V zákone o DPH sa s účinnosťou od 15. novembra 2021 zavádza povinnosť platiteľov dane oznámiť Finančnému riaditeľstvu SR všetky bankové účty, ktoré používajú alebo budú používať na podnikanie, ktoré je predmetom dane podľa zákona o DPH. Platiteľom dane bude táto povinnosť vo vzťahu k existujúcim účtom vznikať už 15. novembra 2021 (do 30. novembra 2021) a následne vždy po zriadení nového účtu, respektíve v prípade zmeny využitia existujúceho účtu. Finančná správa z takto oznámených účtov vytvorí zoznam, ktorý by platitelia mali využívať pri úhrade faktúry za dodanie tovaru alebo služby v tuzemsku. Ak po 1. januári 2022 totiž uhradia protihodnotu na iný účet, ako oznámený účet svojho dodávateľa, ktorý bol zverejnený v tomto zozname, vystavujú sa tak riziku, že v prípade, že dodávateľ z plnenia nezaplatí daň, budú za dodávateľa ručiť a daňový úrad im uloží povinnosť túto daň zaplatiť.

 

§ 1

Predmet úpravy

Tento zákon upravuje daň z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“).

 

§ 2

Predmet dane

(1) Predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“),

d) dovoz tovaru do tuzemska.

(2) Na účely tohto zákona je

a) tuzemskom územie Slovenskej republiky,

b) zahraničím územie, ktoré nie je tuzemskom,

c) územím Európskej únie tuzemsko a územia ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi týchto členských štátov vymedzené na účely dane ako tuzemsko týchto členských štátov,

d) územím tretích štátov územie, ktoré nie je územím Európskej únie.

(3) Na účely tohto zákona sa plnenia pochádzajúce z Monackého kniežatstva alebo určené pre Monacké kniežatstvo považujú za plnenia pochádzajúce z Francúzska alebo určené pre Francúzsko a plnenia pochádzajúce z ostrova Man alebo určené pre ostrov Man sa považujú za plnenia pochádzajúce zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo určené pre Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

 

Komentár k § 1 a § 2

Predmet úpravy, predmet dane

Úvodné ustanovenia zákona o DPH stanovujú základný rámec pre plnenia, ktoré majú byť zaťažené daňou z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“). Nevyhnutnou podmienkou je existencia protihodnoty, postavenie zdaniteľnej osoby, existencia právneho vzťahu a podstata samotného charakteru plnenia.

Pri posúdení toho, či tovar alebo služba je predmetom dane, je nutná priama väzba medzi dodaným tovarom alebo poskytnutou službou a prijatou platbou.

Nie každá fakturácia platiteľom dane má obsahovať aj DPH. V prípade tuzemských transakcií je predmetom DPH dodanie tovaru alebo dodanie služby, v prípade zahraničných transakcií je predmetom DPH nadobudnutie tovaru v SR z iného členského štátu a dovoz tovaru z tretieho (nečlenského štátu EÚ).

Fakturácie rôznych finančných plnení, ako sú náhrady škôd, pokuty, penále a pod., nie sú predmetom DPH (nedochádza pri nich k dodaniu služby alebo tovaru), pri takýchto fakturovaných plneniach platiteľ neuplatňuje pri fakturácii DPH.

V daňovom priznaní pre DPH podávanom v SR sa uvádzajú len tie zdaniteľné obchody, ktoré sú predmetom DPH v SR. V daňovom priznaní podávanom v SR sa teda neuvádzajú zdaniteľné obchody, ktoré síce sú predmetom DPH, ale v zahraničí, nie v SR. Napríklad, ak slovenský platiteľ DPH poskytne poradenskú službu českému podnikateľovi, registrovanému pre DPH v ČR, miestom dodania tejto služby je ČR. Služba nie je predmetom DPH podľa slovenského zákona o DPH, preto slovenský platiteľ jej dodanie neuvedie vo svojom daňovom priznaní v SR (prijatie služby uvedie a zdaní príjemca v Česku).

 

§   Judikatúra

Závery Súdneho dvora EÚ (ďalej „SD EÚ“)

·         Platba bez jednoznačnej súvislosti s poskytnutou službou (vec C-154/80 Aardappelenbewaarplaats)

V prípade poskytnutia služby bez prijatia jednoznačnej jednostrannej odplaty, ktorá má priamu súvislosť s dodávanou službou, nemôže byť takéto dodanie služby považované za plnenie za odplatu a následne nemôže ani podliehať DPH.

·         Neexistencia právneho vzťahu medzi poskytovateľom služby a jej príjemcom (vec C-16/93 Tolsma)

Predmetom DPH je služba za predpokladu existencie právneho vzťahu medzi poskytovateľom a príjemcom služby. Odmena za službu má vyjadrovať hodnotu vydanú príjemcom služby za to, že mu bola služba poskytnutá.

·         Neexistencia priamej odplaty za službu (vec C-89/91 Hong-Kong Trade)

Pri činnosti spočívajúcej vo výlučnom poskytovaní služieb bez priamej odplaty neexistuje základ pre vymeranie dane a takáto služba nie je predmetom DPH.

·         Nadobudnutie a držba dlhopisov (vec C-80/95 Harnas & Helm CV)

Nadobudnutie vlastníckeho práva k dlhopisom a držba dlhopisov, činnosti ktoré neslúžia na žiadnu ďalšiu obchodnú činnosť a výnos z dlhopisov nemožno pokladať za hospodárske činnosti, pri ktorých dotknuté osoby nadobúdajú postavenie osoby podliehajúcej dani.

·         Správcovská činnosť (vec C-155/94 Wellcome Trust)

Transakcie súvisiace s cennými papiermi môžu byť predmetom DPH predovšetkým v prípade, ak sú uskutočňované ako súčasť komerčného obchodovania alebo s cieľom zabezpečiť priamy alebo nepriamy vplyv na vedenie spoločností, ktorých podiely sú vlastnené.

·         Činnosť investičnej spoločnosti (vec C-8/03 BBL)

Činnosť investičných spoločností, ktorá spočíva v kolektívnom investovaní kapitálu sústredeného od verejnosti do prevoditeľných cenných papierov, presahuje rámec samotného nadobudnutia a samotného predaja prevoditeľných cenných papierov. Pretože ide o dosahovanie zisku na nepretržitom základe, ich činnosť predstavuje hospodársku činnosť. Z toho vyplýva, že takéto spoločnosti majú postavenie osoby podliehajúcej dani.

·         Činnosť faktoringovej spoločnosti (vec C-305/01 MKG-Kraftfahrzeuge-Factory)

Činnosť faktoringovej spoločnosti je považovaná za ekonomickú činnosť, pričom predstavuje výnimku z oslobodených plnení.

·         Konanie platiteľa v postavení súkromnej osoby – ako nepodnikateľa (vec C-291/92 Dieter Ambrech)

Fyzická osoba – platiteľ DPH, ktorý vykonáva  transakciu v postavení súkromnej osoby (nepodnikateľa), nekoná ako zdaniteľná osoba, preto táto transakcia nepodlieha DPH.

·         Prenájom miesta, na ktorom nájomca vykonáva nezákonnú činnosť (vec C-158/98 Coffeshop „Siberie“ vof.)

Prenájom miesta s úmyslom komerčných činností je v zásade ekonomická aktivita. Skutočnosť, že nájomca vykonáva nezákonnú činnosť, nemení ekonomickú povahu prenájmu.

·         Zálohy, ktoré si poskytovateľ ponecháva v prípade odstúpenia od zmluvy (vec C-277/05 Société thermale d’Eugénie-les-Bains)

Sumy zaplatené ako zálohy v rámci zmlúv týkajúcich sa poskytovania hotelových služieb podliehajúcich dani z pridanej hodnoty sa musia v prípade, že zákazník využije právo na odstúpenie od zmluvy, ktorým disponuje, a že prevádzkovateľ hotelového zariadenia si tieto sumy ponechá, považovať za paušálne odškodnenie za odstúpenie od zmluvy zaplatené z dôvodu náhrady škody, ktorú prevádzkovateľ utrpel v nadväznosti na nesplnenie záväzku zákazníkom, ktoré však priamo nesúvisí so žiadnou odplatne poskytnutou službou, a ako také za sumy nepodliehajúce tejto dani.

 

§ 3

Zdaniteľná osoba

(1) Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

(2) Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov,¹⁾ duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

(3) Vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu, keď fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania, sa nepovažuje za nezávislé vykonávanie činnosti podľa odseku 1.

(4) Štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby, s výnimkou, ak táto činnosť výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž, a s výnimkou, ak vykonávajú činnosti uvedené v prílohe č. 8 a tieto činnosti nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu. Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky²⁾ je zdaniteľnou osobou v rozsahu nákupu a predaja štátnych hmotných rezerv.

(5) Každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok (§ 11 ods. 12) z tuzemska do iného členského štátu a tento nový dopravný prostriedok je ňou alebo kupujúcim alebo na ich účet odoslaný alebo prepravený kupujúcemu, je na tento účel zdaniteľnou osobou.

