|
P O R A D C A |
e-m@ilové noviny |
č. 2/2010 |
28. 1. 2010 |
|
Vážení čitatelia! V rubrikách Téma novín a Čitatelia sa pýtajú,odborníci odpovedajú budeme informovať o zmene výšky minimálnej mzdy, ktorá platí od 1. 1. 2010 pre všetkých zamestnancov a na všetkých pracovných miestach. Čo je SPAM a ako sa môžeme pred ním chrániť nám vysvetlí Praktická komunikácia. Že peniaze vládnu svetom si potvrdíme v prísloviach, ktoré sme vybrali do rubriky Povedali múdri. Dovidenia pri 3. em@ilových novinách v tomto roku, do ktorých pripravujeme Novelu zákona o DPH. Denisa Orlická
zodpovedná redaktorka poradca@i-poradca.sk V tomto čísle nájdete:
|
|||
MINIMÁLNA MZDA PRE ROK 2010 LEGISLATÍVNA ÚPRAVA Právo na mzdu je jedným zo základných práv zamestnancov. Toto právo priznáva zamestnancom už samotná Ústava Slovenskej republiky ako základný zákon nášho právneho poriadku. Ústava Slovenskej republiky priznáva zamestnancom právo na mzdu konkrétne článkom 36 písm. a), podľa ktorého zákon zabezpečuje zamestnancom právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň. Rovnako právo na mzdu priznáva zamestnancom aj Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov), a to v prvom rade článkom 3 Základných zásad a následne aj ustanovením § 118 ods. 1, v zmysle ktorého je zamestnávate povinný poskytova zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. MZDA Zákonník práce vymedzuje mzdu dvoma spôsobmi, a to:
Pojem mzda definuje nielen Zákonník práce, ale je definovaný aj v Dohovore o ochrane mzdy uverejnenom v oznámení č. 411/1991 Zb., podľa ktorého na účel dohovoru mzda znamená odmenu alebo zárobok, či sa nazývajú alebo vypočítavajú akokoľvek, ktoré možno vyjadri peniazmi a ustanoviť po vzájomnej dohode alebo podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré zamestnávate má vyplatiť na základe písomnej alebo ústnej pracovnej zmluvy zamestnancovi za prácu, ktorá bola alebo má by vykonaná, alebo za služby, ktoré boli alebo budú poskytnuté. DOHODA O MZDOVÝCH PODMIENKACH Vzhľadom na to, že právo na mzdu je jedným zo základných práv zamestnancov, je dohoda o mzdových podmienkach jednou z podstatných náležitostí pracovnej zmluvy. Platí však jedna výnimka. Ak sa mzdové podmienky stali súčasťou kolektívnej zmluvy, a to v rozsahu, z ktorého možno urči mzdu zamestnanca, ktorý pracovnú zmluvu uzaviera, nie je potrebné mzdu dohodnú v pracovnej zmluve, ale stačí odkaz na kolektívnu zmluvu. Dojednanie mzdových podmienok v kolektívnej zmluve sa vzťahuje na každého zamestnanca, a to bez zreteľa na to, či je členom odborovej organizácie, alebo nie. V konečnom dôsledku to znamená, že iné dojednanie mzdových podmienok je možné len vtedy, ak je to pre zamestnanca výhodnejšie. Ak však u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, dohoda o mzde musí by vždy súčasťou pracovnej zmluvy. Samozrejme vzhľadom na zmluvnú voľnosť sa zamestnanec a zamestnávate môžu pracovnou zmluvou dohodnú aj na vyššej mzde, ako je uvedená v kolektívnej zmluve. (JUDr. Sandra Tomiová - Poradca 5/2010)
MINIMÁLNA MZDA OD 1. 1. 2010 Zamestnancovi patrí za vykonanú prácu mzda, ktorou je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty - naturálna mzda poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované pri príležitosti pracovného výročia alebo životného výročia zamestnanca, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Nariadenie vlády SR č. 441/2009 Z. z. od 1. 1. 2010 mení výšku minimálnej mzdy
(Ing. Zuzana Cingelová - DUO 12/2009)
MINIMÁLNA MZDA V ROKU 2010 ĎALŠIE PLNENIA ODVODENÉ OD SUMY MINIMÁLNEJ MZDY - zvýšenie sumy minimálnej mzdy má priamy dosah aj na spodné hranice výšky:
Vzhľadom na priamy odkaz na odsek 4 § 120 ZP sa na účely výpočtu týchto garantovaných minimálnych súm neuplatní prepočet sumy minimálneho mzdového nároku podľa § 120 ods. 5. To zn., že základňa na určenie spodnej hranice nároku na príslušné plnenie je rovnaká bez ohľadu na dĺžku ustanoveného týždenného pracovného času na prevádzke v zmysle § 85 ZP. Všetky vyššie uvedené minimálne nárokové sumy, viazané prostredníctvom inštitútu minimálnych mzdových nárokov na sumu hodinovej minimálnej mzdy, sú - na rozdiel od samotného inštitútu minimálnych mzdových nárokov - právne záväzné aj pre účastníkov kolektívneho vyjednávania, ktorí ani v kolektívnej zmluve nemôžu dohodnúť príslušné plnenie nižšími sumami. Okrem týchto plnení má zvýšenie minimálnej mzdy dopad aj na úpravu (zvýšenie) zisteného alebo používaného priemerného zárobku zamestnanca (§ 134 ods. 5 ZP), ak je priemerný alebo pravdepodobný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda alebo sadzba minimálneho mzdového nároku MZDOVÉ ZVÝHODNENIE ZA NOČNÚ PRÁCU - Podľa § 123 ods. 1 ZP patrí zamestnancovi za prácu v čase medzi 22. a 6. hodinou mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu najmenej vo výške 20 % minimálneho mzdového nároku (základného), ustanoveného pre 1. stupeň náročnosti práce. Nakoľko sadzba tohto minimálneho mzdového nároku je nominálne zhodná s výškou minimálnej mzdy pre ustanovený týždenný pracovný čas 40 hodín, s účinnosťou od 1. januára 2010 musí mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu predstavovať najmenej 0,3536 eura na hodinu. ZP neupravuje zaokrúhľovanie minimálnych právne garantovaných súm mzdových zvýhodnení, odvodených percentami zo základu. V prípade, že zamestnávateľ bude vychádzať zo súm zaokrúhlených na najbližší eurocent, smer zaokrúhlenia vzhľadom na charakter limitu (spodná hranica nároku) môže byť iba nahor; v prípade mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu bude minimálna suma predstavovať 0,36 eura na hodinu. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že aj keď ZP v § 123 ods. 1 používa spojenie "za každú hodinu nočnej práce", toto spojenie vyjadruje len časový ekvivalent, ku ktorému sa viaže sadzba mzdového zvýhodnenia. Pokiaľ by zamestnanec v čase, vymedzenom v § 98 ods. 1 ako nočná práca, odpracoval zlomky hodín, má nárok na mzdové zvýhodnenie aj za tieto časti hodín, ktoré sa v rámci mesiaca sčítajú. MZDOVÁ KOMPENZÁCIA ZA SŤAŽENÝ VÝKON PRÁCE - rovnako je upravená aj minimálna suma mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce, t.j. najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v eurách za hodinu pre 1. stupeň náročnosti práce. Tak ako v prípade mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu žiadnemu zamestnancovi nesmie byť poskytnutá nároková mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce sumou nižšou ako 0,3536 eura za hodinu. Pokiaľ ide o sumy mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce, dobrovoľne dohodnuté alebo zamestnávateľom ustanovené v súlade s § 124 ods. 4 ZP pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi prácu sťažujú alebo zamestnanca negatívne ovplyvňujú alebo pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia uvedených v § 124 odsek 2 ZP, tie zvýšením sumy minimálnej mzdy resp. Minimálnych mzdových nárokov nie sú dotknuté. NÁHRADA ZA ČAS PRACOVNEJ POHOTOVOSTI - ZP upravuje minimálne garancie aj pokiaľ ide o nároky v prípade pracovnej pohotovosti na pracovisku a mimo pracoviska. Pri neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku patrí zamestnancovi v zmysle § 96 ods. 3 ZP za každú hodinu mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy. V prípade, že základná zložka mzdy je dohodnutá nižšou sumou ako je minimálna mzda, zamestnanec dostane za čas pracovnej pohotovosti na pracovisku mzdu najmenej vo výške 100 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t.j. nominálne za každú hodinu najmenej v sume hodinovej minimálnej mzdy. Pri neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska má zamestnanec nárok na náhradu najmenej vo výške 20 % hodinovej sadzby minimálneho mzdového nároku pre prvý stupeň náročnosti práce, teda najmenej vo výške 0,3536 eura za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska. Aj pokiaľ ide o tieto plnenia platí, že "hodina" je len časovým ekvivalentom k minimálnej sume; plnenie sa poskytuje aj za necelé hodiny (zlomky hodín), počas ktorých trval čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti. (Ing. Miroslav Višňovský - PaM 1/2010)
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
