Ročné zúčtovanie dane
zo závislej činnosti je vyrovnanie daňovej povinnosti zamestnanca za príslušné
zdaňovacie obdobie. Zamestnávateľ ho vykoná na základe žiadosti zamestnanca
u tých zamestnancov, ktorí poberali zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti
zo zdrojov na území SR. K písomnej žiadosti o vykonanie ročného
zúčtovania musí zamestnanec doložiť všetky potrebné doklady.
Zamestnávateľ v rámci
ročného zúčtovania dane za rok 2019
vykoná celkový výpočet dane
zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca, pričom prihliadne k nárokom zamestnanca
na odpočet nezdaniteľných častí základu dane. Vypočítanú daň porovná
s výškou preddavkov, ktorú zamestnanec zaplatil, zohľadní zamestnaneckú
prémiu, daňové bonusy a vykáže preplatok alebo nedoplatok na dani. Ročné
zúčtovanie dane zo závislej činnosti sa vykonáva len u toho
zamestnanca, ktorý nemá povinnosť podať daňové priznanie k dani
z príjmov.
Uvedený prehľad povinnosti
pri RZD s uvedením termínov, postup zamestnanca a zamestnávateľa, kto
môže požiadať o RZD a príjmy, ktoré v roku 2019 podliehajú RZD.
Prehľad povinnosti pri
ročnom zúčtovaní dane zo závislej činnosti
- Povinnosti zamestnanca, ktorý sa rozhodol požiadať o vykonanie RZD
zo závislej činnosti za rok 2019:
1. do 5. 2. 2020 požiadať všetkých zamestnávateľov, u ktorých bol
v roku 2019 zamestnaný, o vystavenie tlačiva „Potvrdenie
o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti a ďalších
údajov podľa § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani
z príjmov, v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie 2020“
(ďalej Potvrdenie),
2. do 17. 2. 2020 písomne požiadať zamestnávateľa o vykonanie RZD
a k žiadosti na predpísanom tlačive doložiť všetky potrebné doklady.
- Povinnosti
zamestnávateľa:
1. ak zamestnanec žiada o vystavenie
Potvrdenia, vystaviť tlačivo Potvrdenie do 11. 2. 2020,
2. vykonať do 31. 3. 2020 RZD zo závislej
činnosti za rok 2019,
3. do 30. 4. 2020 vystaviť doklad
o vykonanom RZD.
Povinnosti zamestnávateľa
a zamestnanca pri ročnom zúčtovaní dane
Príjem zamestnanca zo
závislej činnosti je povinný zdaniť zamestnávateľ. Zdaňuje ho preddavkom na daň
zo závislej činnosti pri vyplatení príjmu zamestnancovi. Po skončení
zdaňovacieho obdobia, t. z. aj po skončení roku 2019, sa zamestnanec rozhodne,
akým spôsobom vyrovná svoju daňovú povinnosť za príslušné zdaňovacie obdobie (kalendárny
rok). Zamestnanec môže postupovať jedným z dvoch uvedených spôsobov:
- podá daňové priznanie
k dani z príjmov fyzických osôb (ďalej FO) za rok 2019, alebo
- požiada zamestnávateľa
o vykonanie RZD zo závislej činnosti za rok 2019.
Zamestnanec sa rozhodne
podať daňové priznanie
Ak sa zamestnanec rozhodne,
že podá daňové priznanie k dani z príjmov FO, má povinnosť ho podať do
31. 3. 2020. Zamestnanec môže podať:
- daňové priznanie
k dani z príjmov FO, typ A, ak mal len príjmy zo závislej činnosti, alebo
- daňové priznanie
k dani z príjmov FO, typ B, ak mal okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné príjmy.
Súčasťou daňového priznania,
typ A a aj typ B, je tlačivo (tlačivá) Potvrdenie (Potvrdenie
o zdaniteľných príjmoch FO zo závislej činnosti a ďalších údajov
podľa § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
v znení neskorších predpisov (ďalej zákona) za zdaňovacie obdobie 2019),
ktoré zamestnancovi vystaví zamestnávateľ.
