Dňa 27. marca 2019 prijala Národná rada
Slovenskej republiky zákon č. 105/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Išlo o poslanecký návrh
novely zákona. Podľa predkladateľov je cieľom navrhovanej úpravy úprava
podmienok poskytovania tzv. vyrovnávacieho príplatku podľa zákona o sociálnom poistení v súlade
so skúsenosťami z aplikačnej praxe, ako i v súlade
s relevantnou súdnou judikatúrou. Novela zákona nadobudne účinnosť od 1.
januára 2020.
PRIJATÍM NOVELY zákona o sociálnom poistení č. 140/2015 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil
zákon o sociálnom poistení, je s účinnosťou od 1. januára 2016
súčasťou zákona o sociálnom poistení úprava
poskytovania vyrovnávacieho príplatku. Účelom prijatia tejto úpravy bolo
eliminovať finančnú ujmu, ktorá vznikala poberateľom starobného dôchodku, ktorí
dlhodobo pracovali a žijú na území SR, avšak ku dňu rozdelenia ČSFR
pracovali u zamestnávateľa registrovaného v Obchodnom registri na
území ČR. V dôsledku prijatej medzinárodnej Zmluvy o sociálnom
zabezpečení sa všetky doby zabezpečenia takýchto zamestnancov (vrátane
náhradných dôb) získané pred 31. 12. 1992 považujú za doby „českého“
zabezpečenia a dôchodkové doby poistenia dosiahnuté po 1. 1. 1993 sa
považujú za slovenské doby poistenia. Takéto osoby po vzniku nároku na starobný
dôchodok poberali jeden dôchodok od Českej správy sociálneho zabezpečenia
a jeden od Sociálnej poisťovne. V dôsledku prijatia odlišných
úprav sociálneho poistenia v SR a v ČR je súčet týchto dôchodkov
v mnohých prípadoch nižší ako suma dôchodku, na ktorý by mali nárok, ak
by sa všetky doby dôchodkového poistenia posudzovali podľa slovenských
predpisov (tzv. teoretická suma dôchodku).
Ďalšou novelou zákona
o sociálnom poistení pod č. 266/2017 Z. z. bol s účinnosťou od 1.
júla 2018 okruh možných poberateľov vyrovnávacieho príplatku rozšírený
o poberateľov predčasného starobného dôchodku, v prípade splnenia
ostatných podmienok na jeho priznanie.
Aplikačná prax však
aj po prijatí uvedených zákonov jednoznačne dokazuje, že existujúca úprava
vyrovnávacieho príplatku nie je postačujúca. Túto skutočnosť potvrdzuje
i rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR, ktorý pri rozhodovaní sporov
o starobný dôchodok opakovane vyslovil názor, že s občanmi, ktorých
zamestnávatelia mali do 31. 12. 1992 sídlo na území dnešnej ČR nie je možné
zaobchádzať inak ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali do 31. 12.
1992 sídlo na území dnešnej SR, a to aj v tom prípade, že nespĺňajú
podmienky pre priznanie nároku na vyrovnávací príplatok podľa § 69b zákona o sociálnom poistení. Podľa
Najvyššieho súdu SR je pri posudzovaní dôchodkových nárokov potrebné vychádzať
priamo z Ústavy SR ako základného zákona SR,
konkrétne zo zákazu diskriminácie podľa čl. 12 Ústavy SR a práva občana na
primerané hmotné zabezpečenie v starobe, vyplývajúceho z článku 39 ods. 1 Ústavy SR. SR je jedným
z dvoch nástupníckych štátov Českej a Slovenskej Federatívnej
republiky ako jedného štátu, a v prípade zamestnania na území ČSFR
u zamestnávateľa so sídlom na území ČSFR nešlo o klasické zamestnanie
v cudzine. Do 31. 12. 1992 sa doby zamestnania kdekoľvek na území
československej federácie hodnotili jednotne ako zamestnanie v tom istom
štáte. Z hľadiska čl. 39 ods. 1 Ústavy je zamestnanie
v ČR možné považovať za zamestnanie v cudzine až po 31. 12. 1992.
Na základe uvedeného
Najvyšší súd SR pred prijatím úpravy vyrovnávacieho príplatku, ale i po
jej prijatí konštatoval, že starobný dôchodok je potrebné priznať v takej
výške, aby súčet starobných dôchodkov z ČR a SR nebol nižší ako
dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu
poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na
území SR. Takýto postup podľa Najvyššieho súdu SR nachádza oporu priamo
v spomenutých ustanoveniach Ústavy SR.
