| |
ŠTÚDIUM V ZAHRANIČÍ A DAŇOVÝ BONUS
V PRÍPADE, ŽE BY MAL ŠTUDENT DIEŤA, môže si naň uplatniť daňový bonus, musí mať ale príjem vo forme mzdy alebo z príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý dosahuje popri štúdiu. Ak študent študuje dennou formou štúdia, t.j. pripravuje sa na budúce povolanie (aj keby mal sám dieťa), môže si naň jeho rodič, za splnenia podmienky spoločnej domácnosti uplatniť daňový bonus. Daňový bonus si môže uplatniť:
- samotný študent na svoje dieťa
- rodič študenta, ak študent nie je ženatý (vydatá).
DAŇOVÝ BONUS SI NEMÔŽE UPLATNIŤ manžel (manželka) na študujúcu manželku (manžela). Manžel si môže znížiť základ dane len o nezdaniteľnú časť základu dane v súlade s § 11 ods. 4 zákona o dani z príjmov.
DAŇOVÝ BONUS SI MÔŽE UPLATNIŤ RODIČ DIEŤAŤA aj v prípade štúdia v zahraničí, za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov. V súlade s citovaným ustanovením daňovník (rodič študenta), ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy podľa § 5, aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6, môže si uplatniť daňový bonus mesačne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom. Prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu.
ZDANITEĽNÝ PRÍJEM je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa zákona o dani z príjmov alebo medzinárodnej zmluvy [§ 2 písm. h) zákona o dani z príjmov].
Základ dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období [§ 2 písm. j) zákona o dani z príjmov]. Z uvedenej definície vyplýva, že základom dane je vždy suma vyššia ako nula.
MINIMÁLNA MZDA podľa § 119 Zákonníka práce mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom. Týmto predpisom je zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v z.n.p. (ďalej len zákon o minimálnej mzde). V súlade s mechanizmom valorizácie minimálnej mzdy, zapracovaným do zákona o minimálnej mzde, sa každoročne s účinnosťou od 1. októbra upravuje výška minimálnej mzdy nariadením vlády SR. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.
Počet vyživovaných detí, na ktoré môže daňovník uplatniť daňový bonus nie je zákonom limitovaný. Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich, pričom daňový bonus môže uplatniť po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť zdaňovacieho obdobia druhý z daňovníkov.
Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa daňovníci nedohodnú inak, daňový bonus sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.
DAŇOVÝ BONUS SI MÔŽE UPLATNIŤ DAŇOVNÍK (rodič dieťaťa), ak ide o nezaopatrené dieťa. Zákon o dani z príjmov sa pri posudzovaní nezaopatreného dieťaťa odvoláva na zákon o prídavku na dieťa. Nezaopatrené dieťa podľa zákona o prídavku na dieťa je dieťa, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom (okrem externého štúdia).
Nezaopatreným dieťaťom je aj dieťa, ktoré:
a) je oslobodené od povinnosti dochádzať do školy,
b) sa vzdeláva v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo
c) je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.
Nezaopatrené dieťa nie je dieťa:
a) ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, alebo
b) ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Príklad
Študent,, ktorý pracuje na dohodu si chce uplatniť daňový bonus. Má u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie, má jedno dieťa. Za júl 2017 mu bol vyplatený príjem vo výške 190 eur.
Hranicou príjmu na priznanie nároku zamestnancovi je polovica minimálnej mzdy, t.j. 217,50 eur (435/2). Študent má úhrn príjmu v kalendárnom mesiaci nižší ako je suma 1/2 minimálnej mzdy, preto nemá po vypočítaní preddavku na daň nárok na odpočítanie daňového bonusu na svoje dieťa.
Príklad
Dcéra ukončila strednú školu. Prijali ju na vysokú školu v ČR, zápis na VŠ sa uskutoční 1. 10. 2017. V čase od skončenia strednej školy do zápisu na vysokú školu sa zamestná na základe dohody o vykonaní práce. Matka ako daňovníčka s príjmami zo závislej činnosti si u svojho zamestnávateľa uplatňuje daňový bonus.
Má nárok na daňový bonus aj v čase, kedy dcéra po skončení strednej školy pracuje a do doby, kým sa stane študentkou VŠ v ČR?
Posudzovanie poberania daňového bonusu je podmienené okrem splnenia podmienok uvedených v § 33 zákona o dani z príjmov aj splnením podmienok uvedených v zákone o prídavku na dieťa. V zmysle § 3 zákona o prídavku na dieťa nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom. Sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je aj obdobie od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole.
Aj keď dcéra pracuje v čase od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na vysokú školu v zahraničí, má matka aj za toto obdobie nárok na daňový bonus.
PRESIAHNUTIE ŠTANDARDNEJ DĹŽKY ŠTÚDIA
U nezaopatrených detí, sústavne sa pripravujúcich na povolanie štúdiom na vysokej škole nad rámec štandardnej dĺžky štúdia sa zmenou zákona o prídavku na dieťa od r. 2014 v nadväznosti na § 65 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. uplatňuje nárok na prídavok na dieťa, a na daňový bonus aj u študenta, ktorého štúdium presahuje štandardnú dĺžku štúdia určenú pre daný študijný program najviac o dva akademické roky. Ide o prípady, kedy študent opakuje ročník (ročníky) štúdia.
