| |
| VÝDAVKY NA STRAVOVANIE - téma novín |
VÝDAVKY NA STRAVOVANIE
VÝDAVOK JE MOŽNÉ UPLATNIŤ DO DAŇOVÝCH VÝDAVKOV
len v prípade, ak spĺňa podmienky definované v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“). Musí ísť o výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14 ZDP.
V § 19 ods. 1 ZDP, ktorý bližšie špecifikuje uplatňovanie výdavkov do daňových výdavkov, je ďalej ustanovené, že ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje zákon o dani z príjmov alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.
VÝDAVKY NA STRAVOVANIE ZAMESTNANCOV
Výdavkami, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov, sú aj výdavky ustanovené v § 19 ods. 2 písm. i) bod 5 ZDP. Sú to výdavky vynaložené na príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom.
Osobitným predpisom, ktorý upravuje povinnosti zamestnávateľa pri poskytovaní stravovania zamestnancom, je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z.n.p.
Podľa § 152 ods.1 a 2 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny.
Zamestnávatelia na plnenie tejto povinnosti môžu využívať svoje vlastné zariadenia alebo zariadenia iných zamestnávateľov v blízkosti zamestnávateľa. Zabezpečiť stravovanie môže zamestnávateľ aj prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. Zákonník práce umožňuje zamestnávateľom uzatvoriť zmluvy so sprostredkovateľskými spoločnosťami, ktoré umožňujú zamestnancom stravovať sa vo viacerých stravovacích zariadeniach na základe stravovacích poukážok zakúpených od svojho zamestnávateľa. V tomto prípade musí byť stravovanie poskytované právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancovi, ktorý:
- na svojom pracovisku vykonáva prácu viac ako štyri hodiny,
- odpracoval na svojom pravidelnom pracovisku viac ako štyri hodiny a potom bol vyslaný na pracovnú cestu.
Zamestnávateľ v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce nie je povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie v prípadoch, ak:
- ide o zamestnancov, ktorí nepracujú dlhšie ako štyri hodiny, pretože dĺžka trvania takejto práce sa pre účely stravovania nepovažuje za pracovnú zmenu,
- ide o zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu s výnimkou prípadov, ak na svojom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny a až potom boli vyslaní na pracovnú cestu. V takomto prípade je zamestnávateľ povinný zabezpečiť stravovanie v súlade s ustanovením § 152 ods. 1 ZP,
- nemôže stravovanie zabezpečiť priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti v súlade s § 152 ods. 2 ZP,
- ide o zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu vo verejnom záujme v zahraničí,
- ide o zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní práce mimo pracovného pomeru, počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci, bývalých zamestnancov, zamestnankyne na pracovnej dovolenke a pod., ak sa zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov nedohodol o poskytovaní stravovania aj v takýchto prípadoch, a to v súlade s § 152 ods. 7 ZP.
Zabezpečenie vhodného stravovania pre zamestnanca počas výkonu práce spočíva v povinnosti zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi v každej zmene jedno teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja. Na účely stravovania sa za pracovnú zmenu považuje výkon práce dlhší ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako jedenásť hodín, môže zamestnávateľ zabezpečiť ďalšie teplé jedlo. Zamestnancovi vzniká nárok na zabezpečenie stravovania (napr. formou stravného lístka) za odpracovaný čas (pracovnú zmenu).
Ak zamestnanec z rôznych príčin neodpracoval určenú pracovnú zmenu, kráti sa mu nárok na stravovací lístok, čo platí aj v prípade „stravovacích poukážok“. V prípade, že zamestnávateľ zabezpečil zamestnancovi stravovanie na plný počet pracovných dní na príslušný mesiac a zamestnanec niektorú pracovnú zmenu neodpracoval, v ďalšom mesiaci je potrebné krátiť počet stravných lístkov o počet neodpracovaných pracovných zmien v predchádzajúcom mesiaci.
Okrem povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať zamestnancom v pracovných zmenách stravovanie, Zákonník práce v § 152 upravuje aj povinnosť zamestnávateľa prispievať zamestnancom na hodnotu poskytovanej stravy. Výška príspevku na stravovanie musí zodpovedať minimálne 55 % ceny jedla a maximálne 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“). V prípade, že zamestnávateľ pri pracovnej zmene, ktorá trvá viac ako jedenásť hodín, poskytne zamestnancom ďalšie teplé hlavné jedlo, potom je povinný prispievať aj na toto jedlo.
Sumy stravného upravuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky opatrením na základe údajov Štatistického úradu SR o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní. V súčasnosti podľa opatrenia MPSVaR SR č. 110/2009 Z. z., výška stravného pri tuzemských pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín predstavuje 3,60 €. Maximálny príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnanca je teda v súčasnosti najviac do výšky 1,98 € (55 % z 3,60 €).
Cenu jedla prevádzkovateľ stravovacieho zariadenia zvyčajne určuje z ceny potravín a z prevádzkových nákladov, do ktorých sa započítajú mzdy, hygienické pracovné ošatenie, čistiace potreby, vybavenie stravovacieho zariadenia, náklady na energiu (plyn, elektrina) a ďalšie náklady, ktoré vyplývajú z prevádzky stravovacieho zariadenia.
Ak zamestnávateľ nemá vlastné stravovacie zariadenie, jeho povinnosťou je zabezpečiť stravovanie u iného zamestnávateľa vo svojej blízkosti.
Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie ani týmto spôsobom, môže tak urobiť prostredníctvom fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať alebo poskytnúť stravovacie služby. Ak pôjde o sprostredkovanie prostredníctvom „stravovacích poukážok“, stravovanie musí byť poskytnuté u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie takéto služby poskytovať.
Hodnota stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 ZP musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 a 12 hodín podľa zákona cestovných náhradách, t.j. v súčasnosti najmenej 2,70 €, z čoho je potom minimálna suma pre poskytnutie príspevku zamestnávateľa na stravovanie zamestnanca v súlade s § 152 ods. 3 ZP suma 1,49 € (55 % ceny jedla).
Nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa § 152 ods. 3 ZP prispieva zamestnávateľ na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje § 7 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v z.n.p. Výška príspevku nie je limitovaná, táto sa dohodne v kolektívnej zmluve, a ak nie je uzavretá kolektívna zmluva, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ.
Zamestnávateľ môže svoje povinnosti voči zamestnancom pri zabezpečovaní ich stravovania plniť aj náhradným spôsobom, a to v prípade, ak:
- povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku, alebo
- zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 152 ods. 2 ZP,
- zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom,
- zamestnanec vykonáva domácu prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ tomuto zamestnancovi nezabezpečí stravovanie podľa § 152 ods. 2, resp. by stravovanie podľa § 152 ods. 2 ZP bolo v rozpore s povahou vykonávanej domácej práce alebo telepráce.