Ak
zamestnanec nemôže požiadať o vykonanie RZD alebo „nemá koho požiadať“,
napríklad zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu, zamestnávateľ nezanikol,
ale nevykonáva žiadnu činnosť a podobne, je povinný podať daňové priznanie
k dani z príjmov FO za rok 2019 vtedy, ak jeho celkový zdaniteľný
príjem bol vyšší ako 1 968,67 eur, t. z. 1/2 z o sumy
3 937,35 eur. Suma 3 937,35 eur je v roku 2019 výška
nezdaniteľnej časti základu dane (ďalej NČZD).
Zamestnanec sa rozhodne
požiadať o vykonanie ročného zúčtovania dane
RZD môže zamestnávateľ, ktorý
je platiteľom dane, vykonať zamestnancovi, ktorý o to písomne požiada,
ak splnil všetky zákonom stanovené podmienky, v súlade
s ustanovením § 38 ZDP. Zamestnanec, ktorý nepožiada zamestnávateľa
o vykonanie RZ, má povinnosť podľa § 32 ZDP podať daňové priznanie.
Povinnosti zamestnávateľa
pri ročnom zúčtovaní dane
Zamestnávateľ má tieto
povinnosti:
- vykonať RZD za rok 2019 do
31. 3. 2020, ak zamestnanec o RZD požiada v zákonnej lehote.
Termín na podanie žiadosti
je pre zamestnanca do 17. 2. 2020.
- v prípade, že
zamestnanec žiada o RZD iného zamestnávateľa a požiada
o vystavenie Potvrdenia (napríklad bývalého zamestnávateľa,
zamestnávateľa u ktorého má súbežný skrátený pracovný pomer
a podobne), tento zamestnávateľ má povinnosť vystaviť Potvrdenie
v termíne do 11. 2. 2020,
- vystaviť zamestnancovi,
ktorý ho požiadal o vykonanie RZD a v žiadosti požiadal aj
o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane na účely poukázania
podielu zaplatenej dane, Potvrdenie o zaplatení dane za rok 2019,
najneskôr do 15. 4. 2020,
- vystaviť zamestnancovi,
ktorému vykonal RZD doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní najneskôr do
30. 4. 2020,
- vystaviť zamestnancovi,
ktorému vykonal RZD na základe jeho žiadosti, v termíne do 10 dní od
jej doručenia, doplnený doklad o vykonanom RZD za rok 2019, a to
o údaj o vyrovnaní daňového nedoplatku alebo preplatku alebo
daňového bonusu vyplývajúceho z tohto RZD (ide o vyplnenie 2.
strany tlačiva). Uvedený doplnený doklad je prílohou opravného alebo
dodatočného daňového priznania k dani z príjmov FO.
Povinnosti zamestnanca
Zamestnanec, ktorý požiada
zamestnávateľa o vykonanie RZD (nie je to jeho povinnosť, je to jeho
rozhodnutie), má v spojitosti s RZD tieto povinnosti:
- písomne požiadať
zamestnávateľa o vykonanie RZD za rok 2019 najneskôr do 17. 2. 2020,
- spolu s písomnou
žiadosťou o vykonanie RZD predložiť všetky potrebné doklady,
napríklad ak poberal zdaniteľné príjmy od viacerých zamestnávateľov,
Potvrdenie od každého zamestnávateľa, doklady preukazujúci oprávnenosť
nároku na odpočet NČZD na manželku (manžela) a podobne,
- v prípade, ak zamestnanec
žiada o RZD iného zamestnávateľa, má povinnosť požiadať všetkých
zamestnávateľov, u ktorých bol v roku 2019 zamestnaný,
o vystavenie Potvrdenia (napríklad bývalého zamestnávateľa,
zamestnávateľa u ktorého má súbežný skrátený pracovný pomer
a podobne) najneskôr do 5. 2. 2020.
Kto môže požiadať
o vykonanie ročného zúčtovania dane
Podľa § 38 ods. 1 ZDP
o vykonanie RZD za rok 2019 môže písomne požiadať posledného
zamestnávateľa, u ktorého si uplatňoval odpočet NČZD na daňovníka
a daňový bonus zamestnanec, ktorý:
- poberal v roku 2019
príjmy zo zdrojov na území SR,
- poberal v roku 2019
zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP,
- ak poberal príjmy,
z ktorých sa daň vyberá zrážkou, túto daň považoval za vyrovnanú, t.
z. že príjmy, z ktorých bola daň vyberaná zrážkou sa nezahrnú do
celkových príjmov a z nich zrazená daň do preddavkov na daň,
- nie je povinný zvýšiť svoj
základ dane (ďalej ZD) pri porušení podmienok starobného dôchodkového
sporenia a doplnkového dôchodkového sporenia, ak si uplatnil odpočet
NČZD súvisiacu s niektorým z týchto dôchodkových sporení.
