Em@ilové noviny

P O R A D C A

e-m@ilové noviny

č. 14/2010

3. 6. 2010


 
 
 Téma novín 
 P6 aktual v legislatíve 
 Čitatelia sa pýtajú, odborníci odpovedajú 
 Pokuty, sankcie, penále 
 Povedali múdri 
 Chybiť znamená platiť 
 Ekonomika 
 Najviac čítané témy a publikácie 
 Horúce témy 
 Kontakty 

Služby, ktoré nájdete len u nás:

  • aktuálne a rýchle informácie (zmeny zákonov a predpisov) z oblastí daní, účtovnictva, miezd, odvodov; za výhodné ceny
  • kvalifikovaný a ochotný personál na zákazníckom oddelení;
  • možnosť rýchleho objednania publikácie (telefonicky, faxom, e-mailom, poštou);
  • rýchla dodávka (do 48 hodín)
  • uvádzanie nových produktov prostredníctvom mailingov a telemarketingu;
  • približovanie sa k zákazníkovi prostredníctvom bezplatných odpovedí na otázky.
 

Vážení čitatelia!

     Mnohí poberatelia dôchodkov sú zapojený do pracovného procesu , aké sú možnosti ich zamestnávania si prečítate v dnešných em@ilových novinách.
Rubrika Pokuty, sankcie, penále vysvetľuje, že pojem „Čierna práca“ je nesprávny a aké pokuty za ňu možno očakávať. Pravda môže byť aj hlúpa, a o tom vám Povedia múdri.
Stretneme sa opäť o desať dní, zatiaľ vám želáme veľa zdravia, šťastia, úspechov a pohody v práci, v podnikaní i v súkromnom živote.

Denisa Orlická
zodpovedná redaktorka
poradca@i-poradca.sk


V tomto čísle nájdete:

 

 
 
DÔCHODCOVIA V PRACOVNOM PROCESE - NOVELA - téma novín

 
DÔCHODCOVIA V PRACOVNOM PROCESE – NÁROKY, ODVODY, ZDAŇOVANIE

Mnohí poberatelia dôchodkov sa snažia zapojiť sa do pracovného procesu. V súčasnosti platná legislatíva umožňuje zamestnávateľom zamestnávať občanov, poberateľov rôznych druhov dôchodkov viacerými formami v zmysle Zákonníka práce. Aké sú možnosti zamestnávania poberateľov starobných a predčasných starobných dôchodkov?

MOŽNOSTI UZATVORENIA PRACOVNÉHO VZŤAHU V ZMYSLE ZP
S poberateľom dôchodku je možné uzavrieť v zmysle Zákonníka práce:
  1. pracovný pomer na dobu určitú na plný pracovný úväzok (na kratší pracovný čas),
  2. pracovný pomer na dobu neurčitú, na plný pracovný úväzok, ako aj na kratší pracovný čas. Takýto poberateľ dôchodku sa stáva zamestnancom so všetkými právami a povinnosťami, to zn., je povinný platiť príslušné odvody na poistné na zdravotné a sociálne poistenie, ktoré sú stanovené pre danú skupinu poberateľov príslušného dôchodku v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v z.n.p. a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Dosiahnutý príjem je potrebné následne vysporiadať v súlade s ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p.,
  3. práce na základe dohôd o prácachvykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní prace podľa § 226 ZP, dohoda o pracovnej činnosti podľa § 228a ZP).

PRACOVNÝ POMER NA DOBU URČITÚ (§ 48 ZP)
Do konca februára 2010 sa pracovný pomer na dobu určitú uzatvorený v zmysle § 48 ZP mohol dohodnúť najdlhšie na tri roky a určitú dobu bolo možné predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci troch rokov najviac jedenkrát. Od 1. 3. 2010 došlo k novelizácii uvedeného ustanovenia a preto v súlade s novelou je možné pracovný pomer na určitú dobu dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.
Aktuálna novela Zákonníka práce s účinnosťou od 1. 3. 2010 zmenila podmienky výkonu práce touto formou aj pre poberateľov dôchodkov, pretože v súlade s § 48 ods. 3 za opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu sa považuje pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.

PRACOVNÉ POMERY NA URČITÚ DOBU UZATVORENÉ PRED 1. 3. 2010
sa skončia uplynutím doby, na ktorú boli dohodnuté. Ich prípadné predĺženie, ktoré bude aktuálne po 1. 3. 2010 sa riadi ustanoveniami Zákonníka práce, ktorý vstúpil do platnosti od 1. 3. 2010.
Zamestnancom, ktorí pracujú u zamestnávateľa na pracovnú zmluvu a súčasne sú poberateľmi dôchodku, a ktorí majú pracovnú zmluvu na dobu určitú, pracovný pomer buď skončí uplynutím dohodnutej doby, prípadne je možné s týmito poberateľmi dôchodku uzatvoriť aj pracovný pomer na dobu neurčitú.