V praxi sa neposudzuje rozdielne štúdium na vysokých školách v Slovenskej republike a vysokoškolským štúdiom v cudzine, nakoľko pri štúdiu vysokých školách v zahraničí inštitút štandardnej dĺžky štádia nie je upravený a študenti študujúci v zahraničí boli v minulosti zvýhodnení.
Pre účely nároku na prídavok na dieťa a uplatnenia daňového bonusu je zrovnoprávnené postavenie študentov študujúcich na Slovensku a v cudzine.
Príklad
Študent študuje v Londýne, na súkromnej vysokej škole. Rodič dieťaťa nevie, či má nárok na prídavky na dieťa a na daňový bonus.
Rodič, môže podať žiadosť na Ministerstvo školstva SR Bratislava – Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní, o posúdenie, či štúdium je alebo nieje rovnocenné so štúdiom na území Slovenskej republiky. MŠ SR posúdi, či je štúdium v zahraničí rovnocenné so štúdiom v SR, nepotvrdzuje však štandardnú dĺžku študijného programu.
ZÁKON O VYSOKÝCH ŠKOLÁCH UMOŽŇUJE TZV. SPOLOČNÉ ŠTUDIJNÉ PROGRAMY
Študent prijatý na študijný program zabezpečený viacerými vysokými školami absolvuje na jednotlivých vysokých školách porovnateľnú časť štúdia. Vysoké školy, ktoré spolupracujú na spoločnom študijnom programe, rozhodujú o prijímacom konaní a o splnení podmienok na riadne skončenie štúdia. Študent prijatý na takéto štúdium je počas štúdia študentom všetkých spolupracujúcich vysokých škôl.
Vo veci spoločných študijných programov sa predpokladá rovnaký postup ako v prípade ostatných akreditovaných študijných programov poskytovaných vysokými školami na území Slovenskej republiky.
ŠTUDENTI CESTUJÚ DO ZAHRANIČIA A ŠTUDUJÚ NA INÝCH VŠ, nie na tých kde boli prijatí, v rámci erazmu. Erazmus je výmenný program pre študentov a akademických pracovníkov.
V minulosti bol súčasťou vzdelávacieho programu Socrates. Vznikol v roku 1987 s cieľom zlepšovania kvality vzdelávania na európskych vysokých školách:
- finančnou podporou mobility v sektore vysokých škôl, t.j. výmenami študentov a docentov, jazykovými kurzami a medzinárodnými intenzívnymi programami (IS),
- spoluprácou európskych vysokých škôl, t.j. spoločnou tvorbou učebných osnov, tematickými sieťami medzi fakultami univerzít v Európe a Európskym systémom prenosu kreditov (ECTS).
Celková zodpovednosť za program Erazmus je v rukách Európskej komisie, konkrétne generálneho riaditeľstva pre vzdelávanie a kultúru. Na programe sa môžu zúčastňovať študenti z každej z 28 členských krajín, okrem toho z Islandu, Nórska, Liechtenšteinska a kandidátskych krajín (Macedónsko, Turecko).
Žiadosti o účasť na programe Erazmus študenti podávajú prostredníctvom orgánov/inštitúcií univerzít pre zahraničné styky. V súčasnosti sa na programe Erazmus zúčastňuje viac ako 4 000 vysokých škôl z 33 krajín
Príklad
Syn bol prijatý na VŠE v Bratislave. Po skončení 2 ročníka ide študovať do Litvy v rámci výmenného pobytu Erazmus.
Môže si rodič nárokovať vyplatenie daňového bonusu aj keď bude dieťa na takomto štúdiu v zahraničí?
Rodič si môže nárokovať vyplatenie daňového bonusu, aj keď syn študuje v Litve, za splnenia podmienok uvedených v § 33 zákona o dani z príjmov do dovŕšenia 25. roku študenta, rovnako ako pri štúdiu v SR.
Podľa § 4 ods. 4 písm. b) zákona o prídavku na dieťa sa za sústavnú prípravu na povolanie považuje obdobie od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, t.j. od 1. 9. najneskôr do 31. 10. bežného kalendárneho roka.
Toto obdobie sa posudzuje bez ohľadu na výkon zárobkovej činnosti v zmysle § 4 ods. 6 písm. a) citovaného zákona. To znamená, že ak dieťa od 1. 9. do zápisu na vysokoškolské štúdium vykonávaného najneskôr do konca októbra bežného kalendárneho roka, napr. vykonáva zárobkovú činnosť, považuje sa za dieťa sústavne sa pripravujúce na povolanie.
Príklad
Študent ukonči stredoškolské štúdium v SR maturitnou skúškou dňa 26. mája 2017. V mesiaci júni ho prijali na vysokú školu v Paríži, zápis na vysokoškolské štúdium (dennou formou) sa uskutočnil až 20. októbra 2017 ale študent sa už od 1. 9. 2017 v Paríži zamestnal a prácu bude vykonávať aj počas štúdia. Zamestnávateľ pozastavil od 1.6.2017 výplatu daňového bonusu. Prídavok na dieťa ale úrad práce vyplácal. Môže si rodič študenta uplatňovať daňový bonus po začatí štúdia v zahraničí.
