| |
TÉMA NOVÍN
PRACOVNÉ ÚRAZY A CHOROBY Z POVOLANIA |
Definícia pojmu „pracovný úraz“ je v rámci pracovnoprávnych predpisov
obsiahnutá v rámci ustanovenia § 195 ods. 2 zákona č. 311/2002 Z. z. Zákonníka
práce v z.n.p. (ďalej iba „Zákonník práce“), podľa ktorého predstavuje pracovný úraz také poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
Na druhej strane sa za pracovný úraz nepovažuje úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť. V kontexte so znením ustanovenia § 194 Zákonníka práce je potrebné ako pracovný úraz posudzovať aj škodu, ktorú zamestnanec utrpel na zdraví pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi a ak si počínal pritom spôsobom primeraným okolnostiam ako aj škodu, ktorú zamestnanec utrpel na zdraví ktorý takto odvracal nebezpečenstvo hroziace životu alebo zdraviu, ak by za škodu zodpovedal zamestnávateľ. Ako pracovný úraz sa v zmysle § 220 ods. 3 Zákonníka práce posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh.
Priama súvislosť s plnením pracovných úloh
V súvislosti so vznikom pracovných úrazov resp. chorôb z povolania má nezastupiteľné miesto vymedzenie pojmu „plnenie pracovných úloh“ ako priama súvislosť s týmto plnením. Zákonník práce definuje „plnenie pracovných úloh“ ako výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, inú činnosť
vykonávanú na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. Ďalej platí, že v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takýmito úkonmi však nie sú:
- cesta do zamestnania a späť,
- stravovanie,
- ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani cesta na ne a späť.
Výnimkou z uvedeného je však vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť, ktoré pre účely posudzovania vzniku pracovného úrazu resp. choroby z povolania úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh predstavujú.
Zodpovednosť zamestnávateľa
Na základe prvej vety Článku 8 základných zásad zákona č. 311/2002 Z. z. Zákonníka práce v z.n.p. (ďalej iba „Zákonník práce“) sú zamestnávatelia povinní robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci a zodpovedajú podľa tohto zákona za škody spôsobené zamestnancom pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Zamestnávateľ v každom prípade zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196 Zákonníka práce. Vychádzajúc zo spomínaného ustanovenia sa totiž môže zamestnávateľ zbaviť zodpovednosti za škodu buď celkom alebo sčasti. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom resp. chorobou z povolania celkom len za predpokladu, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že:
- Škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali.
Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo osobitné predpisy sa však nemožno dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných.
- Škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom resp. chorobou z povolania sčasti, ak preukáže, že:
- Postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody.
Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných. Časť škody, za ktorú zodpovedá
zamestnanec sa v tomto prípade určí podľa miery jeho zavinenia.
- Jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok.
Aj v tomto prípade sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec určí podľa miery jeho zavinenia.
- Zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví.
Časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec sa v tomto prípade určí podľa miery jeho zavinenia, pričom Zákonník práce ustanovuje povinnosť v predmetnom prípade zamestnancovi uhradiť aspoň jednu tretinu škody. Napokon je potrebné uviesť, že za ľahkomyseľné konanie pre tento účel však nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce. Na základe ustanovenia § 197 Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal. Ak sú splnené podmienky určené týmto ustanovením Zákonníka práce, zamestnávateľ sa nemôže odvolávať na zbavovacie dôvody uvedené v § 196 Zákonníka práce. Nutné je zdôrazniť, že musí ísť o pracovný úraz, ktorý zamestnanec utrpel pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Ak úraz nemožno hodnotiť ako pracovný, aj keď sa stal pri zakročovaní zamestnanca proti hroziacej škode, nevzťahuje sa na tento prípad ustanovenie § 197 Zákonníka práce.
Povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
Množina povinností tak zamestnávateľa ako aj zamestnanca súvisiacich s pracovným úrazom resp. chorobou z povolania je riešená v kontexte § 17 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v z.n.p. (ďalej iba „ZBOZP“). V prvom rade je v tejto súvislosti ustanovená povinnosť zamestnancovi bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav. Táto oznamovacia povinnosť sa však vzťahuje aj na zamestnanca alebo fyzickú osobu, ktorá bola svedkom vzniku uvedenej udalosti.
Zamestnávateľovi ZBOZP ustanovuje povinnosť prostredníctvom vnútorného predpisu určiť, komu a akým spôsobom sa vznik pracovného úrazu oznamuje ako aj povinnosť po oznámení vzniku pracovného úrazu bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia.
Základné povinnosti zamestnávateľa pri bežných pracovných úrazoch a chorobách z povolania
V súvislosti s pracovným úrazom je zamestnávateľ povinný:
- bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia,
- prijať a vykonať potrebné opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu,
- bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zástupcom zamestnancov
vrátane príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť,
- zistiť príčinu a všetky okolnosti vzniku pracovného úrazu, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť,
- po prijatí oznámenia bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu príslušnému útvaru Policajného zboru, ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin,
- po prijatí oznámenia bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, ak ide o závažný pracovný úraz,
- vyhotoviť dokumentáciu o stave pracoviska potrebnú na vyšetrenie príčin vzniku udalosti v prípade ak sa stav pracoviska mení v dôsledku vykonania opatrení, aby sa zabránilo ďalšiemu možnému ohrozeniu života a zdravia alebo veľkej hospodárskej škode.