PRACOVNÝ POMER NA KRATŠÍ PRACOVNÝ ČAS(§ 49 ZP)
Zamestnávateľ môže v pracovnej zmluve s poberateľom dôchodku dohodnúť prácu na kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas, ktorý nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. V takom prípade patrí zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času.
Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní so zamestnancom zamestnaným na ustanovený týždenný pracovný čas, takémuto zamestnancovi patrí minimálna mzda zodpovedajúca odpracovanému času.
Ak poberateľ dôchodku pracuje formou pracovného pomeru na kratší pracovný čas, má nárok na dovolenku, za splnenia podmienok, ktoré sú stanovené Zákonníkom práce, na stravné, náhradu mzdy pri prekážkach v práci, plnenia zo sociálneho poistenia atď.
Dohodnutý kratší pracovný čas spočíva v tom, že zamestnanec pracuje každý pracovný deň, ale s menším počtom hodín, alebo jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Kratší pracovný čas neovplyvňuje dĺžku dovolenky, pretože aj zamestnanec s kratším pracovným časom má nárok na toľko kalendárnych týždňov dovolenky, ako ostatní zamestnanci. Ak pracuje denne, ale s menším počtom hodín, deň dovolenky bude primerane kratší. Ak kratší pracovný čas zamestnanca je rozvrhnutý len na niektoré dni v týždni, jeho týždeň dovolenky predstavuje toľko pracovných dní, koľko dní v týždni pracuje.
Ak zamestnávateľ zamestnáva zamestnancov – poberateľov dôchodkov v pracovnoprávnom vzťahu (nie na dohody), tak z ich zaúčtovanej mzdy je povinný tvoriť sociálny fond, ako z miezd ostatných zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu, z čoho vyplýva, že títo zamestnanci majú nárok aj na plnenia z vytvoreného sociálneho fondu.

ZAMESTNÁVANIE NA ZÁKLADE DOHÔD O PRÁCACH VYKONÁVANÝCH MIMO PRACOVNÉHO POMERU
Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať aj s poberateľmi dôchodkov dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
V prípade poberateľov dôchodkov to môžu byť:
  • dohoda o vykonaní práce,
  • dohoda o pracovnej činnosti.
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú predmetom 9. časti Zákonníka práce. Na dohody sa však vzťahujú len ustanovenia 1. všeobecnej časti Zákonníka práce V súlade s § 224 ods. 2 písm. c) ZP je zamestnávateľ na základe uzatvorených dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru povinný poskytnúť zamestnancom za vykonanú prácu dohodnutú odmenu, dodržiavať ostatné dohodnuté podmienky. Ide tu o odmenu za vykonanú prácu, nie o mzdu, preto výška odmeny je výsledkom dohody zmluvných strán a nevzťahuje sa na ňu napr. zákon o minimálnej mzde a minimálne mzdové tarify. Nároky zamestnanca alebo iné plnenia v jeho prospech nemožno pritom dohodnúť pre zamestnanca priaznivejšie, ako sú nároky a plnenia vyplývajúce z pracovného pomeru.
Cestovné náhrady preplatené podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. osobám, ktoré vykonávajú práce pre zamestnávateľa na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú daňovo uznaným výdavkom, ak je priamo v dohode o vykonaní práce dohodnuté medzi zamestnancom a zamestnávateľom takéto plnenie.
Dohodu o vykonaní práce použije zamestnávateľ v prípade, že je potrebné vykonať prácu ohraničenú konkrétnym výsledkom, dohodu o pracovnej činnosti v prípadoch, keď ide o pravidelne sa opakujúci výkon určitých činností.
  1. Dohoda o vykonaní práce – predpokladaný rozsah práce alebo pracovnej úlohy, na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 550 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.
  2. Dohoda o pracovnej činnosti – na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Potrebné je, aby v nej bola uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonávanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.
Zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody nemajú nárok napr. na voľno pri prekážkach v práci, nevzniká im nárok na dovolenku, minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a pod. Ak má zamestnávateľ uzatvorenú niektorú z dohôd podľa § 223 a nasl. Zákonníka práce, nejde o bežný pracovný pomer, a z vyplatených odmien na základe dohody nemôže zamestnávateľ tvoriť sociálny fond.

