ODPOČÍTATEĽNÉ NÁROKY FO OD ZÁKLADU DANE
V ZDAŇOVACOM OBDOBÍ 2019
Fyzické osoby, ktoré aktívne vykonávajú činnosť, či už v práci pre
zamestnávateľa alebo v rámci svojej podnikateľskej činnosti, majú nárok
na uplatnenie určitých odpočítateľných položiek a to
-
od základu
dane, čo je u fyzických osôb zväčša rozdiel medzi príjmami
a výdavkami, kde sú takýmito položkami nezdaniteľné časti základu dane a
-
od dane,
kde sú takýmito položkami daňový bonus na vyživované dieťa/deti
a daňový bonus na účelový úver na bývanie pre vybranú skupinu
fyzických osôb.
O aké nezdaniteľné časti základu dane ide?
Spôsob uplatnenia
a podmienky pre uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane je uvedený
v § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) a spôsob a podmienky pre
uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa/deti a účelový úver
na bývanie je upravený v § 33 a 33a ZDP.
Nezdaniteľné časti
základu dane daňovníka
Nezdaniteľné časti
základu dane daňovníka sú položkami, o ktoré je možné znížiť výlučne
základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov zo závislej činnosti
(§ 5 ZDP) alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6
ods. 1 a 2 ZDP) alebo ich úhrnu.
Ide
o nezdaniteľné časti základu dane
-
na daňovníka,
-
na manželku (manžela)
daňovníka,
-
na príspevky
na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z.
o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o DDS“) a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí
rovnakého alebo porovnateľného druhu (ďalej len „príspevky na DDS“),
-
na preukázateľne
zaplatené úhrady súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou
spojenými službami.
Sumy potrebné na výpočet NČZD za zdaňovacie obdobie 2019
|
platné
životné minimum
|
205,07
€
|
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2
ZDP]
|
19,2-násobok
platného životného minima
|
3 937,35
€
|
44,2-násobok
platného životného minima
|
9 064,094
€
|
100-násobok
platného životného minima
|
20 507,00
€
|
Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) [§ 11
ods. 3 ZDP]
|
19,2-násobok
platného životného minima
|
3 937,35
€
|
63,4-násobok
platného životného minima
|
13 001,438
€
|
176,8-násobok
platného životného minima
|
36 256,38
€
|
Nezdaniteľná časť základu dane - príspevok na doplnkové
dôchodkové sporenie [§ 11 ods. 10 ZDP]
|
v maximálnej
ročnej výške
|
180,00
€
|
Nezdaniteľná časť
základu dane na daňovníka
je uvedená
v § 11 ods. 2 ZDP, podľa ktorého, ak daňovník v príslušnom
zdaňovacom období dosiahne základ dane (čiastkový základ dane z príjmov
podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo z ich úhrnu),
ktorý
a) sa rovná
alebo je nižší ako 100-násobok sumy platného životného minima čo je pre
rok 2019 suma 20 507 eur, nezdaniteľná časť základu dane ročne
na daňovníka je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného
minima, čo je pre rok 2019 suma 3 937,35 eura,
b) je vyšší ako
100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne
na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného
životného minima, čo je pre rok 2019 suma 9 064,094 eura a jednej
štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť
základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.
Príklad
Základ dane
daňovníka = 15 454 eur
Nezdaniteľná časť
základu dane = 3 937,35 eura
Príklad
Základ dane =
24 000 eur
Nezdaniteľná časť
základu dane = 9 064,094 – (24 000,00 : 4) = 9 064,094 –
6 000,00 = 3 064,094 ÷ 3 064,1
Základ dane
daňovníka sa neznižuje o sumu nezdaniteľnej časti, ak je
daňovník na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku,
vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného
povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného
dôchodku zo zahraničia (ďalej len „dôchodok“), alebo ak mu jeden z týchto
dôchodkov bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku
predchádzajúcich zdaňovacích období.
Ak suma týchto
zákonom určených dôchodkov v úhrne nepresahuje sumu vypočítanej
nezdaniteľnej časti, zníži sa základ dane o rozdiel medzi sumou
vypočítanej nezdaniteľnej časti a vyplatenou sumou dôchodku.
