevku v rámci tohto rozpätia, čo v praxi znamená, že zamestnancovi môže prispievať na stravovanie v sume vyššej ako je 55 % ceny jedla (t. j. viac ako 1,28 €) a zamestnanec nemusí prispievať na stravovanie sumou vo výške 45 % ceny jedla, ale nižšou sumou. Suma, ktorou prispieva zamestnávateľ na stravovanie zamestnancovi v rámci rozpätia 1,28 € až 2,20 € je výdavkom zamestnávateľa.
Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravovaciu poukážku v hodnote napr. 3,30 €, musí zamestnancovi prispievať na stravovanie sumou minimálne 1,82 € (55 % z ceny jedla 3,30 € = 1,815 € = 1,82 €), pričom maximálna suma príspevku môže byť 2,20 € (55 % zo sumy stravného 4,00 €); zamestnávateľ osobitne prispieva na stravovanie aj zo sociálneho fondu. Suma, ktorou prispieva zamestnávateľ na stravovanie zamestnancovi v rámci rozpätia 1,82 € až 2,20 € je výdavkom zamestnávateľa.
Ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie aj po úprave súm stravného vo výške, ktorú poskytoval pred zvýšením súm stravného, ktorá je ale stále v rozpätí od 55 % ceny jedla (minimálna výška príspevku) do 55 % sumy stravného (maximálna výška príspevku), nemusí pristúpiť k zvýšeniu príspevku na stravovanie. Ak napr. zamestnávateľ poskytoval pred zvýšením sumy stravného zamestnancovi jedlo, ktorého cena bola v hodnote 2,50 € a prispieval naň sumou 2,09 €, t. j. maximálnou sumou (55 % z 3,80 € – opatrenie MPSVR SR č. 533/2010 Z. z. o sumách stravného), po zvýšení sumy stravného z 3,80 € na 4,00 € nemusí pristúpiť k úprave príspevku na stravovanie z dôvodu, že stále prispieva na stravovanie v rozpätí ustanovenom v 152 ods. 3 Zákonníka práce (minimálna suma príspevku je v tomto prípade 1,38 € (55 % z ceny jedla, t. j. 55 % zo sumy 2,50 € = 1,375 € = 1,38 €) a maximálna suma príspevku je 2,20 € (55 % zo sumy stravného 4,00 €).

2. Minimálnu hodnotu stravovacej poukážky (tzv. gastrolístka) z doterajších na 2,85 € na 3,00 €, za ktorú si má zamestnanec zakúpiť jedno hlavné jedlo.
Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedného hlavného jedla podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce rozumie hodnota, vyznačená na stravovacej poukážke, pričom hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o cestovných náhradách.
Od 1. septembra 2012 má zamestnanec nárok na stravné v časovom pásme 5 hodín až 12 hodín trvania pracovnej cesty v sume 4,00 €, z čoho vyplýva, že minimálna hodnota stravovacej poukážky je 3,00 € (75 % zo sumy stravného 4,00 € = 3,00 €).
Ak zamestnávateľ poskytoval zamestnancovi stravovaciu poukážku v minimálnej hodnote 2,85 €, od 1. septembra 2012 musí poskytovať stravovaciu poukážku minimálne v hodnote 3,00 € na zabezpečenie si jedného teplého hlavného jedla, pričom musí na stravovanie zamestnancovi prispievať sumou minimálne 1,65 € (55 % zo sumy 3,00 €), pričom maximálna suma príspevku môže byť 2,20 € (55 % zo sumy stravného 4,00 €); zamestnávateľ osobitne prispieva na stravovanie aj zo sociálneho fondu. Suma, ktorou prispieva zamestnávateľ na stravovanie zamestnancovi v rámci rozpätia 1,65 € až 2,20 € je výdavkom zamestnávateľa.
Záver
Ak by zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravovaciu poukážku napr. v hodnote 5,00 €, zamestnancovi môže na stravovanie prispievať len v sume 2,20 €, z dôvodu, že minimálna výška príspevku 2,75 € (55 % ceny jedla, t. j. 55 % z 5,00 € = 2,75 €) je vyššia ako maximálna výška príspevku 2,20 € (55 % zo sumy stravného 4,00 € = 2,20 €).
Ing. Ľuboslava Minková

(Viac si nielen o tejto téme prečítate v mesačníku VS 11/2012)

 

  
 
ČITATELIA SA PÝTAJÚ,ODBORNÍCI ODPOVEDAJÚ

 
NÁROK NA STRAVNÉ

Zamestnanec vykonal pracovnú cestu od 25. augusta 2012 do 5. septembra 2012.
Podľa ktorého opatrenia MPSVR SR má zamestnanec za túto pracovnú cestu nárok na stravné? Môže zamestnávateľ poskytnúť stravné podľa opatrenia, ktoré platilo v čase, kedy sa pracovná cesta začala?
Za časť pracovnej cesty, ktorá trvala v mesiaci august, t. j. za dni od 25. augusta 2012 do 31. augusta 2012 vrátane zamestnávateľ poskytne zamestnancovi stravné podľa opatrenia č. 533/2010 Z. z. o sumách stravného. od 1. septembra 2012 má zamestnanec podľa § 8 ods. 1 zákona o cestovných náhradách nárok na stravné podľa opatrenia č. 248/2012 Z. z. o sumách stravného. Nesprávny by bol postup, keby zamestnávateľ za celú pracovnú cestu poskytol stravné iba podľa opatrenia, ktoré platilo čase nástupu na pracovnú cestu, t. j. iba podľa opatrenia č. 533/2010 Z. z. o sumách stravného.