Rodič študenta má nárok na uplatnenie daňového bonusu v prípade, že dieťa študuje na VŠ v zahraničí, a to aj keď je zamestnané. Nárok na daňový bonus nestráca ani v období od skončenia štúdia na SŠ do zápisu na VŠ. Rodič si môže dodatočne uplatniť v ročnom zúčtovaní alebo v podanom daňovom priznaní za rok 2017 aj daňový bonus za obdobie jún až október 2017.
Ing. Marta Boráková
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku PaM 11/2017)
ODPISOVANIE BYTOV A DAŇ Z PRÍJMU
Zákonom č. 333/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol s účinnosťou od 1. 1. 2015 novelizovaný zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Táto novela okrem iného priniesla zmenu v postupoch odpisovania hmotného majetku. Namiesto pôvodných štyroch odpisových skupín zákon o dani z príjmov už obsahuje šesť odpisových skupín, do ktorých daňovník zaraďuje hmotný majetok v triedení podľa Klasifikácie produkcie a klasifikácie stavieb v súlade s prílohou č. 1 tohto zákona. V dôvodovej správe k návrhu zákona č. 333/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa uvádza, že navrhované úpravy sú okrem iného zamerané na: „zmeny v odpisovaní hmotného majetku, ktorými je rozšírenie počtu odpisových skupín zo 4 na 6; zavádza sa nová odpisová skupina 3 a 6 s dobou odpisovania 8 a 40 rokov. Do novej 3. odpisovej skupiny boli vyčlenené len výrobné technológie, ktoré sa do konca roka 2014 odpisovali 12 rokov a do novej 6. odpisovej skupiny sa vyčlenili nevýrobné budovy a stavby (administratívne budovy, hotely a pod.), ktoré sa do konca roku 2014 odpisovali 20 rokov.“ K odpisovaniu bytov sa v dôvodovej správe nič neuvádza.
Odpisovanie bytov
Aj z dôvodu spomínanej novelizácie sa v období posledných dvoch rokov začalo vo väčšej miere diskutovať na tému odpisovania bytov. V rámci verejnosti sa objavujú rôzne názory na otázku odpisovania bytov a na zaradenie bytov pod konkrétnu odpisovú skupinu. Vo väčšine prevládajú názory, že byty majú byť zaradené do odpisovej skupiny 6, a teda sa majú odpisovať 40 rokov. Stretávame sa aj s názormi, že byty by mali byť zaradené do odpisovej skupiny 5 s dobou odpisovania 20 rokov. Tieto nejasnosti vyplývajú najmä zo skutočnosti, že príloha č. 1 zákona o dani z príjmov, ktorá určuje zaradenie hmotného majetku do odpisových skupín, položku s názvom „Byty“ vôbec neobsahuje.
V rámci odpisovej skupiny 6 sú uvedené položky: „Bytové budovy“, „Hotely a podobné budovy“, „Budovy pre administratívu“, „Budovy pre kultúru a verejnú zábavu, vzdelávanie a zdravotníctvo“, „Ostatné nebytové budovy“ (okrem „Nebytové poľnohospodárske budovy“ a „Ostatné budovy inde neuvedené len budovy a kasárne pre hasičov“) a „Ostatné inžinierske stavby“.
V odpisovej skupine 5 sú uvedené dve položky, a to „Budovy okrem kódov uvedených v odpisovej skupine 6“ a „Inžinierske stavby okrem kódov uvedených v odpisových skupinách 4 a 6 a okrem jednotlivých oddeliteľných súčastí uvedených v odpisových skupinách 2 a 4“. Príloha č. 1 zákona o dani z príjmov bližšie neurčuje, čo sa presne pod ktorú položku zaraďuje. Za použitia gramatického výkladu možno konštatovať, že najbližšie k bytom, z uvedených položiek majú položka odpisovej skupiny 6 s názvom „Bytové budovy“, a v prípade, ak sa táto položka vylúči, tak položka odpisovej skupiny 5 s názvom „Budovy okrem kódov uvedených v odpisovej skupine 6“. Čo sa týka ostatných položiek domnievam sa, že ich možno úplne vylúčiť.
V danom prípade je sporné, či byt možno považovať za bytovú budovu, resp. inú budovu. Pojem budova nám totiž automaticky evokuje, že by malo ísť o nehnuteľnosť, ktorá sa vyznačuje určitou samostatnosťou. Naproti tomu byt predstavuje len časť bytovej budovy.
Byt má v rámci našej právnej úpravy osobitné miesto
nakoľko nie je typickou samostatnou vecou (nehnuteľnosťou). Jeho vymedzenie, resp. charakteristika a zaradenie vyplýva z niekoľkých zákonov. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov sa na jeho účely bytom rozumie „miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky“. V odbornej literatúre sa uvádza, že v zmysle uvedeného zákona byt je ako reálna časť domu samostatným predmetom vlastníckeho práva, t. j. vecou v právnom zmysle, ktorá je odlišná od budovy, v ktorej sa byt nachádza.1) Podľa § 43b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) sa bytom rozumie „obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie“. Čo sa týka posúdenia, či byt je alebo nie je nehnuteľnosťou, treba vychádzať zo zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ktorý je základným a všeobecným predpisom v rámci súkromného práva. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 118 a § 119 uvádza: „Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory. Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.“
Za použitia gramatického výkladu z uvedeného vyplýva, že síce byt je spolu s vecami, právami a inými majetkovými hodnotami predmetom občianskoprávnych vzťahov, nie je však nehnuteľnosťou, za ktorú sa zvykne v očiach verejnosti považovať.