Zamestnávateľ vykoná
zamestnancovi RZD len na základe písomnej žiadosti na predpísanom tlačive.
Vzor tlačivá žiadosti vydáva Finančná správa SR (ďalej FS SR) a je
uverejnené na webowej stránke FS SR. Zamestnávateľ RZD nevykoná a ani
nemôže vykonať automaticky.
Zamestnanec si v roku
2019 neuplatňoval odpočet NČZD a daňový bonus
Ak si zamestnanec v roku
2019 neuplatnil odpočet NČZD a daňový bonus u žiadneho
zamestnávateľa, môže požiadať o vykonanie RZD ktoréhokoľvek z nich
a tento zamestnávateľ mu uplatní pri vykonaní RZD aj odpočet NČZD, na
ktoré má nárok a daňový bonus, ak zamestnanec preukáže, že boli splnené
zákonné podmienky na ich priznanie. Lehota na podanie žiadosti o vykonanie
RZD za rok 2019 je aj u zamestnanca, ktorý si v priebehu roku 2019
neuplatnil odpočet NČZD a daňový bonus, rovnaká ako u ostatných
zamestnancov.
Zamestnanec požiadal
o ročné zúčtovanie a potom sa rozhodol podať daňové priznanie
V praxi sa občas stane,
že zamestnanec požiada svojho zamestnávateľa o vykonanie RZD, ten mu ho
urobí. Zamestnanec neskôr zistí, že má ešte ďalšie príjmy, ktoré musí zdaniť
(napríklad z predaja hnuteľnej veci, z prenájmu a podobne). Ak
má postupovať, keď už bude mať RZD urobené?
Ak zamestnanec požiada
zamestnávateľa o vykonanie RZD za rok 2019 a ten mu ho spracuje
a vyplatí mu napríklad daňový preplatok a zamestnanec zistí, že mal
aj iné zdaniteľné príjmy alebo si chce dodatočne uplatniť odpočet pomernej NČZD
na manželku (manžela), musí podať daňové priznanie k dani z príjmov
FO. Postupovať by mal takto:
- vykonané RZD sa považuje za
prvé podané daňové priznanie (podporne podľa § 32 ods. 9 ZDP),
- podané daňové priznanie
k dani z príjmov FO za rok 2019 po vykonanom RZD zamestnanec
označí ako „opravné“, ako ho podá do 31. 3. 2020,
- podané daňové priznanie
k dani z príjmov FO za rok 2019 po vykonanom RZD zamestnanec
označí ako „dodatočné“, ako ho podá po termíne 31. 3. 2020 (ak
nemá odklad podania daňového priznania).
Zamestnávateľ
má povinnosť vystaviť zamestnancovi, ktorému vykonal RZD na základe jeho
žiadosti, v termíne do 10 dní od jej doručenia, doplnený doklad
o vykonanom ročnom zúčtovaní za rok 2019, a to údaj
o vyrovnaní daňového nedoplatku alebo preplatku alebo daňového bonusu
vyplývajúceho z RZD (ide o vyplnenie 2. strany tlačiva Ročné
zúčtovanie). Uvedený doplnený doklad je prílohou opravného alebo dodatočného
daňového priznania k dani z príjmov FO. Ak podaním daňového priznania
k dani z príjmov FO za rok 2019 vznikne zamestnancovi nedoplatok alebo
preplatok na dani alebo na daňovom bonuse, ten už so zamestnávateľom nerieši
a vyrovná si ho s miestne príslušným daňovým úradom.
Zamestnanec v roku
2019 vykonával aj podnikateľskú činnosť
V praxi sa často stáva,
že niektorí zamestnanci popri zamestnaní podnikajú. Ako majú takýto
zamestnanci postupovať pri RZD? Musia podávať daňové priznanie alebo môžu
požiadať zamestnávateľa o vykonanie RZD?