VÝPOČET MINIMÁLNEJ MZDY Zamestnanec pracuje v pracovnom pomere na kratší pracovný čas 30 hodín týž-denne. Na prevádzke je ustanovený týždenný pracovný čas na 37,5 hodín. Ako má zamestnávateľ postupovať pri výpočte mesačnej minimálnej mzdy? Mesačná minimálna mzda je s účin-nosťou od 1. januára 2010 ustanovená nariadením vlády SR č. 441/2009 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy vo výške 307,70 € mesačne. Túto sumu možno nazvať "základnou su-mou", nakoľko je výsledkom vyjednáva-ní sociálnych partnerov alebo je ustano-vená na základe rozhodnutia vlády SR. Základná suma mesačnej minimálnej mzdy zaokrúhlená na celé desiatky eu-rocentov je uzákonená právnym predpi-som. Táto základná suma sa uplatňuje len v prípade, ak zamestnanec, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, pracuje v ustanovenom týždennom pracovnom čase a súčasne v príslušnom mesiaci odpracoval plný fond pracovného času. Ustanovený týždenný pracovný čas de-finuje § 85 ods. 8 ako pracovný čas, kto-rý zamestnávateľ určí podľa ods. 1 a 5 až 7 tohto ustanovenia ZP. V zmysle §ods. 5 ZP je pracovný čas zamestnanca najviac 40 hodín týždenne, avšak ak má zamestnanec pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, pracovný čas môže byť najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne; obdobne ak pracuje napr. v nepretržitej prevádzke, jeho pracovný čas môže predstavovať najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne. Základná suma mesačnej minimálnej mzdy nezávisí od dĺžky ustanoveného týždenného pracovného času na prevádzke zamestnanca, t.j. je rovnaká, či je na prevádzke stanovený 40hodinový týždenný pracovný čas alebo 37,5hodinový týždenný pracovný čas, prípadne je zamestnávateľom ustanovený alebo v kolektívnej zmluve dohodnutý v inej (kratšej) dĺžke v súlade s § 85 ZP. Pokiaľ má však zamestnanec individuálne dohodnutý kratší pracovný čas, než je ustanovený na prevádzke, v takom prípade sa v súlade s § 2 ods. 3 zákona musí základná suma prepočítať (znížiť) v pomere medzi dohodnutým a ustanoveným týždenným pracovným časom. Takto vypočítaná suma minimálnej mzdy v eurách za mesiac sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov podľa aritmetických pravidiel zaokrúhľovania. V prípade zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý má v súlade s § 49 ZP dohodnutý v pracovnej zmluve pracovný čas 30 hodín týždenne, sa neuplatní mesačná minimálna mzda v sume 307,70 €, ale zníži sa v pomere medzi odpracovaným časom v mesiaci a mesačným fondom pracovného času. Ak by tento zamestnanec odpracoval všetky pracovné hodiny v mesiaci vyplývajúce z dohodnutého týždenného pracovného času, porovnávanou sumou mesačnej minimálnej mzdy by bola suma 246,20 €. MINIMÁLNA MZDA Minimálna mzda je ustanovená ako mesačná minimálna mzda a taktiež ako hodinová minimálna mzda. Ako je rozlíšené, z ktorej sumy a kedy sa má vychádzať? Z § 2 odsek 1 zákona vyplýva, že vláda SR ustanoví vždy na príslušný kalendárny rok sumu minimálnej mzdy nariadením vlády dvomi sadzbami pre dve skupiny zamestnancov: pre zamestnanca, odmeňovaného mesačnou mzdou sa ustanovuje minimálna mzda v eurách za mesiac a osobitne sa ustanovuje suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom. V princípe síce ide predovšetkým o splnomocňovacie ustanovenie pre vládu upraviť nariadením sumu mesačnej minimálnej mzdy, ktorej výška vyplynie z postupu podľa § 7 v nadväznosti na ustanovenia § 8 ods. 2 a 3 zákona a nadväzne postupom podľa odseku 2 aj sumu tzv. hodinovej minimálnej mzdy, ale práve z tohto ustanovenia vyplýva, že mesačná minimálna mzda sa uplatňuje len u zamestnancov, odmeňovaných mesačnou mzdou. Mesačná minimálna mzda sa teda vzťahuje len na tú skupiny zamestnancov, u ktorých je základná zložka mzdy, definovaná v § 119 ods. 3 posledná veta, ustanovená formou mesačnej mzdy alebo mesačného platu. Pri posudzovaní nárokov zamestnancov, ktorí sú odme ňovaní inou mzdovou formou, než je mesačná mzda resp. mesačný plat, sa musí vždy vychádzať z minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Mesačná minimálna mzda sa uplatní len u zamestnancov, ktorí sú odmeňovaní formou mesačnej mzdy resp. mesačného platu. U všetkých ostatných zamestnancov sa pri zisťovaní prípadného nároku na doplatok do sumy minimálnej mzdy vychádza z hodinovej minimálnej mzdy. DOPLATOK Zamestnanec v mesiaci neodpracoval plný mesačný fond pracovného času. Má zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi doplatok podľa § 3 zákona? Podľa § 3 ods. 1 zákona sa v prípade, ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec odpracoval plný pracovný čas v mesiaci ustanovený zamestnávateľom, poskytne zamestnancovi doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou minimálnej mzdy ustanovenou na príslušný kalendárny rok a dosiahnutou mzdou. Formulácia tohto ustanovenia zákona nie je skutočne dostatočne presná a do určitej miery aj zavádzajúca. Týmto kľúčovým ustanovením sa však garantuje nárok na doplatok do sumy minimálnej mzdy vždy, ak mzda zamestnanca po očistení o sumy plnení, taxatívne vymenovaných v § 3 odsek 2 zákona, nedosiahne sumu minimálnej mzdy. Pokiaľ by chcel zamestnávateľ ustanovenie vykladať tak, že zamestnancovi, ktorý neodpracoval plný mesačný fond pracovného času by nárok na doplatok nevznikol, došlo by k neodôvodnenej diskriminácii takéhoto zamestnanca. Takýto výklad by bol v rozpore aj s ustanoveniami § 2, ktoré upravujú napr. prepočet mesačnej minimálnej mzdy pri neodpracovaní plného mesačného fondu pracovného času, a teda predpokladajú poskytnutie doplatku aj keď zamestnanec neodpracoval plný mesačný fond pracovného času. Nárok na doplatok do sumy minimálnej mzdy nie je viazaný na odpracovanie plného mesačného fondu pracovného času. Pokiaľ však zamestnanec v mesiaci neodpracuje všetky pracovné hodiny, v prípade zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou sa uplatní mesačná minimálna mzda znížená postupom podľa § 2 ods. 3 zákona a v prípade zamestnanca, odmeňovaného inou ako mesačnou mzdou sa prípadný doplatok poskytne len za skutočne odpracovaný počet hodín. POROVNÁVANÁ SUMA Zamestnanci pracujú len po 4 dni v týždni a v piatok sú len na 60 %. Ovplyvní táto skutočnosť sumu mzdy porovnávanú s minimálnou mzdou? Pri posudzovaní nároku na prípadný doplatok a určení jeho výšky sa vychádza výlučne zo zamestnancom dosiahnutej mzdy za príslušný mesiac. Mzdou sa v zmysle § 118 ods. 2 ZP rozumejú všetky peňažné plnenia alebo plnenia peňažnej hodnoty poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi za prácu v príslušnom mesiaci. V nasledujúcej vete tohto ustanovenia ZP formou výberu príkladov uvádza typické plnenia, ktoré síce poskytuje zamestnávateľ v súvislosti so zamestnaním, ale za mzdu sa nepovažujú. Takýmito plneniami sú najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, náhrada za pracovnú pohotovosť atď., ktoré sa v žiadnom prípade nemôžu zahrnúť do sumy mzdy zamestnanca alebo pripočítavať k dosiahnutej mzde za prácu, ktorá sa bude porovnávať s minimálnou mzdou. V zmysle § 142 ods. 4 ZP sa v prípade, ak zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu a v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vymedzil vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré prácu prideľovať nemôže, poskytuje zamestnancovi náhrada mzdy v sume najmenej 60 % priemerného zárobku zamestnanca. Táto náhrada je jedným z plnení, ktoré sa nezahŕňajú do sumy, porovnávanej s minimálnou mzdou, preto ju ani nemôžu ovplyvňovať. Je samozrejmé, že ani čas prekážky v práci sa nepovažuje za odpracovaný čas. Do porovnávanej sumy na účely zistenia prípadného doplatku do minimálnej mzdy sa zahŕňajú výlučne plnenia, ktoré sú mzdou za vykonanú prácu v zmysle § 118 ods. 2 ZP, bez súm tých zložiek mzdy, ktoré sú taxatívne uvedené v § 3 odsek 2 zákona. Keďže vyplatená náhrada nie je mzdou, nemôže ovplyvniť sumu mzdy zamestnanca porovnávanú s príslušnou mesačnou alebo hodinovou minimálnou mzdou. SEZÓNNE PRÁCE A DOBA URČITÁ Zamestnávateľ zamestnával skupinu zamestnancov na dobu určitú len počas sezónnych prác. Mimo tohto obdobia zamestnáva aj zamestnancov s pracovným časom kratším ako 15 hodín týždenne. Ich mzda nedosiahla sumu minimálnej mzdy. Majú zamestnanci v tomto prípade nárok na doplatok podľa zákona o minimálnej mzde? ZP v § 48 upravuje podmienky uzatvárania pracovných pomerov na určitý čas. V nasledujúcom § 49 rieši nároky zamestnancov a povinnosti zamestnávateľa v prípade, ak je so zamestnancom v pracovnej zmluve dohodnutý kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. Pokiaľ ide o pracovný pomer na určitý čas, ZP stanovuje určité obmedzenia v možnostiach jeho predĺženia alebo opätovného