(Viac si o tejto téme prečítate v mesačníku DUO 5/2010 autorky Ing. Evy Minárovej)

ZDAŇOVANIE PRÍJMOV U DÔCHODCOV

PRÍJMY DÔCHODCOV Z P RACOVNOPRÁVNYCH VZŤAHOV SÚ ZDAŇOVANÉ v zásade rovnako ako u iných zamestnancov. Takže príjem zo závislej činnosti je zdaňovaný platiteľom príjmu (zamestnávateľom) zrážkou alebo preddavkovo. Preddavok na daň vyberá zamestnávateľ podľa § 35 ZDP zo zdaniteľnej mzdy. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec a o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.
Podľa § 43 ods. 3 písm. j) ZDP, ak ide o príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) až g) plynúci daňovníkovi od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, ktorého úhrnná výška od tohto zamestnávateľa nepresiahne za kalendárny mesiac úhrnnú sumu 165,97 €, u ktorého si tento daňovník pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti neuplatňuje nezdaniteľné časti základu dane a daňový bonus, daň sa vyberá zrážkou.
Daň sa znižuje o sumu daňového bonusu. Podľa § 33 ZDP ak mal daňovník – pracujúci dôchodca v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy (príjmy zo závislej činnosti) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6, môže si uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom. Zákon inú podmienku nestanovuje, preto aj zamestnanec – poberateľ starobného alebo predčasného starobného dôchodku má nárok na uplatnenie daňového bonusu.
Špecifikom v súvislosti so zdaňovaním príjmov dôchodcov je len obmedzenie pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.
Podľa § 11 zákona o dani z príjmov sa základ dane znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane. S účinnosťou od 1. 3. 2009 do konca roka 2010 je zákonom č. 60/2009 Z. z. pridaný § 52g, ktorý dočasne upravuje výšku nezdaniteľnej časti na zdaňovacie obdobia rokov 2009 a 2010. V súlade s poslednou novelou ZDP č. 504/2009 z 22.10. 2009 s účinnosťou od 1. 1. 2010 bolo stanovené, že na výpočet nezdaniteľných častí základu dane podľa § 52g ods. 1 za zdaňovacie obdobie roka 2010 sa použije životné minimum platné k 1. januáru 2009, t.j. 178,92 €.
Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 15.387,12 € (86 x 178,92), nezdaniteľná časť základu dane ročne na tohto daňovníka bude suma 4.025,70 € (22,5 x 178,92). Daňovník, ktorý vykáže základ dane vyšší ako 15.387,12 €, bude krátiť základnú nezdaniteľnú sumu podľa vzorca: 7.872,48 (44 x 178,92) – (základ dane / 4).
Mesačne pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti bude nezdaniteľná suma na daňovníka predstavovať od januárovej výplaty 2010 sumu 335,47 € (4.025,70/12, t.j. 1/12 „bežnej“ výšky nezdaniteľnej sumy).
Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane nemá fyzická osoba, ktorá bola k 1. 1. príslušného roka poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku (ďalej len „dôchodok“) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane. Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane a vyplatenou sumou dôchodku.
V prípade, ak dôchodca – zamestnanec nebol poberateľom dôchodku na začiatku zdaňovacieho obdobia, má nárok na celú nezdaniteľnú časť základu dane, ale na túto prihliadne zamestnávateľ až pri ročnom zúčtovaní dane za zdaňovacie obdobie.
Poberatelia dôchodkov počas celého zdaňovacieho obdobia nemajú nárok na nezdaniteľnú sumu na daňovníka, pretože táto suma sa vypočítava v závislosti na prijatom úhrne dôchodku za celý rok a ten je známy až po skončení roka. Preto si bude nezdaniteľnú sumu môcť dôchodca uplatniť až pri ročnom zúčtovaní.
Pracujúci dôchodca má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) za rovnakých podmienok ako ostatní daňovníci.
Rovnako si môže daňovník – pracujúci dôchodca uplatniť ako nezdaniteľnú časť základu dane príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky zaplatené daňovníkom na účelové sporenie a poistné zaplatené daňovníkom na životné poistenie za rovnakých podmienok ako ostatní daňovníci. Je možné ich odpočítať od základu dane vo výške preukázateľne zaplatenej v zdaňovacom období, a to v úhrne najviac do výšky 398,33 €.
Dôchodca si tiež môže uplatniť minimálnu výšku dane.
Podľa § 46 ZDP daň sa nevyrubí a neplatí, ak za zdaňovacie obdobie nepresiahne 16,60 € alebo ak celkové zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahnu za rok 2009 sumu 2 012,85 €. To neplatí, ak si dôchodca uplatní daňový bonus podľa § 33 zákona č. 595/2003 Z. z., ak má vlastné alebo mu je zverené nezaopatrené dieťa žijúce s ním v spoločnej domácnosti. Neplatí to ani v prípade, ak sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP alebo ak zamestnávateľ zráža preddavky na daň zo závislej činnosti podľa § 35 ZDP.
Ak má starobný (predčasný starobný) dôchodca uzatvorený pracovný pomer, platí preddavky na verejné zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie a poistné na starobné poistenie.
Štát je platiteľom poistného na zdravotné poistenie dôchodcov, ak sú zamestnancami a ich vymeriavací základ neprevýši limit určený pre príslušný rok.
Zamestnanec – dôchodca, ktorý je poberateľom starobného alebo predčasného starobného dôchodku, ktoré mu Sociálna poisťovňa každomesačne vypláca, neplatí odvody na invalidné poistenie, pretože nárok na invalidný dôchodok už nevznikne z dôvodu, že už je poberateľom dôchodku. A tiež neplatí odvody na poistenie v nezamestnanosti podľa § 19 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, keďže poberateľ sa už nestane nezamestnaným.

