| |
PREDDAVOK NA CESTOVNÉ NÁHRADY
Cestovné náhrady poskytuje zamestnávateľ svojim zamestnancom na úhradu skutočne vynaložených výdavkov spojených s výkonom práce na inom mieste, ako je ich pravidelné pracovisko. Podmienkou vzniku nároku na cestovné náhrady je preukázateľnosť vzniknutých výdavkov pri pracovnej ceste.
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, v znení neskorších predpisov (ďalej ZCN) upravuje práva a povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním preddavku, spôsob jeho poskytovania, lehoty ktoré je nutné dodržať pri vyúčtovaní cestovných náhrad zo strany zamestnanca a aj vyúčtovanie náhrad zo strany zamestnávateľa.
Pracovná cesta zamestnanca je, podľa § 2 ods. 1 ZCN, čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 na cestu na plnenie činnosti pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činnosti do skončenia tejto cesty.
Pravidelným pracoviskom zamestnanca je, podľa § 2 ods. 3 ZCN, miesto, ktoré má zamestnanec písomne dohodnuté so svojim zamestnávateľom. Ak nemá takéto miesto dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písm. b) ZP v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, medzi ktoré patrí aj miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto).
U zamestnancov, ktorí často menia pracovisko z dôvodu osobitnej povahy povolania (napríklad zamestnanci, ktorí vykonávajú stavebné práce, montážne práce, cestujúci predajcovia, vodiči motorových vozidiel a podobne), je možné ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu (bydlisko).
Miesto pravidelného pracoviska je dôležité a rozhodujúce pre stanovenie výšky cestovných náhrad, a preto by malo byť individuálne dohodnuté s každým zamestnancom a malo by byť určené konkrétnou adresou alebo názvom obce.
Podľa § 4 ods. 1 ZCN zamestnancovi, ktorý bol vyslaný na pracovnú cestu patrí:
• náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
• náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
• stravné,
• náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
• náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny zamestnanca.
Preddavok na pracovnú cestu
Preddavok na pracovnú cestu poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi, ktorý bol vyslaný na pracovnú cestu, v súlade s ustanovením § 36 ZCN. Preddavok poskytuje bez žiadosti zamestnanca alebo na základe žiadosti zamestnanca.
Preddavok poskytnutý bez žiadosti zamestnanca
Zamestnávateľ má povinnosť, podľa § 36 ods. 1 ZCN, poskytnúť zamestnancovi preddavok na cestovné náhrady do sumy predpokladaných cestovných náhrad (ďalej preddavok) pri vyslaní zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu alebo pri vyslaní do štátu Európskej únie (ďalej EU).
Výška preddavku by mala byť vždy primeraná podmienkam zahraničnej pracovnej cesty a podmienkam vyslania do štátu EU. Podmienky pracovnej cesty určuje zamestnávateľ. Zamestnávateľ má povinnosť, podľa § 3 ods. 1 ZCN, pri vyslaní zamestnanca na pracovnú cestu písomne určiť podmienky pracovnej cesty (miesto nástupu na pracovnú cestu, miesto výkonu práce, čas trvania pracovnej cesty, spôsob dopravy, miesto skončenia pracovnej cesty a ďalšie podmienky). Pri zahraničnej pracovnej ceste je potrebné určiť aj výšku vreckového a výšku preddavku.
Preddavok poskytnutý na základe žiadosti zamestnanca
Podľa § 36 ods. 1 ZCN je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi preddavok na pracovnú cestu do výšky predpokladaných cestovných náhrad vtedy, ak zamestnanec o poskytnutie preddavku požiada. Preddavok na základe žiadosti zamestnanca poskytuje zamestnávateľ:
• pri vyslaní zamestnanca na tuzemskú pracovnú cestu, v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 a ods. 2 ZCN,
• pri vzniku pracovného pomeru, podľa § 6 ods. 2 ZCN,
• pri dočasnom pridelení, podľa § 6 ods. 1 ZCN,
• pri výkone práce v zahraničí, v súlade s § 18 ZCN,
• pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce do miesta pravidelného pracoviska a späť, podľa § 6a ZCN.
Formu poskytnutia preddavku si môže zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancom
Podľa § 36 ods. 2 ZCN preddavok alebo jeho časť môže zamestnávateľ poskytnúť nielen v hotovosti, ale po dohode so zamestnancom aj:
• formou cestovného šeku,
• zapožičaním platobnej karty zamestnávateľa alebo medzinárodnej platobnej bankovej karty zamestnávateľa,
• prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v eurách,
• prevodom na účet zamestnanca vedený v banke alebo pobočke zahraničnej banky v cudzej mene.
Poskytnutie preddavku v hotovosti je základná forma poskytnutia preddavku, pri ktorej sa nevyžaduje súhlas zamestnanca.