V súvislosti s chorobami z povolania je zamestnávateľ povinný:
- zistiť príčinu a všetky okolnosti vzniku choroby z povolania resp. ohrozenia chorobou z povolania a to za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť,
- prijať a vykonať potrebné opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu vzniku podobnej choroby z povolania resp. ohrozenia podobnou chorobou z povolania,
- po prijatí oznámenia bezodkladne oznámiť vznik choroby z povolania resp. ohrozenia chorobou z povolania zástupcom zamestnancov vrátane príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť.
Registrovaný pracovný úraz a závažný pracovný úraz
Zamestnávateľovi ZBOZP ustanovuje povinnosť registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu.
V takomto prípade hovoríme o tzv. „registrovanom pracovnom úraze“. Uvedená registrácia spočíva v tom, že zamestnávateľ:
a) zistí príčinu a všetky okolnosti vzniku registrovaného pracovného úrazu,
a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť; v prípade smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví (ďalej len „závažný
pracovný úraz“), je zamestnávateľ povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj autorizovaného bezpečnostného technika,
b) spíše záznam o registrovanom pracovnom úraze najneskôr do štyroch dní po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu,
c) prijme a vykoná potrebné opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu.
Ak ide o registrovaný pracovný úraz, zamestnávateľovi BOZP ukladá bezodkladnú oznamovaciu povinnosť po prijatí oznámenia, a to voči:
1. zástupcom zamestnancov vrátane príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť,
2. príslušnému útvaru Policajného zboru, ak zistené skutočnosti nasvedčujú,
že v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin,
3. príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, ak ide o závažný pracovný úraz.
Treba uviesť, že v prípadoch 2 a 3 je zakázané meniť stav pracoviska, a to do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov, okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej
škody. Ak sa stav pracoviska mení v dôsledku vykonania opatrení, aby
sa zabránilo ďalšiemu možnému ohrozeniu života a zdravia alebo
veľkej hospodárskej škode, zamestnávateľ je povinný vyhotoviť dokumentáciu o stave pracoviska potrebnú na vyšetrenie príčin vzniku takej udalosti.
Zamestnávateľ je zo zákona povinný
a) záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, keď sa
o tomto pracovnom úraze dozvedel, zaslať príslušnému inšpektorátu
práce alebo príslušnému orgánu dozoru, doručiť zamestnancovi, ktorý
utrpel registrovaný pracovný úraz, alebo pozostalým, ak zamestnanec zomrel v dôsledku pracovného úrazu,
b) zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu do 30 dní odo dňa, keď sa o jeho vzniku dozvedel.
Pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa
V prípadoch, keď zamestnanec utrpí pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, je tento zamestnávateľ povinný bezodkladne oznámiť vznik
pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca. Ak by zamestnanec utrpel registrovaný pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa tento zamestnávateľ je povinný:
1. bezodkladne splniť oznamovaciu povinnosť voči zástupcom zamestnancov vrátane príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť,
- príslušnému útvaru Policajného zboru, ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin,
-príslušnému inšpektorátu práce lebo príslušnému orgánu dozoru, ak ide o závažný pracovný úraz.
2. zistiť príčinu vzniku registrovaného pracovného úrazu ako aj všetky
okolnosti vzniku registrovaného pracovného úrazu, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť; v prípade závažného pracovného úrazu je zamestnávateľ povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj autorizovaného bezpečnostného technika,
3. po spísaní podkladu pre záznam o registrovanom pracovnom úraze zaslať tento podklad zamestnávateľovi zamestnanca,
d) prijať a vykonať potrebné opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu. Zamestnávateľ zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa je povinný spísať záznam o registrovanom
pracovnom úraze najneskôr do štyroch dní po oznámení vzniku registrovaného
pracovného úrazu ako aj prijať a vykonať potrebné opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu. Tento zamestnávateľ je rovnako povinný po prijatí oznámenia bezodkladne oznámiť vznik registrovaného pracovného úrazu zástupcom zamestnancov vrátane príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť, príslušnému útvaru Policajného zboru, ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin, príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, ak ide o závažný pracovný úraz.
Tomuto zamestnávateľovi je napokon ustanovené splniť aj povinnosti podľa
§ 17 ods. 7, 8 a 12 ZBOZP.
Zamestnávateľovi je zákonom predpísaná povinnosť viesť evidenciu:
a) pracovných úrazov, v ktorej uvedie údaje potrebné na spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze, ak sa následky pracovného úrazu prejavia neskôr,
b) iných úrazov ako pracovných úrazov a nebezpečných udalostí, v ktorej uvedie údaje o príčine vzniku a o prijatých a vykonaných opatreniach na predchádzanie podobným úrazom a udalostiam,
c) priznaných chorôb z povolania a ohrození chorobou z povolania, v ktorej uvedie údaje o príčine vzniku, o prijatých a vykonaných opatreniach na predchádzanie tej
istej alebo podobnej chorobe z povolania.
Ing. Ján Mintál
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku VS 7-8/2014 )
|
|
| |
| ČITATELIA SA PÝTAJÚ,ODBORNÍCI ODPOVEDAJÚ |
PRACOVNÝ ÚRAZ
Príspevková organizácia každoročne organizuje športové hry zamestnancov, ktoré sa konajú počas pracovnej doby. Zamestnanec tejto organizácie pri týchto športových hrách (futbalový zápas) utrpel úraz, ktorý si vyžiada dlhšiu práceneschopnosť.