(Viac si o tejto téme prečítate v mesačníku PaM 2/2010 autorky JUDr. Kataríny Slaninkovej)

 

 
 
ČO NOVÉ V LEGISLATÍVE

 
P6 AKTUAL V LEGISLATÍVE

ZBIERKA ZÁKONOV
Čiastka číslo 92/2010 zo dňa 27. 05. 2010
227/2010 Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve
228/2010 Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 464/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov
229/2010 Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 578/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých ustanoveniach zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
230/2010 Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa ustanovuje denný limit zostatku finančných prostriedkov v hotovosti pre klientov Štátnej pokladnice

Čiastka číslo 93/2010 zo dňa 28. 05. 2010
231/2010 Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 25/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť v znení neskorších predpisov
232/2010 Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

Čiastka číslo 94/2010 zo dňa 29. 05. 2010
233/2010 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 373/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh v znení neskorších predpisov
234/2010 Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 406/2008 Z. z. o zložení, rozhodovaní, organizácii práce a postupe komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách
235/2010 Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vyhlášky č. 536/2008 Z. z.
236/2010 Oznámenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vydaní opatrenia o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2010

Čiastka číslo 95/2010 zo dňa 01. 06. 2010
237/2010 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupe Slovenského pozemkového fondu pri poskytovaní náhradných pozemkov
238/2010 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností Slovenským pozemkovým fondom
239/2010 Zoznam katastrálnych území, v ktorých Slovenský pozemkový fond nemôže vo verejnom záujme poskytnúť ako náhradu pozemok schválený uznesením vlády Slovenskej republiky z 25. mája 2010 č. 351/2010

Čiastka číslo 96/2010 zo dňa 01. 06. 2010
-/2010 Redakčné oznámenie o oprave chýb vo vyhláške Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 227/2010 Z. z.
240/2010 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 438/2006 Z. z. o nežiaducich látkach v krmivách a o iných ukazovateľoch bezpečnosti a použiteľnosti krmív v znení neskorších predpisov
241/2010 Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a výborom ministrov Albánskej republiky o vzájomnej ochrane utajovaných skutočností
242/2010 Oznámenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o vydaní výnosu, ktorým sa dopĺňa výnos Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 10. júna 2009 č. 1/2009 o rozsahu cenovej regulácie v sieťových odvetviach a spôsobe jej vykonania
243/2010 Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní strieborných zberateľských euromincií v nominálnej hodnote 20 eur s tematikou ochrany prírody a krajiny – Národný park Poloniny

(Zdroj: Zbierka zákonov SR)
FINANČNÝ SPRAVODAJCA

Problematika štátnej pokladnice
17. Výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky z 5. mája 2010 č. MF/10054/2010-32, ktorým sa ustanovuje denný limit zostatku finančných prostriedkov v hotovosti pre klientov Štátnej pokladnice
Problematika štátneho výkazníctva
18. Doplnok č. 1 k metodickému usmerneniu Ministerstva financií Slovenskej republiky z 9. decembra 2009 č. MF/30335/2009-31 k postupu pri aplikácii § 2 opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. novembra 2007 č. MF/20414/2007-31, ktorým sa ustanovuje usporiadanie, obsahové vymedzenie, spôsob, termín a miesto predkladania informácií z účtovníctva a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy v znení neskorších predpisov
Problematika rozpočtová
19. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 20. mája 2010 č. MF/11928/2010-421, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. decembra 2004 č. MF/010175/2004-42, ktorým sa ustanovuje druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia a ekonomická klasifikácia rozpočtovej klasifikácie v znení neskorších predpisov
20. Dodatok č. 7 metodického usmernenia Ministerstva financií Slovenskej republiky k č. MF/010175/2004-42 zo dňa 8. decembra 2004 a vysvetlivky k ekonomickej klasifikácii rozpočtovej klasifikácie
Problematika cenová - vyššie územné celky
21. Rozhodnutia vyšších územných celkov o určených maximálnych cenách tovarov miestneho významu – Nitriansky samosprávny kraj: Cenový výmer č. 3/2010 a č. 4/2010
22. Rozhodnutia vyšších územných celkov o určených maximálnych cenách tovarov miestneho významu – Žilinský samosprávny kraj: Cenový výmer č. 1/2010