Pri ostatných formách poskytnutia preddavku, ktoré sú vyššie uvedené, vyžaduje zákon súhlas zamestnanca, t. z., že zamestnávateľ sa musí so zamestnancom na inej forme poskytnutia preddavku (okrem hotovosti) dohodnúť.
Spôsob poskytnutia preddavku
Preddavok na pracovnú cestu poskytuje zamestnávateľ najčastejšie tak, že ho poskytne pri vyslaní zamestnanca na pracovnú cestu samostatne jednému zamestnancovi. Zamestnávateľ môže postupovať aj podľa § 36 ods. 3 ZCN a v prípade potreby poskytnúť preddavok jedným rozhodnutím:
pre viacerých zamestnancov,
na viacero pracovných ciest zamestnanca.
Výška preddavku a mena, v ktorej sa poskytuje
Zamestnanec môže byť vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu do štátu EÚ, ktorý je štátom eurozóny, napríklad Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, do tretieho štátu alebo do štátu mimo EÚ. Zamestnávateľ pri rozhodovaní v akej mene preddavok poskytne (v mene euro alebo v cudzej mene), sa musí riadiť ustanovením § 36 ods. 4 a 5 ZCN.
Tretie štáty sú štáty, ktoré zaviedli euro na základe menovej dohody uzavretej s Európskym spoločenstvom podľa osobitných predpisov. Sú to štáty, ktoré nie sú členmi EÚ, ale na základe menovej dohody zaviedli euro. Napríklad Republika San Maríno, Vatikán, Monacké kniežactvo a podobne.
Preddavok v eurách sa poskytuje vtedy, ak je zamestnanec vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu do členského štátu eurozóny alebo do tretieho štátu. Pre štáty, ktoré nie sú členským štátom eurozóny alebo pre tretie štáty sa poskytuje preddavok v cudzej mene. Preddavok sa poskytuje v rozsahu a za podmienok zahraničnej pracovnej cesty alebo vyslania do štátu EÚ. Ak banka, pobočka zahraničnej banky alebo zmenáreň nevydá cudziu menu, poskytne zamestnávateľ preddavok v eurách. Zamestnávateľ môže poskytnúť preddavok v inej mene, ako stanovuje zákon, ak sa tak dohodne so zamestnancom.
Preddavok na stravné
Podľa § 36 ods. 6 ZCN poskytuje zamestnávateľ preddavok na stravné, podľa opatrenia ministerstva financií SR (ďalej MF SR), v mene ustanovenej pre jednotlivé krajiny.
V súčasnosti platí opatrenie MF SR č. 401/2012 Z. z., ktorým sa ustanovujú základne sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách (ďalej Opatrenie MF SR).
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na poskytovaní preddavku na stravné v inej mene ako je mena ustanovená pre jednotlivú krajinu Opatrením MF SR.
Stravné je v Opatrení MF SR ustanovené takto:
v mene, ktorá platí v danej krajine v eurách, napr. základná sadzba stravného pre Rakúsko, Taliansko a Nemecko je to suma 45 eur,
v mene, ktorá platí v danej krajine, napríklad základná sadzba stravného pre ČR je 600 CZK, pre Švajčiarsko je 80 CHF, pre Švédsko je 455 SEK,
vo voľne zmeniteľnej mene na euro alebo americký dolár, napríklad základná sadzba stravného pre Austráliu je 74 USD, pre Bielorusko a Rusko je 39 eur, pre Turecko je 44 eur.
Prepočítací kurz pri preddavku na stravné
Ak sa zamestnávateľ dohodne so zamestnancom, že preddavok na stravné mu poskytne v inej mene, ako je mena určená v Opatrení MF SR, na prepočet sa použije kurz vyhlásený a určený Európskou centrálnou bankou (ďalej ECB) alebo Národnou bankou Slovenska (ďalej NBS), ktorý je platný v prvý deň mesiaca, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na stravné začala. Takýto kurz sa použije len pre stravné, nie pre iné náhrady. Ak zamestnancovi vzniknú počas zahraničnej pracovnej cesty aj iné výdavky, má náhradu má nárok v mene, na ktorú znejú doklady, ktoré predloží k vyúčtovaniu.
V prípade, že sa zamestnávateľ dohodne so zamestnancom, že preddavok na stravné pri zahraničnej pracovnej ceste mu poskytne v inej mene, ako je mena určená v Opatrení MF SR, postupuje zamestnávateľ podľa tejto dohody. V praxi sa preddavok na zahraničnú pracovnú cestu často poskytuje skôr, ako v deň nástupu na zahraničnú pracovnú cestu a zamestnávateľ ešte nevie prepočítací kurz. V takomto prípade môže použiť kurz, ktorý je v platný v čase poskytnutia preddavku. Pri vyúčtovaní náhrad sa suma prepočíta kurzom, ktorý bude platný k prvému dňu mesiaca, v ktorom sa zahraničná pracovná cesta začala.