 

Komentár k § 3

Zdaniteľná osoba

Základné pojmy pre DPH sú „zdaniteľná osoba“ a „ekonomická činnosť“, ktoré sú definované v § 3 ods. 1 a 2 zákona o DPH.

Zdaniteľná osoba je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Zdaniteľnými osobami sú predovšetkým podnikatelia, ale môžu nimi byť aj osoby, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania, ak vykonávajú ekonomickú činnosť, z ktorej dosahujú príjmy. Za zdaniteľnú osobu sa podľa zákona o DPH považuje tiež Správa štátnych hmotných rezerv SR v rozsahu nákupu a predaja štátnych hmotných rezerv.

Osobitným prípadom získania štatútu zdaniteľnej osoby je príležitostný predaj nového dopravného prostriedku akoukoľvek osobou, t. j. aj nepodnikateľom, do iného členského štátu. Takáto osoba, ktorá neuskutočňuje inú ekonomickú činnosť pre účely DPH, sa považuje za zdaniteľnú osobu (§ 3 ods. 5 zákona o DPH) len z titulu uvedeného predaja. To jej umožňuje uplatniť si právo na odpočítanie dane.

Ekonomická činnosť (podnikanie) je kľúčovým pojmom vymedzenia predmetu DPH. Vykonávanie ekonomickej činnosti predstavuje predovšetkým sústavnú činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti.

Osoby vykonávajúce ekonomickú činnosť dodávajú tovary alebo poskytujú služby v ktoromkoľvek výrobnom alebo obchodnom odvetví. Ekonomická činnosť zahŕňa aj všetky služby poskytované osobami vykonávajúcimi slobodné povolanie podľa osobitných predpisov (znalci, tlmočníci, právnické povolania, lekári, veterinári, projektanti a pod.), ako aj slobodné povolania umelcov a športovcov.

Za podnikanie sa všeobecne považuje aj využívanie vlastného hmotného majetku a nehmotného majetku s cieľom dosahovania príjmu z tohto majetku akoukoľvek osobou, t. j. aj fyzickou osobou – nepodnikateľom, ak ide o činnosť sústavnú. Ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa za ekonomickú činnosť jeho využívanie na účel dosahovania príjmu v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

Ekonomickou činnosťou nie je (§ 3 ods. 3 zákona o DPH) vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu. V tomto prípade ide o vzťah, kedy fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny, resp. príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania. Takto vykonávaná činnosť nie je považovaná za nezávislé vykonávanie činnosti.

Pri transakcii, ktorá má podliehať DPH, musí zdaniteľná osoba konať „ako taká“. Zdaniteľná osoba vykonávajúca transakciu v postavení súkromníka (nepodnikateľa) nekoná ako zdaniteľná osoba, preto táto transakcia nepodlieha DPH. Nič nebráni zdaniteľnej osobe, ktorá si chce zachovať časť majetku medzi svojím súkromným majetkom, vyňať ho zo systému DPH. Zdaniteľná osoba si môže vybrať, či chce zahrnúť do svojho podnikania pre účely uplatňovania DPH časť majetku, ktorá je vydaná do jej súkromného užívania. Tento prístup sa zhoduje s jednou zo základných zásad – že zdaniteľná osoba musí niesť bremeno DPH len vtedy, ak to súvisí s tovarmi alebo službami, ktoré používa na súkromnú spotrebu a nie na svoje zdaniteľné podnikateľské činnosti (v súvislosti s podnikateľskou činnosťou má právo na odpočítanie DPH).

Ak zdaniteľná osoba predáva majetok, ktorého časť si v čase nadobudnutia vyhradila na to, že ho nepridelí na podnikanie, pre účely DPH sa má brať do úvahy len tá časť majetku, ktorá sa určila na jej podnikanie a tiež úpravy takýchto odpočtov sa musia obmedziť len na túto časť.

Podobne, ak verejnoprávny orgán – napr. obec, v čase nákupu majetku nie je zdaniteľnou osobou, a teda nekonala ako taká, právo na odpočítanie dane pri nákupe tohto majetku nevzniklo. Z tohto dôvodu si toto právo nemôže ani dodatočne uplatniť (podľa § 55 zákona o DPH) pri registrácii za platiteľa dane. Uvedený názor je plne v súlade s precedenčným právom SD EÚ, ktorý zdôrazňuje, že len postavenie, v akom príslušný jednotlivec koná v čase kúpy tovaru, je rozhodujúce pre existenciu práva na odpočet.

 

Obec a narušenie hospodárskej súťaže

Podliehanie verejnoprávnych subjektov DPH vyplýva z výkonu danej činnosti ako takej nezávisle od otázky, či uvedené subjekty čelia alebo nečelia hospodárskej súťaži na úrovni miestneho trhu, na ktorom vykonávajú túto činnosť – napr. prevádzkovanie platených parkovísk obcou.

Tento záver podporujú všeobecné zásady práva Spoločenstva, ktoré sú uplatniteľné v daňovej oblasti, ako je zásada daňovej neutrality a právnej istoty. Zásada daňovej neutrality, ktorá je základom spoločného systému DPH, teda bráni tomu, aby s podnikateľskými subjektmi, ktoré vykonávajú rovnaké činnosti, bolo v oblasti vyberania DPH zaobchádzané odlišne. Hoci je pravda, že smernica uvádza výnimky, ktoré do určitej miery môžu ohroziť uplatnenie zásady daňovej neutrality, keďže umožňuje, aby verejnoprávne subjekty nepodliehali DPH, pokiaľ ich nepodliehanie dani vedie iba k nepatrným narušeniam hospodárskej súťaže, skutočnosťou zostáva, že táto výnimka sa musí vykladať tak, aby porušenie tejto zásady bolo čo najmenšie.

Na otázku, či sa pojem „viedlo by“ k výraznému narušeniu hospodárskej súťaže má vykladať tak, že zohľadňuje výlučne skutočnú hospodársku súťaž, alebo tak, že sa vzťahuje tiež na potenciálnu hospodársku súťaž, SD EÚ dospel k záveru, že nepodliehanie týchto subjektov DPH je prípustné, pokiaľ sú tieto činnosti zanedbateľné, predpokladajúc, že z nich vyplývajúce narušenia hospodárskej súťaže sú rovnako zanedbateľné. Pojem „výrazné“ v zmysle smernice sa má chápať v tom zmysle, že skutočné alebo potenciálne narušenia hospodárskej súťaže majú byť viac než zanedbateľné.

 

Zákon o DPH po novele s komentárom nájdete v mesačníku Poradca 6/2022, ktorý práve vychádza.

 

Ostatná novela zákona o odpadoch vyplynula z dôvodu riešenia nevyhnutných problémov vyplývajúcich z aplikačnej praxe. Úpravou zákona dochádza k zníženiu byrokratického zaťaženia podnikateľského prostredia a teda aj orgánov štátnej správy, ktoré sa budú môcť dôslednejšie venovať kľúčovým bodom zákona o odpadoch. Ďalšiu úpravu na základe praktickej aplikácie si vyžiadala opätovne oblasť rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Tiež sa dopĺňajú aj opatrenia z aktuálneho Programu predchádzania vzniku odpadov na roky 2019 - 2025 a upresňujú sa ustanovenia ohľadom posilnenia vynútiteľnosti zabezpečenia primárne materiálového zhodnotenia odpadu z obalov a odpadu z neobalových výrobkov zberovými spoločnosťami.

 

Účinnosť zmien zákona

Účinnosť nadobúda novela zákona 1. novembra 2021. Delená účinnosť sa zavádza od 1. januára 2022 pre zmenu veľkosti predajnej plochy, na ktorej je povinnosť distribuovať nápoje rovnakého druhu aj v opakovane použiteľných obaloch a vychádza z opatrenia O.31 Programu predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 – 2025 a taktiež pre ciele recyklácie v súvislosti so spustením zálohového systému jednorazových obalov na nápoje. Povinnosť uzatvorenia zmluvy medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov (OZV) a obcou na obdobie dvoch rokov sa posúva až od 1. januára 2023, z dôvodu zosúladenia so zmluvami výrobca - OZV. Zavedenie povinnosti triedeného zberu pre textil sa posúva od 1. januára 2025 v súlade so Smernicou európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/851.

 

Pôvodca odpadu a osoby nakladajúce s odpadom

V prípade, ak má právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ sídlo, prevádzkareň alebo miesto výkonu činnosti v administratívnom alebo obchodnom centre alebo v iných prenajatých priestoroch, v správe prenajímateľa alebo správcu objektu a má uzavretú písomnú zmluvu, ktorej predmetom je zabezpečenie zhromažďovania vytriedených zložiek komunálnych odpadov z iných zdrojov, pôvodcom týchto odpadov je prenajímateľ priestorov, respektíve správca.

Pôvodcom uvedených odpadov sa stane prenajímateľ respektíve správca objektu najskôr nasledujúci deň po podpísaní nájomnej respektíve správcovskej zmluvy, ktorej súčasťou je záväzok zabezpečovania zhromažďovania uvedených odpadov pre nájomcu.