V týchto prípadoch zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok, a to vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, najviac do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.
Finančný príspevok je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi v prípade, ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť zamestnancom stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom stravovacích poukážok u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie na poskytovanie stravovacích služieb.
Podľa stanoviska MPSVaR zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravu len výnimočne, a to najmä vtedy, ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku. Ide hlavne o prípady zamestnancov v ťažobnom priemysle, doprave, lesníctve atď. Uplatniť možno toto ustanovenie aj v prípadoch, ak stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok by nebolo možné uskutočniť v stravovacom zariadení v priebehu prestávky na jedlo a oddych.
Na finančný príspevok podľa § 152 ods. 5 ZP má nárok aj zamestnanec, ktorý nemôže na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov využiť žiadnu z foriem stravovania zabezpečených zamestnávateľom.
Na taký istý príspevok má nárok aj zamestnanec pri výkone domácej práce, ak nie je možné pre tohto zamestnanca zabezpečiť stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečiť stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie na poskytovanie stravovacích služieb.
Zamestnávateľ poskytuje príspevok na stravovanie v súlade s § 152 ZP len zamestnancom v pracovnom
pomere.
Po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (nie v kolektívnej zmluve) môže zamestnávateľ:
- upraviť podmienky stravovania aj vtedy, keď zamestnanec čerpá dovolenku, keď je práceneschopným, prípadne pri iných prekážkach v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,
- umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,
- rozšíriť okruh FO, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa odseku 3 napr. o dôchodcov, zamestnancov pracujúcich na základe dohody o vykonaní práce, konateľov a pod.
V uvedených prípadoch zamestnávateľ síce nemá zákonnú povinnosť poskytnúť stravovanie, ale ak sa tak rozhodne po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, potom je povinný prispievať aj na toto stravovanie v súlade s podmienkami ustanovenými v § 152 ods. 3 ZP.
Daňovým výdavkom zamestnávateľa je podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 ZDP len ten príspevok na stravovanie zamestnancov, ktorý je poskytovaný v súlade s podmienkami ustanovenými v Zákonníku práce, t.j.:
- príspevok na stravovanie v sume najviac do výšky 55 % stravného na každé jedlo, poskytované pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín; uvedené platí aj na ďalšie teplé hlavné jedlo pri pracovnej zmene, ktorá trvá viac ako 11 hodín,
- finančný príspevok poskytnutý v súlade s § 152 ods. 5 ZP,
- príspevok na stravovanie vo výške stanovenej v § 152 ods. 3 ZP poskytnutý rozšírenému okruhu FO, prípadne na základe upravených podmienok aj zamestnancom počas prekážok v práci a zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
Ministerstvo financií SR v usmernení č. MF/009465/2005-721 k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov, uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 5/2005, v súvislosti s príspevkom zamestnávateľa na stravovanie a jeho zahrňovaním do daňových výdavkov (bod 9 usmernenia) uvádza postup pri uplatňovaní výšky príspevku do daňových výdavkov. Ak 55 % ceny jedla presahuje 55 % zo sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, ktorá je ustanovená opatrením vydaným Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR podľa § 5 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, je 55 % z tejto sumy stravného, ustanovenej týmto opatrením, uznaných za daňový výdavok. Ak 55 % z ceny jedla je suma rovná, resp. nižšia ako limit 55 % zo sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, je za daňový výdavok uznaný zamestnávateľom poskytnutý príspevok vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, limitovaný sumou vypočítanou zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín (t.j. v uvedenom prípade môže byť príspevok poskytnutý až do výšky ceny jedla). Výška príspevku zahrňovaného do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 ZDP sa vypočíta z ceny jedla v súlade s § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p..
Na strane zamestnanca je podľa § 5 ods.7 písm. b) ZDP od dane z príjmov zo závislej činnosti oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov. To znamená, že je od dane oslobodený príspevok zamestnávateľa podľa § 152 ods. 3 ZP vrátane príspevku zo sociálneho fondu. Ak však zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na stravovanie v peňažnej podobe (finančný príspevok) ide o zdaniteľný príjem zamestnanca. Výnimkou je finančný príspevok na stravovanie poskytovaný zamestnancovi, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. U tohto zamestnanca je finančný príspevok v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP od 1. 1. 2010 oslobodený od dane.
(Viac si o tejto téme prečítate v mesačníku DUO 5/2010 autorky Ing. Jany Bielenej)
|
|
| |
P6 AKTUAL V LEGISLATÍVE
ZBIERKA ZÁKONOV
Čiastka číslo 108/2010 zo dňa 18. 06. 2010
275/2010 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú minimálne pravidlá ochrany kurčiat chovaných na produkciu mäsa
276/2010 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov
Čiastka číslo 109/2010 zo dňa 18. 06. 2010
277/2010 Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 8/2008 o poplatkoch za úkony Národnej banky Slovenska v znení neskorších predpisov
278/2010 Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovujú metódy oceňovania pozícií zaznamenaných v bankovej knihe a podrobnosti o oceňovaní pozícií zaznamenaných v bankovej knihe vrátane frekvencie tohto oceňovania
279/2010 Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 4/2007 o vlastných zdrojoch financovania bánk a požiadavkách na vlastné zdroje financovania bánk a o vlastných zdrojoch financovania obchodníkov s cennými papiermi a požiadavkách na vlastné zdroje financovania obchodníkov s cennými papiermi v znení neskorších predpisov
Čiastka číslo 110/2010 zo dňa 24. 06. 2010
280/2010 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku v znení neskorších predpisov
281/2010 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 586/2008 Z. z.