Vyúčtovanie pracovnej cesty
Pri vyúčtovaní pracovnej cesty platia povinnosti a termíny ustanovené v § 36 ods. 7 a ods. 8 ZCN.
Povinnosti zamestnanca
Podľa § 36 ods. 7 ZCN je zamestnanec povinný v lehote do 10 pracovných dní odo dňa skončenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa ZCN, predložiť doklady potrebné na vyúčtovanie náhrad. B>Zákon umožňuje v kolektívnej zmluve, v písomnej dohode so zamestnancom alebo v internom predpise (v internej smernici) zamestnávateľa predĺžiť túto lehotu. Lehota sa môže predĺžiť maximálne do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola pracovná cesta skončená. Zamestnancovi nárok na náhrady podľa ZCN nezaniká, aj keď nesplní zákonom stanovenú lehotu.
Povinnosti zamestnávateľa
Zamestnávateľ je povinný, podľa § 36 ods. 8 ZCN, do 10 pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhradu podľa ZCN a uspokojiť nároky zamestnanca.
Zákon umožňuje v kolektívne zmluve, v písomnej dohode so zamestnancom alebo v internej smernici zamestnávateľa predĺžiť túto lehotu. Lehota sa môže predĺžiť maximálne do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli predložené písomne doklady.
Náhrady poskytované podľa ZCN sú splatné v lehote podľa § 36 ods. 8 ZCN, t. z. do 10 pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov k vyúčtovaniu pracovnej cesty. Ak má zamestnávateľ z dôvodu neprítomnosti zamestnanca na pracovisku znemožnené vyplatenie v lehote splatnosti náhrady v cudzej mene, poskytne ich v lehote splatnosti v eurách.
Vyplácanie nedoplatkov a vrátenie preplatkov
Vyplácanie nedoplatkov, poprípade vrátenie preplatkov z vyúčtovania pracovných ciest, je riešené v ustanovení § 36 ods. 9, ods. 10, ods. 11 a ods. 12 ZCN. Vo všeobecnosti platí, že nedoplatok alebo preplatok sa vracia v mene poskytnutého preddavku. V prípade nedoplatku alebo v prípade preplatku, vždy po dohode so zamestnancom, je možné nedoplatok alebo preplatok vrátiť aj v inej mene, ako je mena, v ktorej bol preddavok poskytnutý.
Zaokrúhľovanie
Podľa § 36 ods. 13 ZCN pri vyúčtovaní pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok na náhrady podľa ZCN zamestnávateľ v prípade potreby zaokrúhľuje:
celkový nárok zamestnanca v eurách bez poskytnutého preddavku na najbližší eurocent nahor,
celkový nárok zamestnanca v cudzej mene bez poskytnutého preddavku na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk alebo zmenárňou nahor,
preplatok v eurách alebo jeho časť v eurách na najbližší eurocent nadol,
preplatok v cudzej mene alebo jeho časť v cudzej mene na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk alebo zmenárňou nadol,
nedoplatok v eurách alebo jeho časť v eurách na najbližší eurocent nahor,
nedoplatok v cudzej mene alebo jeho časť v cudzej mene na najbližšiu celú menovú jednotku bežne prijímanú alebo vydávanú bankami alebo pobočkami zahraničných bánk alebo zmenárňou nahor.
Záver
Preddavok na náhrady cestovných výdavkov, ktoré má zamestnávateľ povinnosť zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu poskytnúť, musí vyplatiť, v súlade s ustanovením § 36 ods. 1 ZCN, ešte pred vyslaním na pracovnú cestu. Z uvedeného vyplýva, že aj dohoda o poskytnutí stravného v inej mene, ako je mena ustanovená v Opatrení, musí byť uzavretá pred vyslaním zamestnanca na zahraničnú pracovnú cestu a nie až po jej skončení.
Ing. Jarmila Strählová
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku DUO 9/2017)
ZMENA VÝŠKY POISTNÉHO OD 1. 7. 2017
Pre samostatne zárobkovo činné osoby je 1. júl (prípadne 1. október pri predĺžení lehoty na podanie daňového priznania) každoročne termínom, ku ktorému sa prehodnocuje vznik a zánik povinného poistenia, vymeriavací základ a výška poistného, ktorú je potrebné v nasledujúcich mesiacoch platiť. Odvody poistného samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej SZČO) upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p. a zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z.n.p.
Sociálnym poistením je
- nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva
- dôchodkové poistenie, pod ktoré patrí
starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia
invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia
- úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania
- garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie
- poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.