V tomto prípade sa prenajímateľ objektu, respektíve správca stáva v zmysle § 4 odsek 1 písmena c) pôvodcom odpadov.

 

Program Slovenskej republiky a program kraja

Program Slovenskej republiky vypracúva ministerstvo spravidla na obdobie desiatich rokov, a to najmä na základe podkladov od okresných úradov v sídle kraja, okresných úradov a územnej samosprávy. Program Slovenskej republiky po posúdení jeho vplyvov na životné prostredie schvaľuje vláda a po jeho schválení ho ministerstvo uverejňuje vo vestníku a na svojom webovom sídle. Pre implementáciu hierarchie odpadového hospodárstva v zmysle § 6 ods. 1 zákona o odpadoch je podstatné, aby boli ciele a opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu realizované na nižšej, ako na celoštátnej úrovni. Preto sa pristúpilo od 1. 11. 2021 k novej povinnosti, aby si kraje na základe informácií v regióne zvolili tie najúčinnejšie ciele a opatrenia, ktoré im pomôžu znižovať množstvo odpadu.

 

Zákazy

V súlade so zákonom o odpadoch sa zakazuje uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste na to určenom v súlade s týmto zákonom, zneškodniť odpad alebo zhodnotiť odpad inak ako v súlade s týmto zákonom, zneškodniť odpad činnosťami D4, D6 a D7 uvedenými v prílohe č. 2, vykonávať bez súhlasu podľa § 97 ods. 1 alebo v rozpore s ním činnosť, na ktorú sa súhlas vyžaduje, zneškodňovať skládkovaním rôzne druhy odpadov, medzi ktoré bude od 1. 1. 2023 patriť aj biologicky rozložiteľný odpad z veľkoobchodu, maloobchodu a distribúcie.

Doplnenie nového zákazu je zavedené na základe opatrenia O.18 Programu predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 – 2025. Ako sme už uviedli, účinnosť je tu nastavená od 1. 1. 2023 a uvedeným zákazom by sa mal odpad z potravín odkloniť od jeho zneškodňovania uložením na skládku odpadu.

 

Povinnosti držiteľa odpadu

V súvislosti s vypustením súhlasu podľa § 97 ods. 1 písm. t) na zhromažďovanie odpadu dlhšie ako jeden rok pred jeho zneškodnením alebo dlhšie ako tri roky pred jeho zhodnotením dochádza k zmene v ustanovení § 14 ods. 1 písm. i). Z uvedeného vyplýva, že odpad bude možné zhromažďovať najdlhšie jeden rok pred jeho zneškodnením alebo najdlhšie tri roky pred jeho zhodnotením, pričom uvedenú lehotu nie je možné predlžovať, a to ani pre pôvodcu odpadu.

 

Zodpovednosť za nezákonné umiestnenie odpadu

Zákon o odpadoch dáva povinnosť oznámenia umiestnenia odpad na nehnuteľnosti, ku ktorému došlo nezákonným spôsobom. Potreba doplnenia zmien v § 15 odsekoch 4 až 6 vyplynula z potrieb aplikačnej praxe.

Rovnako nepriaznivý aspekt, ako je uloženie odpadu do vodného toku je potrebné vnímať aj situáciu niektorých biotopov, ktoré sú protiprávnym ukladaním odpadu priamo zničené alebo poškodené. Preto sa v odseku 4 dopĺňa povinnosť toho, kto oznámenie o nezákonnom umiestnení odpadu prijal, bezodkladne o uvedenej skutočnosti informovať príslušnú štátnu organizáciu ochrany prírody a krajiny.

Povinnosť prítomnosti zástupcu obce pri overovaní rozsahu nezákonne umiestneného odpadu (odsek 5) je pri tomto ustanovení podľa všetkého zbytočná, nakoľko samotná obec je podľa § 104 dotknutého zákona orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva.

Nie je potrebné, aby pri overovaní rozsahu nezákonne umiestneného odpadu konali dva subjekty, ktoré sú orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva. Z pohľadu účelností postačuje, aby konal ten, ktorému bolo doručené oznámenie o protiprávnom konaní alebo sa o ňom dozvedel ako prvý a je v tejto veci vecne príslušný konať.

Doplnenie odseku 6 sa týka určovania vecnej príslušnosti orgánu presadzujúceho právo. Pôvodný spôsob určovania vecnej príslušnosti, založený na oznámeniach o uložení odpadu nie je možné považovať za správny, nakoľko každý subjekt, ktorému je oznámené protiprávne konanie, je povinný skúmať svoju vecnú príslušnosť, avšak takýto záver nie je možné opierať len o osobný predpoklad. Je potrebné túto skutočnosť overiť tak, ako to predpokladá ustanovenie § 15 ods. 5 zákona po novele.

 

Zber odpadu a výkup odpadu

Znenie § 16 odsek 12 s účinnosťou od 1. 1. 2022 upravuje, akú novú povinnosť bude vykonávať subjekt, ktorý vykonáva triedený zber komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov. Zároveň sa dopĺňa o subjekt – organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly, s ktorou má uzatvorenú zmluvu vyplývajúc z § 16 odsek 3, ktorej je zberová spoločnosť povinná zasielať ustanovené údaje. Rozsah požadovaných údajov bude ustanovený vykonávacím predpisom. Rozsah požadovaných údajov má korešpondovať s údajmi, ktoré zákon o odpadoch vyžaduje od organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly v § 28 odsek 4 písm. n) a z).

 

Povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov

Prevádzkovateľ skládky odpadov je okrem povinností podľa § 14 a § 17 povinný vykonávať aj množstvo ďalších povinností podľa § 19, medzi ktoré patrí aj povinnosť vykonávať monitorovanie počas prevádzkovania skládky a po jej uzavretí, uchovávať záznamy z tohto monitoringu a každoročne do 28. februára nasledujúceho roka ohlasovať výsledky monitoringu za predchádzajúci kalendárny rok príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva.

Novým znením písmena g) v znení odseku 1 ide o precizovanie textu, ktoré je výsledkom aplikačnej praxe, tak aby bolo jednoznačné, že monitorovanie sa realizuje aj počas prevádzky. Takýto výklad sa dá vyvodiť aj z platného znenia, v zmysle ktorého je prevádzkovateľ povinný predkladať výsledky monitoringu, a teda takýto monitoring musí aj realizovať. Súčasne je samotné monitorovanie špecifikované vo vyhláške MŽP SR č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti, ktorú ministerstvo vydalo v súlade s § 105 ods. 3 písm. f) zákona o odpadoch.

Zmena termínu súvisí s inými povinnosťami v zmysle zákona o odpadoch a vykonávacích predpisov, a týka sa povinnosti viesť evidenciu a oznamovať do 28. februára údaje z nej príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Zosúladením termínu dochádza k zníženiu byrokratickej záťaže podnikateľských subjektov.

 

Nakladanie s nebezpečnými odpadmi

Úprava ustanovenia § 25 odsek 13 súvisí so zabezpečením úplnej transpozície čl. 9 ods. 1 písm. i) smernice európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc. Zavádza sa povinnosť pre dodávateľov výrobkov (výrobca alebo dovozca výrobku, distribútor alebo iný aktér dodávateľského reťazca, ktorý uvádza výrobok na trh) nahlasovať údaje o látkach vzbudzujúcich veľmi veľké obavy (SVHC) vo výrobkoch pri ich uvádzaní na trh (https://echa.europa.eu/sk/scip). Tieto informácie dodávatelia výrobkov ohlasujú európskej chemickej agentúre do databázy SCIP [Substances of Concern In articles as such or in complex objects (Products)]. Oznamovanie požadovaných informácií európskej chemickej agentúre dopĺňa už existujúce komunikačné a oznamovacie povinnosti pre SVHC látky vo výrobkoch, nakoľko tieto údaje sa už v súčasnosti musia oznamovať v rámci dodávateľského reťazca.

Cieľom databázy SCIP je zaistiť, aby informácie o SVHC boli k dispozícii v priebehu celého životného cyklu výrobkov a materiálov vrátane fázy odpadu, a teda sprístupniť spracovateľom odpadu informácie, ktoré im umožnia identifikáciu a účinné spracovanie odpadov obsahujúcich látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy.

To znamená, že dodávateľ výrobku je povinný poskytovať európskej chemickej agentúre informácie použitím formátov a nástrojov poskytnutých touto agentúrou na uvedený účel.

 

Rozšírená zodpovednosť výrobcov

V praxi sa stáva, že výrobca, ktorý chce vypovedať zmluvu OZV, bol doteraz povinný doručiť výpoveď OZV do 30. septembra. Ak ju poslal napr. 25. septembra, tak niektoré OZV si ju zámerne prevzali až v októbri, čím výpoveď nebola „doručená“ a museli ostať v danej OZV aj nasledujúci rok. Preto bolo potrebné slovo „doručiť“ zmeniť na „odoslať“. Ako logický ústupok sa posúva na skorší termín odoslania výpoveď zmluvy výrobcu aj obce.