TROJDŇOVÁ PRACOVNÁ CESTA

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na trojdňovú pracovnú cestu, pričom prvý deň pracovná cesta trvala v časovom pásme 5 až 12 hodín (nárok na stravné 4,00 eura), druhý deň v časovom pásme nad 18 hodín (nárok na stravné 9,30 eura) a tretí deň v časovom pásme nad 12 do 18 hodín (nárok na stravné 6,00 eura). Zamestnanec mal zabezpečené bezplatné stravovanie:
1. deň – večera,
2. deň – raňajky, obed, večera,
3. deň – raňajky, obed.
Aké stravné pripadne zamestnancovi?
1. deň
Zamestnanec mal nárok na stravné v sume 4,00 €, ktoré mu zamestnávateľ na základe § 5 ods. 6 zákona o cestovný náhradách kráti o: 
  • 35 % za poskytnutú večeru, t. j. o 3,255 € (9,30 € x 35 %); miera krátenia sa vypočíta zo stravného nad 18 hodín trvania pracovnej cesty, t. j. zo sumy 9,30 €.
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi stravné v sume rozdielu medzi nárokovým stravným a mierou krátenia za bezplatne poskytnutú večeru, ktoré v prípade potreby zaokrúhli na najbližší eurocent nahor, t. j. poskytne mu stravné v sume 0,75 € (4,00 € – 3,255 = 0,745 €).
2. deň
Zamestnanec mal nárok na stravné v sume 9,30 €. Vzhľadom na to, že mal zabezpečené bezplatné stravovanie v celkom rozsahu, zamestnávateľ mu na základe § 5 ods. 6 stravné v peňažnom plnení neposkytne.
3. deň
Zamestnanec mal nárok na stravné v sume 6,00 €, ktoré mu zamestnávateľ na základe § 5 ods. 6 zákona o cestovných náhradách kráti o:
  • 25 % za bezplatne zabezpečené raňajky, t. j. o 2,325 € (9,30 x 25 %); miera krátenia sa vypočíta zo stravného nad 18 hodín trvania pracovnej cesty t. j. zo sumy 9,30 €,
  • 40 % za bezplatne zabezpečený obed, t. j. 3,720 € (9,30 € x 40 %); miera krátenia sa vypočíta zo stravného nad 18 hodín trvania pracovnej cesty, t. j. zo sumy 9,30 €.
Zamestnávateľ v tomto prípade neposkytne zamestnancovi stravné v peňažnom plnení z dôvodu, že miera krátenia za bezplatne poskytnuté raňajky a obed, t. j. miera krátenia 6,045 € (2,325 € + 3,720 € = 6,045 €) je vyššia ako nárokové stravné v peňažnom plnení pre časové pásmo nad 12 do 18 hodín, t. j. je vyššia ako suma stravného 6,00 €.

NIŽŠIE SUMY STRAVNÉHO

Zamestnanec vykonávajúci kontrolnú činnosť – ide o zamestnanca, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, sa dohodol so zamestnávateľom v pracovnej zmluve na nižších sumách stravného o 15 % oproti zákonom ustanovenej sume.
Ako bude vypočítané stravné v uvedenom prípade?
Zamestnanec má nárok na stravné v jednotlivých časových pásmach na základe dohody v pracovnej zmluve v týchto sumách (opatrenie MPSVR SR č. 248/2012 Z. z.):
  • pri pracovnej ceste, ktorá trvá 5 až 12 hodín, v sume 3,40 € (4,00 € – 15 % = 3,40 €),
  • pri pracovnej ceste, ktorá trvá viac ako 12 hodín, najviac 18 hodín, v sume 5,10 € (6,00 € – 15 % = 5,10 €),
  • pri pracovnej ceste nad 18 hodín v sume 7,91 € (9,30 € – 15 % = 7,905 = 7,91 €).
Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na dvojdňovú pracovnú cestu, pričom prvý deň pracovná cesta trvala v časovom pásme 5 až 12 hodín (nárok na stravné 3,40 €) a druhý deň trvala v časovom pásme nad 18 hodín (nárok na stravné 7,91 €). Zamestnanec mal čiastočne zabezpečené stravovanie:
  • 1. deň – večeru
  • 2. deň – raňajky, obed.
1. deň
Zamestnanec mal nárok na stravné v sume 3,40 €, ktoré mu zamestnávateľ na základe § 5 ods. 6 zákona o cestovných náhradách kráti o: 
  • 35 % za poskytnutú večeru, t. j. o 2,7685 € (7,91 € x 35 %); miera krátenia sa vypočíta z najvyššej dohodnutej sumy stravného (§ 5 ods. 5), t. j. zo sumy 7,91 €.
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi stravné v sume rozdielu medzi nárokovým stravným a mierou krátenia za bezplatne poskytnutú večeru, ktorú zaokrúhli na najbližší eurocent nahor, t. j. poskytne mu stravné v sume 0,64 € (3,40 € – 2,7685 € = 0,6315 € = 0,64 €).
2. deň
Zamestnanec mal nárok na stravné vo výške 7,91 €, ktoré mu zamestnávateľ na základe § 5 ods. 6 zákona o cestovných náhradách kráti o:
  • 25 % za bezplatne zabezpečené raňajky, t. j. o 1,9775 € (7,91 € x 25 %); miera krátenia sa vypočíta z najvyššej dohodnutej sumy stravného (§ 5 ods. 5), t. j. zo sumy 7,91 €,
  • 40 % za bezplatne zabezpečený obed, t. j. o 3,164 € (7,91 € x 40 %); miera krátenia sa vypočíta z najvyššej dohodnutej sumy stravného (§ 5 ods. 5), t. j. zo sumy 7,91 €.
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi stravné v sume rozdielu medzi nárokovým stravným a mierou krátenia za bezplatne poskytnuté raňajky a obed, ktorú zaokrúhli na najbližší eurocent nahor, t. j. poskytne mu stravné v sume 2,77 € (7,91 € – 1,9775 € – 3,164 € = 2,7685 € = 2,77 €).