Na druhej strane stotožňovanie bytu s nehnuteľnosťou nie je vždy nesprávne nakoľko množstvo zákonov, najmä v záujme zjednodušenia právnej úpravy, byt pre svoje účely za nehnuteľnosť považuje. Medzi takéto zákony patria aj zákony z oblastí daní, a to napr. zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“)2) alebo zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“)3). Rovnako je tomu aj v prípade zákona o dani z príjmov. Z ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov vyplýva, že pod pojmom nehnuteľnosť sa rozumie aj byt, nebytový priestor alebo ich časť. Z pohľadu zákona o dani z príjmov je teda o byte potrebné uvažovať ako o nehnuteľnosti. Uvedené má význam napríklad pri oslobodení príjmov fyzických osôb od dane pri predaji bytov, nakoľko od dane je oslobodený príjem z predaja nehnuteľností, ak odo dňa ich nadobudnutia alebo ich vyradenia z obchodného majetku uplynula doba piatich rokov 4).
Z hľadiska odpisovania vzhľadom na jeho definíciu podľa zákona o dani z príjmov však nie je ani tak dôležité, či byt možno alebo nemožno považovať za nehnuteľnosť, ale treba vychádzať z toho, či byt je alebo nie je hmotným, resp. nehmotným majetkom. Zákon o dani z príjmov pre svoje účely odpisovaním rozumie „postupné zahrnovanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku do daňových výdavkov, ktorý je účtovaný alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 a je používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov“ (§ 22 ods. 1 prvá veta).
Čo sa týka vymedzenia nehmotného majetku v teórii práva ním možno rozumieť zvláštny typ predmetu (objektu) právnych vzťahov, ktorý má nehmotnú povahu (myšlienky, formy ich vyjadrenia, označenie) a má určitú hodnotu 5). Na účely zákona o dani z príjmov sa nehmotným majetkom rozumie „dlhodobý nehmotný majetok podľa osobitného predpisu, ktorého vstupná cena je vyššia ako 2 400 eur a použiteľnosť alebo prevádzkovo-technické funkcie sú dlhšie ako jeden rok vrátane dlhodobého nehmotného majetku zaúčtovaného právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie vyčleneného z goodwillu alebo záporného goodwillu podľa osobitného predpisu, len pri uplatnení reálnych hodnôt podľa § 17c“ (§ 22 ods. 7). Osobitným predpisom v ponímaní tohto ustanovenia sa rozumie zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“).
V zmysle uvedeného, za nehmotný majetok možno považovať napr. softvér, výsledky vývojovej činnosti, resp. výsledky tvorivej duševnej činnosti, oceniteľné práva (napr. know how). Je však zrejmé, že byty pod nehmotný majetok nespadajú.
Čo sa týka hmotného majetku pre účely odpisovania podľa zákona o dani z príjmov, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 22 ods. 2 až 6. Ustanovenie § 22 ods. 2 obsahuje taxatívny výpočet hmotného majetku, ktorý sa podľa zákona o dani z príjmov odpisuje. V zmysle tohto ustanovenia hmotným majetkom odpisovaným na účely zákona o dani z príjmov sú:
a) samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 eur a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok,
b) budovy a iné stavby 106) 6) okrem
1. prevádzkových banských diel,
2. drobných stavieb na lesnej pôde slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva,
c) pestovateľské celky trvalých porastov podľa odseku 5 7) s dobou plodnosti dlhšou ako tri roky,
d) zvieratá uvedené v prílohe č. 1,
e) iný majetok podľa odseku 6.
Byt nie je samostatnou hnuteľnou vecou a ani súborom hnuteľných vecí a teda ho pod ustanovenia § 22 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov nemožno zaradiť. Rovnako byt nemožno zaradiť ani pod § 22 ods. 2 písm. c) - pestovateľské celky trvalých porastov - a § 22 ods. 2 písm. d) - zvieratá. Čo sa týka § 22 ods. 2 písm. e) - iného majetku podľa odseku 6, týmto majetkom sa rozumejú len otvárky nových lomov, pieskovní, hlinísk, skládok odpadov, ak sa nezahrnujú do vstupnej ceny alebo zostatkovej ceny hmotného majetku; technické rekultivácie, ak osobitný predpis neustanovuje inak; technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 eur; technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 1 700 eur vykonané a odpisované nájomcom a technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 1 700 eur. Byty teda nespadajú ani pod § 22 ods. 2 písm. e) - iný majetok podľa ods. 6.
Z uvedeného vyplýva, že aby mohol byť byt považovaný za hmotný majetok odpisovaný na účely zákona o dani z príjmov mal by byť zaradený pod § 22 ods. 2 písm. b) - budovy a iné stavby. Z tohto dôvodu sa vynára otázka, či byt možno považovať za budovu alebo inú stavbu.