To znamená, že výpoveď sa musí odoslať preukázateľným spôsobom organizácii zodpovednosti výrobcov do 20. augusta v roku, v ktorom má byť zmluvný vzťah ukončený. Výpoveď sa musí odoslať preukázateľným spôsobom organizácii zodpovednosti výrobcov do 30. septembra  v roku, v ktorom má byť zmluvný vzťah ukončený. Organizácie zodpovednosti výrobcov potrebujú relevantné a predložiteľné údaje potrebné pre výpočet jej trhového podielu a podľa § 28 odsek 5 písm. f), kedy organizácia zodpovednosti výrobcov pre obaly preukazuje, že súhrnný počet obyvateľov v zmluvných obciach zodpovedá trhovému podielu organizácie výrobcov pre obaly.

 

Organizácia zodpovednosti výrobcov a zabezpečovanie plnenia vyhradených povinností

Povinnosť, ktorú majú organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly podľa § 59 ods. 1 písm. h) sa z § 28 ods. 4 písm. h) vyníma. Organizácia zodpovednosti výrobcov je povinná doručiť ministerstvu každoročne do 31. januára kalendárneho roka aktuálny zoznam zastúpených výrobcov obsahujúci identifikačné údaje zastúpených výrobcov a údaje o množstvách výrobkov uvedených na trh jednotlivými zastúpenými výrobcami v predchádzajúcom kalendárnom roku; táto povinnosť sa nevzťahuje na organizáciu zodpovednosti výrobcov pre obaly.

 

Cieľom úprav v ustanovení § 28 týkajúcich sa Správy o činnosti organizácie zodpovednosti výrobcov za predchádzajúci kalendárny rok a kalendárny štvrťrok je zabezpečiť transparentné vykazovanie údajov vo vzťahu k zabezpečovaniu združeného nakladania s vyhradeným prúdom odpadov vrátane financovania, a to s účinnosťou od 1. 1. 2022. Výrobcovia sa nebránia a sú ochotní platiť do systému v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov, avšak chcú vedieť kam a v akej výške tieto finančné prostriedky smerujú. Súčasné nastavenie zmluvných vzťahov medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a zberovými spoločnosťami neumožňuje, aby výrobcovia mali vedomosť o reálnom použití preplatených finančných prostriedkov. Týmto úpravám zodpovedá úprava v § 16 ods. 12.

Zároveň bolo potrebné ponechať povinnosť prepočítavania cieľov zberu v prípade nahlasovania zmien v zoznamoch obcí zo strany organizácie výrobcov, tak ako je teraz v zákone o odpadoch nastavené (v zmysle § 52 ods. 35), nakoľko aj v priebehu roka môže dôjsť a legislatíva s tým počíta, k zmene zazmluvnených obcí, tieto zmeny organizácia zodpovednosti výrobcov v zmysle § 28 odsek 4 písm. ae) zákona nahlasuje Ministerstvu životného prostredia SR.

 

Obaly a odpady z obalov

Požiadavka na zmenu definície § 52 odsek 24 vyplynula z rozporových rokovaní v nadväznosti na nové oznamovacie povinnosti v § 59 ods. 1 písm. h). Trhový podiel organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly pre nasledujúci kalendárny rok je teda  percentuálny podiel množstva obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh v Slovenskej republike výrobcami obalov a výrobcami neobalových výrobkov, ktorí sú s organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly v zmluvnom vzťahu pre nasledujúci kalendárny rok z údajov predložených podľa § 59 ods. 1 písm. h) prvého a druhého bodu, k celkovému množstvu obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh v Slovenskej republike vypočítaných z údajov predložených podľa § 59 ods. 1 písm. h), výrobcami, ktorí si plnia vyhradené povinnosti kolektívne. Do množstva obalov sa započítava celkové množstvo spotrebiteľských obalov, skupinových obalov a prepravných obalov.

 

Povinnosti distribútora obalov

S účinnosťou od 1. 1. 2022 dochádza k zmene veľkosti predajnej plochy, na ktorej je povinnosť distribuovať nápoje rovnakého druhu aj v opakovane použiteľných obaloch, ak sa také nápoje v nich na trh v SR uvádzajú.

Uvedená zmena vychádza z opatrenia O.31 Programu predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2019 – 2025. Znížením veľkosti predajnej plochy by mala byť uvedená povinnosť pre distribútora obalov aplikovaná na menšie predajné plochy ako 100 m², a tým by sa rozšíril počet obchodov, kde je možné zakúpiť si nápoje v opakovane použiteľných obaloch.

Povinnosti a práva organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly

Zmluva medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly a tým, kto vykonáva triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obci, sa uzatvára v rozsahu výšky nákladov dohodnutých v zmluve podľa § 59 odseku 2, pri dodržaní bežných obchodných zvyklostí, a obsahuje po novom aj podrobnosti o minimálnej úrovni dotriedenia odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou oddelene vyzbieraných zložiek komunálnych odpadov na účely materiálového zhodnotenia v súlade s vykonávacím predpisom [§ 105 ods. 3 písm. m)], a tiež spôsob a špecifikáciu zabezpečenia a vykonávania zberu komunálnych odpadov pre papier, plasty, kovy, sklo a kompozitné obaly na báze lepenky najmenej v rozsahu vyplývajúcom z požiadaviek ustanovených na triedený zber komunálnych odpadov [§ 105 ods. 3 písm. w)].

Doplnili sa povinné náležitosti zmluvy medzi organizáciou zodpovednosti výrobcov a tým, kto vykonáva triedený zber odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obci. Zákonom a následne vykonávacím predpisom sa ustanovuje minimálna úroveň dotriedenia obalových materiálov, ktoré musí zberová spoločnosť zabezpečiť, ak má byť odpad materiálovo zhodnotený v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva.

Pokiaľ ide o povinnosť zabezpečenia štandardov triedeného zberu v obci, zahrnutie úpravy podrobností do zmluvných vzťahov smeruje k posilneniu postavenia organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly.

Podľa doterajšieho znenia § 59 ods. 11 zákona OZV pre obaly bola oprávnená písomne vypovedať zmluvu s obcou okrem výpovedných dôvodov uvedených v zmluve podľa § 59 ods. 2 zákona len pri naplnení dvoch taxatívne stanovených dôvodov upravených v písmenách a) a b).

Po novom sa doplnil nový výpovedný dôvod spojený s potrebou plnenia požiadaviek podľa § 28 ods. 5 písm. f) zákona pred koncom kalendárneho roka [predpoklad pravidelnej potreby vypovedania zmlúv ku koncu roka, ale v dostatočnom časovom predstihu na to, aby boli prezmluvnené pred 1. januárom všetky subjekty podľa potreby a požiadaviek § 28 ods. 5 písm. f) zákona]. Ustanovila sa preto možnosť OZV pre obaly vypovedať ku koncu roka zmluvu s obcou, a to dôvodne, kedy má naviac obyvateľov v systéme podľa preskupenia výrobcov na konci roka.

Prax ukázala, že aj počas kalendárneho roka môže vyvstať legitímna potreba, kedy OZV musí ukončiť zmluvu s obcou, a to operatívne s cieľom plnenia zákonných povinností. Dôvody, pre ktoré nastane pohyb na strane výrobcov v systéme OZV, môžu byť rôzneho charakteru mimoriadneho, nepravidelného (pravidelný je ku koncu roka zo zákona) - dôvod legislatívnej zmeny, pohybu cien druhotných surovín, zvýšenia nákladov triedeného zberu a zmeny cenníka a pod. V dôsledku zmluvného pohybu výrobcov - ich prezmluvnenia medzi OZV počas kalendárneho roka vyvstane operatívna potreba prezmluvnenia aj na strane obcí za účelom vyrovnanosti systémov OZV, čomu musí predchádzať oprávnenie OZV vypovedať zmluvu s obcou operatívne – ale len ak OZV disponuje vyšším počtom obyvateľov podľa § 28 ods. 5 písm. f). Vo výpovedi sa tak musí odvolať na tento výlučný dôvod. Pri platnosti ustanovenia § 59 ods. 12 nemusia mať obce obavu, že zostanú bez financovania triedeného zberu.

Ustanovilo sa do § 59 ods. 11 zákona o odpadoch doplniť nové písmeno d), v ktorom sa ustanovilo oprávnenie OZV pre obaly vypovedať zmluvu s obcou ku koncu kalendárneho mesiaca, kedy bola výpoveď doručená z dôvodu potreby vybalansovania prevádzkovaného systému kolektívneho nakladania s vyhradeným prúdom odpadov v zmysle § 28 ods. 5 písm. f), aby OZV pre obaly vedela preukázať, že súhrnný počet obyvateľov v zmluvných obciach zodpovedá trhovému podielu organizácie zodpovednosti výrobcov pre obaly.

 

Viac už nájdete v mesačníku DUO 1/2022.