VÝKON PRÁCE MIMO PRACOVISKA

Zamestnanca zamestnávateľ vyslal na výkon práce mimo pravidelného pracoviska v čase od 14:00 hod. do 02:00 hod. nasledujúceho dňa.
Na akú výšku stravného má zamestnanec nárok?
V tomto prípade teda ide o dvojdňovú pracovnú cestu, v celkovom rozsahu 12 hodín. V prvý deň trval výkon práce od 14:00 do 00:00, čiže desať hodín. Za tento čas zamestnancovi prináleží stravné zo zákona vo výške podľa časového pásma 5-12 hodín. Za druhý deň pracovnej cesty sa považuje výkon práce v čase od 00:00 do 02:00. Keďže ide o pracovnú cestu kratšiu ako 5 hodín, zamestnanec za tento časový úsek pracovnej cesty nemá nárok na stravné. Fakultatívne mu zamestnávateľ môže stravné poskytnúť a to až do sumy 4 €.

(viac riešení problémov nielen k tejto téme nájdete v mesačníku PaM, VS )

 

  
 
P6 AKTUAL
Čiastka 77/2012
-/2012 Redakčné oznámenie o oprave chyby v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 295/2012 Z. z.
313/2012 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony
314/2012 Zákon o pravidelnej kontrole vykurovacích systémov a klimatizačných systémov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
315/2012 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
316/2012 Oznámenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 17. septembra 2010 č. 12422/2010-OL, ktorým sa ustanovujú minimálne štandardy pre špecializačné študijné programy, minimálne štandardy pre certifikačné študijné programy a minimálne štandardy pre študijné programy sústavného vzdelávania a ich štruktúra v znení neskorších predpisov

Čiastka 78/2012
317/2012 Zákon o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov
318/2012 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší
319/2012 Zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
320/2012 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností

Čiastka 79/2012
-/2012 Redakčné oznámenie o oprave chyby vo vyhláške Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 227/2012 Z. z.

Čiastka 80/2012
321/2012 Zákon o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov
322/2012 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 735/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú minimálne normy ochrany ošípaných v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 325/2003 Z. z.
323/2012 Vyhláška Národného bezpečnostného úradu, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 131/2009 Z. z. o formáte, obsahu a správe certifikátov a kvalifikovaných certifikátov a formáte, periodicite a spôsobe vydávania zoznamu zrušených kvalifikovaných certifikátov (o certifikátoch a kvalifikovaných certifikátoch)

Čiastka 81/2012
324/2012 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
325/2012 Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
326/2012 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2013
327/2012 Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov
  
 


ŠKOLENIE, VZDELÁVANIE

 
PREČO SA OPLATÍ INVESTOVAŤ DO ROZVOJA ZAMESTNANCOV?
Každý rok míňajú podniky mnoho finančných prostriedkov na nábor a fluktuáciu zamestnancov. Strata talentovaných ľudí podniky výrazne poškodzuje, navyše, tie často nemajú veľkú snahu si svojich zamestnancov udržať. Existujú výskumy, ktoré dokázali jasné prepojenia medzi interným rozvojom zamestnancov a zvýšenou rentabilitou predaja, majetku a akcií. Stačí len správne identifikovať potenciál vašich zamestnancov a v týchto oblastiach uplatniť adekvátne metódy na ich rozvoj.

VZDELÁVANIE A ROZVOJ ZAMESTNANCOV – INVESTÍCIA ALEBO NÁKLAD ? Vzdelávanie a rozvoj talentov v podniku možno chápať dvoma spôsobmi. V tom pozitívnejšom pohľade je vnímaný ako konkurenčná stratégia. V opačnom prípade je podnikmi chápaný ako nákladová položka a personalisti musia prácne argumentovať za presadenie zvýšenia rozpočtu na jeho realizáciu. „Firmy sa vzdelávaniu zbytočne bránia“, tvrdia odborníci v personálno-poradenskej spoločnosti Trenkwalder a poradensko-vzdelávacej spoločnosti Excellent Training. Pravdou je, že firmy svojich ľudí ďalej nevzdelávajú aj zo strachu, že môžu o niekoľko mesiacov odísť ku konkurencii a investícia by tak bola zbytočná. Iní sa zase odvolávajú na nízku efektivitu tréningov, v ktorých zamestnanci vidia skôr deň voľna než príležitosť na rozvoj. Závery z národného prieskumu zamestnávateľov v USA ukazujú, že nárast v rozvoji zamestnancov o 10 % má za následok nárast zisku v priemere o 8,6 %. Súčasne, prírastok na hodnote technologických zariadení o 10 % zvyšuje produktivitu iba o 3,4 %. V mnohých podnikoch je rozvoj zamestnancov súčasťou firemnej kultúry a dlhodobo predstavuje súčasť personálnej politiky, pretože vedia, že túto investíciu je výhodné komunikovať aj externe. Krok po kroku si tak tvoríte meno, ktoré sa zapisuje aj do podvedomia budúcej pracovnej sily. Investícia do ľudí by mala byť preto jednoznačne vnímaná ako návratná investícia.