dohodnutia v rámci časového limitu troch rokov. Jednou z výnimiek, kedy je možné pracovný pomer predlžovať nad tento limit je aj výkon prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (tzv. sezónne práce). Zákon v ustanovení o vymedzení svojej pôsobnosti nerozlišuje medzi pracovným pomerom zamestnanca na neurčitý čas a pracovným pomerom na určitú dobu. Rovnako zákon nerozlišuje ani medzi nárokmi zamestnancov pracujúcich v ustanovenom týždennom pracovnom čase a zamestnancov, s ktorými je dohodnutý kratší ako ustanovený týždenný pracovný čas, aj keď pre pracovný pomer, v ktorom je rozsah pracovného času menej ako 15 hodín týždenne, ZP ustanovuje niektoré osobitné výnimky; tieto výnimky sa však týkajú iných oblastí, než nároku na mzdu vrátane garancie minimálnej výšky mzdy. Povinnosť aplikovať ustanovenia zákona a poskytovať zamestnancom doplatok do sumy minimálnej mzdy sa vzťahuje na všetkých zamestnancov, vykonávajúcich prácu v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu bez rozlíšenia, či ide o pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah dohodnutý na neurčitý čas alebo na určitú dobu resp. o pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah zamestnanca, pracujúceho v ustanovenom týždennom pracovnom čase alebo na kratší pracovný čas, a to bez ohľadu na dĺžku kratšieho pracovného času, dohodnutého so zamestnancom. (odpovedal Ing. Viliam Višňovský - 1000 riešení 1/2010)
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
CESTOVNÉ NÁHRADY od 1. 1. 2010 (2.)
základné sadzby stravného v € alebo cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách
§ 2
Toto opatrenie nadobúda účinnosť 1. januára 2010.
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
ČO JE SPAM Proroci informačno-komunikačných technológií tvrdia, že tieto sú tu na to, aby človeku uľahčili život. Život však ukazuje, že každá minca má aj odvrátenú stranu. V prípade elektronickej pošty je ňou SPAM. Prakticky každý, kto má e-mailovú adresu, sa už s ním stretol. Hoci neexistuje jednotný názor na to, čo všetko je spam, v jednom sa všetci zhodnú: spam je ako komár - otravný, dotieravý a keď sa ho človek konečne zbaví, vzápätí je tu iný. Z hľadiska práva obvykle (hovoríme obvykle, pretože v rôznych krajinách je problematika spamu upravená rôzne) na to, aby e-mail bol považovaný za spam, musia byť súčasne splnené dve podmienky
Ak by bola splnená len druhá podmienka, ide o hromadný e-mail, napr. zasielanie elektronických novín záujemcom, ktorí si ich vyžiadali. E-mail je spamom, ak
AKO SA ZÍSKAVAJÚ ADRESY Podľa prieskumov, urobených na internete, najistejšou cestou ako dať svoju adresu spammerom, je uviesť ju niekde na (vlastnej či cudzej) www stránke. Existujú roboty, ktoré majú za úlohu vyhľadávať na www stránkach práve e-mailové adresy. Druhou cestou je prispievať do diskusných skupín na internete. Podobne ako v prvom prípade, je len otázkou času, kedy robot zozbiera všetky e-mailové adresy, ktoré sa v danej skupine objavia. Tretím "osvedčeným" spôsobom je vyplniť formulár, ponúkajúci na prvý pohľad zaujímavú protihodnotu. Ak sa aj vyhnete všetkým vyššie uvedeným nástrahám, ešte nemáte vyhrané - vašu adresu môže spammerom predať firma, špecializujúca sa na vytváranie databáz adries. Čo z toho vyplýva je jasné - nedá sa spoliehať na to, že "mňa vynechajú" a radšej sa pozrieť, ako sa voči spamu brániť. AKO ZASTAVIŤ SPAM? Bohužiaľ, pravdivá odpoveď na túto otázku znie "ťažko". Problém je v tom, že neexistuje ostrá hranica medzi spamom a užitočnými emailami a neexistujú príznaky, ktoré by jednoznačne indikovali, že ide o spam. Následkom toho nie je možné vytvoriť prostriedok, ktorý by na sto percent likvidoval spam a na sto percent prepúšťal ostatné e-maily. Existujú však celkom jednoduché opatrenia, ktoré umožnia minimalizovať množstvo spamov v e-mailovej schránke. ČIERNA LISTINA E-MAILOVÝCH ADRIES Netreba vysvetľovať, čo sa stane, ak sa človek dostane na čiernu listinu. Podobný osud stihne e-mail prichádzajúci z adresy, ktorá je na čiernej listine - antispamový program ho odkopne, až sa za nim zapráši. Má to len jednu chybu krásy. Tvorcovia spamov o možnosti vytvoriť čiernu listinu vedia, a tak menia adresy, z ktorých svoje výtvory