 

Daňovníkovi, ktorý skončí vykonávanie podnikateľskej činnosti vzniká o. i. povinnosť úpravy základu dane v súlade s § 17 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Podľa § 17 ods. 9 ZDP sa na účely zistenia základu dane daňovníka – FO skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo aj prenájmu rozumie zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie DP s výnimkou sezónnych činností alebo skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu. V zmysle § 17 ods. 8 ZDP základ dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom dochádza ku skončeniu podnikania, je potrebné upraviť, a to v nadväznosti na použitý spôsob uplatňovania výdavkov. Aké daňové dôsledky prináša skončenie vykonávania podnikania (a inej samostatnej zárobkovej činnosti), napr. vplyvom na preddavky na daň?

 

Príjmy z podnikania

patria do okruhu príjmov zo samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2); v § 6 ods. 1 ZDP sú uvedené príjmy z podnikania a v § 6 ods. 2 príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. a) – d) ZDP

-        z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva dosiahnuté samostatne hospodáriacimi roľníkmi na základe zápisu do evidencie na príslušnom mestskom alebo obecnom úrade a vydaného osvedčenia – podľa § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.,

-        zo živnosti podľa zákona č. 455/1991 Zb. v znení n.p.,

-        z podnikania podľa osobitných predpisov, napr. príjmy daňových poradcov, advokátov, súkromných veterinárnych lekárov, notárov, lekárov s licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, autorizovaných architektov, autorizovaných stavebných inžinierov a pod.; podnikanie vykonávané podľa osobitných predpisov je typické tým, že na získanie oprávnenia (licencie a pod.) musí záujemca vyhovovať určeným kritériám a splniť požadované podmienky, pričom sa v nadväznosti na to stáva členom príslušnej profesijnej komory,

-        príjmy spoločníkov v. o. s. a komplementárov k. s. – ide o podiel konkrétneho spoločníka na základe dane spoločnosti, ktorý na neho pripadá;

Pripomeňme si, že medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. a) – e) ZDP, o. i. patria:

-        príjmy znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n. p.,

-        príjmy z činností sprostredkovateľov podľa osobitného predpisu, ktoré nie sú živnosťou – ide o príjmy najmä podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dosiahnuté finančným poradcom, finančným agentom, resp. finančným sprostredkovateľom.

 

V tomto príspevku sa prednostne budeme zaoberať príjmami z podnikania, a to podľa § 6 ods. 1 písm. a) – c); čo sa týka príjmov spoločníkov v. o. s. a komplementárov k. s., patria síce medzi príjmy z podnikania, ale vzhľadom na špecifický charakter v. o. s. a k. s. ako obchodných spoločností osobného typu sa aj príjmy (výnosy) dosiahnuté z ich činnosti zdaňujú špecificky podľa § 6 ods. 7, 8 ZDP a ďalších ustanovení ZDP, pričom ustanovenia § 17 ods. 8 a 9 ZDP sa v týchto prípadoch neaplikujú.

V súlade s § 6 ods. 7 (resp. 8) ZDP sa do základu dane konkrétneho spoločníka (spoločníka v.o.s. a komplementára k. s.), ktorou je príslušná časť základu dane spoločnosti, zahrnie aj jeho podiel na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti.

 

Dodajme, že pojem podnikanie je vymedzený v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Rozumie sa ním sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku.

 

Za podnikateľa sa podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka považuje

a)  osoba zapísaná v obchodnom registri,

b)  osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia,

c)  osoba podnikajúca na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, resp.

d)  fyzická osoba vykonávajúca poľnohospodársku výrobu podľa zákona č. 219/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/1990 Zb. – t. j. samostatne hospodáriaci roľník.

Najprv sa však budeme venovať samotným inštitútom pozastavenia (resp. prerušenia) činnosti a skončenia činnosti podľa niektorých osobitných predpisov a ich rozlišovaniu v súlade s § 17 ods. 9 ZDP.

 

Pozastavenie prevádzkovania živnosti (po zmene právnej úpravy) a zánik živnostenského oprávnenia

K právnym normám, ktoré boli v poslednom období novelizované, patrí aj zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „živnostenský zákon“). Bol zmenený a doplnený zákonom č. 261/2021 z 18. júna 2021, ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta 2021.

Cieľom uvedenej novelizácie bolo zlepšenie podnikateľského prostredia najmä zjednodušením živnostenského podnikania, znížením administratívnej záťaže, ako aj zmenou minimálnej a maximálnej dĺžky pozastavenia živnosti. Podľa pôvodného návrhu novely by išlo o skrátenie minimálnej doby pozastavenia živnosti zo šesť mesiacov na jeden mesiac a predĺženie maximálnej lehoty z troch rokov na štyri roky, a to so zámerom prispieť o. i. k väčšej flexibilnosti prevádzkovania živnosti. Napokon NR SR schválila znenie, na základe ktorého táto možnosť pozastavenia živnosti nie je časovo nijako limitovaná.

 

Zánik živnostenského oprávnenia je upravený

v hlave III štvrtej časti živnostenského zákona.

Živnostenské oprávnenie v zmysle § 57 ods. 1 (ktorého sa novela nedotkla) zaniká o. i. uplynutím času, ak bolo vydané na určitý čas, resp. dňom uvedeným v oznámení o ukončení podnikania, ďalej aj rozhodnutím živnostenského úradu o zrušení živnostenského oprávnenia v prípadoch určených v § 58.

V súlade s § 57 ods. 4 živnostenského zákona v znení účinnom pred novelizáciou platilo, že podnikateľ môže oznámiť miestne príslušnému živnostenskému úradu pozastavenie prevádzkovania živnosti. Účinky pozastavenia živnostenského oprávnenia nastávali dňom doručenia oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti živnostenskému úradu, alebo ak bol v oznámení uvedený neskorší deň, týmto dňom. Zároveň podľa ods. 6 platilo, že pozastavenie živnosti nemôže trvať kratšie ako šesť mesiacov a dlhšie ako tri roky.

Novelou boli v § 57 ods. 4 druhej vete (týkajúcej sa účinkov pozastavenia) za slovo „dňom“ vložené slová „nasledujúcim po dni“ a zároveň bol v § 57 vypustený odsek 6.

Podľa novelizovaného ustanovenia § 57 ods. 4 živnostenského zákona podnikateľ môže oznámiť miestne príslušnému živnostenskému úradu pozastavenie prevádzkovania živnosti.

Účinky pozastavenia živnostenského oprávnenia nastávajú dňom nasledujúcim po dni doručenia oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti živnostenskému úradu, alebo ak je v oznámení uvedený neskorší deň, týmto dňom.

Znenie ods. 5 zmenené nebolo. Podľa tohto ustanovenia po pozastavení prevádzkovania živnosti podnikateľ nadobudne živnostenské oprávnenie uplynutím doby pozastavenia prevádzkovania živnosti alebo dňom uvedeným v oznámení o zmene doby pozastavenia prevádzkovania živnosti.

Vypustením odseku 6 možnosť pozastavenia živnosti už nie je časovo obmedzená. To je významná zmena v porovnaní s právnym stavom pred novelizáciou živnostenského zákona.

 

Pozastavenie (alebo prerušenie) a skončenie podnikania podľa osobitných predpisov

Z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov [so zatriedením príjmov do § 6 ods. 1 písm. c) ZDP] môžeme aspoň v stručnosti poukázať na právnu úpravu pozastavenia a skončenia vykonávania činnosti advokáta a činnosti daňového poradcu.

 

Zákon o advokácii

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o advokácii“) advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, vedeného komorou. V zmysle § 2 ods. 3 tohto zákona advokátske povolanie je slobodné povolanie, ktoré možno vykonávať len podľa tohto zákona.

V zákone o advokácii je vyčiarknutie zo zoznamu advokátov upravené v § 7 a pozastavenie výkonu advokácie v § 8 – § 10.

V § 7 ods. 1 sú uvedené jednotlivé situácie, za ktorých dochádza k vyčiarknutiu. Napr. v súlade s § 7 ods. 1 písm. c) zákona o advokácii Slovenská advokátska komora vyčiarkne zo zoznamu advokátov toho, kto o to písomne požiadal.

V zmysle § 8 ods. 1 zákona o advokácii táto komora pozastaví výkon advokácie o. i. tomu, kto podal písomnú žiadosť o pozastavenie výkonu advokácie a preukáže, že si ustanovil za seba zástupcu.

Podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o advokácii počas pozastavenia výkonu advokácie advokát nie je oprávnený poskytovať právne služby podľa tohto zákona.

V zmysle § 10 zákona o advokácii Slovenská advokátska komora zapíše advokátovi pozastavenie výkonu advokácie do zoznamu advokátov. Ak odpadnú dôvody uvedené v ustanovení § 8, táto komora pozastavenie bezodkladne zruší a záznam o pozastavení vymaže zo zoznamu advokátov.

V súlade s § 1 ods. 3 zákona o advokácii právne služby na území Slovenskej republiky poskytujú za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom advokáti, ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby uvedené v ustanoveniach § 30 písm. b), c), d) e) a i), t. j. hosťujúci euroadvokáti, usadení euroadvokáti, zahraniční advokáti, medzinárodní advokáti, ako aj špecificky vymedzené zahraničné právnické osoby.