Na základe uvedeného poslednou novelou
zákona o sociálnom poistení sa navrhlo zníženie potrebného počtu rokov
československých období dôchodkového poistenia ako podmienky priznania
vyrovnávacieho príplatku z najmenej 25 rokov na najmenej 15
rokov.
Uvedený návrh vychádza z platnej
právnej úpravy zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého
nárok na starobný dôchodok vzniká v prípade, ak bol poistenec dôchodkovo
poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Týmto spôsobom budú
môcť o priznanie vyrovnávacieho príspevku požiadať aj tí starobní
dôchodcovia, ktorí nemohli doteraz splniť podmienku 25 rokov výhradne
z dôvodu neskoršieho dátumu narodenia.
Vzhľadom k tomu,
že so znižujúcim sa počtom rokov československého dôchodkového poistenia sa
spravidla znižuje i negatívny rozdiel medzi súčtom dôchodkov
a teoretickým dôchodkom, bude možné na základe aplikácie navrhovanej
úpravy v budúcnosti opätovne posúdiť, či je potrebné prijatie ďalšej
úpravy. Navrhovanú zmenu je však vhodné prijať v čo najskoršom termíne
tak, aby nedochádzalo ku zväčšovaniu finančnej ujmy na strane aktuálne
dotknutých starobných dôchodcov.
ROZHODNUTIE NS SR - Pre ilustráciu uvádzame rozhodnutie NS SR č. č. 9So/103/2014 zo
dňa 30. 9. 2015, ktorým na základe žaloby zrušil rozhodnutie Krajského súdu,
ktorý rozhodoval o odvolaní voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredia
Bratislava.
Krajský súd ako vecne príslušný súd
rozsudkom z 29. mája 2014 potvrdil rozhodnutie odporkyne – Sociálnej
poisťovne, ústredie
Bratislava, ktorým bol navrhovateľovi podľa § 65 a § 82 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení a podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods.
4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004
o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 998/2009 od 15. septembra 2012
priznaný starobný dôchodok v sume 489,60 € mesačne.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že
krajský súd mal za preukázané, že sídlo zamestnávateľa navrhovateľa (Česká
námorná plavba) k 31. 12. 1992, teda ku dňu rozdelenia Českej
a Slovenskej Federatívnej republiky, bolo na území ČR a preto doby
zamestnania, získané pred uvedeným dňom sa považujú za doby zabezpečenia
(poistenia) v ČR a dôchodok za ne je príslušná poskytnúť Česká správa
sociálneho zabezpečenia.
Navrhovateľ splnil podmienky nároku na
starobný dôchodok podľa právnych predpisov SR, a preto nebolo potrebné
prihliadnuť na doby poistenia získané v ČR. Krajský súd dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je správne a bolo vydané
v súlade so zákonom. Odporkyňa určila sumu starobného dôchodku podľa čl.
52 ods. 1 písm. a) nariadenia.
Proti rozsudku
krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie. Namietal, že v jeho prípade
nie je možné aplikovať európske právo. Nariadenie z roku 2004 upravuje
koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov Európskej únie,
navrhovateľ však nikdy nepracoval na území iného členského štátu, ale len
v meste Bratislava, t. j. na území ČSSR, resp. ČSFR a SR ako
nástupníckeho štátu a preto v jeho prípade absentuje cudzí prvok.
Postupom odporkyne je diskriminovaný, pretože oproti dôchodcom, ktorí pracovali
v čase rozpadu ČSFR pre zamestnávateľov so sídlom na území SR, je súčet
jeho dôchodkov z ČR a zo SR nižší. Nesúhlasil ani s aplikáciou
Zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení, pretože tým dochádza k porušeniu
jeho základných ľudských práv a slobôd garantovaných Ústavou SR, Charty
základných práv Európskej únie a Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ako napr. rovnosť pred zákonom a zákaz
diskriminácie, právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe
a zákaz retroaktivity a princíp právnej istoty). Jediným ústavne
konformným výkladom, ktorým nebude porušené žiadne právo navrhovateľa, je
započítanie všetkých dôb trvania jeho dôchodkového zabezpečenia (resp.
poistenia) z doby existencie ČSSR, ČSFR a SR odporkyňou. Poukázal na
skutočnosť, že krajský súd sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal ani
s jednou námietkou navrhovateľa, predovšetkým s jeho námietkou, že
v jeho prípade nie je možné aplikovať európske právo a Zmluvu medzi
ČR a SR a že boli porušené jeho základné ľudské práva a slobody.