Ak zamestnanec v roku
2019 popri zamestnaní podnikal alebo vykonával inú samostatne zárobkovú činnosť
(ďalej podnikanie), tak mu bez ohľadu na výšku jeho príjmov z podnikania
(príjmy podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP) zamestnávateľ RZ vykonať
nemôže. Nemusí isť len o „klasického podnikateľa“, ktorý podniká na
základe živnostenského povolenia. Stačí ak napríklad súdny znalec spracuje
znalecký posudok, alebo FO napíše príspevok do časopisu, napíše knihu alebo
bude mať iný príjem na základe autorského zákona, pri ktorom vykonala
u platiteľa vyhlásenie, aby platiteľ nevykonal zrážku dane (celý príjem si
zdaní FO sama). Takáto FO má povinnosť podať daňové priznanie k dani
z príjmov FO a to vtedy, ak jej celkové zdaniteľné príjmy presiahnu
v roku 2019 sumu 1 968,67 eur (3 937,35 : 2). Do celkových
zdaniteľných príjmov sa započítavajú všetky príjmy, t. z. príjmy zo závislej
činnosti a aj príjmy z podnikania. Ak podnikateľ, ktorý popri
zamestnaní aj podniká, vykáže za rok 2019 stratu, má povinnosť podať daňové
priznanie bez ohľadu na výšku zdaniteľných príjmov, t. z. aj vtedy, ak by boli
celkové jeho zdaniteľné príjmy nižšie ako 1 968,67 eur.
Ak by u zamestnanca –
podnikateľa, ktorý má živnostenský list alebo iné oprávnenie na výkon
podnikateľskej činnosti, nastala v roku 2019 taká situácia, že bol
zamestnaný a podnikateľku činnosť v skutočnosti nevykonával (nemal
žiadne zdaniteľné príjmy a daňové výdavky), RZ by mu mohol zamestnávateľ
urobiť.
Príjmy, ktoré podliehajú
ročnému zúčtovaniu dane
Príjmy zo závislej činnosti,
ktoré podliehajú RZD za rok 2019, sú príjmy, ktoré:
- boli v priebehu
roku 2019 zdanené preddavkovou daňou (preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti),
- plynuli zamestnancovi zo
zdrojov na území SR,
- ZDP považuje za
zdaniteľné príjmy.
Príjmy zdanené preddavkami
na daň zo závislej činnosti
Podľa
§ 35 ods. 1 ZDP má zamestnávateľ povinnosť vybrať preddavok na daň zo
zdaniteľnej mzdy zamestnanca. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo
závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených za kalendárny mesiac znížený
o úhrady povinného poistného, čo sú odvody do zdravotnej poisťovne (ďalej
ZP) a do Sociálnej poisťovne (ďalej SP) a 1/12 NČZD na daňovníka.
Zamestnávateľ v priebehu roku uplatňuje priebežne mesačne odpočet 1/12
NČZD na daňovníka. Odpočet ostatných NČZD (napríklad na manželku) sa uplatňuje
až na konci roku v ročnom zúčtovaní alebo v podanom daňovom priznaní
zamestnanca. Rovnako až na konci roku zamestnávateľ alebo zamestnanec
v podanom daňovom priznaní upraví výšku odpočtu NČZD podľa výšky príjmu
zamestnanca.
Ak zamestnanec:
- podpíše vyhlásenie (§ 36 ods. 6 ZDP), zamestnávateľ uplatní
pri výpočte preddavku na daň odpočet 1/12 NČZD na daňovníka
a vypočítaný preddavok sa zníži o sumu daňového bonusu, ak má
naň zamestnanec podľa ustanovení ZDP nárok. Ak je zamestnanec na začiatku
zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, nárok na odpočet
NČZD nemá,
- nepodpíše Vyhlásenie, zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov
zo závislej činnosti, ktoré mu zamestnávateľ vyplatil, znížený o sumy
zrazené na poistenie a príspevky (ďalej odvody do ZP a SP),
ktoré je povinný platiť zamestnanec.
RZ nepodlieha príjem podľa
§ 5 ods. 1 písm. i) ZDP, t.z. vrátené odvody do ZP a SP, o ktoré
sa znížili zamestnancovi v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy
zo závislej činnosti.