282/2010 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú prahové hodnoty a zoznam útvarov podzemných vôd
283/2010 Vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje rozsah ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením sa odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa a spôsob ich výpočtu
284/2010 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Vykonávacieho protokolu medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ruskej federácie o vykonávaní Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Ruskou federáciou o readmisii zo dňa 25. mája 2006
285/2010 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Memoranda o porozumení medzi Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky a Ministerstvom zahraničných vecí Srbskej republiky
286/2010 Oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o uložení kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa
(Zdroj: Zbierka zákonov SR)
FINANČNÝ SPRAVODAJCA
Problematika štátnej pokladnice
17. Výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky z 5. mája 2010 č. MF/10054/2010-32, ktorým sa ustanovuje denný limit zostatku finančných prostriedkov v hotovosti pre klientov Štátnej pokladnice
Problematika štátneho výkazníctva
18. Doplnok č. 1 k metodickému usmerneniu Ministerstva financií Slovenskej republiky z 9. decembra 2009 č. MF/30335/2009-31 k postupu pri aplikácii § 2 opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. novembra 2007 č. MF/20414/2007-31, ktorým sa ustanovuje usporiadanie, obsahové vymedzenie, spôsob, termín a miesto predkladania informácií z účtovníctva a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy v znení neskorších predpisov
Problematika rozpočtová
19. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 20. mája 2010 č. MF/11928/2010-421, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. decembra 2004 č. MF/010175/2004-42, ktorým sa ustanovuje druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia a ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie v znení neskorších predpisov
20. Dodatok č. 7 metodického usmernenia Ministerstva financií Slovenskej republiky k č. MF/010175/2004-42 zo dňa 8. decembra 2004 a vysvetlivky k ekonomickej klasifikácii rozpočtovej klasifikácie
Problematika cenová - vyššie územné celky
21. Rozhodnutia vyšších územných celkov o určených maximálnych cenách tovarov miestneho významu – Nitriansky samosprávny kraj: Cenový výmer č. 3/2010 a č. 4/2010
22. Rozhodnutia vyšších územných celkov o určených maximálnych cenách tovarov miestneho významu – Žilinský samosprávny kraj: Cenový výmer č. 1/2010
(Zdroj: www.epi.sk)
|
|
| |
| ČITATELIA SA PÝTAJÚ, ODBORNÍCI ODPOVEDAJÚ |
STRAVOVANIE – STRAVNÉ LÍSTKY
Živnostník nemá zamestnancov. Pri nákupe stravných lístkov v hodnote 3,60 € si ich chce dať celé do nákladov (časove pásmo 5 - 12 hod).
Môže si živnostník dať celú hodnotu stravných lístkov do nákladov?
Zahŕňanie výdavkov na stravovanie do daňových výdavkov u živnostníka, daňovníka s príjmami podľa § 6 ZDP upravuje § 19 ods. 2 písm. p) zákona.
Daňovým výdavkom je aj stravné vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5-12 hodín, ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa ZP (súčasne aj zamestnanec) v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo si daňovník neuplatňuje stravovanie vo forme diét pri pracovnej ceste.
Pre rok 2009 bola hodnota stravného pre časové pásmo 5-12 hodín:
- od 1. 1. 2009 do 31. 3. 23009 3,30 €,
- od 1. 4. 2009 do konca roka 3,60 €.
Daňovník si môže zahrnúť do daňových výdavkov za každý odpracovaný deň stravné vo výške 3,30 € v čase od 1. 1. 2009 do 31. 3. 2009 a od 1. 4. 2009 stravné vo výške 3,60 €.
STRAVNÉ CEZ VÍKEND
Živnostník pracuje v sobotu a nedeľu, prípadne sviatok.
Môže si živnostník počas týchto dni nárokovať uplatnenie stravných lístkov? Musí zdokladovať prácu v tieto dni?
Zákon neobmedzuje uplatnenie stravného len na oficiálne pracovné dni, zákon stanovuje podmienku odpracovania daného dňa. Daňovník si môže uplatniť do daňových výdavkov stravné za každý odpracovaný deň, bez rozdielu, či sa jedná o oficiálny pracovný deň alebo sobotu a nedeľu alebo aj sviatok.
Daňovník si nemôže uplatniť stravné ak nepracoval, napr. pre nemoc, dovolenku, nemal prácu a podobne. Na preukázanie odpracovaného dňa by mal daňovník viesť evidenciu dochádzky, z ktorej by vyplývalo, že v dané dní pracoval.
POUŽÍVANIE STRAVNÝCH LÍSTKOV
Živnostník nakupuje stravné lístky.
Musí živnostník dokladovať používanie stravných lístkov?
Výdavky vynaložené na stravovanie v súlade s § 19 ods. 2 písm. p) zákona č. 595/2003 Z. z. ZDP v z.n.p. je daňovník povinný preukázať (preukazuje stravné napr. nákupom obedových lístkov, príp. aj preukázateľným dokladom z reštauračného zariadenia), to znamená, že nejde o uplatnenie paušálnych náhrad.
Daňovník nemusí preukazovať na čo použil stravné lístky (nákup teplého jedla, prípadne iných potravín). Nákup stravných lístkov a evidencia dochádzky (práce) sú dostatočným podkladom pre zahrnutie výdavkov na stravné lístky do daňových výdavkov.
Daňovník preukazuje výdavky na stravovanie dokladmi o nákupe stravy (napr. pokladničný doklad) z reštauračného zariadenia len v prípade, že nemá nakúpené stravné lístky.
STRAVNÉ LÍSTKY V PRÍPADE DOHODY O PRACOVNEJ ČINNOSTI
Zamestnanec má dohodu o pracovnej činnosti max. 10 hodín za týždeň.
Je možné poskytovať stravné lístky v tomto prípade?
Podľa § 152 odst. 7 ZP zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, napríklad o osoby vykonávajúce u zamestnávateľa práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pokiaľ výkon ich práce bude presahovať 4 hodiny, bývalých zamestnancov zamestnávateľa (dôchodcov), ktorí odišli do starobného alebo invalidného dôchodku a bezprostredne pred odchodom do dôchodku pracovali u zamestnávateľa alebo o osoby, ktoré pre zamestnávateľa vykonávajú činnosti na základe iného ako pracovnoprávneho vzťahu, doktorandov v dennej forme doktorandského štúdia a pod..
STRAVNÉ LÍSTKY PRE KONATEĽA
Firma poskytuje konateľovi s.r.o., ktorý nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu, stravné lístky.
Môže si firma uplatniť v daňových výdavkoch 55 % z ceny lístka?
Ak nie je konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným zamestnancom spoločnosti (nie je v pracovnom pomere a po prerokovaní so zástupcami zamestnancov je rozšírený okruh osôb, ktorým je zamestnávateľ povinný poskytnúť stravovanie na pracovisku o zamestnancov napr. na dohody a pod.) a ak sú splnené podmienky definované § 152 ZP, v tomto prípade je zamestnávateľ povinný zabezpečiť stravovanie aj konateľovi. ,br>
Ak zamestnávateľ počas pracovnej zmeny prispeje zamestnancovi na stravovanie v rozmedzí stanoveného limitu podľa ZP, zaúčtovaný náklad je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 4. zákona č. 595/2003 Z. z. ZDP v z.n.p..
(viac odpovedí na otázky nielen k tejto téme nájdete v mesačníku 1000 riešení 4-5/2010)
|
|
| |
| POPULÁRNE ZO SVETA PODNIKANIA |
HISTORICKÝ VÝVOJ MANAŽMENTU
Počiatky súčasného manažérskeho myslenia sú obyčajne spájané s prvými teoretickými prácami praktikov – manažérov priemyslových podnikov z konca a najmä prelomu 19. a 20. storočia. Už v tých časoch, keď ľudia začali vytvárať organizované skupiny za účelom splnenia svojich spoločných a individuálnych, ekonomických i mocenských cieľov, ktoré sa stalo riadenie nevyhnutným prostriedkom na zabezpečenie koordinácie individuálneho úsilia.