Pre posúdenie tejto otázky je potrebné vychádzať najmä z osobitných právnych predpisov, na ktoré pri znení „budovy a iné stavby“ odkazuje zákon o dani z príjmov. Jedná sa o Stavebný zákon (konkrétne § 43a Stavebného zákona) a Opatrenie Štatistického úradu SR č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb.
Klasifikácia stavieb sa na jeho účely stavbou rozumela každá stavebná konštrukcia pevne spojená so zemou, ktorá je výsledkom stavebnej činnosti; budovou sa rozumela zastrešená stavba určená na ubytovanie osôb alebo na umiestnenie zvierat alebo vecí; bytovou budovou sa rozumela budova, v ktorej je najmenej 50 percent podlahovej plochy určených na ubytovanie 10). Na základe uvedeného je možné dospieť k záveru, že budova a stavba sú stavebné konštrukcie pevne spojené so zemou, ktoré sú výsledkom stavebnej činnosti, pričom budova musí byť ešte aj zastrešená a určená na ubytovanie osôb alebo na umiestnenie zvierat alebo vecí. Pre posúdenie, či byt je podľa tohto opatrenia možné považovať za budovu, resp. stavbu je rozhodujúce, či byt je stavebnou konštrukciou pevne spojenou so zemou. Treba však poukázať aj na skutočnosť, že uvedené opatrenie v rámci prílohy č. 2 s názvom „Klasifikácia stavieb“ rozdeľovalo stavby na „Budovy“ a „Inžinierske stavby“. Časť „Budovy“ sa ďalej členila na „Bytové budovy“ (sem boli zahrnuté „Jednobytové budovy 11)“, „Dvojbytové budovy a viacbytové budovy 12)“ a „Ostatné budovy na bývanie 13)“), „Nebytové budovy“ a „Priemyselné budovy a sklady“. Rovnako, ako príloha č. 1 zákonu o dani z príjmov, ani toto opatrenie priamo neobsahovalo pojem „byt“.
Uvedené Opatrenie Štatistického úradu SR č. 128/2000 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Klasifikácia stavieb, bolo s účinnosťou 15. 7. 2010 zrušené a nahradené Vyhláškou Štatistického úradu SR č. 323/2010, ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb. Táto vyhláška na rozdiel predchádzajúceho opatrenia už vymedzenie pojmov neobsahuje. Podľa § 1 tejto vyhlášky sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb uvedená v prílohe. Príloha opäť stavby delí na „Budovy“ a „Inžinierske stavieby“. Budovy sa ďalej delia na „Bytové budovy“ („Jednobytové budovy“, „Dvojbytové a viacbytové budovy“ a „Ostatné budovy na bývanie“). Čo sa týka klasifikácie inžinierskych stavieb, predmetná vyhláška sem zaraďuje „Dopravnú infraštruktúru“ (napr. cestné komunikácie, železnice a dráhy, letiská), „Potrubné rozvody, elektronické komunikačné siete, elektrické rozvody a vedenia“, „Komplexné priemyselné stavby“ (napr. banské stavby alebo stavby energetických zariadení), a „Ostatné inžinierske stavby“ (napr. športové a rekreačné stavby). Vzhľadom na uvedené sa domnievam, že zo Štatistickej klasifikácie zaradenie bytu pod „budovy, resp. iné stavby“ nevyplýva.
Zaradenie bytov pod „budovy, resp. iné stavby“ by teda malo vyplývať z ustanovenia § 43a Stavebného zákona.
Byty nie sú inžinierskymi stavbami
Čo sa týka pozemných stavieb, ide o zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré nemusia mať steny, ale musia mať strechu. Pozemné stavby sa členia na bytové budovy a nebytové budovy. Už zo samotného významu slova je zrejmé, že byt nie je nebytovou budovou.
Uvedené potvrdzuje aj ustanovenie § 43c Stavebného zákona, ktoré okrem určenia, že nebytové budovy sú stavby, v ktorých je viac ako polovica ich využiteľnej podlahovej plochy určená na nebytové účely, nebytové budovy aj demonštratívne vymenúva 15).
Čo sa rozumie pod bytovými budovami určuje § 43b ods. 1 Stavebného zákona, a to tak, že „Bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria a) bytové domy, b) rodinné domy, c) ostatné budovy na bývanie, napríklad detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov.“ Podľa ods. 2 a 3 tohto ustanovenia „Bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.“ Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že byt nie je „bytovým domom“ a ani „rodinným domom“. Aby ho bolo možné považovať za stavbu musel by spadať pod „ostatné budovy na bývanie“. Demonštratívny výpočet, ktorý Stavebný zákon pri „ostatných budovách na bývanie“ obsahuje (detské domovy, študentské domovy, domovy dôchodcov a útulky pre bezdomovcov) však domnienku zaradenia bytu pod „ostatné budovy na bývanie“ skôr vyvracia. V tejto súvislosti možno poukázať na skutočnosť, že Stavebný zákon v § 43b okrem bytových budov, bytových domov a rodinných domov definuje aj byt, a to ako obytnú miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie.