Považuje sa takýto úraz za pracovný?
Podmienkou uznania úrazu za pracovný v zmysle Zákonníka práce je, že zamestnanec utrpel úraz pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Tento základný znak pracovného úrazu je všeobecným a zároveň taxatívnym spôsobom vymedzený v ustanovení § 195 Zákonníka práce. V rámci praktickej aplikácie § 220 Zákonníka práce sa možno prikloniť k názoru, že ak sa zamestnanci zúčastnia športových hier, resp. športových podujatí vôbec, ktoré usporiada zamestnávateľ alebo sa týchto podujatí zúčastnia na pozvanie napr. iného zamestnávateľa, s ktorým zamestnávateľ, u ktorého je zamestnanec v pracovnom pomere, súhlasil, túto činnosť
nie je možné považovať za plnenie pracovných úloh, ani za činnosť vykonávanú v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Túto činnosť treba považovať za činnosť dobrovoľnú, vykonávanú na základe záujmu zamestnanca. V nadväznosti na uvedené sa tak na prípad uvedený v predmetnej otázke nevzťahuje ustanovenie § 195 ods.1 Zákonníka práce.
ŠKODA VZNIKNUTÁ ZAMESTNANCOVI
Zamestnanec mesta Žilina, bol poverený, aby sa zúčastnil pracovného rokovania vo firme, ktorá sídli v Žiline. Vzhľadom na skutočnosť, že rokovanie sa malo uskutočniť o 7.00 hod., zamestnávateľ súhlasil, aby zamestnanec išiel na rokovanie priamo z miesta svojho
bydliska, ktoré je taktiež v Žiline. Na ceste, pri ktorej použil prostriedok MHD, utrpel úraz.
Je možné tento úraz posudzovať ako pracovný s tým, že za škodu, ktorá zamestnancovi
následkom tohto úrazu vznikla, zodpovedá podľa Zákonníka práce spoločnosť mesto Žilina?
Predovšetkým v zmysle § 195 ods.1 Zákonníka práce platí, že ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu na zdraví alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere. Základným predpokladom zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovných úrazoch je existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi
ním a poškodeným zamestnancom. Podmienkou uznania úrazu za pracovný v zmysle Zákonníka práce je, že zamestnanec utrpel úraz pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Podľa § 195 ods. 3 Zákonníka práce pracovným úrazom nie je úraz, ktorý sa zamestnancovi prihodil na ceste do zamestnania a späť. V zmysle § 221 ods.1 Zákonníka práce sa cestou
do zamestnania a späť rozumie cesta z bydliska (ubytovania) zamestnanca do miesta vstupu do objektu zamestnávateľa alebo na iné miesto určené na plnenie pracovných úloh a späť; u poľnohospodárskych, lesných a stavebných zamestnávateľov aj cesta z bydliska na určené zhromaždisko a späť. Z uvedeného vyplýva, že za cestu do zamestnania a späť sa považuje
tiež cesta z bydliska (ubytovania) zamestnanca na iné miesto, ako je pravidelné pracovisko určené na plnenie pracovných úloh a späť. Z citovaného ustanovenia by sa mohlo usudzovať, že cesta do zamestnania je aj cesta na iné než pravidelné pracovisko zamestnanca, ktoré je umiestnené v inej obci. Preto § 221 ods. 2 Zákonníka práce ustanovuje, kedy je treba cestu na iné ako pravidelné pracovisko posudzovať ako úkon potrebný pred začiatkom práce, keď ustanovuje, že cesta z obce bydliska zamestnanca na pracovisko alebo do miesta ubytovania v inej obci, ktorá je cieľom pracovnej cesty, pokiaľ nie je súčasne obcou jeho pravidelného pracoviska a späť, sa posudzuje ako potrebný úkon pred začiatkom práce alebo po jej skončení. V rámci praktickej aplikácie spomínaných ustanovení možno vysloviť názor, že cesta z miesta bydliska zamestnanca sa nepovažuje za priamu súvislosť s plnením pracovných úloh vtedy, keď je toto iné miesto v tej istej obci ako jeho pravidelné pracovisko. Ide síce o rozdielne pracoviská, ale v tej istej obci. Možno tak vysloviť záver, že táto cesta sa posudzuje ako cesta do zamestnania a úraz, ktorý zamestnanec na tejto ceste utrpí, nie je možné odškodniť ako pracovný úraz, tzn. na konkrétny prípad vzťahuje § 195 ods.3 Zákonníka práce.
POREZANIE NA PRACOVISKU PRI JEDENÍ
Zamestnankyňa si počas prestávky na jedenie pri krájaní pečiva privodila na ruke reznú ranu, následkom čoho bola práceneschopná.
Je možné tento prípad považovať za pracovný úraz?