Nezdaniteľná časť
základu dane daňovníka na manželku (manžela)
je upravená
ustanovením § 11 ods. 3 ZDP a jej výška, resp. spôsob výpočtu sa
rovnako ako pri nezdaniteľnej časti ročne na daňovníka
odvíja od výšky základu dane (čiastkového základu dane
z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo
z ich úhrnu) tohto daňovníka, t.j. daňovníka, ktorý si uplatňuje
nezdaniteľnú časť na manželku (manžela).
Spôsob nastavený
v tomto ustanovení znamená pre rok 2019:
§ 11 ods. 3
písm. a) zákona (v eurách)
Ak základ dane daňovníka
|
Vlastné príjmy manželky
|
Nezdaniteľná časť ZD na manželku
|
-
sa rovná alebo je nižší ako 36 256,38
|
0
|
3 937,35
|
|
menej
ako 3 937,35
|
3 937,35–
vlastné príjmy manželky
|
|
3 937,35
a viac
|
0,00
|
Nezdaniteľná časť
základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 ZDP
v ustanovenej výške sa uplatní, len ak manželka (manžel) žije
s daňovníkom v domácnosti v priebehu príslušného zdaňovacieho
obdobia.
Na to, aby si
mohol daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku
(manžela), musí spĺňať ďalšie podmienky, a to musí ísť
o manželku (manžela):
-
manželka (manžel) sa starala
o vyživované maloleté dieťa podľa § 3 ods. 2 zákona č.
571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“),
v súlade s ktorým ide o dieťa do troch rokov veku,
do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (posudok
o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vydáva úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny na základe písomnej žiadosti oprávnenej
osoby), alebo do šiestich rokov veku, ktoré je zverené
do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov [§ 2
písm. b) zákona o rodičovskom príspevku], najdlhšie tri roky
od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa
do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe, alebo
-
ktorá v príslušnom
zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie podľa
§ 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 180/2011, alebo
-
bola zaradená
do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 33 zákona
č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších
predpisov, alebo
-
sa považuje
za občana so zdravotným postihnutím podľa § 9 zákona č.
5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov
alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím podľa
§ 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
Do vlastného
príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa
-
zamestnanecká prémia podľa
§ 32a zákona,
-
daňový bonus podľa
§ 33 zákona,
-
zvýšenie dôchodku pre
bezvládnosť,
-
štátne sociálne dávky
-
štipendium poskytované
študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie [zákon č.
600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene
a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 600/2003 Z. z.“)],
Tento
vlastný príjem manželky (manžela) sa znižuje o zaplatené poistné a príspevky,
ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná
z tohto príjmu zaplatiť [§ 11 ods. 4 písm. b) zákona].
Základ dane sa
daňovníkovi znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku
(manžela),
1.
ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou,
2. ak ide
o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, za podmienky, že
úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR (§ 16)
v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých
zdaniteľných príjmov týchto daňovníkov, dosiahnutých tak zo zdrojov
na území SR ako aj zo zdrojov v zahraničí.
O túto
nezdaniteľnú časť sa základ dane znižuje až po uplynutí
kalendárneho roka a to u zamestnávateľa, ak mu vykonáva
ročné zúčtovanie alebo cez podané daňové priznanie.
Nezdaniteľná časť
základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie
Nezdaniteľnou časťou
základu dane sú aj príspevky na DDS podľa zákona o DDS
a na DDS v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.
Možnosť odpočítania
tejto nezdaniteľnej časti základu dane od základu
dane (čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 ZDP alebo
čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP
alebo ich úhrnu) je v preukázateľne zaplatenej výške
v zdaňovacom období v úhrne najviac 180 eur za rok.
Na to, aby si daňovník mohol odpočítať túto nezdaniteľnú časť
základu dane, musí spĺňať zákonnom stanovené podmienky, a to
-
príspevky
na DDS zaplatil na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31.