,br>
Kto je povinne poistený v rámci sociálneho poistenia, t. j. osobný rozsah sociálneho poistenia, určuje zákon ust. § 14 až § 19 rozdielne pre jednotlivé druhy poistenia. Na SZČO sa vzťahuje nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a tiež rezervný fond solidarity.
SZČO je povinne nemocensky poistená, ak jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu, ktorý je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.
SZČO môže byť dobrovoľne nemocensky poistená a tiež dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti. Dobrovoľne nemocensky poistenou osobou môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a nemá priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, pričom táto osoba nesmie byť poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a súčasne musí byť dobrovoľne dôchodkovo poistená.
Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť fyzická osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená a tiež samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a súčasne je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená alebo má prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO z dôvodu uvedeného v ust. § 26 ods. 4 prvej vete.
SZČO, ktorá je povinná v súlade so zákonom platiť poistné na sociálne poistenie, platí poistné vo výške
– 4,4 % z vymeriavacieho základu na nemocenské poistenie
– 18 % z vymeriavacieho základu na starobné poistenie
– 6 % z vymeriavacieho základu na invalidné poistenie
– 4,75 % z vymeriavacieho základu do rezervného fondu solidarity.
Na určenie vymeriavacieho základu je významné rozhodujúce obdobie (ust. § 139), pričom rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO je:
• v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom táto SZČO platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity
• v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom táto SZČO platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.
Od 1. júla 2016, resp. od 1. októbra 2016 alebo dňom opätovného oprávnenia SZČO na výkon alebo prevádzkovanie činnosti resp. dňom opätovného vykonávania tejto činnosti podľa jej čestného vyhlásenia (pri činnostiach, ktoré možno vykonávať bez oprávnenia) po týchto dátumoch (v období do 30. júna 2017, resp. do 30. septembra 2017), vzniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorej príjem (bez odpočítania výdavkov) bol za rok 2015 vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného v roku 2016, t. j. vyšší ako 5 148 eur (12 × 429 €).
Od 1. júla 2017, resp. od 1. októbra 2017 alebo dňom opätovného oprávnenia SZČO na výkon alebo prevádzkovanie činnosti resp. dňom opätovného vykonávania tejto činnosti podľa jej čestného vyhlásenia (pri činnostiach, ktoré možno vykonávať bez oprávnenia) po týchto dátumoch (v období do 30. júna 2018, resp. do 30. septembra 2018), vzniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorej príjem (bez odpočítania výdavkov) bol za rok 2016 vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu platného v roku 2017, t. j. vyšší ako 5 298 eur (12 × 441,50 €).
Vznik povinnosti SZČO platiť poistné na sociálne poistenie sa posudzuje vždy k 1. júlu nasledujúceho kalendárneho roka (resp. k 1. októbru). SZČO vznikne povinnosť platiť poistné od 1. júla 2017, ak v roku 2016 jej zdaniteľný príjem z podnikania bol vyšší ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2015, teda ak bol vyšší ako 50 % z 12-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za rok 2015, t. j. 5 298 eur (0,5 × 12 × 883 eur).
Ak takto vznikne SZČO povinnosť platiť poistné od 1. júla 2017, prvé poistné je povinná zaplatiť do 8. augusta 2017, teda do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Pri vzniku povinnosti od 1. októbra 2017 musí byť prvé poistné zaplatené do 8. novembra 2017. V roku 2017 platí všeobecný vymeriavací základ 10 596 eur, čo je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy z roku 2015.
Vymeriavací základ (ust. § 138) povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO je podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov SZČO uvedených v zákone [ust. § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3] nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej SZČO a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu a koeficientu 1,486. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO daný príjem do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.
Vymeriavací základ poistenca, ktorý je:
- súčasne dobrovoľne nemocensky poistený, dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma
- súčasne dobrovoľne nemocensky poistený a dobrovoľne dôchodkovo poistený, je ním určená suma
- súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistený a dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma
- dobrovoľne dôchodkovo poistený alebo dobrovoľne poistený v nezamestnanosti, je ním určená suma.
Zákon pri niektorých druhoch poistenia určuje zároveň aj minimálny a maximálny vymeriavací základ na platenie poistného. Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Keďže zákon v danom prípade hovorí „najmenej vo výške 50 %“, znamená to, že ide o minimálny vymeriavací základ, z ktorého sú uvedené osoby povinné platiť odvody. Pre rok 2017 sa pre výpočet minimálneho vymeriavacieho základu použije priemerná mzda za rok 2015, teda minimálny vymeriavací základ je 50 % zo sumy 883 eur, t. j. 441,50 eur.