(Zdroj: www.epi.sk)

 

 
 
ČITATELIA SA PÝTAJÚ, ODBORNÍCI ODPOVEDAJÚ

 
PRACOVNÁ ZMLUVA NA DOBU URČITÚ

So zamestnankyňou, ktorá je poberateľkou dôchodku uzavrel zamestnávateľ pracovnú zmluvu na dobu určitú ešte v roku 2009. Zmluva bola uzatvorená do 30. 4. 2010.
Bude môcť zamestnávateľ uzatvoriť s touto zamestnankyňou novú pracovnú zmluvu na dobu určitú s účinnosťou od 1. 5. 2010?

Ak pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú u zamestnankyne, ktorá poberá dôchodok skončil znamená to, že buď sa týmto dňom zmluva na dobu určitú skončí, alebo sa uzavrie pracovný pomer na dobu neurčitú. V uvedenom prípade nie je možné zmluvu opätovne uzavrieť na dobu určitú, práve z dôvodu novelizácie Zákonníka práce s účinnosťou od 1. 3. 2010. Novú pracovnú zmluvu na dobu určitú môže zamestnávateľ so zamestnankyňou uzatvoriť až po šiestich mesiacoch od skončenia uvedenej zmluvy, teda najskôr od 1. 11. 2010, a to na dva roky, v týchto dvoch rokoch ho môžu predĺžiť maximálne dvakrát.


DVE PRACOVNÉ ZMLUVY U DVOCH ZAMESTNÁVATEĽOV

Poberateľ dôchodku popri poberaní dôchodku pracuje na 2 zmluvy na kratší pracovný čas u dvoch rôznych zamestnávateľov. V jednej firme pracuje 15 hodín týždenne a v druhej firme pracuje 20 hodín týždenne.
Aké povinnosti a plnenia mu z toho vyplývajú? Daňové povinnosti, nárok na stravné lístky, dovolenka?

Nárok na dovolenku – posudzuje sa samostatne z jednotlivých pracovných zmlúv.
Stravné lístky – ak zamestnanec splní podmienku odpracovania aspoň 4 hodiny denne, vznikne mu nárok na stravné lístky.
Nárok na cestovné náhrady – ak bude zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu, budú mu plynúť v zmysle uvedeného plnenia v súlade so zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách tak, ako zamestnancom v bežnom pracovnom pomere.
Nároky z platenia poistných odvodov – v prípade vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti je nárok na plnenie z obidvoch zmlúv, ak sa vykonávali poistné odvody a boli splnené ostatné ustanovenia, ktoré sú definované zákonom.
Zúčtovanie dane – je možné uplatniť len u jedného zamestnávateľa. Stravovanie u tých dôchodcov, ktorí pracujú na základe dohody o pracovnej činnosti, je určitým spôsobom obmedzené, pretože zákon im dovoľuje odpracovať na tento druh dohody maximálne 10 hodín týždenne, teda v priemere dve hodiny denne. Je to menej, než je limit odpracovania minimálne štyroch hodín. Zákon ale nezakazuje zamestnávateľovi po zvážení rozvrhnutia pracovného času poskytnúť stravné, pretože môže dôjsť k situácii, že niektorý deň odpracuje tento zamestnanec viac ako štyri hodiny a v niektoré dni ani jednu hodinu.


CESTOVNÉ NÁHRADY

Zamestnávateľ uzatvoril so zamestnancom poberateľom dôchodku dohodu o vykonaní práce na činnosti, pri vykonávaní ktorých tento dôchodca by mal používať svoje súkromné motorové vozidlo.
Bude mať dôchodca nárok na plnenia v súlade so zákonom o cestovných náhradách?

V § 1 ods.1 písm. c) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z.n.p. je upravené poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, pri vyslaní do členského štátu Európskej únie, pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť, taktiež fyzickým osobám, ktoré vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to v dohode písomne dohodnuté. V prípade, ak je v dohode dohodnuté, že dôchodca bude pri výkone práce na dohodu používať súkromný automobil, potom je možné preplácať cestovné náhrady aj dôchodcovi, ktorý pracuje na dohodu, a to v súlade s § 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z.n.p.