NÁZORY NA RIADENIE SPOLOČNOSTI A SKUPÍN tvoria rôznorodú zmes poznatkov a názorov. Vychádzali už z poznania rozporov v organizácii a správe spoločnosti a boli zamerané najmä na rozumné riadenie štátu, na rozvoj vzdelanosti a na spravodlivejšie rozdeľovanie bohatstva. Môžeme tu zaradiť napr. Teoretické úvahy o riadení štátu, pokusy o riadenie spoločnosti (Th. Moore, Machiavelli, Komenský), utopický socializmus (R. Owen,), názory matematikov zaujímajúcich sa o efektívne využitie strojov (Ch. Babbage) a mnoho ďalších. Postupný vývoj od manufaktúr k továrenskej výrobe a k rozvoju podnikania, vplyv priemyselnej revolúcie, potreba riadenia nových výrobných procesov, potreba efektívnej organizácie práce a využívania zdrojov – to všetko vytváralo podmienky pre vznik prvých teórií o efektívnom riadení podniku. Podstatnú úlohu v 19. storočí zohral aj rozvoj technických a ekonomických vied.
Henry Ford, ktorý ako prvý vo svojej továrni uplatnil pásovú výrobu pre priemyselne vyrábané výrobky, doviedol deľbu práce do krajnosti. Ford zaviedol pásovú výrobu ako prostriedok racionalizácie pohybu a zároveň ako prostriedok určujúci tempo výroby. Zaviedol tak výrobný spôsob, ktorý umožňoval výrobu v masovom meradle a svojimi ekonomickými výsledkami prekonal očakávania. Takmer po celé storočie zostával tento spôsob ideálom hromadnej výroby, postupom času prenikol do všetkých odvetví spojených s hromadnou výrobou. Hoci sa objavilo veľa kritík, v rôznych obmenách sa však výrobcovia k tomuto systému vracajú dodnes. Môžeme teda konštatovať, že pri počiatkoch kontinuálneho zlepšovania stáli osobnosti „školy manažmentu“ ako Taylor, Maynard a priemyselníci formátu Henriho Forda alebo Tomáša Baťu.
NEUSTÁLE ZLEPŠOVANIE – zmena trhových podmienok koncom 80. rokov, kedy nastal koniec studenej vojny a trh sa začal globalizovať, spôsobila formovanie silnej konkurencie medzi podnikmi rovnakého odvetvia, ktorá si vynútila zásadnú zmenu v pohľade na riadenie podniku. Táto zmena sa odrazila v prehodnotení podnikových priorít a tým aj doterajších spôsobov riadenia výroby a pohľadu na efektivitu podnikov. Efektivitu pritom musíme vnímať nielen ako využitie výrobných kapacít, ale ako efektívnosť finančnú, využitie vloženého kapitálu na maximalizáciu zisku. V krátkosti sa môžeme zmieniť o týchto míľnikoch:
- 70. roky - znižovanie výrobných nákladov, zefektívňovanie rutinných podnikových činností, tvrdá automatizácia,
- 80. roky - riadenie kvality výrobkov a služieb, zefektívňovanie vnútropodnikových procesov (využívanie podnikových zdrojov), pružná automatizácia,
- 90. roky - orientácia na zákazníka, posilňovanie konkurencieschopnosti (podpora cieľov pre podnik rozhodujúcich),
- zač. tisícročia - rozumná automatizácia, kultúrna premena, kooperácia,
- súčasnosť - maximálne uspokojenie potrieb zákazníka, štíhla výroba, strategické aliancie a koalície.
MAXIMÁLNE USPOKOJENIE POTRIEB ZÁKAZNÍKA, akými sú dodávky v požadovanom čase, v požadovanej kvalite a za zmluvnú cenu, pri zachovaní a udržaní maximálnej hospodárnosti podniku, už nie je možné dosiahnuť iba optimalizáciou jednotlivých cieľov podniku. Viac a viac vyžadujeme globálny pohľad na celý výrobný systém aj na všetky podporné systémy a zložky. Inými slovami to znamená, zladiť, na prvý pohľad vzájomne si konkurujúce podnikové ciele.
Medzi tieto ciele môžeme zaradiť:
- vysoké vyťaženie kapacít,
- nízka úroveň zásob,
- krátke priebežné doby,
- vysoká spoľahlivosť dodávok,
- vysoká kvalita,
- nízka cena.
Podľa profesora Porvazníka to sú:
- LEAN management – zvýšenie hospodárnosti a efektívnosti, dôraz na pridanú hodnotu,
- JIT - Just in tíme (skracovanie obehu času),
- TQM – Total Quality Management - metódy, ktoré sú zamerané na akosť a spokojnosť zákazníka,
- BSC – Balanced Scorecard – model finančného účtovníctva, na základe ktorého sa hodnotí výkonnosť podniku,
- Six Sigma (metodika zlepšovania firemných činností),
- R e e n g i n e e r i n g (radikálna zmena, úplná zmena podnikových procesov),
- Outsourcing (vyčleňovanie neefektívnych činností), Znalostný manažment (zdieľanie znalostí),
- Benchmarking (porovnávanie výkonnosti),
- MBO – Management by objectives (riadenie podľa cieľov, aby realizácia každého čiastkového cieľa podporovala dosiahnutie najvyšších cieľov organizácie),
- CRM – Customer Relationship Management (riadenie vzťahov so zákazníkmi),
- Core business (sústredenie výrobného programu na relatívne úzku oblasť, v ktorej firma môže dosiahnuť konkurenčné výhody),
- Kaizen, Shareholder value (teória riadenia hodnoty),
- CPM – Corporate Performance Management (neustále zlepšovanie podniku pomocou zlepšovania jeho jednotlivých častí).
Zdokonaľovať, racionalizovať a zlepšovať je základ, ktorý sprevádza každú vykonávanú činnosť a tieto dôvody vyvolali potrebu vzniku nových trendov. Cez razantný vývoj v oblasti zlepšovania procesov, ale aj nesporné prínosy jednotlivých koncepcií, sa však stále nedá jednoznačne povedať, že niektorá z nich je práve tá „najlepšia“ a uplatniteľná „kdekoľvek a kedykoľvek“. Pri uplatňovaní jednotlivých princípov a metód v rôznych filozofiách treba brať do úvahy, že každý podnik je svojím spôsobom unikátny v prostredí, v ktorom podniká svojou veľkosťou, výrobným programom, štruktúrou pracovníkov, atď. Musíme teda v praxi hľadať a používať rôzne kombinácie na prelínanie jednotlivých princípov, koncepcií a metód s prihliadnutím na špecifiká konkrétneho podniku.