Nakoľko zaradenie bytu pod „budovy, resp. iné stavby“ jasne nevyplýva zo Štatistickej klasifikácie stavieb a ani zo Stavebného zákona, t. j predpisy na ktoré zákon o dani z príjmov odkazuje, domnievam sa, že je zaradenie bytov pod hmotný majetok, ktorý sa podľa zákona o dani z príjmov odpisuje, je nielen otázne, ale aj nedôvodné.
Pre porovnanie je možné poukázať aj na českú právnu úpravu odpisovania. Český zákon č. 586/1992 Sb. o daních z příjmu v znení pozdejších predpisov (ďalej len „zákon o daních z příjmu“) v § 26 ods. 2 stanovuje: „Hmotným majetkem se pro účely tohoto zákona rozumí
a) samostatné hmotné movité věci, popřípadě soubory hmotných movitých věcí se samostatným technicko-ekonomickým určením, jejichž vstupní cena (§ 29) je vyšší než 40 000 Kč a mají provozně-technické funkce delší než jeden rok,
b) budovy, domy a jednotky,
c) stavby, s výjimkou
1. provozních důlních děl,
2. drobných staveb na pozemcích určených k plnění funkcí lesa, sloužících k zajišťování provozu lesních školek nebo k provozování myslivosti, pokud jejich zastavěná plocha nepřesahuje 30 m2 a výšku 5 m,
3. oplocení sloužícího k zajišťování lesní výroby a myslivosti, které je drobnou stavbou,
d) pěstitelské celky trvalých porostů s dobou plodnosti delší než tři roky vymezené v odstavci 9,
e) dospělá zvířata a jejich skupiny 20), jejichž vstupní cena (§ 29) je vyšší než 40 000 Kč,
f) jiný majetek vymezený v odstavci 3.
Čo sa týka vymedzenia pojmu „jednotka“ zákon o daních z příjmu tento pojem bližšie ozrejmuje v ustanovení § 21b s názvom „Obecná společná ustanovení o věcech“ v ods. 4, a to nasledovne: Ustanovení tohoto zákona o jednotce a o nemovité věci se použijí obdobně i na jednotku, která je vymezena podle zákona o vlastnictví bytů, spolu se s ní spojeným podílem na společných částech domu, a pokud je s ní spojeno vlastnictví k pozemku, tak i spolu s podílem na tomto pozemku.“
Záver
Vzhľadom na uvedené je polemické, či v súlade so slovenskou právnou úpravou možno odpisovať byty ako hmotný majetok podľa § 22 a nasl. zákona o dani z príjmov. Domnievam sa, že by bolo vhodné právnu úpravu ohľadne odpisovania bytov precizovať a spresniť.
JUDr. Tatiana Kubincová, PhD.
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku DUO 11/2017)
|
|
| |
ZLÉ DRŽANIE TELA PRI PRÁCI S POČÍTAČOM |
Práca s počítačom, so zobrazovacím terminálom sa aj preto stala jednou z najštudovanejších profesií z hľadiska ergonómie, pracovného lekárstva, ale aj niektorých klinických odborov. Predmetom záujmu sú predovšetkým zdravotné následky a ich prevencia.
Dlhodobý výskum v tejto oblasti a väčšina výsledkov štúdií sa zhodujú v tom, že pri splnení ergonomických požiadaviek na usporiadanie pracovísk s obrazovkou, ale aj ďalších ergonomických kritérií, sa dá znížiť výskyt príznakov únavy.
V súvislosti s počítačovým pracoviskom by mala architekta v praxi zaujímať najmä fyzická ergonómia, ktorá sa zaoberá vplyvom pracovných podmienok a pracovného prostredia na ľudské zdravie. Uplatňuje pri tom poznatky anatómie, antropometrie, fyziológie alebo biomechaniky (problematika pracovných plôch i sedenia, lokalizácia počítačov a ich suplementov, priestorové riešenie, opakovateľné pracovné činnosti). Ovplyvňuje tak aj kognitívnu (psychickú) ergonómiu, ktorá je zameraná na vyplývajúce psychické aspekty pracovnej činnosti (psychická záťaž, procesy rozhodovania, kreativita a výkonnosť, interakcia človek).
V zamestnaní používa počítač už viac ako 60 percent mužov a 50 percent žien pričom sa predpokladá, že tento podiel neustále narastá.
Pracovné miesto musí mať také rozmery, aby umožňovalo bezproblémový prístup, zmeny pracovnej polohy a vykonávanie pohybov. Odporúčaná minimálna nezastavaná podlahová plocha je 2 m2 pri dennom či umelom osvetlení, 5 m2 bez denného osvetlenia. Tieto požiadavky, ale vychádzajú z hygienických prepisov pre akékoľvek pracovné miesta, nie sú špeciálne pre počítačové pracovisko. Z medicínskeho hľadiska sa tam odporúča plochu zväčšiť aspoň o 50 %.
Priestorové požiadavky oproti tzv. norme podstatne zvyšujú. V týchto prípadoch sa odporúča usporiadanie pracovného stolu do tvaru L či C. V našich súčasných vybaveniach sa odporúčajú dlhšie a širšie pracovné stoly s minimálnou dĺžkou stolu 120 centimetrov a šírkou 75 centimetrov.