Príjmy, ktoré plynuli
zamestnancovi zo zdrojov na území SR
Príjmy, ktoré mal zamestnanec
zo zdrojov v zahraničí, nepodliehajú RZD. Ak mal zamestnanec v roku
2019 časť príjmov zo zdrojov v zahraničí, má podľa § 32 ods. 2
písm. b) ZDP povinnosť podať daňové priznanie.
Príjmy, ktoré ZDP považuje
za zdaniteľné príjmy
Zdaniteľnými príjmami sú
podľa § 2 ods. h) ZDP príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od
dane oslobodené. Príjmy zo závislej činnosti sú definované
v ustanovení § 5 ods. 1 až 5 ZDP. Sú to napríklad príjmy
z pracovnoprávneho vzťahu, príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, členov
družstiev, spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným, platy
a funkčné platy ústavných činiteľov, odmeny vo výkone správy štátnych
orgánov, odmeny obvinených vo väzbe a podobne.
Nepeňažné príjmy
V TZD sa dodania aj
nepeňažné príjmy zo závislej činnosti, ktoré neboli v priebehu roku 2019
v čase plnenia zdanené alebo boli zdanené len čiastočne (§ 35 ods. 3
ZDP). Peňažné a nepeňažné príjmy zo závislej činnosti sú
z celoročného hľadiska rovnocenné. Najčastejšie ide o prípady, keď
zamestnanec pri nepeňažnom príjme v priebehu roka nemal v príslušnom
mesiaci plnenia žiaden zdaniteľný peňažný príjem zo závislej činnosti alebo ho
mal taký malý, že nebolo možné zrážku preddavku na daň zo závislej činnosti
vykonať. Zdanenie sa malo vykonať pri najbližšom peňažnom plnení a ak
to nebolo možné, tak po skončení roka.
Ak mal takýto zamestnanec po
celý rok 2019 všetky príjmy nízke, celkom do výšky 1 968,67 eur, vrátane
nezdaneného nepeňažného príjmu zo závislej činnosti, v takomto prípade sa
daňová povinnosť zamestnanca považuje za vyrovnanú. Najčastejšie sa takáto
situácia týka zamestnankyne, ktorá je na materskej dovolenke alebo bývalého
zamestnanca, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, ktorí v čase
plnenia nepoberajú peňažné príjmy zo závislej činnosti.
Hranica výšky príjmu
Pri RZD nie je dôležitá
hranica výšky príjmu, lebo RZ vykonáva zamestnávateľ na základe dobrovoľného
rozhodnutia zamestnanca. Pri daňovom priznaní je povinnosť podať
priznanie vtedy, ak mal daňovník za rok 2019 výšku príjmu 1 968,67 eur
a viac. Táto hranica príjmov je dôležitá hlavne v prípade, ak mal
daňovník aj iný druh zdaniteľných príjmov. Ak mal len príjmy zo závislej
činnosti, sám sa rozhoduje, či požiada o RZD alebo podá daňové priznanie
k dani z príjmov FO.
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku
1000 riešení 1/2020, DUO 1/2020 a odbornej tematickej publikácii DOM –
dane, odvody, mzdy)
Z pohľadu účtovnej závierky možno vo všeobecnosti
rozlišovať dva typy udalostí po závierkovom dni, a to:
1. udalosti poskytujúce dôkaz o stave, ktorý
existoval k súvahovému dňu (udalosti po súvahovom dni, ktoré vyžadujú
úpravu),
2. udalosti naznačujúce stav, ktorý vznikol
po súvahovom dni (udalosti po súvahovom dni, ktoré nevyžadujú úpravu).
Čo sú to upravujúce závierkové účtovné prípady?
Vymedzenie účtovných prípadov
Predmetom ustanovenia
§ 2a ods. 1 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti
o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov
účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z.n.p. (ďalej iba
„postupy účtovania v PÚ“), je vymedzenie účtovných prípadov ku dňu, ku
ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Ako účtovný prípad sa v tejto
súvislosti posudzuje podľa písm. b) spomínaného ustanovenia účtovanie
skutočností podľa § 2 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve
v z.n.p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve“) týkajúcich sa ich stavu ku
dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a ktoré účtovná jednotka
zistila do dňa zostavenia účtovnej závierky. Postupy účtovania v PÚ
pre takéto prípady používajú súhrnné označenie „upravujúce závierkové účtovné
prípady“.