Podľa § 31 ods. 4 ustanovenia tohto zákona, osobitných predpisov a predpisov komory sa pri poskytovaní právnych služieb hosťujúcim euroadvokátom nepoužijú, ak to vzhľadom na skutočnosť, že ide o dočasné a príležitostné poskytovanie právnych služieb, nie je rozumné požadovať.

V zmysle § 39 ods. 6 na vyčiarknutie usadeného euroadvokáta zo zoznamu usadených euroadvokátov a na pozastavenie výkonu advokácie usadenému euroadvokátovi sa primerane použijú ustanovenia § 7 a 8. Usadený euroadvokát je euroadvokát, ktorý poskytuje právne služby na území Slovenskej republiky sústavne a ktorý je zapísaný do zoznamu euroadvokátov vedeného komorou.

V zmysle § 41 ak u usadeného euroadvokáta dôjde k pozastaveniu alebo zániku oprávnenia poskytovať právne služby v štáte registrácie, pozastavuje sa alebo zaniká mu jeho oprávnenie poskytovať právne služby podľa tohto zákona (v SR) k uvedenému dňu. Komora o tejto skutočnosti bezodkladne, len čo sa o tom dozvedela, vykoná v zozname usadených euroadvokátov záznam.

V súlade s § 48 ods. 6 na vyčiarknutie zahraničného advokáta zo zoznamu zahraničných advokátov a pozastavenie výkonu advokácie zahraničnému advokátovi sa primerane použijú ustanovenia § 7 a 8. Podobne podľa § 53 ods. 8 na vyčiarknutie medzinárodného advokáta zo zoznamu medzinárodných advokátov a pozastavenie výkonu advokácie medzinárodnému advokátovi sa primerane použijú ustanovenia § 7 a 8.

Pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec advokáta (ale nie proti vôli klienta). V súlade s § 64 ods. 1 pracovný pomer advokátskeho koncipienta sa spravuje pracovnoprávnymi predpismi.

Ak sa pracovný pomer advokátskeho koncipienta skončil, v súlade s § 63 ods. 1 komora ho vyčiarkne zo zoznamu advokátskych koncipientov ku dňu skončenia pracovného pomeru. Podľa § 63 ods. 2 ustanovenia § 7 a 8 platia primerane aj pre advokátskeho koncipienta.

 

Zákon o daňových poradcoch

Zákon č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení n. p. (ďalej aj „zákon o daňových poradcoch“) upravuje:

a)  postavenie daňových poradcov a ich činnosť pri poskytovaní daňového poradenstva a postavenie asistentov daňových poradcov,

b)  zriadenie a pôsobnosť Slovenskej komory daňových poradcov (ďalej aj „komora“).

 

V § 10 zákona o daňových poradcoch je upravená problematika pozastavenia výkonu daňového poradenstva a v § 11 vyčiarknutie zo zoznamu.

Podľa § 10 ods. 1 komora pozastaví výkon daňového poradenstva daňovému poradcovi, ak poskytuje daňové poradenstvo v rozpore s vydaným osvedčením na výkon daňového poradenstva alebo týmto zákonom, ak daňový poradca v lehote troch mesiacov od doručenia výzvy komory tento rozpor neodstráni.

V § 10 ods. 2 a 3 zákona o daňových poradcoch sú uvedené ďalšie situácie, za ktorých dochádza k pozastaveniu výkonu daňového poradenstva daňovému poradcovi, napr. ak o to písomne požiada.

Podľa ods. 4 komora pozastavenie výkonu daňového poradenstva daňovému poradcovi vyznačí v zozname. Daňový poradca je povinný na dobu pozastavenia výkonu daňového poradenstva vrátiť komore na jej výzvu osvedčenie na výkon daňového poradenstva. Ak odpadnú dôvody na pozastavenie výkonu daňového poradenstva, komora zápis zo zoznamu vymaže a vráti daňovému poradcovi osvedčenie na výkon daňového poradenstva. Pozastavením výkonu daňového poradenstva nezanikajú povinnosti platiť členské príspevky vo výške určenej komorou.

 

Podľa § 11 ods. 1 zákona o daňových poradcoch komora vyčiarkne zo zoznamu a odníme osvedčenie na výkon daňového poradenstva daňovému poradcovi, ktorý:

a)  zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,

b)  bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,

c)  bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody za úmyselný trestný čin,

d)  mal právoplatne uložené disciplinárne opatrenie podľa § 24 ods. 1 písm. d) tohto zákona,

e)  písomne požiadal komoru o vyčiarknutie zo zoznamu,

f)  nezaplatil členský príspevok určený komorou ani na jej opakovanú výzvu.

 

Podľa § 11 ods. 2 komora môže daňového poradcu vyčiarknuť zo zoznamu a odňať mu osvedčenie na výkon daňového poradenstva napr. v prípade, ak sa po dobu najmenej jedného roka nezúčastňoval na povinnom vzdelávaní daňových poradcov.

 

V súlade s § 11 ods. 3 zákona o daňových poradcoch o vyčiarknutí zo zoznamu podľa odseku 1 písm. b) až d) komora informuje príslušný orgán iného členského štátu, v ktorom daňový poradca poskytuje daňové poradenstvo.

 

V zmysle § 12 komora za určených podmienok vyčiarkne zo zoznamu aj právnickú osobu.

Zákon o daňových poradcoch upravuje nielen postavenie daňových poradcov a ich činnosť pri poskytovaní daňového poradenstva, ale aj postavenie asistentov daňových poradcov. Podmienky, za ktorých ich komora vyčiarkne zo zoznamu asistentov daňových poradcov, sú uvedené v § 20e zákona o daňových poradcoch.

Obdobne ako v prípade advokácie proti rozhodnutiu komory nie je v zmysle ustanovení § 28 prípustný opravný prostriedok a toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť jeho doručením.

Ak súd zruší rozhodnutie o vyčiarknutí daňového poradcu, právnickej osoby alebo asistenta daňového poradcu zo zoznamu, zapíše ho komora do zoznamu ku dňu právoplatnosti rozhodnutia súdu. Ak súd zruší rozhodnutie o pozastavení výkonu daňového poradenstva daňovému poradcovi, daňový poradca je oprávnený vykonávať daňové poradenstvo odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Spomedzi príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 ZDP) si pripomeňme, ako je upravené pozastavenie (ale aj prerušenie) a ukončenie výkonu činnosti znalca, tlmočníka alebo prekladateľa [so zatriedením príjmov do § 6 ods. 2 písm. c) ZDP] v príslušnej právnej úprave.

 

Viac o problematike sa dočítate v mesačníku DUO 1/2022.

 

Obranyschopnosť organizmu voči infekčným a iným ochoreniam – imunita je večnou témou, ktorá s nastúpenou jeseňou nadobúda stále väčší význam v podnikateľovom živote najmä v období hrozby infekcie COVID – 19 a chrípkou – prípadne oboch rizík naraz. O čo vlastne ide, ako to funguje?

 

Vrodená imunita

Každý novorodenec si so sebou do života nesie určitú dávku vrodenej imunity, obranyschopnosti organizmu voči infekciám. V priebehu prvých šiestich rokov života sa „nachytá“ a „naočkuje“ mikroorganizmami, ktoré ho v bežnom živote obklopujú. Preto sú malé deti tak často chorľavé. Prirodzenú detskú imunitu však veľmi často ohrozuje príliš frekventované podávanie antibiotík.

Obranyschopnosť sa zhoršuje aj vďaka modernému spôsobu života a zhoršenému životnému prostrediu.

Prehnaná hygiena, kontaminácia („zašpinenie“) domáceho prostredia antimikrobálnymi látkami obsiahnutými v mycích, čistiacich a dezinfekčných prostriedkoch, zvyšky herbicídov a pesticídov v rôznom ovocí a zelenine spolu s diétnymi chybami (návštevy rýchlych občerstvení) imunite neprospievajú. Podnikatelia sú tak už v mladom veku opakovane chorí a unavení „bez príčiny“, čo znamená jasné príznaky zníženej imunity organizmu.

 

Na začiatku celej obrannej reakcie je útok baktérií alebo vírusov

ktoré sa do vnútra organizmu dostanú buď dýchacími cestami, tráviacim ústrojenstvom alebo aj cez poranenie na pokožke. Pokiaľ sa im to podarí, pokúsia sa okamžite napadnúť biele krvinky, aby im zabránili rozpoznať svoju prítomnosť. Po takomto napadnutí sa v tele ako prvá aktivuje tzv. nešpecifická imunita, ktorá dokáže votrelca zlikvidovať. Táto reakcia je skutočne veľmi rýchla a organizmus sa pri nej dokáže zbaviť mikrobiálneho útočníka v priebehu niekoľkých desiatok minút. Telo s ňou vystačí napríklad pri poranení pokožky, kedy do rany preniknú „bežné“ mikróby, s ktorými si imunitný systém dokáže poradiť vďaka svojmu genetickému vybaveniu. Človek pritom nespozná, že sa v jeho tele niečo deje lebo okrem bolesti spôsobenej samotným poranením, nevyvoláva takáto imunitná reakcia žiadne „vedľajšie účinky“. Na väčšinu ďalších mikrobiálnych votrelcov však musí organizmus používať zbrane silnejšieho kalibru – špecifickú imunitnú reakciu. Táto trvá oveľa dlhšie (viac dní) a v priebehu tejto doby sa imunitný systém snaží vytvoriť či použiť zodpovedajúcu protilátku, aby mohol mikrób zlikvidovať. Imunitná reakcia prebieha v celom tele.