12. 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie
dávkového plánu,
-
daňovník
nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o DDS, ktorá nespĺňa
podmienky stanovené novelou zákona o DDS.
Pri
porušení podmienok, t.j. ak bol vyplatený predčasný výber z doplnkového
dôchodkového sporenia, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích
období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto
suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové
sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach
znížil základ dane.
Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na DDS sa uplatňuje až
po skončení zdaňovacieho obdobia, pri vykonaní ročného zúčtovania
u zamestnávateľa alebo pri podaní daňového priznania.
Nezdaniteľná časť základu dane na preukázateľne zaplatené úhrady
súvisiace s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami
vynaložené
v príslušnom zdaňovacom období v prírodných liečebných kúpeľoch
a kúpeľných liečebniach prevádzkovaných na základe povolenia podľa
§ 33 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách,
prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných
minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 538/2005 Z. z.").
Táto
nezdaniteľná časť základu dane je určená v ročnej výške
50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad súvisiacich s kúpeľnou
starostlivosťou a s ňou spojenými službami, pričom daňovník
si môže uplatniť 50 eur z preukázateľne zaplatených úhrad aj
za manželku a 50 eur aj za svoje vyživované dieťa
(§ 33 ZDP), ak sa títo spolu s ním zúčastnili kúpeľnej
starostlivosti.
Predmetnú
nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť len jeden z týchto
daňovníkov, pričom, ak nárok na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti
základu dane na dieťa (deti) daňovníka spĺňa viac daňovníkov a ak sa
nedohodnú inak, nezdaniteľná časť základu dane sa uplatňuje v poradí
matka, otec, iná oprávnená osoba.
NČZD
na kúpeľnú starostlivosť sa vzťahuje na kúpeľnú starostlivosť
a s ňou súvisiace služby, ktorými sú napr. úhrady
za kúpeľné procedúry, stravu, ubytovanie, parkovanie a pod.,
ktoré sú uhrádzané zamestnancom a nie sú uhrádzané z verejného
zdravotného poistenia podľa zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej
starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia
a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti v znení neskorších predpisov alebo inou osobou, napr.
zamestnávateľom. V prípade, ak je časť takýchto úhrad uhrádzaná
z verejného zdravotného poistenia, resp. inou osobou a časť
úhrad si uhrádza sám daňovník, potom daňovník má nárok na uplatnenie NČZD
na kúpeľnú starostlivosť na ním zaplatenú časť úhrad
v úhrne najviac do výšky 50 € za rok.
Nárok
na túto NČZD nevzniká v prípade, ak návštevníci kúpeľov využili len
služby, ktoré nie sú kúpeľnými procedúrami a ani službami súvisiacimi
s kúpeľnou starostlivosťou, napr. ak uhradili len občerstvenie
v kúpeľnom zariadení.
Nárok
na túto nezdaniteľnú časť základu dane si daňovník uplatní až
po skončení zdaňovacieho obdobia a to na základe preukázateľných
dokladov vystavených v kúpeľnom zariadení. V prípade, ak doklady
neznejú konkrétne na daňovníka uplatňujúceho si nezdaniteľnú časť (alebo
manželku, manžela alebo vyživované dieťa), musí iným spôsobom preukázať, že
využil uvedené služby v kúpeľnom zariadení (napr. potvrdenie od poskytovateľa
služieb, že služby spotreboval uvedený daňovník).
V súlade
so znením § 11 ods. 14 ZDP účinným od 1. 1. 2019, NČZD
na kúpeľnú starostlivosť nie sú úhrady súvisiace
s kúpeľnou starostlivosťou a s ňou spojenými službami, pri
ktorých sa uplatnil postup podľa osobitného predpisu [§ 152a
zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákonník práce“)] alebo postup podľa § 19 ods. 2 písm. w) ZDP.