Stravovanie nie je možné považovať za činnosť vykonávanú v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, tzn. že z priamej súvislosti s plnením pracovných úloh je vylúčená škoda,
ktorá by zamestnancovi vznikla v dôsledku stravovania. V rámci praktickej aplikácie § 220 Zákonníka práce, časti týkajúcej sa úkonov spojených so stravovaním platí, že pracovným úrazom nie je úraz, ktorý utrpí zamestnanec pri stravovaní za predpokladu, že medzi úrazom a stravovaním je príčinná súvislosť. Na škodu, ktorá vznikne zamestnancovi v takýchto prípadoch
sa nevzťahuje ustanovenie § 195 ods.1 Zákonníka práce. K takýmto úrazom patrí napríklad aj úraz, ktorý utrpí zamestnanec napríklad pri krájaní pečiva, otváraní konzervy a pod., pretože
medzi úrazom a stravovaním je príčinná súvislosť. Ak napríklad zamestnanec zostane počas prestávky na jedenie na pracovisku a obeduje, pričom utrpí úraz napríklad pádom bremena, ide o pracovný úraz, aj keď sa stal pri stravovaní, pretože stravovanie v tomto prípade nebolo v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou.
ZBAVENIE SA ZODPOVEDNOSTI ZA ŠKODU
Aké podmienky musia byť splnené, aby sa zamestnávateľ mohol zbaviť zodpovednosti
celkom za škodu vzniknutú pracovným úrazom, keď zamestnanec v čase pracovného úrazu bol pod vplyvom alkoholu?
Aby sa zamestnávateľ mohol odvolať na zbavovací dôvod podľa § 196 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, musí preukázať, že sú splnené všetky podmienky, ktoré ustanovuje Zákonník práce, konkrétne že zamestnanec bol pri práci opitý, medzi opitosťou zamestnanca a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť, táto skutočnosť bola jedinou príčinou škody, zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
Ak zamestnávateľ preukáže, že zamestnanec bol pri práci pod vplyvom alkoholu, musí tiež preukázať príčinnú súvislosť medzi opitosťou a vzniknutou škodou. Samotná opitosť ešte nemusí byť príčinou utrpeného úrazu. Napríklad následkom uvoľnenia konštrukcie lešenia dôjde k úrazu troch zamestnancov, z ktorých jeden bol pod vplyvom alkoholu. V takomto prípade je možné predpokladať, že k úrazu by došlo aj vtedy, keby zamestnanec nebol pod vplyvom alkoholu. Preto treba, aj keď úraz utrpel opitý zamestnanec, zvážiť, či príčinou vzniknutej škody je opitosť zamestnanca. Zamestnávateľ musí ďalej preukázať, že vzniknutej škode nemohol zabrániť. V tejto súvislosti je nevyhnutné pripomenúť ustanovenie § 7 ods.1 zákona č.124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v z. n.p., podľa ktorého je zamestnávateľ
povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca
a) s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť,
b) s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi,
c) so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca. Zamestnávateľ preto musí preukázať, že nevedel ani nemohol vedieť, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, napr. preto, že takýto jeho stav nebol zjavný, nijakým spôsobom sa neprejavoval v jednaní zamestnanca alebo že zamestnanec pracoval na odľahlom pracovisku alebo v teréne a kontrolu nebolo možné vykonať. Zamestnávateľ, ktorý sa odvoláva na tento zbavovací dôvod, môže sa na tento odvolať len za predpokladu, že opitosť zamestnanca bola jedinou príčinou vzniknutej škody. Ak sa zistí, že ďalšou príčinou vzniknutej škody bolo napr. porušenie bezpečnostného predpisu zo strany zamestnávateľa, nemôže sa zamestnávateľ zbaviť zodpovednosti celkom podľa § 196 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku VS 7-8/2014 )
|
|
| |
Čiastka 60/2014
161/2014 Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
162/2014 Zákon o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov
163/2014 Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o podmienkach používania dobrovoľného označovania poľnohospodárskych produktov a potravín na účely informovania spotrebiteľa
164/2014 Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o podmienkach používania dobrovoľného označovania potravín obsahujúcich glykozidy steviolu a ich použitie na reklamné a marketingové účely a ich propagáciu
165/2014 Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o filmovom projekte
166/2014 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o uzavretí Dohody medzi Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a Ministerstvom zahraničných vecí Portugalskej republiky o vzájomnom zastupovaní vo vízovom konaní
167/2014 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o uzavretí Dohody medzi Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a Ministerstvom zahraničných vecí Švédskeho kráľovstva o zastupovaní vo vízovom konaní
168/2014 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky o ukončení platnosti Dohody medzi Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a Ministerstvom zahraničných vecí Maďarska o zastupovaní pri vydávaní víz
Čiastka 61/2014
169/2014 Vyhláška Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú prahové hodnoty na určenie, či dohoda medzi podnikateľmi, zosúladený postup podnikateľov alebo rozhodnutie združenia podnikateľov má zanedbateľný účinok na hospodársku súťaž