Rozsudok súdu prvého stupňa považuje navrhovateľ za svojvoľný, arbitrárny
a jeho závery za zjavne neodôvodnené a nepodložené skutkovým stavom.
Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodnutie odporkyne
zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie s tým, že zohľadní trvanie
dôchodkového poistenia od 15. 9. 1965 do 31. 12. 1992 započítaním tejto
doby pre výpočet jeho starobného dôchodku alebo poskytnutím kompenzácie vo
forme tzv. vyrovnacieho príspevku predstavujúceho medzi starobným
dôchodkom vypočítaným podľa právnych predpisov SR za celú dobu poistenia
navrhovateľa a súčtom starobných dôchodkov poberaných navrhovateľom
v SR a v ČR.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu
nepovažovala dôvody uvedené navrhovateľom za opodstatnené a navrhla
napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Súčasne uviedla,
že navrhovateľovi bol rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia
v Prahe z 5. februára 2013 priznaný starobný dôchodok v sume 8
505 Kč mesačne.
Najvyšší súd SR ako súd odvolací preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia
pojednávania, dospejúc k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné
zrušiť.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom
súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 157 ods.
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.
Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Procesným právom účastníka je právo na
riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. znamená právo
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Porušením
tejto povinnosti sa účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť
opravného prostriedku. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je
preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie.
Krajský súd z uvedených zásad súdneho
prieskumu dôsledne nevychádzal. V odôvodnení rozsudku neuviedol, akými
úvahami sa pri preskúmavaní rozhodnutia odporkyne riadil a ako vec sám
právne posúdil. Žiadnym spôsobom sa nevyporiadal s námietkami
navrhovateľa, predovšetkým s jeho námietkami, že v jeho prípade nie
je možné aplikovať európske právo a Zmluvu, resp. že mu odporkyňa
nekompenzovala znížený starobný dôchodok tzv. vyrovnávacím príspevkom, hoci
odporkyňa sa k týmto námietkam vo svojich písomných podaniach súdu
vyjadrila. Z toho dôvodu je rozhodnutie krajského súdu nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok
krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v spojení s § 250ja
ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221
ods. 2 OSP).
V ďalšom konaní krajský súd prejedná
vec znova, vysporiada sa s námietkami navrhovateľa ohľadom aplikácie
nariadenia a Zmluvy odporkyňou pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok
navrhovateľa a možnosťou kompenzácie formou tzv. vyrovnávacieho
príspevku. Vo veci znovu rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite
odôvodní.
NOVÁ PRÁVNA ÚPRAVA - Do časti zákona o sociálnom poistení pojednávajúcom
o podmienkach vzniku nároku na starobný dôchodok sa
vkladá úplne nový § 66a, podľa ktorého sa suma starobného dôchodku určí ako
rozdiel fiktívnej sumy starobného dôchodku podľa odseku 2 a sumy
starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov ČR,
ak ide o poistenca, ktorý získal
a) pred 1. januárom 1993 československé
obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov ČR
alebo má priznaný invalidný dôchodok podľa predpisov ČR, a zároveň
b) po 31. decembri 1992 najmenej jeden rok
dôchodkového poistenia podľa
predpisov SR.
Fiktívna suma starobného dôchodku
sa určí ako suma starobného dôchodku podľa
zákona o sociálnom poistení alebo podľa predpisov účinných pred 1.
januárom 2004, ak starobný dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného po
31. decembri 1992 podľa predpisov SR a československého obdobia
dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9.
V prípade, ak starobný dôchodok alebo
invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov ČR je upravený z dôvodu súbehu
s inou dávkou, z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti
alebo z iného dôvodu ustanoveného predpismi ČR, použije sa na určenie sumy
starobného dôchodku podľa § 66a ods. 1 suma starobného dôchodku alebo
invalidného dôchodku podľa predpisov ČR, ktorá by patrila, ak by k úprave
sumy dôchodku z tohto dôvodu nedošlo.
Starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok priznaný podľa
predpisov ČR sa na účely určenia sumy starobného dôchodku podľa § 66a ods. 1
prepočíta na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného
a vyhláseného Európskou centrálnou bankou, ktorý je platný ku dňu, ku
ktorému sa určuje suma starobného
dôchodku podľa §66a ods.1.
Určená suma starobného dôchodku nesmie byť
nižšia ako suma starobného dôchodku, ktorá je v súlade s Čl. 52 ods.
1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004
z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia určená
podľa zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak starobný
dôchodok bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.
Pokiaľ ide o predčasný
starobný dôchodok, podľa nového § 68a zákona, suma predčasného
starobného dôchodku sa určí ako rozdiel fiktívnej sumy predčasného starobného
dôchodku a sumy starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného
podľa predpisov ČR, ak ide o poistenca, ktorý získal
a) pred 1. januárom 1993
československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol priznaný starobný
dôchodok podľa predpisov ČR alebo má priznaný invalidný dôchodok podľa
predpisov ČR, a zároveň
b) po 31. decembri 1992 najmenej
jeden rok dôchodkového poistenia podľa predpisov SR.
Aj ohľadom predčasného starobného dôchodku
bude platiť úprava uvedená vyššie týkajúca sa starobného dôchodku podľa § 66a
ods. 2 až 5.
V prípade invalidného dôchodku,
podľa nového § 73a
zákona, jeho suma sa určí ako rozdiel fiktívnej sumy invalidného dôchodku podľa
§ 73a ods. 2 a sumy invalidného dôchodku alebo starobného dôchodku
vyplácaného podľa predpisov ČR, ak ide o poistenca ktorý získal
a) pred 1.
januárom 1993 československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol
priznaný starobný dôchodok podľa predpisov ČR alebo má priznaný invalidný
dôchodok podľa predpisov ČR, a zároveň
b) po 31. decembri 1992 najmenej
jeden rok dôchodkového poistenia podľa predpisov SR.
Fiktívna suma invalidného dôchodku sa určí
ako suma invalidného dôchodku podľa zákona alebo podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004, ak invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok je
priznaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, so zohľadnením obdobia
dôchodkového poistenia získaného po 31. decembri 1992 podľa predpisov SR
a československého obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 9
zákona. Podmienka poklesu zárobku na nárok na výplatu čiastočného invalidného
dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 sa považuje za splnenú.
Na určenie sumy invalidného dôchodku podľa
§ 73a ods. 1 sa na
a) starobný dôchodok alebo invalidný
dôchodok upravený podľa predpisov ČR vzťahuje § 66a ods. 3 rovnako, t. j. na určenie sumy tohto
dôchodku sa použije suma dôchodku podľa predpisov ČR, ktorá by patrila, ak by
k úprave sumy tohto dôchodku z tohto dôvodu nedošlo, a na
b) prepočítanie starobného dôchodku
alebo invalidného dôchodku podľa predpisov ČR vzťahuje § 66a ods. 4, t. j. starobný dôchodok
alebo invalidný dôchodok priznaný podľa predpisov ČR sa na účely určenia sumy
starobného dôchodku prepočíta na eurá podľa referenčného výmenného kurzu
určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou, ktorý je platný ku
dňu, ku ktorému sa určuje suma starobného dôchodku.
Suma invalidného dôchodku nesmie byť
nižšia ako suma invalidného dôchodku, ktorá je v súlade s Čl. 46 ods.
1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29.
apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia určená podľa
zákona alebo podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak invalidný
dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok je priznaný podľa predpisov
účinných pred 1. januárom 2004.
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku
PaM 9/2019, v mesačníku Poradca 1-2/2020 nájdete Zákon
o sociálnom poistení s komentárom a v odbornej tematickej
publikácii 100 otázok Sociálne poistenie a zamestnávanie nájdete praktické
príklady k novele)
Mobilná
kancelária
Podnikateľ
má vo výbave svojej kancelárie všetky potrebné veci na komunikáciu s obchodnými
partnermi, klientami a pod. Keďže je pomerne často na cestách, rozhodol sa
zakúpiť si od telekomunikačného operátora balík služieb predstavujúci tzv.
mobilnú kanceláriu.