PRÍNOS JAPONSKÉHO MANAŽMENTU – stal sa pojmom najmä v 70. rokoch minulého storočia, keď sa západný manažment dostal do určitej krízy. Na zmeny vo svetovom ekonomickom a politickom prostredí odpovedajú japonskí manažéri využitím vlastných sociálno-kultúrnych zvláštností a dôsledným rešpektovaním toho, čo výsledky manažérskej teórie a praxe doteraz priniesli.
Zvláštnosti japonskej školy sa prejavovali vo vzťahu zamestnancov k podniku, v systéme personálnej práce, založenej na celoživotnom zamestnaní, služobnom postupe a systéme odmeňovania. Racionálnym využitím modernej teórie manažmentu sa stali japonské podniky efektívnejšie, rýchlejšie reagovali na zmeny prostredia, prinášali kvalitnejšie výrobky. Medzi najznámejšie metódy uplatňované v japonských podnikoch patria najmä:
- Ringi – sei – systém rozhodovania zdola nahor založený na možnosti každého vyjadriť sa k spôsobu riešenia, výsledok je potom založený na konsenze.
- Kaizen – založený na dodržiavaní noriem a trvalom zlepšovaní, ide o systém zameraný na zvýšenie produktivity, kontrolu kvality, podporu inciatívy zamestnancov na nepretržité priebežné zlepšovanie kvality všetkých procesov.
SÚČASNÝ MANAŽMENT SA ORIENTUJE NA PRODUKCIU DUŠEVNEJ PRÁCE (manažment ľudí peopleware, manažment znalostí – knowledge management a manažment zániku či zmien change management). Najdôležitejším rozvojovým faktorom sa stáva kvalifikácia a znalosti, ktoré umožňujú pružnejšie sa prispôsobovať zmenám. Pracovníci sa zapájajú čoraz viac do aktívnej účasti na manažmente. Poprední odborníci v oblasti manažmentu zastávajú názor, že až 90 % problémov v organizácii je spôsobených zlým riadením. Vedúci pracovník rozhodujúcim spôsobom ovplyvňuje efektívnosť, kvalitu i hospodárnosť a celkovú úspešnosť v každej organizácii. Hľadajú a postupne sa vytvárajú nové, efektívnejšie, inovatívnejšie, tvorivé manažérske systémy založené na znalostiach. V manažmente dnes dochádza k symbióze IQ + EQ + MQ inteligenčného, emocionálneho a mentálneho kvocientu. Pri dnešnom prudkom rozvoji vedy, techniky a ekonomiky nemá žiadna inštitúcia dlhodobo zaručenú úspešnosť, preto sa o ňu treba neustále usilovať.
SYSTÉM GLOBÁLNEHO MANAŽMENTU vyžaduje pohľad do budúcnosti, strategické i globálne myslenie a ucelený postup na dosiahnutie strategických cieľov. Informačné a telekomunikačné technológie smerujú nielen k automatizácii rutinných prác, flexibilite služieb, ale aj k integrácii všetkých procesov. Expertné systémy sú nasadzované do mnohých ľudských činností, čo umožňuje aj pracovníkom priemernej kvalifikácie riešiť problémy na špičkovej úrovni. Vzniká telecomputing – diaľkový zber, spracovanie, uskladnenie a vyhľadávanie informácií prostredníctvom telekomunikačných sietí a pripojenia výpočtovej techniky.
Manažérskymi kritériami modernej učiacej sa organizácie sú predovšetkým:
- celá organizácia sa učí (takzvaná tímová kreativita),
- experimentuje sa s inováciami, novými myšlienkami a riešeniami.
Nové podmienky znamenajú okrem iného, že:
- svet bude v blízkej budúcnosti super konkurenčným globálnym trhom, kde budú mať rozhodujúcu úlohu informačné technológie,
- nástupom novej ekonomiky a nových technológií, ale aj rozvojom politicko-ekonomických vzťahov sa budú stierať hranice krajín, kultúr a času. To okrem pozitív môže priniesť aj nárast protichodných tendencií,
- globálna sieťová ekonomika vytvára nový konkurenčný priestor, konkurenčná výhoda bude patriť tým, ktorí budú schopní rozvíjať a využívať ľudský kapitál (znalosti, pripravenosť, tvorivosť, schopnosť realizácie) a ktorí budú vedieť vyhľadávať príležitosti a rýchlo na ne reagovať.
To všetko sa odráža aj v nových trendoch manažérskej teórie a praxe. Nové trendy budú prinášať nové nároky na zamestnancov i na manažérov.
BUDÚCNOSŤ MANAŽMENTU – na budúcnosť rozvoja manažmentu sa nemôžeme dívať len ako na pokračovanie jeho minulosti. Poznatky, ktoré sa dosiaľ v manažmente utvárali len ťažko pomôžu zvládať budúce problémy. Je potrebné však mať o nich vedomosti, ak chceme pokročiť vo vývoji.
Dnes sa vníma manažér ako stratég či plánovač. Ale manažérom už dnes nie je len ten, kto má podriadených. Hovoríme o osobnom manažmente, manažmente tímu a manažmente organizácie. Manažér organizácie – top manažér dnes nazývaný vodca, „leader“ v budúcnosti, ale už aj dnes, je zodpovedný za prípravu ľudí na manažérsku spôsobilosť a stáva sa tak učiteľom. Vychádza sa z princípu, že na budúcnosť sa musíme dívať ako na celý rad nadväzností a je treba všetkých ľudí v organizácii naučiť túto skutočnosť považovať za samozrejmosť.
Manažment pre nové tisícročie je riadením nastupujúcej informačnej spoločnosti.
Organizácia by mala mať svoju stratégiu budúceho vývoja, ktorá hovorí o tom, odkiaľ vyšla, kde prišla a kam chce dôjsť v budúcnosti. K tomu treba konať inovatívne, čo značí mať premyslenú koncepciu a tú potom napĺňať novými službami opretými o najnovšie výsledky rozvoja vedy a techniky. Preto by stratégia ORGANIZÁCIE mala byť otvoreným systémom, schopným aplikovať i nové inovácie a informácie prispôsobovať sa meniacej situácii ako aj novým príležitostiam. Úspešný vedúci je schopný globálne myslieť a vytvoriť víziu inovačnej príležitosti.
Štíhla výroba a štíhly podnik - v prípade štíhleho podniku sa nejedná o výrobný proces, ale zahrnuté sú aj ďalšie zložky, ktoré spoločne tvoria úplný hodnotový reťazec. Patria sem:
- manažment znalostí a rozvoj podnikovej kultúry,
- štíhla administratíva,
- výskum a vývoj a v neposlednom rade
- štíhla logistika. Práve tá má vzhľadom k snahám minimalizovať zásoby úlohu veľmi podstatnú.