Vymeriavací základ pre SZČO v úhrne je mesačne najviac na platenie poistného na nemocenské poistenie, na platenie poistného na dôchodkové poistenie a na platenie poistného do rezervného fondu solidarity v kalendárnom roku 7-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na príslušné poistenie. Keďže zákon v danom prípade hovorí „najviac“, znamená to, že ide o maximálny vymeriavací základ. Pre rok 2017 sa aj pre výpočet maximálneho vymeriavacieho základu použije priemerná mzda za rok 2015, teda maximálny vymeriavací základ je 7 × 883 eur, t. j. 6 181 eur.
Pre SZČO, ktoré platia sociálne poistenie platí v roku 2017 minimálny vymeriavací základ v sume 441,50 eur (50 % zo sumy 883 eur) a minimálne poistné na sociálne poistenie SZČO predstavuje sumu 146,35 eur. Maximálnym vymeriavacím základom je suma 6 181 eur (7-násobok priemernej mzdy za rok 2015, teda 7-násobok sumy 883 eur) a maximálne poistné na sociálne poistenie pre SZČO predstavuje sumu 2 048,99 eur.
Tabuľka odvodov SZČO na sociálne poistenie
| poistenie | sadzba | minimálny VZ | maximálny VZ | minimálne odvody | maximálne odvody |
| starobné | 18 % | 441,50 € | 6 181 € | 79,47 € | 1 112,58 € |
| invalidné | 6 % | 441,50 € | 6 181 € | 26,49 € | 370,86 € |
| nemocenské | 4,4 % | 441,50 € | 6 181 € | 19,42 € | 271,96 € |
| rezervný fond | 4,75 % | 441,50 € | 6 181 € | 19,42 € | 271,96 € |
Z uvedenej tabuľky vyplýva, že SZČO, ktorá je v zmysle zákona povinná platiť poistné, platí na sociálne poistenie odvody v minimálnej výške spolu 146,35 eur a v maximálnej výške spolu 2 048,99 eur. Napriek tomu, že je SZČO sama zodpovedná za plnenie svojich odvodových povinností, Sociálna poisťovňa je v tejto oblasti nápomocná a dôležité informácie SZČO zasiela.
Sociálna poisťovňa zasiela živnostníkom oznámenie v prípade, ak
- od 1. júla 2017 (resp. od 1. októbra 2017) vzniká povinné poistenie, pričom v oznámení zároveň uvedie číslo účtu pobočky Sociálnej poisťovne, na ktoré je potrebné platiť poistné
- pokračuje povinné poistenie aj po 30. júni 2017 (resp. po 30. septembri 2017)
- zaniká povinné poistenie k 30. júnu 2017 (resp. k 30. septembru 2017).
Sociálna poisťovňa SZČO oznamuje tiež vymeriavací základ, výšku poistného, dátum splatnosti poistného a údaje týkajúce sa úhrady poistného. SZČO by nemala zabudnúť na zmenu trvalého príkazu v banke, ak dochádza k zmene. Pri platbe je potrebné uviesť správne variabilný symbol (číslo pridelené Sociálnou poisťovňou) a špecifický symbol (príslušný kalendárny mesiac a rok, za ktorý sa platí poistné – napr. za júl 2017 to je 072017). SZČO by vo vlastnom záujme mali Sociálnej poisťovni nahlásiť aktuálne kontakty – mobilné telefónne číslo a mailovú adresu, nakoľko sa týmto spôsobom môžu veľmi rýchlo dozvedieť dôležité informácie, napr. informáciu o prípadnom nedoplatku.
Druhým typom poistenia je zdravotné poistenie upravené zákonom č. 580/2004 Z. z., ktorého predmetom je úprava zdravotného poistenia, právnych vzťahov vznikajúcich na základe zdravotného poistenia a prerozdeľovania poistného na verejné zdravotné poistenie.
Pod pojmom zdravotné poistenie rozumieme:
- povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených zákonom o zdravotnom poistení zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v z.n.p.
- individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa osobitného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník.
Na účely zákona o zdravotnom poistení je poistencom fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona. Verejne zdravotne poistená je pritom fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území SR. Z uvedeného existujú výnimky, ktoré zákon vymenúva v ust. § 3 ods. 2.
Na účely zákona o zdravotnom poistení je SZČO fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti v zmysle zákona [§ 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3], alebo má príjem z tejto činnosti. Zákon stanovuje platenie poistného preddavkami na poistné a následne sa poistné zúčtováva v ročnom zúčtovaní poistného.