odosielajú. Keďže nová adresa nie je na čiernej listine, antispamový program sa správe ukloní ako lokaj pred päťhviezdičkovým hotelom a pustí ju ďalej. BIELA LISTINA E-MAILOVÝCH ADRIES Do bielej listiny si zapisujeme overené adresy. E-maily prichádzajúce z adries z bielej listiny antispamový program prepustí, aj keby obsahovali "podozrivé" slová. Jedinou nevýhodou tohto postupu je, že človeka otravuje stále dopĺňať bielu listinu o nové adresy. ZOZNAMY SPAMOV Spam je celosvetovým problémom, a preto sa na internete dajú nájsť zoznamy adries, z ktorých sú posielané spamy. Potom nie je nič jednoduchšie, ako porovnať adresu odosielateľa správy, ktorú práve posudzujeme s verejným zoznamom spamov a ak adresa patrí do tohto zoznamu, máme prakticky istotu, že ide o spam. Ako u všetkých zoznamov i tu však je problém s jeho aktualizáciou - na zozname sú predovšetkým staršie adresy, ale chýbajú tam tie najnovšie. POKROČILÉ ANTISPAMOVÉ PROGRAMY Primitívne antispamové programy hľadali v správe určitý reťazec znakov a keď ho našli, e-mail prehlásili za spam. Filozofia týchto programov bola založená na predpoklade, že tvorcovia spamov používajú frázy a slovné spojenia, podľa ktorých sa dá usúdiť, že ide o spam. To je síce pravda, ale napr. autorom väčšiny spamov ponúkajúcich spoluúčasť na transferoch peňazí je guvernér banky, viceprezident, alebo aspoň Dr. Ak nadiktujeme antispamovému programu ako podozrivé slová guvernér, viceprezident a Dr. Program zadrží všetky e-maily, v ktorých sa tieto slová objavia. Väčšina z nich určite budú spamy, ale ak by nám napríklad náš domáci doktor poslal výsledky testu, nikdy by sme sa nedozvedeli, či ešte má zmysel púšťať sa do čítania hrubej knižky, alebo si namiesto toho hľadať tiché miestečko na cintoríne. Moderné antispamové programy využívajú štatistické vyhodnocovanie výskytu "podozrivých" slov v správe, napr. nasledujúcim spôsobom:
OBRANA ÚTOKOM Spam síce vymýšľa človek, ale realizujú ho stroje. Teoreticky najúčinnejší spôsob ochrany voči spamu by bol taký, pri ktorom by sme po prijatí správy žiadali od odosielateľa vykonať určitú "inteligentnú" činnosť, ako napr. poslať správu ešte raz a do predmetu napísať šifru A22. Ak nešlo o spam, partner na druhej strane so škrípaním zubov takúto správu (ak je dôležitá) pošle. Ak ide o spam, počítač na druhej strane si nebude vedieť s našou požiadavkou poradiť. Samozrejme, keby sa tento postup začal uplatňovať masovo, jeho účinnosť by rapídne klesla, lebo ľudia by neboli ochotní robiť dvakrát to isté. Preto ide o teoretickú možnosť, ktorú si v praxi môžu dovoliť len vysokopostavení či dôležití ľudia. AKO SA VYHNÚŤ OBVINENIU Z POSIELANIA SPAMOV Podobne ako pri obrane voči spamu ani pri obrane voči obvineniu z posielania spamu neexistuje stopercentná ochrana (keby existovala, neexistovali by advokáti). Sú však určité už zaužívané postupy, ktoré minimalizujú riziko, že sa dostanete na čiernu listinu. Prvým predpokladom je získať súhlas adresáta, že mu môžete posielať ponuky, informácie, upozornenia na novinky, atď. To sa dá získať najľahšie cez ponuku na vlastnej www stránke. Druhým predpokladom je uvádzať v odosielaných e-mailoch "zaklínaciu formulku" upozorňujúcu na to, že adresát súhlasil s prijímaním emailov od vás. Formulka môže vyzerať napríklad takto: "Tento e-mail od XYZ dostávate preto, že ste (pri objednávke našej publikácie, e-novín, vyplnení prihlášky, atď.) súhlasili s tým, aby sme vás informovali o našich produktoch a službách. Vaša adresa nebola a nebude poskytnutá žiadnej tretej osobe." Konečne tretím predpokladom je, že dáte adresátovi možnosť vziať späť svoj predchádzajúci súhlas. Napríklad takto: "Naša firma 24 hodín denne a sedem dní v týždni aktualizuje zoznam požiadaviek našich zákazníkov, vrátane možnosti stiahnuť vašu e-mailovú adresu z našej databázy. Ak už ďalej nechcete dostávať naše informácie, prosíme kliknite na www.odhlasit.sk." ZÁVER Aj keď normálneho človeka asi ťažko napadne posielať spam, predsa len nezaškodí si pripomenúť, že:
(Ing. Milan Konvit)
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
PENIAZE V PRÍSLOVIACH