Všeobecne ale môžeme konštatovať, že štíhly podnik bude dobre a efektívne fungovať len pri plnení všetkých vyššie uvedených „podmienok“ a nemožno preto niektorú z nich nijako zvlášť vyvyšovať nad iné. Skutočným priekopníkom v danej oblasti je spoločnosť Toyota Motors, ktorá sa postupne stala celosvetovým lídrom v automobilovom priemysle vo výrobe i v počte predaných automobilov. Z jej „dielne“ pochádza väčšina metód a filozofií pre štíhly podnik a výrobu. Súbor týchto metód má spoločného menovateľa a to „Toyota production systém“ (TPS). Dlhoročná aplikácia tohto systému umožňuje Toyote venovať sa neustálim výskumom a inováciám, v ktorých dnes patrí k absolútnej špičke nielen v automobilovom priemysle.
(Ing. Oľga Poniščiaková, PhD.. – PaM 7-8/2010)
|
|
| |
ČO JE ODVAHA
Odvaha je obdivuhodná vec, ale vždy treba mať na pamäti, že môže byť zdraviu škodlivá.
Odvaha je jednoducho schopnosť báť sa, ale napriek tomu pokračovať v započatom.
Absolútna odvaha neexistuje.
Boli iba odvážlivci, ktorí sa o ňu pokúšali.
Veľkosť odvahy závisí od toho, s čím sa porovnáva.
Železo časom hrdzavie, stojatá voda zapácha a odvaha vyprchá.
|
|
| |
Nezabudnite v júni 2010
|
25.6.
-
piatok
|
DPH
|
-
podanie daňového
priznania k DPH
za máj 2010 (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac)
|
|
-
splatnosť
DPH
za máj 2010 pre platiteľov s mesačnou daňovou povinnosťou
|
|
Spotrebné
dane
|
-
podanie daňového priznania a
splatnosť spotrebnej dane z liehu, vína, piva, tabakových
výrobkov, minerálneho oleja, elektriny, uhlia a zemného plynu
za máj 2010
|
|
30.6.
-
streda
|
Daň
z príjmov
|
-
splatnosť mesačného preddavku na daň z príjmov fyzických a
právnických osôb, ktoré mali v predchádzajúcom zdaňovacom období
daň vyššiu ako 16 596,96 €
|
|
-
splatnosť štvrťročného preddavku na daň z príjmov fyzických a
právnických osôb, ktoré mali v predchádzajúcom zdaňovacom období
daň vyššiu ako 1 659,70 € do 16 596,96 €
|
|
Daň
z motorových vozidiel
|
-
splatnosť 1/12 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel u
jedného správcu dane, ak presahuje 8 292 €
|
|
-
splatnosť 1/4 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel u
jedného správcu dane, ak presahuje 660 €
|
|
Poistné
|
- splatnosť
nedoplatkov z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok
2009:
|
|
a)
zamestnávatelia sú povinní uhradiť nedoplatky z RZ za seba a
zamestnancov, ktorým robili RZ tak, ako ich vykázali v tlačive
oznámenie zamestnávateľa o preplatkoch a nedoplatkoch za
jednotlivých zamestnancov,
|
|
b)
ostatní platitelia poistného, ktorí si robili RZ sami, musia
vyrovnať nedoplatky tak, jako ich uviedli v tlačive ročného
zúčtovania.
|
|
Do
výplatného termínu
|
|
|
Poistné
|
- splatnosť
preddavku na poistné na zdravotné poistenie
do príslušných
zdravotných poisťovní, splatnosť poistného do príslušnej pobočky
Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného
zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za
máj
2010
|
|
Do
5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy
daňovníkovi k dobru
|
|
|
Daň
z príjmov
|
- odvod
mesačných preddavkov
na daň z príjmov zo závislej činnosti
za máj 2010
|
|
- prevod
finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho
fondu za máj 2010 na
osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke
|
|
Do
15 dní oznámiť správcovi dane
|
|
|
Daň
z príjmov
|
- vznik
povinnosti zrážať
daň z príjmov
alebo preddavky na daň z príjmov alebo daň z príjmov vyberať
|
|
Správa
dane
|
- zmenu
skutočností o daňovníkovi a o zániku daňovej povinnosti
|
|
- zrušenie
činnosti daňového
subjektu
|
|
Do
30 dní
|
|
|
Správa
dane
|
- odo
dňa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť
alebo začatia výkonu inej zárobkovej činnosti - registrovať
sa u miestne príslušného správcu dane
|
|
- oznámiť
správcovi dane vykonávanie činnosti alebo poberanie príjmov
podliehajúcich dani
|
|
- oznámiť
správcovi dane zriadenie
stálej prevádzkarne
|
|
- pred
zrušením stálej prevádzkarne oznámiť túto skutočnosť správcovi
dane
|
|
Miestne
dane
|
- oznámiť
správcovi dane z nehnuteľností rozhodujúce skutočnosti
pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľnosti
ako aj zmenu týchto skutočností
|
|
- vznik
daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel
|
|
- zmenu
skutočností rozhodujúcich na určenie dane
z motorových vozidiel
|
Nezabudnite v júli 2010
|
8.
7.
štvrtok
|
Poistné
|
-
splatnosť preddavku na
poistné na zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej
poisťovne, splatnosť poistného na nemocenské poistenie, starobné
a invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti
pre samostatne zárobkovo činné osoby za jún 2010
v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na sociálnom
poistení (pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo
činnú osobu je sadzba poistného do rezervného fondu solidarity
znížená zo 4,75 % na 2 % z jej vymeriavacieho
základu)
|
|
15.
7.
štvrtok
|
Daň
z príjmov
|
-
odvod dane
vyberanej zrážkou z tých príjmov, na ktoré sa
vzťahuje zrážková daň a oznámenie tejto skutočnosti správcovi
dane (oznámenie o zrážkovej dani z príjmov zo závislej
činnosti až v rámci štvrťročného prehľadu)
|
|
-
odvod sumy na
zabezpečenie dane platiteľom príjmu a oznámenie tejto
skutočnosti správcovi dane
|
|
20.
7.
utorok
|
DPH
|
-
predloženie
žiadosti o registráciu pre DPH
zdaniteľnou osobou, ktorej obrat za najviac 12
predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov
dosiahol v júni 2010 49 790 €
|
|
-
podanie súhrnného
výkazu k DPH za
jún 2010 podpísaného zaručeným elektronickým podpisom v prípade,
ak hodnota tovarov v ňom uvádzaných presiahla
v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku 100 000 €
|
|
-
podanie súhrnného
výkazu k DPH za 2. štvrťrok 2010 podpísaného
zaručeným elektronickým podpisom v prípade, ak hodnota
tovarov v ňom uvádzaných nepresiahla v predchádzajúcom
kalendárnom štvrťroku 100 000 €
|
|
26.