NAJOBĽÚBENEJŠIE METÓDY ROZVOJA – personalisti často predpokladajú, že ich organizácia je schopná efektívne identifikovať, ktorí zamestnanci potrebujú zlepšiť kompetencie, no nemajú už žiadne štruktúrované vzdelávacie programy, ktoré im pomôžu to dosiahnuť. Väčšina profesionálov sa spolieha na všeobecné, bližšie nešpecifikované programy namiesto formálnych vzdelávacích programov, ako sú profesijné poradenstvá či plánovanie nástupníctva, ktoré sa zameriavajú na jednotlivca. Samotní zamestnanci za najefektívnejšie metódy pre svoje učenie považujú učenie sa pri práci a koučing. Tí sa v otázke obľúbenosti nezhodujú s organizáciami, ktoré v posledných rokoch začali uprednostňovať e-learning, hlavne pre jeho nízku nákladovú náročnosť. I napriek jeho všeobecne nižšej obľúbenosti u zamestnancov môže e-learning vo vašom podniku fungovať. Len je potrebné zvážiť, či je pre vaše podmienky vhodný. Ak disponujete zamestnancami, ktorí sú počítačovo dostatočne zruční a sú schopní učiť sa samostatne, môže byť pre vás e-learning vhodnou voľbou. Nevyhýbajte sa zmenám v zabehnutom systéme vzdelávania, aktualizujte a prispôsobujte ho vašim momentálnym potrebám. Majte pri tom na pamäti, že rozvojové systémy fungujú len vtedy, ak reflektujú aktuálne potreby vašich zamestnancov.

ŠKOLENIE NIE JE ZARUČENÝM VÝCHODISKOM ZO STAGNÁCIE – podniky sa najčastejšie rozhodnú pre nový vzdelávací program vtedy, keď ich úspešnosť začne klesať. Prvou reakciou zvyčajne býva naplánovanie ďalších školení. Neplatí však, že preškolenie je vždy najvhodnejšie riešenie, ktoré dokáže nepriaznivú situáciu zvrátiť. Dôsledkom býva zaujatie negatívneho postoja organizácie aj účastníkov voči vzdelávaniu a rozvojovým potrebám zamestnancov. Ďalšou málo uvedomovanou skutočnosťou sú podmienky, za ktorých môže dôjsť k transferu nových vedomostí a zručností do každodenného správania. Nedôjde ku nemu v prípade, ak zamestnanci nevyužívajú nové vedomosti a nadobudnuté zručnosti vo svojej každodennej práci. Pritom viaceré prieskumy uskutočnené vo svete uvádzajú, že iba malé percento novozískaných poznatkov a zručností sa aj skutočne začne využívať. Medzi ďalšie faktory patrí priaznivá klíma v organizácii, ktorá podporuje skúšanie nových postupov a aplikáciu poznatkov do praktickej činnosti, ale aj samotný postoj manažérov, ktorí netrestajú chyby v procese zaúčania a disponujú dostatočnými interpersonálnymi zručnosťami a profesionálnou vyspelosťou na to, aby vytvárali prostredie podpory a pochopenia. Ak sa chcete posunúť dopredu, rozhodnutie vzdelávať svojich zamestnancov je často aj logickým vyústením rastu podniku. Začnite najskôr s jednorazovými tréningami a následne si vybudujte systém kontinuálneho personálneho rozvoja. Nezabúdajte, že vzdelávanie je aj forma motivácie. Možnosť hlbšieho rozvíjania vedomosti a znalostí vnímajú zamestnanci vo väčšine prípadov veľmi pozitívne.

ROZVOJ ZAMESTNANCOV ZNIŽUJE MIERU FLUKTUÁCIE V PODNIKOCH – tvrdia to rôzne sociologické a psychologické výskumy, ktoré uvádzajú, že práve možnosti na rozvoj a rast tvoria jeden z troch najsilnejších faktorov pri znižovaní fluktuácie v podniku. Napr. pri úrovni priemernej fluktuácie 42,5 % vo Veľkej Británii, 46 % firiem si vyberá práve zvyšovanie možností vzdelávania a rozvoja zamestnancov za hlavnú metódu v boji proti fluktuácii. V štúdii Inštitútu riadenia ľudských zdrojov (CIPD) z roku 2007 sa uvádza, že 41 % bývalých zamestnancov britských firiem uviedlo ako dôvod odchodu z organizácie nedostatok príležitostí na kariérny, profesionálny a osobný rast. Až 87 % nadnárodných firiem tvrdí, že ich najzávažnejším problémom a prekážkou v dosahovaní podnikových cieľov je neschopnosť získať správnych a kvalifikovaných ľudí do svojej organizácie. Napr. v Británii sú náklady na nábor jedného človeka 5 800 GBP. Tieto čísla vypovedajú o tom, že najšetrnejšou metódou dosadenia správneho človeka na konkrétne pracovné miesto je interný nábor, resp. dosadzovanie talentov zvnútra podniku. Tomu však musí predchádzať intenzívny rozvoj zamestnancov, s ktorými sa ráta pre ďalší postup. V roku 2006 Management Centre Europe zverejnilo v médiách tlačovú správu, podľa ktorej podniky globálne vynaložia ročne viac prostriedkov na nákup toaletného papiera než na vzdelávanie riadiacich pracovníkov. Preto je na mieste položiť si otázku, či firmy skutočne hospodária so svojimi firemnými prostriedkami rozumne. Niet divu, že podľa prieskumu, ktorý uskutočnila American Management Association (AMA), otázky rozvoja zamestnancov boli na najvyššej dôležitosti pre zamestnancov. Eric Rolfe Greenberg, riaditeľ AMA Management Studies hovorí: „Investície do budúcnosti zamestnancov sú dôležitejšie ako uhradenie odstupného. Programy, ktoré zlepšujú pracovné zručnosti a budúci kariérny postup sú považované za obzvlášť účinné“. Iné prieskumy po celom svete tiež uvádzajú, ako a prečo rozvoj zamestnancov zvyšuje udržateľnosť zamestnancov. Podľa štúdie, ktorú uskutočnila American Society for Training & Development (Americká spoločnosť pre vzdelávanie a rozvoj), popredné organizácie vo vzdelávaní na pracovisku vzdelávajú asi 86 % svojich zamestnancov, zatiaľ čo bežné podniky vzdelávajú len 74 % svojich ľudí. Organizácie vedia, že spokojnosť ich zamestnancov s prácou, ktorú vykonávajú, a ich aktívne zapájanie do pracovného procesu sú dôležité pre ich dlhodobú udržateľnosť. Ako je zrejmé, v tejto dobe sa stal rozvoj zamestnancov jednou z najžiadanejších zamestnaneckých výhod. Najmä u mladších uchádzačov majú príležitosti pre osobný rast a profesijný rozvoj veľmi vysokú dôležitosť.