 

Vlastnú imunitnú reakciu majú sliznice, ale aj jednotlivé orgány

ako mandle, pankreas, kostná dreň, pečeň alebo slezina. Pokiaľ sa tak nestane a tento typ imunity na mikrób nestačí, rozbieha sa už spomínaná špecifická imunitná reakcia. V tele sa vtedy aktivujú takzvané makrofágy, čo sú bunky, ktoré z cudzieho mikróbu vytvoria akýsi polotvar a ten predložia bielej krvinke (konkrétne B - lymfocytu) ako „na tanier“. Tá sa ho snaží rozpoznať, zaradiť do systému iných mikróbov, ktoré pozná.

 

B – lymfocytov existuje mnoho skupín

ktoré si „pamätajú“ a majú zakódovaných jednotlivých pôvodcov ochorení. Pokiaľ ich podľa svojich „detektorov“ (receptorov) rozpozná, začne sa množiť a tvoriť protilátky. Po skončení ochorenia tieto klonové bunky zanikajú. Zostáva len malá časť – pamäťové bunky, ktoré zaistia rýchlejšiu reakciu v prípade, že telo pôvodca ochorenia napadne znova.

Pokiaľ sa organizmus z ochorenia skutočne nevylieči, ochorenie môže následne poškodiť niektoré dôležité orgány a takto oslabený terén je oveľa menej schopný odolávať náporom ďalších infekcií. Roztáča sa tak kolotoč „nikdy nekončiaceho“ maródovania, z ktorého sa potom telo spamätáva horšie a horšie.

 

Obranyschopnosť svojho organizmu môžeme posilňovať a udržiavať

Dôležité je otužovanie pomocou studenej sprchy. Aby šok zo studenej vody (obzvlášť v zime) nebol príliš veľký, treba jej teplotu znižovať naozaj postupne. Sprchovanie by malo začínať vždy od nôh smerom k hlave. Pôsobením studenej vody sa stiahnu cievy, čo má následne za následok rozprúdenie krvi a zrýchlenie látkovej výmeny (metabolizmu). Iným zaujímavým prostriedkom na zvyšovanie obranyschopnosti je sauna a so saunovaním je možné začínať už u trojročných detí (po lekárskom vyšetrení).

 

Človek je „domovom“ množstva mikróbov

z ktorých je veľká väčšina dôležitá pre jeho zdravie.

Podstatné pre imunitu sú tie, ktoré žijú v tráviacom trakte a najmä v hrubom čreve. Z nich sú najznámejšie laktobacily a bifidobaktérie. „Civilizované potraviny“, ktoré sú nejakým spôsobom spracované, sú však zbavované všetkých mikroorganizmov a chýbajú im najmä probiotiká, živé organizmy ovplyvňujúce práve črevnú flóru.

 

Práve preto nesmieme zabúdať na konzumáciu stravy, ktorá ich obsahuje – kefír, kýška, acidofilné mlieko, jogurty a jogurtové nápoje. Ale existuje aj mnoho ďalších látok, ktoré posilňujú obranyschopnosť organizmu. Sú to ešte – koenzým Q10 (ubiquinon), L-karnitín, vitamíny C, E, D, vitamín A a jeho provitamín beta-karotén, selén, olej z čajovníku (tea tree oil), huba šitaké (lentinus edoses), reishi, maitake, čaga, cordyceps, výťažky z imela, echinacea, ženšen, eleuterokok, magnolka čínska, malé množstvá červeného vína, liečebné zmesi enzýmov a ďalšie. Ich užívanie je však vhodné konzultovať so špecialistom, aby pri samotnom dávkovaní nedochádzalo ku neželaným skríženým reakciám.

Prirodzene fungujúci imunitný systém je schopný odhaľovať a zneškodňovať útoky nepríjemných infekcií. Preto je vhodné posilňovať obranyschopnosť nielen počas akútneho nebezpečenstva takýchto útokov, ale po celý rok.

 

Beta glukán – unikátny prírodný zložený cukor

(komplexný polysacharid), vyskytujúci sa najmä v pivovarských kvasniciach, zrnách niektorých obilnín, morských riasach a viacerých druhoch jedlých húb, u nás najmä v hlive ustricovej. Z týchto zdrojov sa dá izolovať vo veľmi čistom stave, čo sa o viacerých imunomodulačných látkach povedať nedá. Beta glukán je schopný veľmi aktívne podporovať obranné reakcie organizmu proti vírusovým, bakteriálnym a parazitárnym ochoreniam a má aj ďalšie účinky. Dnes je už prakticky nemožné vyhnúť sa rôznym typom mierneho ožiarenia a elektronického smogu – či sa jedná o časté cestovanie lietadlami, používanie svietiacich obrazoviek počítačov, mobilných telefónov alebo akceptovanie lekárskych vyšetrení. Beta glukán aktivizuje spomínané makrofágy, ktoré odstraňujú z tela ožiarené mikročastice, už po siedmich hodinách od ich užitia a funguje aj ako antioxidačný štít proti fyzickému a psychickému stresu. Jeho užívanie aktivuje tvorbu červených krviniek a optimalizuje zloženie krvi aj po radiácii a chemoterapii pri onkologických situáciách. Zohráva významnú úlohu tiež pri znižovaní nežiaduco vysokej hladiny cholesterolu a triglyceridov v krvi, udržiava optimálnu hladinu krvného cukru a zlepšuje poúrazové stavy. Je bezpečný, netoxický a nenávykový. Zabraňuje predčasnému starnutiu a zákerným prejavom nepríjemných účinkov stresu. Napomáha znižovať výskyt infarktov srdca aj mozgu. V prípade antibiotickej terapie jeho súčasné podávanie zvyšuje jej účinky, urýchľuje a efektivizuje ju.

 

Osobitou kapitolou je pôsobenie proti voľným radikálom

– nestabilným agresívnym molekulám či skupinkám atómov, ktoré vznikajú prirodzene v organizme fyzicky zaťažovaného jedinca ako produkt látkovej premeny (metabolizmu). Ich pôsobenie v tele je však za určitých okolností neprirodzené, škodlivé. Zvýšený vznik týchto miniatúrnych nepriateľov býva zapríčinený aj nadmerným slnením, pobytom v prostredí s vysokou koncentráciou škodlivín (cigaretový dym, výfukové plyny, výpary chemických látok), nadmerným pôsobením ozónu alebo už spomínaným ožarovaním. Ľudia si v tele nadmerne vytvárajú voľné radikály tiež pri zraneniach (najmä svalových), po požití väčšieho množstva alkoholu, pri zhoršenom prekrvení centrálneho nervového systému, vstrebávaní hnisavých ložísk, napríklad na koži a pri zubných koreňoch. Zvýšená produkcia voľných radikálov je aj pri mimoriadne intenzívnych fyzických aktivitách.

 

RADA!

Imunologický štít si budujeme z komplexu imunoglukánov, probiotík, vitamínov, stopových prvkov a molekulárneho vodíka (H2 forte). Výživové doplnky aktivizujúce obranyschopnosť (imunitu) zahŕňajú vyššie dávky vitamínu C (2 krát denne 1000 mg), vitamín E (2 krát denne 200 i.u.), molekulárny vodík (H2 imunity), betaglukány s prímesami (2 krát denne), probiotiká.

Príklad jednej 9 zložkovej komplexnej betaglukánovej zmesi:

1. Beta-glukán (1,3/1,6) Beta glukánový štít je schopný veľmi aktívne podporovať obranné reakcie organizmu proti vírusovým, bakteriálnym a parazitárnym ochoreniam. Je získavaný z pivovarských kvasníc a má vyššiu biologickú dostupnosť ako tie, ktoré sa získavajú z iných zdrojov.

2. Cesnakový výťažok (bez vône) je najsilnejšie prírodné antibiotikum aj antivirotikum.

3. Baza čierna obsahuje antokyaníny útočiace proti vírusom a mikróbom.

4. Ester-C® je vysoko vstrebateľná moderná nekyslá forma vitamínu C. Účinný je najmä proti vírusom a výrazne skracuje dobu liečenia.