7.
pondelok
|
DPH
|
-
podanie daňového
priznania k DPH za jún 2010 (ak je zdaňovacím obdobím
kalendárny mesiac)
|
|
-
podanie daňového
priznania k DPH za druhý štvrťrok 2010 (ak je
zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok)
|
|
-
splatnosť DPH
za jún 2010 pre platiteľov s mesačnou daňovou povinnosťou
|
|
-
splatnosť DPH
za druhý štvrťrok 2010 pre platiteľov so štvrťročnou daňovou
povinnosťou
|
|
Spotrebné
dane
|
-
podanie daňového
priznania a splatnosť spotrebnej dane z liehu,
vína, piva, tabakových výrobkov, minerálneho oleja,
elektriny, uhlia a zemného plynu za jún 2010
|
|
Do
výplatného termínu
|
|
|
Poistné
|
-
splatnosť preddavku na
poistné na zdravotné poistenie do príslušných
zdravotných poisťovní, splatnosť poistného do príslušnej pobočky
Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného
zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ
za jún 2010
|
|
Do
5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy
daňovníkovi k dobru
|
|
|
Daň
z príjmov
|
-
odvod mesačných
preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti
za jún 2010
|
|
-
prevod finančných
prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za jún
2010 na osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet
v banke
|
|
Do
15 dní oznámiť správcovi dane:
|
|
|
Daň
z príjmov
|
-
vznik povinnosti
zrážať daň z príjmov alebo preddavky na daň
z príjmov alebo daň z príjmov vyberať
|
|
Správa
dane
|
-
zmenu skutočností
o daňovníkovi a o zániku daňovej povinnosti
|
|
-
zrušenie
činnosti daňového subjektu
|
|
Do
30 dní
|
|
|
Správa
dane
|
-
odo dňa získania
povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo začatia
výkonu inej zárobkovej činnosti - registrovať sa
u miestne príslušného správcu dane
|
|
-
oznámiť
správcovi dane vykonávanie činnosti alebo poberanie príjmov
podliehajúcich dani
|
|
-
oznámiť správcovi dane
zriadenie stálej prevádzkarne
|
|
-
pred zrušením stálej
prevádzkarne oznámiť túto skutočnosť správcovi dane
|
|
Miestne
dane
|
-
oznámiť správcovi dane
z nehnuteľností rozhodujúce skutočnosti pre vznik alebo
zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľnosti ako aj
zmenu týchto skutočností
|
|
-
vznik daňovej
povinnosti k dani z motorových vozidiel
|
|
-
zmenu skutočností
rozhodujúcich na určenie dane z motorových vozidiel
|
|
|
| |
|
Názov meny
|
Mena
|
16.6.
|
17.6.
|
18.6.
|
21.6.
|
22.6.
|
23.6.
|
|
americký dolár
|
USD
|
1,2277
|
1,2363
|
1,2372
|
1,2391
|
1,2258
|
1,2271
|
|
japonský jen
|
JPY
|
112,15
|
112,89
|
112,12
|
113,1
|
111,09
|
110,76
|
|
lev
|
BGN
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
|
česká koruna
|
CZK
|
25,741
|
25,731
|
25,733
|
25,76
|
25,788
|
25,725
|
|
dánska koruna
|
DKK
|
7,4382
|
7,4387
|
7,4398
|
7,4402
|
7,4419
|
7,4438
|
|
estónska koruna
|
EEK
|
15,6466
|
15,6466
|
15,6466
|
15,6466
|
15,6466
|
15,6466
|
|
anglická libra
|
GBP
|
0,83085
|
0,8349
|
0,8357
|
0,8341
|
0,834
|
0,8229
|
|
maďarský forint
|
HUF
|
281,07
|
279,21
|
280,05
|
278,03
|
280,43
|
280,38
|
|
litovský litas
|
LTL
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
|
lotyšský lats
|
LVL
|
0,7073
|
0,7076
|
0,7076
|
0,7083
|
0,7084
|
0,7084
|
|
poľský zlotý
|
PLN
|
4,0925
|
4,0756
|
4,0675
|
4,038
|
4,0601
|
4,0662
|
|
rumunský leu
|
RON
|
4,236
|
4,2355
|
4,24
|
4,2315
|
4,2315
|
4,2235
|
|
švédska koruna
|
SEK
|
9,6014
|
9,574
|
9,5599
|
9,5178
|
9,558
|
9,512
|
|
švajčiarsky frank
|
CHF
|
1,3888
|
1,3778
|
1,3745
|
1,3738
|
1,3622
|
1,3611
|
|
nórska koruna
|
NOK
|
7,878
|
7,8705
|
7,8615
|
7,8575
|
7,933
|
7,929
|
|
chorvátska kuna
|
HRK
|
7,213
|
7,205
|
7,201
|
7,201
|
7,201
|
7,195
|
|
ruský rubeľ
|
RUB
|
38,35
|
38,214
|
38,384
|
38,1375
|
38,0075
|
38,0524
|
|
turecká líra
|
TRY
|
1,9291
|
1,9308
|
1,929
|
1,9233
|
1,9165
|
1,9239
|
|
austrálsky dolár
|
AUD
|
1,4261
|
1,4281
|
1,4249
|
1,4032
|
1,4012
|
1,4062
|
|
brazílsky real
|
BRL
|
2,2048
|
2,2002
|
2,2
|
2,1772
|
2,1749
|
2,1975
|
|
kanadský dolár
|
CAD
|
1,2631
|
1,2668
|
1,2723
|
1,2601
|
1,2533
|
1,268
|
|
čínsky jüan
|
CNY
|
8,388
|
8,4428
|
8,4454
|
8,4229
|
8,3521
|
8,3595
|
|
hongkongský dolár
|
HKD
|
9,5658
|
9,6299
|
9,6309
|
9,6296
|
9,5379
|
9,5445
|
|
indonézska rupia
|
IDR
|
11254,79
|
11281,05
|
11328,86
|
11163,58
|
11061,54
|
11109,73
|
|
indická rupia
|
INR
|
57,162
|
57,247
|
57,122
|
56,69
|
56,744
|
56,674
|
|
juhokórejský won
|
KRW
|
1487,22
|
1499,72
|
1490,51
|
1454,28
|
1449,75
|
1457,85
|
|
mexické peso
|
MXN
|
15,5151
|
15,5187
|
15,5454
|
15,45
|
15,396
|
15,4432
|
|
malajzijský ringgit
|
MYR
|
4,0048
|
4,0235
|
4,0221
|
3,9484
|
3,9403
|
3,9709
|
|
novozélandský dolár
|
NZD
|
1,7651
|
1,7627
|
1,7588
|
1,7349
|
1,7364
|
1,7276
|
|
filipínske peso
|
PHP
|
56,76
|
57,102
|
56,783
|
56,35
|
55,998
|
56,506
|
|
singapurský dolár
|
SGD
|
1,7141
|
1,7205
|
1,717
|
1,7044
|
1,6945
|
1,7064
|
|
thajský baht
|
THB
|
39,796
|
40,062
|
40,091
|
40,011
|
39,63
|
39,73
|
|
juhoafrický rand
|
ZAR
|
9,3836
|
9,3646
|
9,3263
|
9,2406
|
9,2792
|
9,2776
|
|
|
| |
| NAJVIAC ČÍTANÉ TÉMY A PUBLIKÁCIE |
Poradca - mesačník nielen pre podnikateľov, č. 13/2010
- Zákon o spotrebných úveroch
- Zákon o pohrebníctve
- Exekučný poriadok
- Cestná premávka
Dane, účtovníctvo – vzory a prípady (DÚVaP) – mesačník, č. 7/2010
- Odpisy hmotného a nehmotného majetku
Dane, účtovníctvo, odvody bez chýb, pokút a penále – (DUO) - mesačník, č. 7-8/2010
- Skončenie štúdia - povinnosti absolventov
- Obchodný majetok FO - odpisovanie
- Daň z nehnuteľnosti - vznik a zánik daňovej povinnosti
- Sprostredkovanie v daňových a účt. súvislostiach
- Osobitosti v medzinárodnom obchode
- Premlčanie pohľadávok
- Tvorba a použitie soc. fondu
- Automobil v obchodnom majetku
- Platenie poistného od 1. 7. 2010
Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále – (PaM) – mesačník, č. 7-8/2010
- Odvody od 1. 7. 2010
- Výkon funkcie konateľa s.r.o.