SPOKOJNOSŤ ZAMESTNANCOV PRIAMO SÚVISÍ S MOŽNOSŤAMI ICH ROZVOJA. V dnešnom rýchlo sa meniacom ekonomickom prostredí zamestnávatelia vedia, že získanie zamestnancov pre svoj podnikateľský zámer a ich zapojenie do dosahovania podnikových cieľov im pomôže uspieť v silnom konkurenčnom prostredí. Príležitosti profesijného rozvoja (napr. účasť na školení alebo konferenciách, získavanie certifikátov a pod.) sú určené na rozvoj alebo posilnenie zručností a vedomostí zamestnancov tak, aby mohli používať tieto informácie vo svojich súčasných pozíciách, dosahovať ich profesijné a osobné ciele, a budovať si kariéru pre budúce pracovných miesto.
Spoločnosti s vysokou fluktuáciou riskujú nízku produktivitu. Štúdia nezávislej Gallupovej organizácie ukázala, že zamestnanci, ktorí majú nadpriemerne pozitívny postoj k svojej práci, vytvárajú o 38 % vyššie hodnotenie spokojnosti zákazníkov, o 22 % vyššiu produktivitu a o 27 % vyššie zisky pre svoje firmy. Ak vezmete do úvahy vyššie uvedené čísla, je pochopiteľné, že v záujme dosahovania úspechu v konkurenčnom prostredí sú firmy ochotné čeliť zvýšenému tlaku na vytvorenie atraktívnych miest pre prácu.

VZDELÁVANIE MUSÍTE PREDOVŠETKÝM DÔKLADNE NA PLÁNOVAŤ. Vypracovaniu dlhodobého, ale i kratšieho projektu na rozvoj zamestnancov organizácie by malo predchádzať dôsledné zváženie potreby a smeru vzdelávania. Aby ste sa mohli začať orientovať na vytvorenie programu vzdelávania, musíte najskôr zvážiť všetky dôvody zníženej výkonnosti a špecifikovať, čo do programu zaradiť. Dôležité je prepojenie na celý personálny manažment, ktorý v sebe zahŕňa i výber, rozmiestnenie, zaškolenie, hodnotenie a motiváciu zamestnancov. Táto plánovacia činnosť pred začatím a pri implementácii rozvojového programu má vysokú dôležitosť. Ak je dôsledne vykonaná, zamestnanec príde na tréning už s jasnou predstavou, čo chce dosiahnuť a kde chce informácie využiť. Následne si svoje potreby aj cielene sleduje počas tréningu.
Vysoké náklady na vzdelávanie vedú podniky k tomu, že prísnejšie posudzujú zaradenie jednotlivých vzdelávacích programov do svojich vzdelávacích systémov a hľadajú aj optimálne nástroje na ich vyhodnocovanie. Obľúbenou metódou zisťovania potrieb vo vzdelávaní a rozvoja je štruktúrované hodnotenie výkonu zamestnancov. Ďalšími často využívanými metódami sú spätná väzba manažérov, sebareflexia zamestnancov a testy ohodnotenia zručností. V nadnárodných firmách sa zase najčastejšie používa 360 stupňová spätná väzba, ktorá je najobjektívnejšou cestou, keďže ide o kombináciu viacerých vyššie spomenutých. V praxi sa ukázalo, že čím jednoduchšie rozvojové nástroje prepojené s praxou podniky využívali, tým menej peňazí museli investovať a dosahovali vyššiu efektivitu.