170/2014 Vyhláška Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú náležitosti oznámenia koncentrácie
171/2014 Vyhláška Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach urovnania
172/2014 Vyhláška Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o programe zhovievavosti
173/2014 Výnos Protimonopolného úradu Slovenskej republiky o odmeňovaní členov Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky
|
|
| |
OPÁLENIE ALE NIE POPÁLENIE
Vplyvy slnka
V ostatných tridsiatich rokoch sa vplyvy slnka na ľudský organizmus zvýšili totiž najmä
v negatívnom smere umocnenom nepriaznivým spolupôsobením katastrofálnej ekologickej
situácie. Jeden z najcitlivejších indikátorov sily slnečného svetla – podnikateľova
pokožka vníma slnko s čoraz horšími zdravotnými následkami, a to nemusíme byť pri mori alebo vo vysokohorských polohách. Citliví sme tiež pri pohybe v meste, na prechádzkach
alebo pri športovaní vonku. Preto – pokiaľ hodláme svoju telesnú schránku ukazovať páliacemu slnku nezahalenú, musíme v rámci ochrany vlastného zdravia dodržiavať niektoré zásady. Slnko nemusí byť zlé. V podstate ide o to, že na slnečné lúče si je potrebné zvykať veľmi pomaly a čas opaľovania predlžovať postupne od jednorázovej základnej časovej dávky desiatich minút
po dvadsaťpäť až tridsať minút. Slnko býva totiž už v máji a júni také silné, že lekári môžu zaznamenať práve v tomto období prvé popáleniny z nadmerného vystavovania sa slnku (silné začervenanie pokožky, vyrážky, niekedy bolesť kože spojená so svrbením). Po všetky dni, ktoré sa chystá podnikateľ stráviť na priamom slnku – či už v rámci nejakej pohybovej aktivity, aktívnej regenerácie alebo púheho leňošenia, by bolo preto vhodné vynechať čas medzi jedenástou a pätnástou hodinou, kedy sú účinky slnečného svetla asi najnebezpečnejšie. Človek je vystavený rozptýlenému slnečnému žiareniu aj v tieni. K spáleniu v tieni dochádza po dvojnásobne dlhšom čase ako k popáleniu na priamom slnku. Riziko je prítomné aj v prípade, že je ľahko zamračená obloha. Vtedy totiž cez oblaky stále preniká 70 – 80 percent ultrafialového žiarenia, ktoré dopadá na pokožku, a preto „slnko-neslnko“ treba sa stále chrániť. Najcitlivejšie na zlé pôsobenie slnečných lúčov sú nižšie vekové skupiny (žiacky a predškolský vek). Telá podnikateľov dostávajú väčšiu časť celoživotnej dávky ultrafialového žiarenia už do svojich dvadsiatich rokov. Pokiaľ sme v detstve vystavovaní slnku príliš často, zvyšuje sa u nás riziko vzniku kožných nádorov v dospelosti.
Pretrvávajúci názor, že vyzeráme oveľa zdravšie a možno krajšie keď sme opálení, sa
„bije“ s následkami. Výrazné zhnednutie kože je len dôkazom nadmernej expozície
ultrafialových lúčov, dostatočnej v mnohých prípadoch pre prípadné poškodenie kože, ktoré zatiaľ zostáva v „ilegalite“. Dospelí môžu byť príkladom pre mladších a svoje deti, ak dodržiavajú správny slnečný režim, ktorý im bol odporúčaný, vrátane ochrany exponovaných častí tela (tvár, plecia, chrbát, dekolt) používaním tričiek, šatiek alebo čiapok. Strata lesku a pružnosti pokožky, jej silné vysúšanie, skorá tvorba vrások a vznik pigmentových škvŕn s potenciálnym vznikom onkologického ochorenia – to všetko sú negatívne následky, ktorým sa dá predchádzať.
Najlepšia ochrana tela
Pre čo najlepšiu ochranu tela pred nežiaducimi účinkami ultrafialovej zložky UV -lúčov) denného svetla nám môže napomôcť znalosť osobného fototypu. Ľudia sú rozdelení do šiestich rozličných skupín – fototypov podľa vnímavosti UV-lúčov, čo výrazne napomáha aj možnosti
zvoliť si správny opaľovací krém s naozaj účinným ochranným faktorom pre čo najvýraznejšie zníženie rizika vplyvu slnka na pokožku. Krém by mal zároveň na dlhšiu dobu zvlhčiť kožu a podľa možnosti obsahovať minimum typických emulgátorov a parfémov. Potom sa dá použiť aj na veľmi jemnú pokožku. Reakcia organizmu na slnečné žiarenie je čiastočne ovplyvnená genetickým kódom pigmentácie kože („zdedenou“ farbou pokožky) a určitý význam má aj farba vlasov a očí.
Prvý fototyp
je ten, ktorý sa „vždy spáli a nikdy neopáli“ – pokožka mu sčervená, ale nezhnedne. Väčšinou sú to podnikatelia s veľmi svetlou až bielou „mliečnou“ kožou, tendenciou k výraznej tvorbe pieh a majú hrdzavé alebo svetlé vlasy. Mali by používať opaľovacie krémy s ochranným faktorom až 50 a viac.
Druhý fototyp
je ten, ktorý sa „vždy spáli, ale niekedy aj opáli“ – pokožka mu sčervená, ale občas zhnedne. Často ide o jedincov so svetlou kožou, plavými vlasmi a niekedy pehami. Ich opaľovací ochranný faktor by mal byť v rozpätí 30 až 40.
Tretí fototyp
je zasa ten, ktorý sa „niekedy spáli, ale väčšinou opáli“. Koža mu môže sčervenať, ale následne
takmer vždy zhnedne. Týmto podnikateľom, ktorí mávajú svetlú až mierne pigmentovanú pokožku, hnedé vlasy a občas pehy, sa odporúča opaľovací krém s ochranným faktorom 20 až 30.
Štvrtý fototyp
je ten, ktorý sa „nikdy nespáli a väčšinou hneď opáli“. Koža je v tomto prípade prirodzene snedá,
vlasy hnedé a čierne. Odporúčané opaľovacie krémy mávajú ochranný faktor 15 až 20.