Môže
si podnikateľ tento výdavok uplatniť do daňových výdavkov napriek tomu, že vo
firme už má zakúpené mobily, faxy, pripojenie na internet a pod.?
Skutočnosť,
že podnikateľ už disponuje elektronickými komunikačnými prostriedkami vo
firme nemá žiadny dopad na možnosť
uplatniť si výdavky súvisiace s obstaraním a používaním mobilnej
kancelárie. Mobilná kancelária predstavuje pre neho spôsob poskytujúci
jednoduchý a bezpečný prístup k jeho dokumentom a aplikáciam pri pracovných
cestách. Bez obmedzenia miesta a času mu umožňuje jednoducho a efektívne
zdieľať všetky potrebné informácie. Nie je podstatné, že podnikateľ už používa
klasický počítač, notebook, PDA alebo mobilný telefón, na svojom pracovisku
alebo mimo neho (napr. vo verejnej internetovej kaviarni), svoje dokumenty,
aplikácie aj elektronickú poštu má
prostredníctvom balíka tzv. mobilnej kancelárie vždy k dispozícii. Jediné, čo
na prácu pri cestách potrebuje, je internetové pripojenie. Okrem svojich
dokumentov a aplikácií môže prostredníctvom mobilnej kancelárie jednoducho
zdieľať informácie s kolegami alebo spolupracovníkmi. Kalendáre, diskusné fóra,
dotazníky a úlohy sú totiž jednými z mnohých nástrojov na modernú a efektívnu
výmenu údajov. Mobilná kancelária prostredníctvom elektronických prostriedkov
totiž umožňuje vykonávať väčšinu kancelárskej agendy, ako je práca s e-mailom,
prijímanie alebo odosielanie faxov, organizovanie stretnutí, prístup do
internetu a firemnej databázy prakticky kedykoľvek a kdekoľvek, kde existuje
pokrytie príslušným signálom. Tam kde končia hranice pracovného stola, tam sa
otvára svet mobilnej kancelárie. Na
týchto skutočnostiach by mala byť postavená obhajoba uvedeného daňového
výdavku pri prípadnom spore so správcom dane. Samozrejme je potrebné splniť aj
ostatné podmienky definované v § 2 písm. i)
zákona o dani z príjmov.
Príjem
z predaja nehnuteľnosti
Od
roku 2010 manželia využívali na svoje podnikanie tú istú nehnuteľnosť patriacu
do ich BSM, ktorú si zaradil do obchodného majetku manžel. V roku 2015 obaja
manželia skončili podnikanie a uvedenú nehnuteľnosť prenajali (ako občania). Do
obchodného majetku si ju zaradila manželka (odpisy uplatňovala ako daňové
výdavky) a mala ju zaradenú v obchodnom
majetku až do jej predaja, ktorý sa uskutočnil v roku 2018.
Môžu
si manželia rozdeliť príjem z predaja nehnuteľnosti?
Pri
skončení podnikania došlo aj k vyradeniu nehnuteľnosti z obchodného majetku
manžela. Ak manželia prenajímali nehnuteľnosť v BSM a príjem z prenájmu nebol
príjmom z podnikania, potom bol príjmom podľa § 6 ods. 3 ZDP, ktorý si mohli
manželia deliť spôsobom uvedeným v § 4 ods. 8 ZDP (rovnakým pomerom alebo v
pomere, na ktorom sa manželia dohodli). Pri predaji nehnuteľnosti, ktorá bola v
obchodnom majetku pri príjmoch z prenájmu
podľa § 6 ods. 3 ZDP, ak neboli splnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 9
ZDP (neuplynulo päť rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku prenajímateľa),
príjem z predaja takejto nehnuteľnosti je zdaniteľným príjmom, a to ostatným
príjmom z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP.
V súlade so znením § 8 ods. 16 ZDP nie je možné
tento príjem rozdeliť medzi manželov a celý príjem z predaja nehnuteľnosti
patriacej do BSM zdaní manželka, ktorá mala túto nehnuteľnosť pred jej predajom
zaradenú v obchodnom majetku ako posledná.
Obmedzenie
výšky daňového uplatnenia
Komerčný
právnik si v súvislosti s budovaním svojho imidžu obstaral kvalitný kožený
kufrík,
značkové
pero, značkový vizitkár a diár.