Pri zdravotnom poistení je potrebné poukázať na rozdiel medzi poistným a preddavkami na poistné. Pod pojmom poistné rozumieme celoročnú sumu, zúčtovanú v rámci ročného zúčtovania poistného, ktorá závisí predovšetkým od výšky skutočného príjmu (t. j. od vymeriavacieho základu), dosiahnutého platiteľom poistného za rozhodujúce obdobie, v ktorom sa poistné platilo vo forme preddavkov na poistné. Pod preddavkami na poistné rozumieme zálohovo odvádzané finančné sumy poistného za príslušný kalendárny mesiac, ktoré sa za podmienok stanovených zákonom zúčtujú v ročnom zúčtovaní poistného. V zmysle zákona si SZČO vypočítava, platí a odvádza preddavky na poistné sama.
Vymeriavací základ (ust. § 13) neurčuje zákon rovnako pre všetkých poistencov. Je rozdielne určený vymeriavací základ pre zamestnancov, pre zamestnávateľov, pre SZČO a pre tzv. dobrovoľne nezamestnané osoby. Vymeriavacím základom SZČO je vo výške podielu základu dane z príjmov fyzických osôb zo zárobkovej činnosti určenej zákonom [ust. § 10b ods. 1 písm. b) dosiahnutého v rozhodujúcom období], ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie (vrátane povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na povinné dôchodkové poistenie), poistné do rezervného fondu solidarity, a koeficientu 1,486. Rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné.
Sadzba poistného pre SZČO predstavuje 14 % z vymeriavacieho základu, pričom v roku 2017 platí SZČO preddavky na zdravotné poistenie vo výške 14 % z podielu pomernej časti základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti dosiahnutého v roku 2015 a koeficientu 1,486.
Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v z.n.p.), ktorý nie je znížený o zaplatené poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na povinné dôchodkové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej SZČO, pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Platí, že na kalendárny mesiac, v ktorého priebehu sa začala vykonávať samostatná zárobková činnosť po prvom dni v tomto mesiaci, sa neprihliada.
SZČO si odvody do zdravotnej poisťovne vypočíta tak, že k čiastkovému základu dane z príjmov z daňového priznania za rok 2015 sa pripočítajú zaplatené preddavky na zdravotné poistenie za rok 2015 a rovnako preddavky zaplatené na sociálne poistenie za rok 2015. Výsledná suma sa vydelí počtom mesiacov vykonávania živnosti a následne sa vydelí koeficientom 1,486. Výsledok je vymeriavací základ, z ktorého sa použitím sadzby poistného (14 %) vypočíta suma preddavku na zdravotné poistenie. Tento výpočet však pre SZČO nie je nevyhnutný, nakoľko aj zdravotné poisťovne oznamujú výšku preddavku.
Minimálny vymeriavací základ SZČO na zdravotné poistenie je 50 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Pre rok 2017 je minimálny vymeriavací základ v sume 441,50 eur (50 % zo sumy 883 eur), rovnako ako pri sociálnom poistení. V zmysle uvedeného je SZČO povinná platiť odvody na zdravotné poistenie minimálne v sume 61,81 eur mesačne. Maximálny vymeriavací základ a tým aj maximálne poistné pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie sa od začiatku roka 2017 zrušil.
Záver - Každá SZČO je povinná platiť mesačné odvody na sociálne a zdravotné poistenie v správnej výške a v určených termínoch, inak sa nevyhne sankčným opatreniam vo forme pokút alebo penále. Ako už z uvedeného vyplynulo SZČO je povinná platiť v roku 2017 na sociálne poistenie odvody v minimálnej výške spolu 146,35 eur a na zdravotné poistenie odvody v minimálnej výške 61,81 eur, t. j. celkovo minimálne odvody SZČO predstavujú sumu 208,16 eur. Maximálne odvody SZČO na sociálne poistenie sú spolu vo výške 2 048,99 eur a maximálne poistné pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie neexistuje.
JUDr. Sandra Mrukviová Tomiová
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku PaM 9/2017)
|
|
| |
Poveternostné deje vplývajú na fyzickú a psychickú pohodu zdravého človeka
a zároveň negatívne ovplyvňujú priebeh ochorení pohybového, nervového, srdcovocievneho, dýchacieho, zažívacieho, ale aj urologického systému organizmu. Meteorosenzitivita môže prebúdzať skryté zdravotné problémy, zhoršuje chronické ochorenia a zvyšuje možnosť komplikácií.
Veľmi nepríjemná jesenná udalosť
Najmä vďaka neočakávaným zmenám počasia a našej neopatrnosti (športovanie v prepotenom odeve s následným „zachladnutím“) – býva bolestivé aj časté močenie, niekedy bolesti chrbta a s tým spojená zvýšená telesná teplota. To môžu byť prvé príznaky zápalu obličiek, prostaty, močového mechúra a močových ciest, patriaceho k najbežnejším jesenným komplikáciám, ktoré nasledujú po prechladnutí a postihujú oveľa častejšie ženy ako mužov.