Piaty fototyp
sú ľudia s málo citlivou pigmentovanou kožou, väčšinou iné etnické skupiny (Arabi, Ázijci, Rómovia). V súčasnosti už aj tí potrebujú v prvých dňoch častejšieho pobytu na slnku ochranné
krémy s faktorom 15.
Šiesty fototyp
sú jedinci s necitlivou a veľmi pigmentovanou kožou (černosi), ktorí zvyčajne nepotrebujú krémy
s ochranným faktorom.
Ultrafialové žiarenie denného svetla sa skladá predovšetkým z UV – A lúčov, ktoré
tvoria 95 percent jeho spektra a podieľajú sa najmä na starnutí pleti. Zvyšných 5 percent
tvoria UV – B lúče s podielom na vzniku rakovinových ochorení kože, ktoré v posledných
tridsiatich rokoch zvýšili svoj počet u mužov dvojnásobne a u žien až trojnásobne. Aj
preto si musia podnikatelia dôkladne zvážiť dôslednú ochranu svojho tela a rozhodnúť sa pre správny opaľovací krém s príslušným ochranným faktorom. Dámy majú určitú
výhodu, pretože väčšina kvalitných pleťových krémov a mejkapov už ochranný faktor
15 až 25 obsahuje. Stačí si teda len skontrolovať obal a overiť si či potrebujeme ešte
čosi pridať.
Nové označenie UV ochrany
V záujme zjednodušenia a zjednotenia značenia prípravkov UV ochrany odporúča Európska komisia (odporúčanie zo dňa 22.11.2006) ich rozdelenie do štyroch skupín:
SPF (ochranný faktor pred slnkom) vyjadruje účinnosť ochrany pred UV – B žiarením. Časti tela, ošetrené v dostatočnom množstve správnym ochranným opaľovacím prostriedkom (krém, emulzia, sprej, telové mlieko) s patričným faktorom, je možné vystaviť slnku na oveľa dlhší čas ako nechránenú pokožku. Je však potrebné rešpektovať individuálny fototyp. Extrémne UV – žiarenie je najrizikovejšie vo vysokohorskom prostredí a v subtropických aj tropických oblastiach.
Na dosiahnutie správnej úrovne ochrany je treba ochranný prostriedok nanášať v množstve 2 miligramy na centimeter štvorcový, čo sa pre dospelú osobu rovná asi siedmim čajovým lyžičkám prípravku.
Záver
Ak je prípravok vo vysokej kvalite, stačí sa natrieť jeden krát za deň – účinky vydržia až osem hodín. Preparát by mal “držať“ a byť odolný voči vode, poteniu a utieraniu pokožky.
MUDr. Pavel Malovič
|
|
| |
Júl 2014
| Daň z príjmov |
15. 7. – utorok |
odvod dane vyberanej zrážkou z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje zrážková daň a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane |
| odvod sumy na zabezpečenie dane platiteľom príjmu a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane |
| 31. 7. – štvrtok |
splatnosť mesačného preddavku na daň z príjmov fyzických a právnických osôb |
| podanie prehľadu o príjmoch zo závislej činnosti, ktoré jednotlivým zamestnancom vyplatil zamestnávateľ, o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z týchto príjmov, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za jún 2014 (platitelia DPH len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne) |
| podanie oznámenia o zrazenej sume osobitnej dane vybraného ústavného činiteľa z príjmu zo závislej činnosti za jún 2014 |
| do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru |
odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za jún 2014 |
| DPH |
21. 7. - pondelok |
predloženie žiadosti o registráciu pre DPH zdaniteľnou osobou, ktorej obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahol v júni 2014 49 790 € |
| 25. 7. – piatok |
podanie súhrnného výkazu k DPH za jún 2014 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne v prípade, ak hodnota tovarov v ňom uvádzaných presiahla v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku 100 000 € |
| podanie súhrnného výkazu k DPH za 2. štvrťrok 2014 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne v prípade, ak hodnota tovarov v ňom uvádzaných nepresiahla v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku 100 000 € |
| podanie ,b>kontrolného výkazu k DPH za jún 2014 len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac) |
| podanie kontrolného výkazu k DPH za 2. štvrťrok 2014 len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok) |
| podanie daňového priznania k DPH za jún 2014 len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac) |
| podanie daňového priznania k DPH za 2. štvrťrok 2014 len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny štvrťrok) |
| splatnosť DPH za jún 2014 pre platiteľov s mesačnou daňovou povinnosťou |
| splatnosť DPH za 2. štvrťrok 2014 pre platiteľov so štvrťročnou daňovou povinnosťou |
| Spotrebné dane |
25. 7. – piatok |
podanie daňového priznania a splatnosť spotrebnej dane z alkoholických nápojov, tabakových výrobkov, minerálneho oleja, elektriny, uhlia a zemného plynu za jún 2014 (platitelia DPH len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne) |
| Daň z motorových vozidiel |
31. 7. - štvrtok |
splatnosť 1/12 ročnej predpokladanej dane z motorových vozidiel u jedného správcu dane, ak presahuje 8 292 € |
| Poistné |
8. 7. – utorok |
splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne, splatnosť poistného na nemocenské poistenie, starobné a invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pre samostatne zárobkovo činné osoby za jún 2014 v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na sociálnom poistení |
| splatnosť poistného na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu zamestnancov s nepravidelným príjmom za jún 2014 |
| 31. 7. - štvrtok |
písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného v júni 2014, keď platiteľom poistného začal a prestal byť štát |
| do výplatného termínu |
splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných poisťovní, splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za jún 2014 |
|
|
| |
|
Názov krajiny
|
Názov meny
|
Mena
|
19.6.