Výhodné sú pracovné stoly, ktoré majú klávesnicu umiestnenú o niečo nižšie alebo na samostatnej vysúvacej platni, (doske).
Ročne presedíme v priemere viac ako tri tisíc hodín
A to existujú experti, ktorí dokážu aj päť tisíc hodín a viac udržiavať svoju telesnú schránku v týchto dvoch neprirodzených pravých uhloch – s prehnutými kolenami aj driekom, sediac najmä za počítačom! Asi 80 % populácie zažije v priebehu svojho života útoky bolestí chrbtice najrozličnejšieho pôvodu, ktoré patria medzi najfrekventovanejšie civilizačné ochorenia.
Hlavnou stavebnou jednotkou chrbtice – akousi prstencovou tehlou – je stavec z kostného tkaniva
ktorý má v strede svojho tela okrúhlu dutinu (je „deravý“) a cez tento otvor prechádza nervový „prút“ – miecha, tvorená zložitým nervovým tkanivom priamo spojeným s „centrálou“ – mozgom. Stavce naukladané na seba sú akoby navlečené na miechu (podobne ako keď na povrázok navliekame korálky). Medzi stavcami sa nachádza „tesnenie“ – medzistavcová platnička. Cez otvor, ktorý je „tesnený“ touto platničkou, z miechy vychádzajú nervy s určitým cieľovým zakončením. Stavce sú do stĺpcového usporiadania pospájané korzetom, ktorý je tvorený bohatým systémom väzov, svalov a kĺbových puzdier. Spojenie má rôznu pohyblivosť, pružnosť a pevnosť.
Na bolesti v krčnej a hrudnej chrbtici sa sťažujú najmä ženy bolesťami v krížoch sú častejšie postihnutí muži. Bolesti v krížoch majú častejšie manuálne pracujúci ľudia. Pri sedavom zamestnaní sa vyskytujú častejšie bolesti v krčnej chrbtici. Najčastejšie sú však príčiny bolestí skryté vo svaloch a väzivových úponoch chrbtice a okolia (vynútené polohy vedú ku kontrakcii – akémusi kŕču svalov a dráždeniu bolestivých nervových zakončení) alebo v nervovej oblasti, obaloch nervov a v cievnom zásobení (posun „tesnenia“ medzi stavcami – vysunutie medzistavcovej platničky zo svojho miesta môže spôsobiť stlačenie ciev s následným problémom v podobe opuchu poškodenej oblasti a zníženého zásobovania živinami).
Bolestiam chrbtice sa dá predchádzať ešte skôr ako vzniknú, ale aj potom keď sa už hlásia a treba ich odstrániť. Stačia k tomu, okrem správnej životosprávy a pravidelnej pohybovej aktivity, pravidelné cielené cvičenia chrbtice, ktoré svojou komplexnosťou zahŕňajú jej všetky stavebné časti.
Málokedy sa problémy prejavujú v mieste postihnutia chrbtice, oveľa častejšie bolesti vyžarujú na „odľahlé“ miesta (do hlavy, ramien, predlaktí, prstov rúk a pod.). Akútne postihnutie vzniká zvyčajne ak je chrbtica dlhší čas v určitej neprirodzenej polohe (napr. skrútenie krku v spánku alebo dlhodobá strnulá poloha pri písaní na počítači). Postihnutého „sekne“ a objavia sa bolesti v šiji, ktoré ho nútia držať hlavu vo vynútenej polohe. Pohyby hlavou sú bolestivé a obmedzené, svalstvo šije stuhnuté a na pohmat bolestivé.
Pri blokáde v hornej časti krčnej chrbtice sa bolesti častejšie objavujú v záhlaví, ale nezriedka sa premietajú aj do spánkov a čela.
Počas pracovnej činnosti si nájdite čas na nenáročné cvičenia, ktoré zabránia vzniku alebo prehlbovaniu problémov s krčnou chrbticou.
Prvý cvik uvoľňuje šijové svalstvo: v pohodlnom vzpriamenom sede alebo vzpriamenom stoji pomaly predsunieme bradu a vydržíme ju tak držať 3 – 5 sekúnd a potom ju vrátime do pôvodnej polohy. Opakujeme 8 – 10 krát.
Druhý cvik opäť uvoľňuje šijové svalstvo: v sede na stoličke si priložíme ruky z oboch strán k tvári (k lícam). Hlavu potom tlačíme do ľavej dlane a rukou zároveň bránime tomuto tlaku. Po 4 – 5 sekundách sa uvoľníme. Cvik cvičíme rovnako aj pravou rukou. Iná variácia tohto cviku je keď si pravú ruku priložíme dlaňou na čelo a ľavú na šiju. Hlavu potom tlačíme do pravej dlane a rukou bránime tomuto tlaku. Po 4 – 5 sekundách sa uvoľníme a neskôr to isté cvičíme ľavou rukou (tlak šije). Cviky opakujeme 8 – 10 krát.