Najmä močový mechúr je veľmi citlivý na teplotné zmeny
Zvýšená opatrnosť je v týchto prípadoch dôležitá najmä u jedincov, ktorí sú k zápalom močových ciest a mechúra náchylní – cukrovkári alebo podnikatelia s inými chronickými ochoreniami, majúcimi za následok zníženú obranyschopnosť, ďalej osoby s vrodenými chybami močového systému a s prípadnými močovými kameňmi. Rizikom je dlhodobé jazdenie na bicykli v kombinézach mokrých od potu, posedávanie na studených kameňoch v prestávkach na trasách (príjemné chladenie môže mať za následok neskorší nepríjemný zápal). Preto je vhodné mať so sebou „pohotovostný balíček“ a v „krízovom“ stave sa prezliecť do suchého.
Vhodnejšie ako samoliečba (urologický čaj, pivo a podobne) je návšteva u odborného lekára – urológa
Zle liečený alebo neliečený zápal tohto druhu totiž môže viesť ku chronicite a poškodeniu zapálených lokalít natrvalo. A navyše – takýto zápal je ložiskom šírenia infekcie aj na iné orgánové štruktúry, čo je príčinou málo „pravdepodobných“ zápalov achiloviek, natrhnutých svalov a podobne. Pre človeka viac ako nevhodných.
,br>
Dnes už aj najväčšie medicínske kapacity jednoznačne akceptujú pozitívny prínos alternatívnych metód v liečbe aj prevencii úporných a chronických infekcií močových ciest. Najmä účinky konzumácie výťažkov z medvedice lekárskej a brusnicových bobuliek aj ich extraktov sú v takýchto prípadoch naozaj pozoruhodné. Konkrétne – látky obsiahnuté v brusniciach znižujú možnosti tvorby takzvaných biofilmov – tenkých povlakov tvorených pestrým spoločenstvom rôznych druhov a typov baktérií. V takomto komunitnom tvare sa mikróby chovajú inak ako keď sa po tele „potĺkajú“ úplne samostatne. V spoločenstve využívajú vzájomnú podporu, účinný „úkryt“ a schopnosť dlhšieho prežívania aj negatívneho pôsobenia. Biofilmy ochraňujú týchto mikroagresorov aj pred pôsobením antibiotík. Po konzumácii brusnicových látok majú aktívne patologické baktérie v močových cestách na osem hodín zníženú schopnosť uchytiť sa v biofilme a môžu byť ľahšie vyplavené močom von z tela ešte skôr ako zaútočia.
Podľa referencií z ostatných svetových urologických kongresov by bolo vhodné konzumovať čerstvé brusnice alebo ich extrakty denne a preventívne. A to aj pre ich dobré účinky na krvotvorbu – vďaka vhodnému obsahu železa a ochranu mozgových buniek.
Čučoriedky zabraňujú
šíreniu bakteriálnej nákazy, ktorá sa môže močovými cestami dostať aj do močového mechúra. Obsahujú totiž (rovnako ako brusnice) látku, ktorá zabraňuje baktériám zachytiť sa na sliznici močového mechúra a močovej rúry.
Podobnou kapitolou je zápalové postihnutie prostaty, ktoré mnohí považujú za niečo, čo patrí k vyššiemu veku muža. Opak je však pravdou – zápalovým ochorením tohto orgánu, často chronickým, trpí veľké množstvo mladých chlapov, ktorí ho často získavajú pri športovaní najmä na bicykli. A navyše – po nesprávnej, neodbornej a neskorej liečbe je často považované za ochorenie „na celý život“.
Prostata (predstojná žľaza) má tvar i veľkosť menšieho orecha a leží tesne pod močovým mechúrom v oblasti medzi pupkom a ohanbím. Vyzerá ako ošúpaná mandarinka, ktorej stredom prechádza močová trubica, odvádzajúca moč z močového mechúra. Nesprávne chránená prostata sa v chladnom počasí alebo pri prudkom striedaní teplôt vzduchu vo vetre, môže zväčšiť zápalom, začne tlačiť na prechádzajúcu močovú trubicu a objavia sa ťažkosti. Tie môžu byť výraznejšie pri akútnom zápale – prerušované močenie, neúplné vyprázdňovanie mechúra, časté a „nevydržateľné“ nutkanie na močenie, močenie v noci, horúčka aj bolesti pri ejakulácii, po ktorej sa môže objaviť v semene alebo v moči krv. Niekedy sú príznaky menej výrazné, objavujú sa bolesti celého chrbta, krížov, oboch slabín (triesiel) aj bedrových kĺbov, občasné zvýšenie teploty – a to veľmi často pomýli aj lekára. Prevenciou pred takýmito problémami je predovšetkým nosenie špeciálnych vysokých termo-nohavíc, ktoré pred vznikom takéhoto zápalu počas športovania môžu ochrániť. Vhodná je aj výmena prepotenej spodnej bielizne za suchú (pokiaľ je to, najmä na dlhších turistických alebo cyklistických trasách, možné). Okrem toho – v prípade cyklistov – je treba upriamiť pozornosť na sedadlo, ktoré by malo mať dlhší skelet a byť vo vodorovnej polohe alebo so špičkou trocha sklonenou smerom nadol – podľa osobného pocitu. Inak hrot sedla tlačí zospodu na prostatu, z čoho sa tiež môžu vyvinúť zdravotné komplikácie.