MERANIE NÁVRATNOSTI INVESTÍCIÍ DO ĽUDSKÝCH ZDROJOV. Ak firma vynaloží nemalé prostriedky na rozvoj zamestnancov, je logické, že bude od toho očakávať určité výsledky. Pravdepodobne nebude chcieť investovať tam, kde jej to neprinesie jednoznačný a merateľný efekt. V prípade investícií do ľudí sa tieto obvykle premietajú do zvýšenej produktivity práce a dajú sa merať viacerými metódami. Kvalitné firemné vzdelávanie je značne nákladný proces. Nezahŕňa iba samotné náklady na konkrétny, kurz, seminár, konferenciu, ale premietajú sa do neho aj cestovné náklady, náklady na ubytovanie, neprítomnosť zamestnanca v práci atď. To vás však nesmie odrádzať od investovania do vzdelávania zamestnancov. Vo všeobecnosti sa za najobľúbenejšie metódy na vyhodnotenie vzdelávania (podobne, ako pri identifikovaní vzdelávacích potrieb) považujú štruktúrované hodnotenie výkonu zamestnancov a 360 stupňová spätná väzba. Jednoduchšou a často používanou metódou je štandardný dotazník spokojnosti. Ako vhodnejšie riešenie sa ale ukazuje preverenie praxou, pretože ak školenie neprinieslo zlepšenie práve tam, bolo zbytočné. Úplne najvhodnejšie pri hodnotení úspešnosti vzdelávania je použiť mix nástrojov, do ktorých patrí tiež meranie návratnosti investície ekonomickými metódami. Spôsoby získavania informácií k jednotlivým metódam sú rôzne: monitorovanie vzdelávacieho procesu, hodnotiace dotazníky zamerané na konkrétne podmienky, lektora alebo vzdelávací proces, testy získaných vedomostí, hodnotenie následného správania a výkonnosti absolventa a pod. Je dôležité, aby ste prestali vnímať zamestnancov ako náklad, ale skôr ako kapitál, ktorého správne investovanie sa vám raz určite vráti.
Záver
Hoci investície do nových technológií a rozvoja sú nevyhnutné, sú to predovšetkým ľudia, ktorí vďaka svojmu umu a nahromadeným skúsenostiam môžu tieto investície zhodnotiť. Ľudia sa preto stávajú najdôležitejším faktorom v organizáciách, snažiacich sa dosiahnuť a dlhodobo udržať konkurenčnú výhodu. Firmy s vysoko motivovanými pracovníkmi dosahujú trvalo lepšie výsledky ako konkurencia. Vzdelávanie samotné môže pomôcť v udržaní si kvalitných zamestnancov. No izolovane, bez celostnej stratégie udržania talentu vám len nepravdepodobne prinesie dlhodobejší efekt.
Ing. Jana Jarošová

 

  
 
CHYBIŤ ZNAMENÁ PLATIŤ

 
Október 2012
22. 10. - pondelok DPH predloženie žiadosti o registráciu pre DPH zdaniteľnou osobou, ktorej obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahol v septembri 2012 49 790 €
podanie súhrnného výkazu k DPH za september 2012 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne v prípade, ak hodnota tovarov v ňom uvádzaných presiahla v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku 100 000 €
podanie súhrnného výkazu k DPH za tretí štvrťrok 2012 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne v prípade, ak hodnota tovarov v ňom uvádzaných nepresiahla v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku 100 000 €
25. 10. – štvrtok DPH podanie daňového priznania k DPH za september 2012 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac)
podanie daňového priznania k DPH za tretí štvrťrok 2012 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok)
splatnosť DPH za september 2012 pre platiteľov s mesačnou daňovou povinnosťou
splatnosť DPH za tretí štvrťrok 2012 pre platiteľov so štvrťročnou daňovou povinnosťou
Spotrebné dane podanie daňového priznania a splatnosť spotrebnej dane z alkoholických nápojov, tabakových výrobkov, minerálneho oleja, elektriny, uhlia a zemného plynu za september 2012
31. 10. – streda Daň z príjmov podanie prehľadu o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil zamestnávateľ, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za september 2012
splatnosť mesačného preddavku na daň z príjmov fyzických a právnických osôb, ktoré mali v predchádzajúcom zdaňovacom období daň vyššiu ako 16 596,96 €
Daň z motorových vozidiel splatnosť 1/12 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel u jedného správcu dane, ak presahuje 8 292 €
Poistné písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného v septembri 2012, keď platiteľom poistného začína a prestáva byť štát
do výplatného termínu Poistné splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných poisťovní, splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za september 2012
do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru Daň z príjmov odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za september 2012
prevod finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za september 2012 na osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke
Do 30 dní Miestne dane oznámiť správcovi dane z nehnuteľností rozhodujúce skutočnosti pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľnosti ako aj zmenu týchto skutočností
vznik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel
zmenu skutočností rozhodujúcich na určenie dane z motorových vozidiel
Do konca nasledujúceho mesiaca Správa dane odo dňa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo začatia výkonu inej zárobkovej činnosti – registrovať sa u miestne príslušného správcu dane
oznámiť správcovi dane vykonávanie činnosti alebo poberanie príjmov podliehajúcich dani
oznámiť správcovi dane zrušenie činnosti daňového subjektu
oznámiť správcovi dane zriadenie stálej prevádzkarne

 

  
 