(Viac o tejto téme sa dočítate v mesačníku
DUO 1/2020, 1000 riešení 1/2020 a odborných tematických publikáciáh Daňové
priznania FO a PO za rok 2019 a 100 otázok a odpovedí Daňové
priznania, Ukončenie účtovného roka )
Osobná spotreba podnikajúcej FO je výdavok
podnikateľa, ktorý podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. i) ZDP neovplyvňuje
základ dane, to zn. nie je to daňovým výdavkom v zmysle ustanovenia § 2
písm. i) ZDP. Osobná spotreba nie je daňový výdavok, lebo to nie je výdavok
vynaložený na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných
príjmov.
Aj keď dikcia zákona je jasná,
v podnikateľskej praxi býva toto ustanovenie ZDP porušované. Niektorí
podnikatelia si do daňových výdavkov účtujú aj výdavky vynaložené
na osobnú spotrebu svoju a rodinných príslušníkov, napríklad modernizáciu
bytu alebo rodinného domu, nákup nábytku a iného zariadenia
do súkromných obytných priestorov, nákup mobilu a výpočtovej
techniky, ktoré slúži deťom podnikateľa. Podnikatelia často využívajú
na súkromné účely aj obchodný majetok, ktorý majú vložený v podnikaní.
Do daňových výdavkov však účtujú všetky výdavky, to zn. aj výdavky spojené
s využívaním obchodného majetku na súkromné účely.
Osobná
spotreba podnikateľa
Ustanovenia ZDP rozlišujú výdavky,
ktoré podnikateľ vynaložil pri výkone podnikateľskej činnosti na:
– výdavky daňové,
ktoré ovplyvňujú základ dane (ustanovenie § 19 ZDP) a
– výdavky
nedaňové, ktoré neovplyvňujúce základ dane (§ 21 ZDP).
Podľa § 21 ods. 1 ZDP
daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré:
– nesúvisia so
zdaniteľným príjmom aj keď o týchto výdavkoch podnikateľ účtoval,
– výdavky, ktorých
vynaloženie nie je dostatočne preukázané,
– výdavky, ktoré sú
priamo vymenované v ustanovení § 21 ZDP, medzi ktoré patrí aj osobná
spotreba podnikateľa.
Poznámka
Podľa
§ 21 ods. 1 písm. i) ZDP daňovými výdavkami nie sú výdavky
na osobnú spotrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu
osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku
daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku
blízkych osôb. Toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa
§ 19 ods. 2 písm. e), p) a w).
Všetky
výdavky, ktoré použije podnikateľ pre svoju osobnú spotrebu, napríklad samotný
výber peňažných prostriedkov z pokladne alebo z bankového účtu pre
svoju osobu, úhrada súkromných platieb z podnikateľského bankového účtu,
sú výdavky, ktoré nie je možné uznať ako výdavky daňové, ktoré ovplyvňujú
základ dane.
Ustanovenie 21 ods. 1
písm. i) ZDP sa nepoužije na výdavky podľa § 19 ods. 2
písm. e), p) a w) ZDP. To znamená, že napríklad výdavky na stravovanie
podnikateľa stanovené podľa 19 ods. 2 písm. p) ZDP sa nepovažujú
za jeho osobnú spotrebu. To isté platí aj pre nové ustanovenia § 19
ods. 2 písm. w) ZDP, ktoré stanovuje, kedy nie sú výdavky
na rekreáciu daňovníka jeho osobnou spotrebou.
Účtovanie v sústave JÚ
Podnikajúca fyzická osoba účtuje,
v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 431/2002
Z. z. o účtovníctve v z.n.p. (ďalej len „ZÚ“), v sústave
jednoduchého účtovníctva. Pri účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva
sa riadi nielen ustanoveniami ZÚ ale aj opatrením MF SR č.MF/27076/2007-74,
ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti
o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej
závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva,
ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak
preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov,
v z.n.p. (ďalej Postupy účtovania v JÚ).
Daňová orientácia JÚ vyžaduje,
aby každá hospodárska operácia bola posudzovaná aj z hľadiska ZDP
a aby bola zapísaná, v súlade s ustanovením § 15 ods. 1
písm. a) ZÚ, do peňažného denníka – hlavnej účtovnej knihy JÚ tak,
aby bolo zrejmé, či ide o daňový alebo nedaňový výdavok.