DVE DOHODY O VYKONANÍ PRÁCE U JEDNÉHO ZAMESTNÁVATEĽA

Poberateľka dôchodku má u zamestnávateľa uzatvorenú dohodu o vykonaní práce na 200 hodín ročne. Môže zamestnávateľ s tou istou zamestnankyňou uzatvoriť ešte ďalšiu dohodu o vykonaní práce na iné činnosti?
Ak áno, za akých podmienok?
Nie je obmedzený počet dohôd uzatvorených u zamestnávateľa s jedným zamestnancom, čo sa týka počtu dohôd. Dôležité je sledovať počet odpracovaných hodín, kde je možnosť odpracovať na dohodu o vykonaní práce maximálne 350 hodín u jedného zamestnávateľa ročne. Ak bude mať zamestnankyňa u zamestnávateľa v priebehu roka uzatvorené 2 dohody o vykonaní práce a na jednej bude dohodnutý rozsah 200 hodín ročne, potom na druhej dohode je možné dohodnúť maximálne 150 hodín.


PREDDAVOK NA DAŇ

Zamestnancovi bol priznaný starobný dôchodok k 1. 2. 2010. U zamestnávateľa, kde má podpísané vyhlásenie, pracuje naďalej a pracovná zmluva uzatvorená na dobu určitú mu skončí dňa 30. 9. 2010. Zamestnávateľ aj po spätnom priznaní starobného dôchodku odpočítaval pri výpočte mesačného preddavku na daň nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.
Postupuje zamestnávateľ správne?

V súlade s § 11 ods. 7 sa základ dane daňovníka neznižuje o sumu vypočítanú podľa § 11 ods. 2 a nadväzne na § 52g a § 52h bod 13, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodkov vymenovaných v tomto ustanovení, alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a ak tento dôchodok je vyšší ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane. Daňovník má za rok 2010 nárok na plnú výšku nezdaniteľnej časti základu dane, aj keď poberá dôchodok, pretože tento mu bol priznaný až po 1. 1. 2010. Zamestnávateľ postupuje pri výpočte mesačných preddavkov na daň správne. Ak bude s týmto zamestnancom uzatvorený pracovný pomer aj v roku 2011, poberateľ dôchodku si neuplatní vo vyhlásení k dani pre rok 2011 nárok na nezdaniteľnú sumu a zamestnávateľ mu nebude uplatňovať mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.


DAŇ VYBERANÁ ZRÁŽKOU

Poberateľ dôchodku má u zamestnávateľa dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas a súčasne v mesiaci februári 2010 mal vyplatenú odmenu na základe dohody o vykonaní práce vo výške 160 €.
Je možné odmenu z DoVP vysporiadať zrážkovou daňou, pretože ide o príjem nižší ako 165,97 € a ostatné príjmy zdaniť preddavkovou daňou?

Ak zamestnanec poberá u zamestnávateľa bežný príjem zo závislej činnosti, kde zaraďujeme aj príjem na základe pracovného pomeru na kratší pracovný čas a okrem toho mu na dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ vyplatí odmenu do 165,97 € vrátane, nie je možné príjem na dohodu zdaniť samostatne zrážkovou daňou a príjem z pracovného pomeru preddavkom na daň. Je potrebné, aby sa všetky príjmy za posudzované obdobie u toho istého zamestnávateľa spočítali, vyčíslil sa základ dane, z ktorého sa odvedie daň. U poberateľov dôchodkov, ktorí nemajú nárok na nezdaniteľnú časť základu dane sa preddavok na daň vypočíta tak, že vyčíslený základ dane sa zdaní sadzbou 19 %.


(viac odpovedí na otázky nielen k tejto téme nájdete v mesačníku DUO 5/2010)

 

 
 
POKUTY, SANKCIE, PENÁLE

 
„ČIERNA PRÁCA“

V bežnej komunikácii sa často používa slovné spojenie „čierna práca“ alebo „pracovať na čierno“. Toto označenie ale nie je pojmovo správne a nie je ani používané v právnickej terminológii. Aké pojmy sú správne?

DANÚ PROBLEMATIKU UPRAVUJE zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v z.n.p. (článok I, ust. § 1 až § 7). Naposledy bol tento zákon doplnený novelou, ktorú Národná rada SR schválila dňa 11. februára 2010 ako zákon č. 52/2010 Z. z.. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní bol doplnený konkrétne článkom IV, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. marca 2010.
Zákon č. 82/2005 Z. z. v z.n.p.:
  • vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie (ust. § 2),
  • ustanovuje zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (ust. § 3),
  • ustanovuje výkon kontroly a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (ust. § 5 až § 7).
V prvom rade je potrebné presne vymedziť oba základné pojmy – nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie, nakoľko tieto pojmy nie sú totožné.