5. Vitamín A chráni pred infekciou sliznice a pľúca.

6. Vitamín D aktivuje gény imunitného systému.

7. Zinok urýchľuje hojenie rán a celkové uzdravenie.

8. Selén v kombinácii so zinkom výrazne znižuje riziko infekcie, odbúrava ťažké kovy.

9. Meď je silný antioxidant a napomáha pri vstrebávaní vitamínov.

 

MUDr. Pavel Malovič

 

Poradca – (Poradca), č. 6/2022 (XI/2021)

• Zákon o DPH s komentárom – komentár

 

Poradca – (Poradca), č. 4-5/2022 (XI/2021)

• Zákon o verejnom obstarávaní s komentárom – komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 1/2022 (XI/2021)

• Archivácia mzdovej agendy
• Závislá práca podľa Zákonníka práce
• Daň z motorových vozidiel v roku 2022
• Protipožiarna ochrana budov v roku 2022
• Občianske združenia
• Postup obce po podaní odvolania v správnom procese

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb, pokút a penále (DUO), č. 1/2022 (XI/2021)

• Novela zákona o účtovníctve
• Odpady po novom
• Verejné obstarávanie - zmeny
• Zamestnanec a nárok na daňový bonus
• Technické zhodnotenie prenajatého majetku
• Zdanenie príjmu z predaja obchodného podielu
• Uplatňovanie DPH pri zlučovaní firiem
• Posudzovanie vozidla v daňovom priznaní

 

 

ODBORNÉ PUBLIKÁCIE, KTORÉ VÁM POMÔŽU V PODNIKANÍ

 

 

1. Obchodný zákonník po novelách s komentárom - rozsiahly komentár, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o cenách, vzory zmlúv

2. Jednoduché účtovníctvo – postupy účtovania po ostatnej novele, zákon o dani z príjmov, zákon o účtovníctve

3. Občiansky zákonník po novelách s komentárom – rozsiahly komentár, úplné znenia zákonov po novelách, záväzkové právo

4. s.r.o. – SPRIEVODCA (komplexné a prehľadné spracovanie problematiky spoločnosti s ručením obmedzeným od jej založenia, vzniku až po možnosti zrušenia)

5. 100 otázok a odpovedí Obchodovanie – odvody a náhrady (príklady z oblasti obchodovania z pohľadu daní, ktoré reagujú na epidemiologické opatrenia v praxi)

6. 100 otázok a odpovedí Odmeňovanie, Verejné obstarávanie (súbor otázok venovaný problematike podmienok verejného obstarávania, zmlúv i súhrnných správ; zamestnávania, príspevkov na rekreáciu, zrážok zo mzdy, odvodov i cestovných náhrad)

7. 100 otázok a odpovedí Výdavky podnikateľa, Automobil (príklady z praxe k uplatňovaniu daňových výdavkov FO; využívanie automobilu v podnikaní z pohľadu spotreby pohonných látok, odpisov alebo dani z motorových vozidiel)

8. Odvody poistného od 1. 1. 2021 (prehľad odvodov poistného pre základné kategórie poistencov od 1. 1. 2021, povinnosti zamestnávateľa, vzory)

9. Daňové a nedaňové výdavky A-Z 2021 (uplatňovanie skutočne vynaložených výdavkov do výdavkov daňových)

10. 100 otázok a odpovedí ZPD po novom, Optimalizácia (praktické príklady týkajúce sa novely zákona o dani z príjmu a daňovej povinnosti FO a PO)

11. Stavebný zákon – s komentárom po novelách (odborná publikácia s úplným znením zákona s komentárom po novelách 2021 a aktuálnymi vyhláškami k danej problematike)

12. Príručka mzdovej účtovníčky 2021 (zrozumiteľný výklad platnej slovenskej legislatívy aktualizovaný k 1. 3. 2021, ktorý je doplnený desiatkami praktických príkladov, vzormi dokumentov a formulárov s ukážkami ich správneho vyplnenia)

13. 100 otázok a odpovedí Výdavky, Cestovné náhrady (praktické príklady týkajúce sa daňových a nedaňových výdavkov; cestovných náhrad zamestnancov a SZČO)

14. Podvojné účtovníctvo (zákon o účtovníctve s komentárom, Postupy účtovania)

15. Pozemkové spoločenstvá po novele bez chýb, pokút a penále (zdaňovanie a účtovanie v pozemkovom spoločenstve)

16. 100 otázok a odpovedí Zákon o účtovníctve, Postupy účtovania v PÚ (účtovná problematika v názorných príkladoch)

17. 100 otázok a odpovedí Kurzarbeit, Zamestnávanie (prvá kapitola obsahuje nový zákon o podpore v čase skrátenej práce – kurzarbeit – s komentárom, druhá kapitola ponúka spektrum otázok a odpovedí z oblastí zamestnávania a zdaňovania príjmov)

18. 100 otázok a odpovedí Autorské príjmy; Manká, škody, odpisy; Rezervy v účtovníctve (praktické príklady týkajúce sa zdaňovania autorských príjmov, mánk a škôd z daňového a účtovného pohľadu a tvorby rezerv v účtovníctve)

 

Poradca – (Poradca), č. 7-8/2022 (XII/2021)

• Zákon o odpadoch s komentárom – komentár

 

Práce a mzdy – bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 2/2022 (XII/2021)

• Daňové zvýhodnenia za rok 2021
• Daňové povinnosti
• Rozšírené dôvody skončenia pracovného pomeru v roku 2022
• Vysporiadanie príjmov zo závislej činnosti
• Starobné a životné poistenie v ZDP
• Tlačivá k závislej činnosti platné od 1.1.2022

 

Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb, pokút a penále (DUO), č. 2/2022 (XII/2021)

• Vysporiadanie dane FO za rok 2021
• Zákon o DPH – zmeny v roku 2022
• Daňový bonus na zaplatené úroky
• Daňový poriadok – zmeny
• Druhy účtovných závierok
• Opravy chýb minulých účtovných období
• Zdravotné a sociálne poistenie - zmeny

 

1000 riešení 1-2/2022 (XII/2021)

• Rezervy z daňového pohľadu na konci roka
• Depozitný účet na prelome rokov
• Stravovanie zamestnancov v účtovníctve
• Daň z príjmov
• Účtovníctvo
• Personalistika a mzdy
• Verejná správa

 

VS 1-2/2022 (XII/2021)

• Disciplinárny súdny poriadok - nový zákon
• Odborné vzdelávanie a príprava - novela zákona
• Novela zákona o verejnom obstarávaní

 

 

NOVINKY – úplné znenia zákonov po novelách k ZÁKONOM I-VI/2021

 

 

Aktualizácia II/11 (XI/2021)

• Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri – po novele zákonom č. 403/2021 Z. z.
• Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov – po novele zákonom č. 395/2021 Z. z.

 

Aktualizácia III/11 (XI/2021)

• Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
• Zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

 

Aktualizácia II/10 (XI/2021)

• Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
• Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
• Zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
• Nariadenie vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia
• Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov

 

Aktualizácia I/8 (XI/2021)

• Zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov
• Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov
• Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja
• Zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu

 

Aktualizácia I/7 (XI/2021)

• Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
• Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
• Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
• Zákon č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia
• Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch

 

Aktualizácia I/6 (XI/2021)

• Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
• Zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch

 

Akualizácia III/10 (XI/2021)

• Oznámenie č. 353/2021 Z. z., ktorým sa oznamuje suma minimálnych mzdových nárokov na rok 2022
• Oznámenie č. 352/2021 Z. z., ktorým sa oznamuje suma minimálnej mzdy na rok 2022
• Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov
• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

 

Aktualizácia II/9 (XI/2021)

• Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
• Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon

 

Aktualizácia VI/5 (X/2021)

• Zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch
• Zákon č. 302/2019 Z. z. o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje
• Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia
• Zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon)

 

PRIPRAVUJEME ZÁKONY 2022 novelizované k 1. 1. 2022

 

ZÁKONY I A – daňové Správa daní a poplatkov Daň z príjmov • DPH Miestne dane • Spotrebné dane	ZÁKONY I B - účtovné Účtovníctvo Cestovné náhrady Poplatky
ZÁKONY II A - obchodné Obchodné právo Živnostenské podnikanie Autorské právo	ZÁKONY II B - občianske Občianske právo Notársky poriadok Advokácia a právne služby Súkromná bezpečnosť
ZÁKONY II C – trestné Civilný proces Exekučný poriadok Trestné právo Správne právo
ZÁKONY III A - pracovnoprávne Zákonník práce • mzdové predpisy Zákon o službách zamestnanosti Pedagogickí zamestnanci Kolektívne vyjednávanie a združovanie občanov Správne právo • BOZP	ZÁKONY III B – odvody a poistenie Sociálne a dôchodkové poistenie Nemocenské a zdravotné poistenie
ZÁKONY III C - sociálne Sociálne zákony a služby Sociálnoprávna ochrana detí	ZÁKONY IV - stavebné Stavebný zákon a súvisiace predpisy Architekti a inžinieri Stavebné výrobky Bývanie • pôda
ZÁKONY V A Rozpočtové pravidlá Štátna a verejná služba	ZÁKONY V B Školstvo • inšpekcie Financovanie Regionálny rozvoj Verejné práce • obce
ZÁKONY VI A Životné prostredie • ovzdušie Lesné hospodárstvo Integrovaná prevencia a kontrola znečistenia	Zákony VI B Odpadové a vodné hospodárstvo Prevencia priemyselných havárií Ochrana pred povodňami