|
20.6.
|
23.6.
|
24.6.
|
| USA |
americký dolár
|
USD
|
1,362
|
1,3588
|
1,3596
|
1,3618
|
| Japonsko |
japonský jen
|
JPY
|
138,82
|
138,68
|
138,46
|
138,8
|
| Bulharsko |
lev
|
BGN
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
| Česká republika |
česká koruna
|
CZK
|
27,435
|
27,433
|
27,458
|
27,443
|
| Dánsko |
dánska koruna
|
DKK
|
7,4564
|
7,4561
|
7,4549
|
7,4548
|
| V. Británia |
anglická libra
|
GBP
|
0,79985
|
0,7975
|
0,7994
|
0,8015
|
| Maďarsko |
maďarský forint
|
HUF
|
305,31
|
305,71
|
305,25
|
305,73
|
| Litva |
litovský litas
|
LTL
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
| Poľsko |
poľský zlotý
|
PLN
|
4,1326
|
4,1606
|
4,1498
|
4,154
|
| Rumunsko |
rumunský leu
|
RON
|
4,394
|
4,3953
|
4,3969
|
4,3865
|
| Švédsko |
švédska koruna
|
SEK
|
9,0885
|
9,149
|
9,1283
|
9,1516
|
| Švajciarsko |
švajčiarsky frank
|
CHF
|
1,217
|
1,2169
|
1,2167
|
1,2173
|
| Nórsko |
nórska koruna
|
NOK
|
8,314
|
8,342
|
8,324
|
8,3035
|
| Chorvátsko |
chorvátska kuna
|
HRK
|
7,5755
|
7,575
|
7,5766
|
7,5763
|
| Rusko |
ruský rubeľ
|
RUB
|
46,694
|
46,6935
|
46,5038
|
46,055
|
| Turecko |
turecká líra
|
TRY
|
2,9025
|
2,9121
|
2,9044
|
2,9065
|
| Austrália |
austrálsky dolár
|
AUD
|
1,4478
|
1,4456
|
1,4405
|
1,449
|
| Brazília |
brazílsky real
|
BRL
|
3,0426
|
3,0331
|
3,0261
|
3,0212
|
| Kanada |
kanadský dolár
|
CAD
|
1,4749
|
1,4694
|
1,4594
|
1,4615
|
| Čína |
čínsky jüan
|
CNY
|
8,4881
|
8,46
|
8,4643
|
8,4852
|
| Hongkong |
hongkongský dolár
|
HKD
|
10,5566
|
10,5322
|
10,5385
|
10,5561
|
| Indonézia |
indonézska rupia
|
IDR
|
16254,03
|
16266,76
|
16297,11
|
16328,71
|
| India |
indická rupia
|
INR
|
81,7677
|
81,7909
|
81,7874
|
81,8714
|
| Južná Kórea |
juhokórejský won
|
KRW
|
1387,13
|
1386,93
|
1385,25
|
1387
|
| Mexiko |
mexické peso
|
MXN
|
17,6774
|
17,6787
|
17,6486
|
17,73
|
| Malajzia |
malajzijský ringgit
|
MYR
|
4,3813
|
4,3801
|
4,3691
|
4,3761
|
| Nový Zéland |
novozélandský dolár
|
NZD
|
1,5622
|
1,5623
|
1,5573
|
1,5639
|
| Filipíny |
filipínske peso
|
PHP
|
59,588
|
59,465
|
59,606
|
59,788
|
| Singapur |
singapurský dolár
|
SGD
|
1,7003
|
1,699
|
1,6972
|
1,7012
|
| Thajsko |
thajský baht
|
THB
|
44,33
|
44,097
|
44,131
|
44,154
|
| Južná Afrika |
juhoafrický rand
|
ZAR
|
14,5054
|
14,5523
|
14,4086
|
14,3666
|
| Izrael |
izraelský šekel
|
ILS
|
4,6889
|
4,6833
|
4,6942
|
4,6792
|
|
|
| |
| NAJVIAC ČÍTANÉ TÉMY A PUBLIKÁCIE |
Poradca č. 12-13/2014 (VI/2014)
- Zákon o verejnom obstaravaní - úplné znenie zákona s komentárom
Poradca č. 14/2014 (VI/2014)
- Zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru... - úplné znenie zákona s komentárom
Dane, účtovníctvo – vzory a prípady (DÚVaP), č. 8/2014 (VI/2014)
- Letné brigády študentov - Ing. Marta Boráková
- Obchodný majetok a prenájom nehnuteľností - Ing. Ján Mintál
Verejná správa – (VS), č. 7-8/2014 (VI/2014)
- Daň sa platí správcovi dane – Irena Bubeníková
- Pracovné úrazy a choroby z povolania – Ing. Ján Mintál
Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 7-8/2014 (VI/2014)
- Dohoda s nepravidelným príjmom – JUDr. Sandra Mrukviová- Tomiová
- Zmluva o dielo - JUDr. Jozef Jaško
Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 8/2014 (VI/2014)
- Ukončenie štúdia a daňový bonus - Ing. Ivana Valterová
- Zdanenie príjmu z predaja bytov – Ing. Miroslava Brnová
1 000 riešení, č. 7/2014 (VI/2014)
- Ukončenie štúdia a daňový bonus
- Exekučné zrážky zo mzdy
- Účtovníctvo
- Zákonník práce
- Mzdy a odvody
PRIPRAVUJEME
Dane, účtovníctvo – vzory a prípady (DÚVaP), č. 9/2014 (VIII/2014)
Verejná správa – (VS), č. 9/2014 (VIII/2014)
- Národné zdravotnícke registre
- Orgány územnej samosprávy a ich registrácia k DPH
Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 9/2014 (VIII/2014)
- Práca nadčas počas pracovnej cesty
- Keď zamestnanec urobí chybu
Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č.9/2014 (VIII/2014)
1 000 riešení, č. 8/2014 (VIII/2014)
- Daňová licencia
- Účtovníctvo
- ZDP, DPH
- Zákonník práce
|
|
| |
Ochrana osobných údajov
Do platnosti vstúpila novela zákona o ochrane osobných údajov. Zmeny, ktoré novela priniesla sa týkajú hlavne bezpečnosti osobných údajov. Posledná novela menila aj definíciu oprávnenej osoby. Kto môže byť poverenou osobou? Aké zmeny v zákone platia? Dozviete sa v našich publikáciách určených všetkým, ktorí pracujú z osobnými údajmi.