Tretí jednoduchý cvik uvoľňuje prechod medzi krčnou a hrudnou chrbticou: vo vzpriamenom stoji upažíme horné končatiny s roztiahnutými prstami. Palec pravej ruky smeruje nadol, palec ľavej ruky nahor. Ruky rýchlo pretáčame a hlavu otočíme vždy k tej ruke, ktorej palec je otočený nadol. Cvičenie opakujeme dvadsaťkrát.
Najdlhšia časť oporného stĺpu ľudského tela pozostáva z dvanástich dielov – stavcov
Táto časť chrbtice nesie pred sebou hrudný kôš skrývajúci v svojom obsahu srdce a pľúca. Hrudný kôš je tvorený v prednej časti hrudnou kosťou, na ktorú sa napájajú rebrá (môže ich byť jedenásť či trinásť, ale zvyčajne je ich dvanásť) a stavcami hrudnej chrbtice, ktoré sú akousi „rúčkou“ košíka hrudníka a držia rebrá dvomi druhmi spojenia – hlavičky rebier tvoria kĺbové spojenie s telami stavcov a hrbolčeky rebier sa kĺbovito spájajú s priečnymi výbežkami stavcov. Bolesti sú často viazané na dýchacie pohyby, ktoré majú „na svedomí“ aj pohyb hrudníka a hrudnej chrbtice. Môžu vyžarovať z chrbtice do strán po obvode hrudníku a niekedy napodobňovať podráždenie obalov pľúc – popľúcnice a pohrudnice. Nezriedka sa porucha postavenia hrudných stavcov premieta do bolesti na prednú stranu hrudníka a imituje bolesti pri ischemickej chorobe srdca. Hrudná chrbtica pomerne rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje držanie tela svojim predo-zadným zakrivením.
Iba dobrá kondícia svalstva, ktoré tvorí pre chrbticu a hrudník akýsi korzet, môže udržať správne postavenie stavcov a zabrániť tzv. guľatému chrbtu, tvorbe zhrbeného alebo zo strany skriveného postavenia.
Prvý cvik uvoľňuje celú chrbticu: vyzujeme si obuv a postavíme sa k stene. Chrbtom sa o ňu oprieme tak, aby sme sa jej dotýkali pätami, lýtkami, sedacími svalmi, chrbtom v oblasti lopatiek a záhlavím – teda v piatich telesných bodoch. Táto poloha sa tiež nazýva správny postoj a treba v nej vydržať 3 – 5 minút.
Druhý cvik posilňuje priťahovače lopatiek: stojíme vzpriamení a chodidlá máme od seba vzdialené na šírku bedrových kĺbov. Špičky nôh smerujú dopredu. Vtiahneme brucho aj zadok a vzpažíme horné končatiny. Lakte priťahujeme k telu značnou silou. Cvik opakujeme päť krát.
Tretí cvik posilňuje chrbtové svalstvo I.: stojíme vzpriamení a vzpažíme (dlane sú v úrovni tváre). Dlane silno stláčame k sebe a súčasne ich ťaháme pred sebou smerom nadol až do úrovne pása. Opakujeme päťkrát.
Štvrtý cvik posilňuje chrbtové svalstvo II.: vo vzpriamenom postoji zopneme ruky za hlavou. Pri nádychu tlačíme lakte dozadu, pri výdychu ich uvoľníme. Opakujeme päťkrát.
Asi najviac trpí človek bolesťami „v krížoch“
Na túto časť chrbtice sa prenášajú najväčšie tlaky pri zdvíhaní bremien alebo skákaní či dopadoch, ale aj pri tzv. pasívnej činnosti akou je dlhodobé sedenie na stoličke (napr. za počítačom alebo pri šoférovaní na dlhé trasy). Na bolesti krížov sa častejšie sťažujú aj ľudia ráno po zlom vyspaní na nevhodnom lôžku. Dominujú jedinci dlhodobo pracujúci s počítačom.
Na prevenciu bolestí bedrovej a krížovej chrbtice využívame okrem vytrvalostného plávania (najlepšie znak) niekoľko cvičení.
Prvý cvik posilňuje sedacie svalstvo: stojíme vzpriamený. Sedacie svalstvo stiahneme k sebe na 5 – 7 sekúnd a potom sa uvoľníme. Opakujeme 30-krát.
Druhý cvik uvoľňuje kostrč: posadíme sa na okraj stoličky. Pri nádychu stiahneme sedacie svalstvo, pri výdychu ho uvoľníme. Opakujeme 20-krát.
Tretí cvik posilňuje sedacie svalstvo: stojíme vzpriamený. Rukami sa pridŕžame stola a zanožíme ľavou nohou. V tejto polohe vydržíme 4 – 5 sekúnd. To isté cvičíme aj pravou nohou. Opakujeme 20-krát.
Štvrtý cvik zlepšuje prekrvenie dolných končatín: Vo vzpriamenom stoji prešľapávame bosými nohami zo špičky na päty. Opakujeme 30-krát.
Záver
Dolné končatiny sú pri sedení podľa zákonov hydromechaniky viacej zaťažené. Krvné riečisko sa totiž chová ako vodovodné potrubie vo viacposchodovom dome. Vo vyšších poschodiach je tlak vody nižší a na prízemí vysoký. Výsledkom tohto je vytváranie kŕčových žíl (varixy).<,br>
MUDr. Pavel Malovič
|
|