EKONOMIKA

 
Názov krajiny Názov meny Mena 10.10. 11.10. 12.10. 15.10. 16.10. 17.10. 18.10. 19.10. 22.10. 23.10. 24.10.
USA americký dolár USD 1,2889 1,2918 1,297 1,2971 1,3046 1,312 1,3118 1,3035 1,3063 1,3005 1,2942
Japonsko japonský jen JPY 100,94 101,26 101,7 102,1 102,94 103,23 104,01 103,27 104,27 103,84 103,33
Bulharsko lev BGN 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558
Česká republika česká koruna CZK 24,95 24,94 24,95 24,931 24,875 24,794 24,756 24,823 24,899 24,908 24,973
Dánsko dánska koruna DKK 7,4582 7,4588 7,4589 7,4591 7,4594 7,4592 7,4593 7,459 7,4588 7,4586 7,4592
V. Británia anglická libra GBP 0,80495 0,80525 0,8065 0,80745 0,8097 0,8115 0,8119 0,81275 0,8145 0,81365 0,8083
Maďarsko maďarský forint HUF 282,15 281,85 281,4 278,53 278,51 279 277,19 279,3 279,57 281,77 280,89
Litva litovský litas LTL 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528
Lotyšsko lotyšský lats LVL 0,6961 0,6961 0,6961 0,6962 0,6962 0,6962 0,6961 0,6963 0,6964 0,6963 0,6963
Poľsko poľský zlotý PLN 4,0825 4,091 4,0978 4,0868 4,092 4,1029 4,1027 4,107 4,1058 4,1342 4,1357
Rumunsko rumunský leu RON 4,571 4,5703 4,5648 4,574 4,5783 4,5777 4,5803 4,5833 4,577 4,5785 4,5765
Švédsko švédska koruna SEK 8,6068 8,6627 8,683 8,6591 8,6274 8,6587 8,5843 8,5717 8,5924 8,6174 8,6558
Švajciarsko švajčiarsky frank CHF 1,211 1,2087 1,2093 1,2091 1,2091 1,2106 1,2094 1,2085 1,2097 1,2098 1,21
Nórsko nórska koruna NOK 7,3985 7,3825 7,4005 7,41 7,391 7,396 7,377 7,384 7,3865 7,417 7,435
Chorvátsko chorvátska kuna HRK 7,492 7,5225 7,5223 7,5085 7,5148 7,5405 7,543 7,5425 7,5605 7,563 7,564
Rusko ruský rubeľ RUB 40,09 40,1155 40,2 40,1885 40,281 40,288 40,3022 40,1888 40,4252 40,615 40,625
Turecko turecká líra TRY 2,3375 2,3407 2,3437 2,3463 2,3585 2,3629 2,357 2,3445 2,3449 2,3437 2,3365
Austrália austrálsky dolár AUD 1,2574 1,2573 1,2654 1,2661 1,2693 1,269 1,2632 1,2586 1,2657 1,2662 1,2526
Brazília brazílsky real BRL 2,6199 2,6339 2,6428 2,6459 2,6534 2,6676 2,6631 2,644 2,6498 2,6373 2,6213
Kanada kanadský dolár CAD 1,2594 1,2645 1,2678 1,2682 1,287 1,2915 1,2843 1,2885 1,2987 1,2961 1,2807
Čína čínsky jüan CNY 8,121 8,1086 8,1267 8,1318 8,1728 8,2059 8,2006 8,1514 8,1705 8,1308 8,0858
Hongkong hongkongský dolár HKD 9,9922 10,0148 10,0541 10,054 10,1116 10,1704 10,1671 10,1029 10,1242 10,0791 10,0304
Indonézia indonézska rupia IDR 12385,19 12389,32 12438,76 12455,29 12515,85 12577,46 12599,42 12526,16 12552,67 12505,13 12437,74
India indická rupia INR 68,315 68,02 68,506 68,766 68,955 69,359 70,047 70,18 69,854 69,921 69,669
Južná Kórea juhokórejský won KRW 1436,57 1438,56 1441,35 1439,82 1443,9 1450,48 1448,93 1439,17 1441,87 1434,96 1428,48
Mexiko mexické peso MXN 16,5624 16,6904 16,6949 16,6288 16,6848 16,8231 16,7891 16,7871 16,8251 16,8471 16,7825
Malajzia malajzijský ringgit MYR 3,9623 3,9622 3,9658 3,9671 3,9789 3,9769 3,9843 3,9785 3,9868 3,9754 3,9619
Nový Zéland novozélandský dolár NZD 1,5732 1,5796 1,5815 1,5895 1,6023 1,6009 1,5983 1,591 1,5972 1,6002 1,5887
Filipíny filipínske peso PHP 53,47 53,548 53,744 53,71 53,896 53,896 54,078 53,921 53,982 53,792 53,613
Singapur singapurský dolár SGD 1,5833 1,5857 1,5834 1,5838 1,5928 1,5954 1,5972 1,5914 1,5962 1,5929 1,5832
Thajsko thajský baht THB 39,582 39,671 39,74 39,782 40,012 40,187 40,207 40,044 40,156 39,99 39,758
Južná Afrika juhoafrický rand ZAR 11,1516 11,2664 11,1779 11,3632 11,368 11,3669 11,3305 11,2411 11,2708 11,3724 11,3602
Izrael izraelský šekel ILS 4,9775 4,9776 4,9619 4,9512 4,9636 4,9809 4,99 4,9842 4,9871 4,9848 4,9917

 

  
 
NAJVIAC ČÍTANÉ TÉMY A PUBLIKÁCIE

 
Poradca č. 3/2013 (Poradca) mesačník nielen pre podnikateľov, zákony s komentármi, účtovníctvo, odvody, ekonomika, dane
  • Zákon o BOZP s komentárom
  • Zdanenie príjmov z predaja nehnuteľnosti

Dane, účtovníctvo – vzory a príklady (DÚVaP) č. 11/2012 – riešenie problematiky daní, účtovníctva a odvodov pomocou vzorov, prípadov, príkladov...
  • Pohľadávky z účtovného pohľadu
  • Zlúčenie, splynutie a rozdelenie obchodných spoločností

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO) č. 11/2012 – daňová, účtovná a mzdová problematika skĺbená s citáciami aktuálnych zákonov
  • Záložné právo a zádržné právo
  • Využívanie súkromného osobného automobilu u podnikajúcej FO a účtovanie v sústave JÚ

Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále (PaM) č. 11/2012 - problematika pracovného práva, miezd, BOZP, odvodov a citácie aktuálnych zákonov
  • Najdôležitejšie zmeny zákona o sociálnom poistení
  • Mzda a mzdové podmienky pri uzatvorení pracovného pomeru
  • Prerušenie povinného nemocenského poistenia

Verejná správa (VS) č. 11/2012 - informácie i rady a citácie zákonov z daňovej, účtovnej, legislatívnej oblasti
  • Odmeňovanie pracovníkov vo verejnom záujme
  • Spotrebná daň z alkoholu
  • Stravné pri tuzemských pracovných cestách