- Odvody od 1. 7. 2010
- Výkon funkcie konateľa s.r.o.
- Evidencia obedňajšej prestávky
- Hmotná zodpovednosť
- Výpoveď z pracovného pomeru na kratší pracovný čas
- Zdaňovanie štipendií
- Dočasná práceneschopnosť – náhrada príjmu
- Príjmy zo závislej činnosti
Verejná správa – (VS) – mesačník, č. 7-8/2010
- Ochrana prírody a krajiny
- Zákon o pohrebníctve
- Vlastenecký zákon
- Poskytovanie zdravotníckej starostlivosti
- Katastrálny zákon po novele
- Zdravotné poistenie – novela zákona
1 000 riešení – mesačník, č. 7/2010
- Postupy účtovania
- Daňové výdavky
- ZP v praxi
MONOTEMATIKA
Súvzťažnosti pre verejnú správu
- Postupy účtovania pre obce, mestá, školy, príspevkové organizácie.
PRIPRAVUJEME
PRVÉ ČÍSLO MESAČNÍKA PORADCA V EDIČNOM ROKU 2011 VYCHÁDZA UŽ V AUGUSTE 2010
|
|
| |
SÚVZŤAŽNOSTI - PRE PODNIKATEĽOV
SÚVZŤAŽNOSTI - PRE VEREJNÚ SPRÁVU
Rok 2010 je začiatkom kvalitatívne novej etapy účtovania podnikateľov. K najvýznamnejším prvkom novej metodiky patrí napr. účtovanie rezerv a opravných položiek, jednotný spôsob účtovania nákladov a výnosov. Pre podnikateľov sú k dispozícii zmeny postupov účtovania a zákona o účtovníctve, ktoré sú účtovné jednotky povinné dodržiavať z hľadiska účtovania. Súčasťou balíčka pre podnikateľov je úplné znenie zákona o účtovníctve. Odpovede na tému účtovania v JÚ a PÚ nájdete v publikácii 1000 riešení.
SÚVZŤAŽNOSTI - PRE PODNIKATEĽOV
- Súvzťažnosti pre podnikateľov
mesačník DÚVaP 5-6/2010 (A5, 352 str.)
cena: 8,80 €
- Zákon o účtovníctve - úplné znenie
Aktualizácia 2010 I/1 (A5, 224 str.)
cena: 2,82 €
- Otázky z praxe JÚ a PÚ
mesačník 1000 riešení 5-6/2010 (A5, 136 str.)
cena: 4,70 €
BALÍČEK SÚVZŤAŽNOSTI PRE PODNIKATEĽOV, DÚVaP 5-6/2010 + Aktualizácia 2010 I/1 + 1000 riešení 56/2010 - zadarmo
cena: 11,62 €
SÚVZŤAŽNOSTI - PRE VEREJNÚ SPRÁVU
- Súvzťažnosti pre VS
monotématika (A5, 490 str.)
cena: 9,88 €
- Zákon o účtovníctve - úplné znenie
Aktualizácia 2010 I/1 (A5, 224 str.)
cena: 2,82 €
- Účtovníctvo a výkazníctvo v roku 2010 - príspevok
mesačník VS 6/2010 (A4, 88 str.)
cena: 6,13 €
BALÍČEK SÚVZŤAŽNOSTI PRE VEREJNÚ SPRÁVU, VS 6/2010 + Aktualizácia 2010 I/1 + VS 6/2010 - zadarmo
cena: 12,70 €
Bližšie informácie o cenách a spôsobe objednania získate aj na telefónnom čísle 041 5652 983.
Emailové noviny sú bezplatnou službou, ktorá je určená čitateľom (abonentom) vydavateľstva Poradca s.r.o., Žilina
- Tieto emailové noviny Vám boli doručené na základe Vašej žiadosti o zasielanie.
- V prípade, že ste si noviny osobne nevyžiadali(a), alebo si želáte ukončiť ich zasielanie na vašu adresu, zašlite prosím správu s predmetom NEPOSIELAŤ na adresu noviny@i-poradca.sk, následne budete vyradený(á) z databázy príjemcov emailových novín.
- Obsah novín je chránený autorskými právami. Zákazník je oprávnený používať príspevky novín len na vlastné účely, nesmú byť bez súhlasu vydavateľstva Poradca s.r.o. upravované, ani rozširované!
|
|
| |
| Adresa: |
|
Telefón: |
Poradca s.r.o
Pri Celulózke 40
010 01 Žilina
|
|
(041) 56 52 871
(041) 56 52 877
(041) 56 52 879
|
| |
| E-mail: |
|
Fax: |
| poradca@i-poradca.sk |
|
(041) 56 52 659 |
| |
Informácie o naších produktoch nájdete aj na našej internetovej stránke
www.i-poradca.sk. |
|
|
| Copyright (c) Poradca s.r.o., 2002 - 2010 |