Krása zvládne veľa, ale peniaze sú všemohúce. Anonym Najskôr si zabezpeč dostatočný dôchodok a až potom praktizuj čestnosť. Grécke príslovie Hojnosť peňazí je skúška pre charakter človeka. Marocké príslovie Ak máte peniaze, ľudia si myslia, že ste múdry, pekný a schopný spievať ako vták. Židovské príslovie Múdrosť sa na rozdiel od peňazí dá zviazať a ukryť. Marocké príslovie
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
NOVÉ ZO ZBIERKY ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Čiastka číslo 5/2010 zo dňa 14. 01. 2009 10/2010 Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 529/2009 Z. z., ktorou sa vymedzujú úseky diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy s elektronickým výberom mýta 11/2010 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o skončení platnosti Dohovoru vypracovaného na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii, o zriadení Európskeho policajného úradu (Dohovoru o Europole) a jeho dodatkových protokolov 12/2010 Oznámenie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa mení výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 6. apríla 2005 č. 2089/2005-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca pochutiny Čiastka číslo 6/2010 zo dňa 15. 01. 2009 13/2010 Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 239/2006 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzoroch tlačív ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie v znení neskorších predpisov Čiastka číslo 7/2010 zo dňa 15. 01. 2009 14/2010 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o podpore kolektívneho vyjednávania č. 154 z roku 1981 Príloha k čiastke 7 – k oznámeniu č. 14/2010 Z. z. Čiastka číslo 8/2010 zo dňa 15. 01. 2009 15/2010 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce v poľnohospodárstve č. 129 z roku 1969 Príloha k čiastke 8 – k oznámeniu č. 15/2010 Z. z. Čiastka číslo 9/2010 zo dňa 15. 01. 2009 16/2010 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o ochrane zástupcov pracovníkov v podniku a o uľahčení podmienok na výkon ich činností, ktoré sa im poskytujú č. 135 z roku 1971 Príloha k čiastke 9 – k oznámeniu č. 16/2010 Z. z. Čiastka číslo 10/2010 zo dňa 15. 01. 2009 17/2010 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o inšpekcii práce v priemysle a v obchode č. 81 z roku 1947 Príloha k čiastke 10 – k oznámeniu č. 17/2010 Z. z. Čiastka číslo 11/2010 zo dňa 16. 01. 2009 18/2010 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prijatí Zmien Vykonávacieho predpisu k Lisabonskej dohode o ochrane označení pôvodu a o medzinárodnom zápise označení pôvodu Príloha k čiastke 11 – k oznámeniu č. 18/2010 Z. z. Čiastka číslo 12/2010 zo dňa 21. 01. 2009 19/2010 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Tureckej republiky o hospodárskej spolupráci Príloha k čiastke 12 – k oznámeniu č. 19/2010 Z. z. 20/2010 Oznámenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky o vydaní rozhodnutia, ktorým sa mení rozhodnutie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 28. januára 2004, ktorým sa určuje zoznam relevantných trhov v znení neskorších rozhodnutí 21/2010 Oznámenie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky o vydaní výnosu o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky v oblasti civilného letectva Čiastka číslo 13/2010 zo dňa 22. 01. 2009 22/2010 Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva Spravovací poriadok pre katastrálne úrady a správy katastra 23/2010 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky z 13. októbra 2005 č. 141.601/2005-SEVS o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky Čiastka číslo 14/2010 zo dňa 23. 01. 2009 24/2010 Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú ochranné pásma prírodných minerálnych zdrojov v Tornali a druhy zakázaných činností v ochranných pásmach prírodných minerálnych zdrojov v Tornali Čiastka číslo 15/2010 zo dňa 28. 01. 2009 25/2010 Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení nových volieb do orgánov samosprávy obcí (Zdroj: Zbierka zákonov SR)
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