1000 riešení č. 11/2012 – problémy z ekonomickej, daňovej, účtovnej a mzdovej praxe a ich riešenia od odborníkov na tieto oblasti.
  • Zmeny v sociálnom a dôchodkovom sporení
  • Dane v praxi
  • Podvojné účtovníctvo
  • Jednoduché účtovníctvo
  • Zákonník práce

PRIPRAVUJEME

Poradca (Poradca), č. 4/2013 (XI/2012)
  • Postupy účtovania pre JÚ a PÚ – znenie zákona s komentárom

Dane, účtovníctvo – vzory a prípady (DÚVaP), č. 12/2012 (XI/2012)
  • Novela zákona o sociálnom poistení
  • Odpočítanie a vrátenie DPH

Verejná správa – (VS), č. 12/2012 (XI/2012)
  • Prijímanie detí do MŠ II
  • Metodický pokyn v školstve

Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 12/2012 (XI/2012)
  • Vymeriavacie základy SZČO po 1. 1. 2013
  • Ochrana osobných údajov
  • Platobná neschopnosť zamestnávateľov

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 12/2012 (XI/2012)
  • Zdanenie príjmov z prenájmu
  • Zostatková cena hmotného majetku

1 000 riešení, č.12/2012 (XI/2012)
  • Dane v praxi
  • Podvojné účtovníctvo
  • Jednoduché účtovníctvo
  • Zákonník práce

 

  
 
HORÚCE TÉMY

 

BALÍČEK BOZP
Posledná novela zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci priniesla podstatné zmeny. Mení ustanovenia v oblasti povinnosti zamestnávateľa, poskytovania rekondičných pobytov, overovania plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení. Tieto zmeny sa týkajú každého zamestnávateľa i zamestnanca.

Aktuálne o bezpečnosti práce – príspevok
mesačník PaM 6/2012, (A4, cca 80 str.)

Pracovné úrazy a choroby z povolania – riešenia problémov
mesačník DÚVAP 10/2012, (A5, cca 176 str.)

Zákon o BOZP s komentárom – úplné znenie zákona s komentárom
mesačník Poradca 3/2013, (A5, cca 224 str.)



BALÍČEK BOZP obsahuje:
PaM 6/2012 - príspevok + DÚVaP 10/2012 - príspevok + Poradca 3/2013 - úplné znenie zákona s komentárom.

Cena balíčka je 16,06 €.
Cena balíčka s 30 % zľavou je 11,20 €.
Ušetríte 4,86 €.

EXEKUČNÝ PORIADOK
Zákon v priebehu pár dní zaviedol do oblasti núteného výkonu rozhodnutí zásadné zmeny. Prvou zmenou je úprava exekučnej imunity štátu a postupu exekútora pri postihovaní majetku štátu a druhou je zavedenie povinných pojednávaní v exekučných veciach. Za akých okolností prebiehajú pojednávania a ako postupuje exekútor sa dozviete z našich príspevkov, ktoré vám ponúkame.

Novela exekučného poriadku – príspevok
mesačník Poradca 3/2013, (A5, 224 str.)

Exekučná imunita štátu – príspevok
mesačník VS 11/2012, (A4, 80 str.)

Exekučný poriadok – úplné znenie zákona
Aktualizácia II/2, (A5, 248 str.)



BALÍČEK EXEKUČNÝ PORIADOK obsahuje:
Poradca 3/2013 - príspevok + VS 11/2012 - príspevok + Aktualizácia II/2 - úplné znenie zákona.

Cena balíčka je 14,49 €.
Cena balíčka s 30 % zľavou je 9,80 €.
Ušetríte 4,69 €.

Ceny balíčkov sú konečné, vrátane DPH a distribučných nákladov.

Len do vypredania zásob.


Balíčky si môžete objednať telefonicky: 041 5652 871, 0915 033 300, faxom: 041 5652 659, e-mailom: abos@poradca.sk

RADI ODPOVIEME NA VAŠE OTÁZKY NA VŠETKÝCH UVEDENÝCH TELEFÓNNYCH ČÍSLACH V ČASE OD 9,00 – 15,00

Publikácie vydavateľstva si môžte objednať na internetovej stránke, alebo telefonicky na číslach uvedených v sekcii kontakty.

E-mailové noviny sú bezplatnou službou, ktorá je určena čitateľom (abonentom) vydavateľstva Poradca s.r.o., Žilina.
  • Tieto e-mailové noviny Vám boli doručené výlučne na základe žiadosti o zasielanie e-mailových novín.
  • Obsah novín je chránený autorskými právami. Zákazník je oprávnený používať príspevky novín len pre vlastné účely, nesmú býť bez súhlasu vydavateľstva Poradca s.r.o. upravované, ani rozširované!

 

  
 
KONTAKTY

 
Adresa:   E-mail:
ExiCon, s. r. o.
Martina Rázusa 1140
010 01 Žilina
Slovenská republika 		  objednavky@exicon.eu
 
IČO: 44853530
DIČ: 2022854900
IČ DPH: SK2022854900
  
   
 
Spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka číslo 51548/L.

 

  


V prípade, že ste si noviny osobne nevyžiadal(a), alebo si želáte ukončiť ich zasielanie na Vašu adresu, zašlite prosím správu
s predmetom NEPOSIELAŤ vrátane originálnej správy na adresu objednavky@exicon.eu, následne budete vyraden(á) z databázy príjemcov e-mailových novin.
Copyright (c) Exicon s.r.o., 2011
Untitled Page