Deň zostavenia účtovnej
závierky
V tejto súvislosti nemožno
opomenúť aj priamy súvis spomínaného ustanovenia § 2a Postupov
účtovania v PÚ s § 17 ods. 8 zákona o účtovníctve.
Vychádzajúc z tohto
ustanovenia je totiž účtovná jednotka povinná uvádzať v účtovnej závierke
informácie podľa stavu ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, pričom
sa zohľadňujú aj informácie týkajúce sa stavu ku dňu, ku ktorému sa zostavuje
účtovná závierka a účtovná jednotka ich získala do dňa zostavenia
účtovnej závierky.
Konkrétny deň zostavenia účtovnej
závierky si pritom určuje účtovná jednotka sama, pričom musí rešpektovať
povinnosť zostaviť účtovnú závierku najneskôr do šiestich mesiacov
od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Upravujúce závierkové účtovné
prípady vznikajú
teda v kontexte
s § 2 ods. 2 zákona o účtovníctve z dôvodu získaných informácií
o stave majetku, záväzkov, vlastného imania (rozdielu majetku
a záväzkov), nákladov a výnosov medzi dňom ku, ktorému sa
zostavuje účtovná závierka a dňom jej zostavenia. Informácie sa týkajú
stavu majetku, záväzkov, vlastného imania, nákladov a výnosov, ktorý
existoval ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Z dôvodu
nových informácií sa upravia pôvodné stavy účtov alebo vzniká dôvod
na nové účtovné prípady. Dňom zostavenia sa pritom v kontexte
s druhou vetou ustanovenia § 17 ods. 5 zákona o účtovníctve
rozumie deň pripojenia podpisových záznamov k požadovaným údajom podľa
§ 17 ods. 2 písm. g) spomínaného právneho predpisu.
Upravujúce závierkové účtovné
prípady pri pohľadávkach
V súvislosti
s problematikou upravujúcich závierkových účtovných prípadov
v kontexte s pohľadávkami, na doteraz uvedené priamo nadväzuje
ustanovenie § 48 ods. 3 Postupov účtovania v PÚ, na základe
ktorého platí, že ak do dňa zostavenia účtovnej závierky nie je
vystavený účtovný doklad pre dlžníka, výška pohľadávky sa určí napríklad
na základe zmluvy alebo iného dokladu a pohľadávka sa účtuje
na príslušných účtoch pohľadávok, s ktorými súvisí a vedie sa
na samostatnom analytickom účte. Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje
účtovná závierka, sa účtujú upravujúce závierkové účtovné prípady. Príkladmo
možno spomenúť situáciu, keď do dňa zostavenia účtovnej závierky účtovná
jednotka získa informáciu o výške tržby z predaja majetku,
ktorý táto účtovná jednotka predala ešte pred dňom, ku ktorému sa zostavuje
účtovná závierka.
Upravujúce závierkové účtovné
prípady a opravné položky
V súvislosti
s upravujúcimi závierkovými účtovnými prípadmi a ich dopadu
na opravné položky je nevyhnutné vychádzať z ustanovenia § 18
ods. 9 postupov účtovania v PÚ, podľa ktorého okrem iného platí, že ku
dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa z dôvodu upravujúcich
závierkových účtovných prípadov posudzuje potreba účtovania tvorby opravnej
položky alebo upravenia jej výšky, napríklad z dôvodu vyhlásenia
konkurzu, resp. reštrukturalizácie na niektorého z odberateľov, ktoré
sa uskutočnilo po dni, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ktorým sa
spravidla potvrdí, že znehodnotenie pohľadávok z obchodného styku
existovalo už ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
Účtovný režim upravujúcich závierkových účtovných
prípadov pri záväzkoch
je predmetom ustanovenia
§ 50 ods. 6 postupov účtovania v PÚ.
Vychádzajúc z tohto
ustanovenia je nevyhnutné konštatovať, že ku dňu zostavenia účtovnej závierky
sa účtujú upravujúce závierkové účtovné prípady napríklad vtedy, ak
na základe účtovného dokladu účtovná jednotka získala informáciu
o výške záväzku a obstarávacej cene majetku obstaraného do dňa,
ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku
DUO 1/2020 a odborných tematických publikáciách Súvzťažnosti
a Vnútropodnikové smernice)