1. 2. - pondelok Daň z príjmov - podanie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň a dani vyberanej podľa § 43 z príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse za štvrtý štvrťrok 2009 - splatnosť mesačného preddavku na daň z príjmov fyzických a právnických osôb, ktoré mali v predchádzajúcom zdaňovacom období daň vyššiu ako 500 000 Sk (16 596,96 €) Daň z motorových vozidiel - splatnosť 1/12 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel u jedného správcu dane, ak presahuje 8 292 € - podanie daňového priznania za rok 2009 a splatnosť dane alebo doplatku dane za rok 2009 Správa daní - zaslanie oznámenia o hotovostných platbách (okrem tých, ktoré sú evidované prostredníctvom ERP) presahujúcich 3 319,39 € za rok 2009 fyzickým osobách, z ktorých nebola zrazená daň Daň z nehnuteľností - podanie daňového priznania za rok 2010 podľa stavu k 1. 1. 2010 8. 2. - pondelok Poistné - splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne, splatnosť poistného na nemocenské poistenie, starobné a invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pre samostatne zárobkovo činné osoby za január 2010 v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na sociálnom poistení (pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu je sadzba poistného do rezervného fondu solidarity znížená zo 4,75 % na 2 % z jej vymeriavacieho základu) Spotrebné dane - podanie daňového priznania a splatnosť spotrebnej dane z liehu, vína, piva, tabakových výrobkov, minerálneho oleja, elektriny, uhlia a zemného plynu za január 2010 do výplatného termínu Poistné - splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných poisťovní, splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za január 2010 do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru Daň z príjmov - odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za január 2010 - prevod finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za január 2010 na osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke Do 15 dní oznámiť správcovi dane: Daň z príjmov - vznik povinnosti zrážať daň z príjmov alebo preddavky na daň z príjmov alebo daň z príjmov vyberať Správa dane - zmenu skutočností o daňovníkovi a o zániku daňovej povinnosti Správa dane - zrušenie činnosti daňového subjektu Do 30 dní Správa dane - odo dňa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo začatia výkonu inej zárobkovej činnosti - registrovať sa u miestne príslušného správcu dane Správa dane - oznámiť správcovi dane vykonávanie činnosti alebo poberanie príjmov podliehajúcich dani Správa dane - oznámiť správcovi dane zriadenie stálej prevádzkarne Správa dane - pred zrušením stálej prevádzkarne oznámiť túto skutočnosť správcovi dane Miestne dane - oznámiť správcovi dane z nehnuteľností rozhodujúce skutočnosti pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľnosti ako aj zmenu týchto skutočností Miestne dane - vznik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel Miestne dane - zmenu skutočností rozhodujúcich na určenie dane z motorových vozidiel
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Poradca - mesačník nielen pre podnikateľov, č. 6/2009
Dane, účtovníctvo - vzory a prípady (DÚVaP) - mesačník, č. 3/2010
Dane, účtovníctvo, odvody bez chýb, pokút a penále - (DUO) formát A 4 mesačník, č. 2/2010
Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále - (PaM) - mesačník, č. 2/2010
Verejná správa - (VS) - mesačník, č. 2/2010
1 000 riešení - mesačník, č. 2/2010
ZBORNÍKY - ZÁKONY 2010 Zákony I - daňové, účtovné …
Zákony II - obchodné, občianske …
Zákony III - sociálne, zdravotné …
Zákony IV - stavebné pozemkové …
Zákony V - štátna správa, verejná správa …
Zákony VI - životné prostredie, odpady …
Aktualizácie k zborníkom - Zákony I - VI. Aktualizácia k Zákonom I/2010
Monotematiky Účtovná závierka za rok 2009 Odvody poistného od 1. 1. 2010 PRIPRAVUJEME Poradca č. 7/2010 (II/2010)
Dane, účtovníctvo, vzory a príklady (DÚVaP) č. 4/2010 (II/2010)
Dane, účtovníctvo, odvody - bez chýb, pokút a penále (DUO) č. 3/2010 (II/2010)
Práce a mzdy - bez chýb, pokút a penále (PaM) č. 3/2010 (II/2010)
Verejná správa (VS) č. 3/2010 (II/2010)
1000 riešení č. 2/2010 (II/2010)
Monotematiky Daňové výdavky od A po Z (II/2010) Daňové priznania za rok 2009 (II/2010)
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Stručný návod na vyplnenie objednávky
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||