Odporúčajú sa sedadlá z mäkších materiálov, ktoré môžu (ale nemusia) mať vykrojenú dieru uprostred. Dnes sú už na trhu sedadlá zo špeciálnych hmôt, ktoré sa formujú podľa aktuálnej potreby a výrez v nich byť nemusí.
Okrem toho sa používajú takzvané rozdelené sedlá (tvar motýlích krídiel), ktoré sú pre prostatu asi najkomfortnejšie a pri bicyklovaní „kopírujú“ pohyby sedacích svalov a stehien.
Okrem „získania“ problémov s prostatou najmä na bicykli sú tu aj iné možnosti. Napr. nechránená sexuálna aktivita s neznámou partnerkou môže napomôcť k ochoreniu, ktorého pôvodcovia sa dostávajú cez močovú trubicu aj do prostaty a vyvolávajú zápal. Medzi najčastejších iniciátorov ťažkostí patria „nezdolateľné“ chlamýdie, ale aj bežné črevné baktérie ako Escherichia coli alebo enterokoky. Opakované zápaly, ktoré neskôr pretrvávajú v chronickej forme, môžu spôsobiť zjazvenie vývodov pohlavných ciest a rozšírením zápalu aj na iné časti pohlavného ústrojenstva, niekedy vyvoláva neplodnosť. Chronický zápal prostaty zároveň patrí medzi ložiskové infekcie, ktoré môžu spoluspôsobiť „nepochopiteľné“ ťažkosti pohybového ústrojenstva (trhanie svalov a väzív).
Takže – akékoľvek ťažkosti v oblasti spodnej časti brucha, slabín a krížov patria v rámci spresnenia diagnózy aj do ambulancie urológa. Ten dokáže pomôcť liekmi (alfablokátory, antibiotiká, chemoterapeutiká) a zabrániť zbytočným operačným zákrokom.
Chlamýdiová infekcia gynekológovia a urológovia ju považujúza najrozšírenejšie pohlavné ochorenie súčasnosti, ktoré však až u 50 percent žien a 80 percent mužov nemusí vykazovať žiadne príznaky na pohlavných orgánoch alebo sa môže prejavovať celkom atypicky – napr. zápalmi kĺbových spojení, chronickými bolesťami kĺbov alebo zápalmi očných spojiviek. Pohlavný typ chlamýdie je vysoko infekčný a riziko nakaziť sa pri nechránenom pohlavnom styku je asi 60-percentné. Pre zaujímavosť – riziko nákazy infekciou HIV vyvolávajúcou AIDS je asi 0,3 – 0,6 percentné. Chlamýdiová infekcia sa v populácii vyskytuje štyrikrát častejšie ako kvapavka a tridsaťkrát častejšie ako syfilis. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje ročný výskyt chlamýdiovej infekcie na 100 miliónov (!) prípadov.
Chlamýdie sa po vniknutí do organizmu usadzujú vo vnútri telesných buniek a znemožňujú im plniť základné funkcie. V močovo-pohlavnom systéme napádajú u žien najmä bunky, ktoré sa nachádzajú v krčku maternice (rizikové miesto pre vznik nádorov), v tele maternice a vajíčkovodoch.
Môžu sa však dostať aj do brušnej dutiny, kde pomalým zápalovým procesom zapríčiňujú najrozličnejšie zrasty. U mužov napádajú najmä bunky močovej rúry, ale môžu postihnúť aj prostatu, nadsemeníky a iné časti močovo-pohlavnej sústavy.
Ak sa infekcia nelieči, vznikajú vážne problémy
Netradičné príznaky chlamýdiovej infekcie v podobe kĺbových ťažkostí sa môžu objaviť u ľudí všetkých vekových kategórií oboch pohlaví. A preto je nevyhnutné myslieť na možnosť takéhoto ochorenia a dať dotyčného na chlamýdie vyšetriť. A to aj v prípade, že ich len občas, ale „bez príčiny“ pobolievajú kĺby tak, že im to limituje ich civilné alebo športové zaťaženie.
Chlamýdie sa liečia cielenými antibiotikami počas jedného až troch týždňov, no pri zanedbaných chronických prípadoch môže byť dĺžka terapie oveľa dlhšia.
MUDr. Pavel Malovič
|
|