Pre účtovanie v sústave JÚ
platí:
– daňový výdavok =
výdavok ovplyvňujúci ZD,
– nedaňový výdavok =
výdavok neovplyvňujúci ZD.
Účtovanie výdavku Osobná spotreba podnikateľa
Osobná spotreba podnikateľa je,
podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP, výdavok nedaňový, ktorý neovplyvňuje
ZD. Podnikateľ zaúčtuje osobnú spotrebu do peňažného denníka, podľa
§ 4 ods. 6 písm. g) Postupov účtovania v JÚ, do stĺpca
Výdavky, ktoré neovplyvňujú ZD (ďalej Výdavky neovplyvňujúce ZD). Podľa
platných Postupov účtovania v JÚ, nie je nutné výdavky neovplyvňujúce ZD
podrobnejšie členiť. Ak sa však podnikateľ rozhodne, že bude tieto výdavky
podrobnejšie členiť, žiadnu chybu neurobí. Pre členenie a jednotlivé
skupiny analytickej evidencie výdavkov neovplyvňujúcich ZD sa rozhoduje
podnikateľ sám, podľa svojich potrieb.
V podnikateľskej praxi
podnikateľov účtujúcich v sústave JÚ sa výdavky, ktoré
neovplyvňujú ZD obyčajne členia na podskupiny:
– osobná spotreba
podnikateľa,
– daň z pridanej
hodnoty (ďalej DPH),
– obstaranie
dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku,
– splátky úverov
a pôžičiek a ďalšie.
Ako osobná spotrebu podnikateľa,
t. z. ako výdavok neovplyvňujúci ZD, sa v sústave JÚ najčastejšie účtuje:
– výber peňažných
prostriedkov z pokladne alebo z podnikateľského bankového účtu pre
osobnú potrebu podnikateľa,
– úhrada súkromnej
platby z podnikateľského účtu,
– využívanie
obchodného majetku aj na súkromné účely,
– použitie zásob
(tovar alebo materiál) na osobnú spotrebu,
– použitie prenajatého
majetku aj na osobnú spotrebu.
Výber peňažných prostriedkov pre osobnú spotrebu
podnikateľa
Podnikateľ si odmenu
za vykonanú prácu nemôže vyplatiť vo forme mzdy. Mzdu vypláca len svojim
zamestnancom. Odmenu za vykonanú prácu si vyplatí formou výberu finančnej
čiastky z pokladne alebo z bankového účtu. Pri výbere peňažných
prostriedkov z pokladne vystaví podnikateľ výdavkový pokladničný doklad,
na ktorom uvedie, v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 ZÚ,
ako obsah účtovného záznamu „osobná spotreba“. Výber peňažných prostriedkov
z bankového účtu na osobnú spotrebu, zaúčtuje na základe
bankového výpisu s označením „osobná spotreba“. Podľa ustanovenia
§ 21 ods. 1 písm. i) ZDP je takýto výber peňažných prostriedkov
nedaňovým výdavkov.
Výdavok zaúčtuje do peňažného
denníka ako:
– výdavok peňažných
prostriedkov z pokladne (účtuje na základe výdavkového pokladničného
dokladu) alebo z bankového účtu (účtuje na základe výpisu
z účtu),
– výdavok
neovplyvňujúci ZD.
Úhrada súkromnej platby z podnikateľského
účtu
V podnikateľskej praxi,
hlavne u malých podnikateľov – FO, je bežné, že niektoré súkromné
platby uhrádzajú z podnikateľského bankového účtu. Ak podnikateľ uhradí
súkromnú platbu z podnikateľského účtu, musí túto platbu aj zaúčtovať.
Nemôže postupovať tak, že platbu z účtovania vynechá. Podnikateľovi
odporúčame, aby úhradu súkromnej platby označil ako „osobná spotreba“
a zaúčtoval ju ako výdavok nedaňový, t. z. ako:
– výdavok peňažných
prostriedkov z bankového účtu (účtuje na základe výpisu z účtu),
– výdavok
neovplyvňujúci ZD.