NELEGÁLNA PRÁCA je závislá práca, ktorú vykonáva FO pre PO alebo FO, ktorá je podnikateľom (napr. v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z.n.p.) a
  • nemá s PO alebo s FO, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z.z. v z.n.p.),
  • je cudzincom a nemá povolenie na prechodný pobyt na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie, ak to vyžaduje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v z.n.p. a ak medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná neustanovuje inak,
  • je uchádzačom o zamestnanie a nesplní si oznamovaciu povinnosť podľa zákona o službách zamestnanosti.
Okrem uvedeného je nelegálnou prácou aj práca, ktorú vykonáva FO pre PO alebo FO, ktorá je podnikateľom a nemá s PO alebo s FO, ktorá je podnikateľom, založený právny vzťah podľa osobitného predpisu, ktorým môže byť napr. Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb. v z.n.p.).

NELEGÁLNE ZAMESTNÁVANIE – rozumieme zamestnávanie PO alebo FO, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu:
  • FO a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa ZP,
  • FO, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa ZP a nesplnila si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p.,
  • cudzinca, ktorý nemá povolenie na prechodný pobyt na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie, ak to vyžaduje zákon o službách zamestnanosti a ak medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná, neustanovuje inak.
Okrem toho je nelegálnym zamestnávaním aj zamestnávanie PO alebo FO, ktorá je podnikateľom, ak využíva prácu FO a nemá s ňou založený právny vzťah podľa osobitného predpisu (napr. ObchZ).
Na účely zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa za nelegálne zamestnávanie považuje tiež sprostredkovanie zamestnania takým spôsobom, ktorý nie je v súlade so zákonom o službách zamestnanosti.

ZÁKON O NELEGÁLNEJ PRÁCI A NELEGÁLNOM ZAMESTNÁVANÍ vymedzuje tieto základné pojmy nie len pozitívne, ale vymedzuje ich aj v negatívnom zmysle.
V negatívnom zmysle nelegálnou prácou nie je práca, ktorú vykonáva pre FO, ktorá je podnikateľom, príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku (podľa zákona o sociálnom poistení a podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v z.n.p.) alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku.
Nelegálnym zamestnávaním nie je, ak pre FO, ktorá je podnikateľom, vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení alebo podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku.
Kto je príbuzný v priamom rade ustanovuje Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý za priamych príbuzných považuje všetkých predkov a potomkov.
Zákaz nelegálnej práce a zákaz nelegálneho zamestnávania upravuje zákon len veľmi stručne. Uvádza, že FO nesmie vykonávať nelegálnu prácu a v ďalšom odseku ustanovenia, že PO a FO, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať FO.
Opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa považuje za osobitne závažné porušenie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní na účely zrušenia živnostenského oprávnenia v súlade so zákonom o živnostenskom podnikaní.
Kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonáva:
  • inšpektorát práce,
  • Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,
  • úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Kontrolou menovaných orgánov nie sú dotknuté kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov (napr. zákon o sociálnom zabezpečení, zákon o živnostenskom podnikaní, zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach v z.n.p.). Kontrolný orgán a orgán vykonávajúci kontrolu podľa osobitného predpisu sú pri vykonávaní kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania povinné spolupracovať a poskytovať si v rozsahu svojej pôsobnosti potrebné informácie.
PO a FO – podnikateľ a FO vykonávajúca závislú prácu sú povinné kontrolnému orgánu poskytovať informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, poskytovať doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly a výkonu kontroly.
Na výmenu týchto uvedených informácií súvisiacich s vykonávaním kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nie je potrený súhlas dotknutej osoby v zmysle zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v z.n.p.
§ Ten, kto napriek zákazu stanoveného zákonom, vykonáva nelegálnu prácu, dopustí sa priestupku, za ktorý zákon umožňuje uložiť pokutu do výšky 331,94 eur.
Na prejednávanie priestupkov je oprávnené Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a rovnako právo prejednávať priestupky zákon priznáva tiež jednotlivým úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Na konanie o priestupkoch sa vzťahuje osobitný predpis, ktorým je zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v z.n.p.
Na rozdiel od postihu vykonávania nelegálnej práce, zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní neupravuje postih za nelegálne zamestnávanie. Postihy za nelegálne zamestnávanie upravuje niekoľko osobitných právnych predpisov.
Patrí k nim zákon o službách zamestnanosti, zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v z.n.p. a zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v z.n.p.
Zákon o inšpekcii práce bol naposledy zmenený a doplnený novelou, ktorú Národná rada SR schválila dňa 11. februára 2010 ako zákon č. 52/2010 Z. z.. Zákon o inšpekcii práce bol zmenený a doplnený konkrétne článkom V, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. marca 2010. V rámci kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vedie Národný inšpektorát práce [ust. § 6 ods. 1 písm. r)] centrálny verejne prístupný zoznam FO a PO, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, s uvedením ich obchodného mena, miesta podnikania FO a sídla PO.
Napriek tomu, že Národný inšpektorát práce vedie centrálny zoznam tých, ktorí v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, jednotlivé inšpektoráty práce v zmysle ust. § 7 ods. 3 písm. m) zákona o inšpekcii práce oznamujú zistené prípady nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania priamo Sociálnej poisťovni, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, príslušnému daňovému úradu, a ak by išlo o cudzinca, ktorý vykonával nelegálnu prácu, tak aj príslušnému útvaru Policajného zboru. Inšpektorát práce vykonáva predmetné oznámenia z dôvodu lepšej prehľadnosti a kontroly.
V rámci svojej činnosti inšpektorát práce na účely zrušenia živnostenského oprávnenia oznamuje príslušnému živnostenskému úradu opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