Ochrana osobných údajov - príklady a riešenia problémov
mesačník 1000 riešení 6/2014, (A5, 88 str.)
Zákon o ochrane osobných údajov - príspevok
mesačník Poradca 11/2014, (A5, 224 str.)
Zákon o ochrane osobných údajov - úplné znenie zákona
Aktualizácia II/3, (A5, 64 str.)
Zákon o ochrane osobných údajov - úplné znenie zákona zadarmo
Zákony II/2014, (A5, 928 str.)
BALÍČEK Ochrana osobných údajov obsahuje:
1000 riešení 6/2014 - príklady a riešenia problémov + Poradca 11/2014 - príspevok + Aktualizácia II/3 - úplné znenie zákona + Zákony II/2014 - úplné znenie zákona
Cena balíčka je 10,30 €.
Technické zhodnotenie hmotného majetku
S uplatňovaním technického zhodnotenia majetku v praxi neustále pretrvávajú problémy. Častým problémom pre správne posúdenie či sa jedná o daňový výdavok je rozlíšenie opravy dlhodobého hmotného majetku od jeho technického zhodnotenia. Aký je rozdiel medzi technickým zhodnotením a opravou ? Všetkým účtovníkom, ekonómom, audítorom, podnikateľom, živnostníkom ponúkame balíček za výhodnú cenu.
Technické zhodnotenie HM a NHM - príspevok
mesačník DUO 5/2014, (A4, 180 str.)
Technické zhodnotenie hmotného majetku - príspevok
mesačník DUO 6-7/2014, (A4, 112 str.)
Technické zhodnotenie hmotného majetku
- príklady a riešenie problémov
mesačník 1000 riešení 6/2014, (A5, 88 str.)
BALÍČEK Technické zhodnotenie hmotného majetku obsahuje:
DUO 5/2014 – príspevok + DUO 6-7/2014 – príspevok +
1000 riešení 6/2014 - príklady a riešenie problémov
Cena balíčka je 20 €.
Cena balíčka s 50 % zľavou je 9,50 €.
Ušetríte 10,50 €.
Ceny balíčkov sú konečné, vrátane DPH a distribučných nákladov.
Len do vypredania zásob.
Balíčky si môžete objednať telefonicky: 041 5652 871, 0915 033 300, faxom: 041 5652 659, e-mailom: abos@poradca.sk
RADI ODPOVIEME NA VAŠE OTÁZKY TELEFONICKY, PRÍPADNE EMAILOM DENNE OD 9:00 DO 15:00
Publikácie vydavateľstva si môžte objednať na internetovej stránke, alebo telefonicky na číslach uvedených v sekcii kontakty.
E-mailové noviny sú bezplatnou službou, ktorá je určena čitateľom (abonentom) vydavateľstva Poradca s.r.o., Žilina.
- Tieto e-mailové noviny Vám boli doručené výlučne na základe žiadosti o zasielanie e-mailových novín.
- Obsah novín je chránený autorskými právami. Zákazník je oprávnený používať príspevky novín len pre vlastné účely, nesmú býť bez súhlasu vydavateľstva Poradca s.r.o. upravované, ani rozširované!
|
|
| |
| Adresa: |
|
E-mail: |
ExiCon, s. r. o.
Martina Rázusa 1140
010 01 Žilina
Slovenská republika
|
|
objednavky@exicon.eu
|
| |
IČO: 44853530
DIČ: 2022854900
IČ DPH: SK2022854900
|
|
|
|
|
| |
| Spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka číslo 51548/L. |
|
|
V prípade, že ste si noviny osobne nevyžiadal(a), alebo si želáte ukončiť ich zasielanie na Vašu adresu, zašlite prosím správu
s predmetom NEPOSIELAŤ vrátane originálnej správy na adresu objednavky@exicon.eu, následne budete vyraden(á) z databázy príjemcov e-mailových novin.
|
| Copyright (c) Exicon s.r.o., 2011 |