Podnikatelia využívajú na osobnú spotrebu
majetok, ktorý majú zaradený v obchodnom majetku
Najčastejšie sa jedná
o využívanie nehnuteľnosti vloženej do podnikania a motorového
vozidla (ďalej len „MV“) aj na súkromné účely. Stretnúť sa môžeme aj
s tým, že podnikatelia využívajú pre osobnú spotrebu napríklad počítače,
kopírky, telefóny, tu je však dokázanie, že uvedené zariadenie, ktoré má
podnikateľ vložené v obchodnom majetku, bolo využívané aj na súkromné
účely, veľmi ťažké.
Ak má podnikateľ nehnuteľnosť,
MV alebo iný predmet vložený do obchodného majetku, pri posudzovaní
daňových výdavkov súvisiacich s jeho používaním je nutné brať
do úvahy skutočnosť, že podľa § 2 písm. i) ZDP je daňovým
výdavkom výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných
príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný
v účtovníctve daňovníka, pričom pri využívaní majetku ktorý môže mať
charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov, je daňový výdavok
uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t),
v akej sa používa na dosiahnutie zabezpečenie a udržanie
zdaniteľných príjmov.
Daňový výdavok vždy musí spĺňať
podmienky pre daňovú uznateľnosť výdavku nielen podľa ustanovenia § 2 písm. i) ZDP
ale aj podľa ustanovenia § 19 ods. 1 ZDP. Zo samotnej definície daňového
výdavku vyplýva, že výdavok je možné uznať ako daňový výdavok, ak spĺňa
podmienky, že výdavok súvisí so zdaniteľným príjmom, výdavok je preukázateľne
vynaložený, výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a pri
započítaní výšky daňového výdavku je nutné dodržiavať stanovené limity.
Podľa § 19 ods. 2
písm. t) ZDP medzi
daňové výdavky, ktoré je možné uplatniť len v rozsahu
a za podmienok ustanovených v ZDP, patria aj výdavky na obstaranie,
technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržovanie majetku, okrem
výdavkov na osobnú spotrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP,
výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý
uplatňuje postup podľa § 5 ods. 3 písm. a), a to:
– vo forme paušálnych
výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné
účely, alebo
–
v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto
majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu.
Podnikateľ môže postupovať podľa
§ 19 ods. 2 písm. t) ZDP a uplatniť si paušálne výdavky vo výške
80 % z celkových výdavkov súvisiacich s majetkom
do daňových výdavkov a to bez ohľadu na to, či bude majetok
využívať v podnikaní na 80 % alebo v inom pomere. Pri
kontrole musí počítať s tým, že správca dane bude skúmať, či skutočne ide
o majetok, ktorý využíva na dosiahnutie príjmov alebo o majetok
na jeho osobnú spotrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP. Ak si
podnikateľ vyberie tú možnosť, že si uplatní výdavky v preukázanej výške,
lebo vie preukázať, že majetok využíva na viac ako 80 %
v podnikaní, môže správca dane skúmať reálnosť využívania majetku
v pomere, ktorý podnikateľ určil. Akým spôsobom má podnikateľ túto
skutočnosť určiť a preukázať, nie je v ZDP stanovené.
Pre podnikateľa vždy platí, že ak
výdavok, ktorý vynaložil, nespĺňa podmienky vyššie uvedené, nie je ho možné
uznať za daňový výdavok, ktorý ovplyvňuje ZD. Využívanie nehnuteľnosti,
MV alebo iného majetku aj na súkromné účely, nespĺňa podmienku
súvislosti so zdaniteľným príjmom, a preto nie je možné výdavky vynaložené
pri využívaní na súkromné účely uznať ako výdavky daňové. Jedná sa
o výdavky charakteru osobnej spotreby podnikateľa, to zn. o výdavky
nedaňové, ktoré neovplyvňujú ZD. Ako príklad si uvedieme využívanie nehnuteľnosti,
ktorú má podnikateľ vloženú v obchodnom majetku, aj na súkromné
účely.
(Viac o tejto téme sa dočítate v mesačníku DUO
2/2020 a odbornej tematickej publikácii Súvzťažnosti 2020)