Môže
správca dane obmedziť nejakým spôsobom výšku daňového uplatnenia súvisiacich
výdavkov, keďže išlo o niekoľkonásobne vyššiu sumu ako by zaplatil za
štandardný kufrík, pero, diár či vizitkár?
Výdavky
na kufrík, značkové pero či diár súvisiace s imidžom podnikateľa sú v
súčasnosti stále problematické pri posudzovaní správcom dane. Zákon o dani z
príjmov neuvádza náklady na imidž podnikateľa medzi daňovo uznateľnými ani
medzi daňovo neuznateľnými výdavkami. Nemožno však konštatovať, že spomínané
výdavky na imidž podnikateľa sú jednoznačne zaradené medzi výdavky na jeho
reprezentáciu, keďže u komerčného
právnika ide o výdavky evidentne súvisiace s dosiahnutím, zabezpečením a
udržaním príjmov. Výška obstarávacej ceny
týchto predmetov resp. skutočnosť, že ide o luxusné značky je v predmetnom
prípade irelevantná.
Úhrada
faktúry ako daňový výdavok
Vývojová
organizácia si dodávateľským spôsobom zabezpečila meranie intenzity externého hluku za účelom zistenia možnosti jeho negatívneho
vplyvu na svojich zamestnancov.
Je
úhrada faktúry za toto meranie daňovým nákladom, aj keď namerané hodnoty boli v
norme?
Zamestnávateľ
je v zmysle § 6 ods. 1 písm. e) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri
práci v záujme zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinný
zabezpečovať, aby chemické faktory, fyzikálne faktory, biologické faktory a
faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú zaťaž a sociálne faktory neohrozovali
bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Keďže spomínané zabezpečenie merania
intenzity hluku je nevyhnutné chápať ako určité plánované opatrenie zamerané na
zistenie rizika a faktorov podmieňujúcich možné poškodenie zdravia, je potrebné
ho považovať za súčasť prevencie. Ide v podstate o posudzovanie rizika, ktoré
je v zmysle § 5 ods. 2 písm. b) vyššie spomínaného zákona jednou zo všeobecných
zásad prevencie. Na základe uvedeného je
tak možné konštatovať, že náklady spojené s obstaraním merania intenzity hluku
bez ohľadu na jeho výsledok je možné v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona
o dani z príjmov považovať za daňovo uplatniteľné.
Daňový
výdavok spoločnosti
Spoločnosť
ABC, s. r. o. zaúčtovala v marci 2019 do nákladov úrok z omeškania vo výške 120
eur, ktorý v marci 2019 aj uhradila.
Bude
tento výdavok v roku 2019 daňovým výdavkom spoločnosti?
Nie.
Úrok z omeškania účtovaný do nákladov v roku 2019 nebude spoločnosť môcť daňovo
efektívne uplatniť. Skutočnosť, že ho v roku 2019 aj uhradila je pre uvedené účely irelevantná.
Zamestnanecký
benefit
Poradenská
spoločnosť uhradila za svojho konateľa a aj za zamestnanca, ktorí sú členmi
Slovenskej komory audítorov členský príspevok.
Pôjde
v predmetnom prípade o daňový výdavok spoločnosti? Ako by sa uvedený prípad
posudzoval, ak by úhrada členského za konateľa a zamestnanca bola dohodnutá
v
pracovnej zmluve ako zamestnanecký benefit?
V
zásade platí, keďže členom komory nie je poradenská spoločnosť, ale zamestnanec
a konateľ tejto spoločnosti, nebude možné členský príspevok zaplatený komore
spomínanou spoločnosťou za konateľku a zamestnanca uznať za daňový výdavok
spoločnosti. V zmysle druhej vety ustanovenia
§ 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov však platí, že ak výšku výdavku (nákladu)
limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na
poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) tohto právneho
predpisu za podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v
zdaňovacom období upravuje zákon o dani z príjmov v inej výške ako osobitný
predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v
rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov. To znamená, že ak uvedený „benefit“ poradenská
spoločnosť zdaní konateľovi a zamestnancovi v rámci príjmov zo závislej
činnosti, bude si môcť zaplatenie spomínaných príspevkov daňovo efektívne
uplatniť
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v odborných
tematických publikáciách 100 otázok ZDP, DPH; Daňové a nedaňové výdavky
A-Z a v Poradcovi 7-8/2019, kde nájdete úplné znenie zákona
o daniach z príjmov s komentárom)