ZÁKON O INŠPEKCII PRÁCE pred účinnosťou zákona č. 52/2010 Z. z. (t.j. do 28. februára 2010) umožňoval inšpektorátom práce uložiť pokutu zamestnávateľovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania do výšky 33.000 eur bez toho, aby bola určená dolná hranica sadzby.
Zákon č. 52/2010 Z. z. zmenil sadzbu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Okrem toho, že táto novela zákona o inšpekcii práce podstatne zvýšila hornú hranicu pokuty, určila aj dolnú hranicu, ktorú sú inšpektoráty práce povinné dodržať. § V zmysle uvedenej novely inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vo výške od 2.000 eur do 200.000 eur. Vzhľadom k tomu, že zákon vyslovene používa pojem „uloží“, je inšpektorát práce povinný dodržať zákonné rozmedzie pokuty a nesmie sa od neho odchýliť. Teda nemôže uložiť pokutu ako nad hornú hranicu, tak ani pod dolnú hranicu určenú zákonom.
Inšpektorát práce však nie je oprávnený uložiť pokutu v akejkoľvek lehote. Uloženie pokuty je časovo obmedzené. V súlade so zákonom je možné uložiť pokutu za nelegálne zamestnávanie do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu o výsledku inšpekcie práce a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pri ukladaní pokuty inšpektorát práce zohľadňuje jej preventívne pôsobenie, a to ako na konkrétneho zamestnávateľa, tak aj na zamestnávateľov všeobecne a pri určovaní výšky pokuty prihliada na niekoľko rozhodujúcich faktorov, ktorými sú najmä:
  • závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
  • počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
  • skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
  • opakované zistenie toho istého nedostatku.
Zákon č. 52/2010 Z. z. obsahuje podstatné prechodné ustanovenie,podľa ktorého v konaní začatom pred 1. marcom 2010, ktoré nebolo právoplatne ukončené, sa postupuje podľa predpisov účinných do 28. februára 2010.

SANKCIA SPOČÍVAJÚCA V ULOŽENÍ POKUTY však nie je jediným postihom pre zamestnávateľa, ktorý poruší zákaz nelegálneho zamestnávania. Ďalším postihom je aj sankcia v zmysle zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v z.n.p., nakoľko podľa ust. § 2 ods. 4 tohto zákona poskytovateľ neposkytne štátnu pomoc podnikateľovi, ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania počas piatich rokov odo dňa prerokovania protokolu o výsledku kontroly. Ak zamestnávateľ žiada o poskytnutie štátnej pomoci, je povinný preukázať neporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania potvrdením príslušného inšpektorátu práce, ktoré nesmie byť staršie ako tri mesiace. Na účely poskytnutia štátnej pomoci a tiež na účely preukázania splnenia podmienok účasti vo verejnom obstarávaní vydáva zamestnávateľovi potvrdenie o tom, že ku dňu požiadania nebolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania inšpektorát práce príslušný podľa sídla zamestnávateľa, a to do siedmich pracovných dní odo dňa požiadania. Zakotvenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania má význam pre viacero subjektov, ku ktorým patrí štát, zamestnanci a tiež zamestnávatelia, a to z viacerých dôvodov.
Pre štát má úprava nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania význam najmä z dôvodu plnenia daňových povinností FO a PO a z dôvodu platenia povinných odvodov zamestnávateľov a zamestnancov určených zákonom o sociálnom zabezpečení.
Význam úpravy nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania má význam aj pre zamestnávateľov a zamestnancov, hoci sa to tak nemusí vždy javiť. Pre zamestnávateľov spočíva význam zákonného zamestnávania v zmysle právnych predpisov predovšetkým v tom, že pri legálnom zamestnávaní má zamestnávateľ možnosť uplatniť si náhradu škody spôsobenej zamestnancom.

ZÁVER – Záujem zamestnať sa v súlade s príslušnými pracovnoprávnymi predpismi je aj na strane zamestnancov, nakoľko v prípade nelegálneho zamestnávania zamestnanec nie je chránený pred svojvoľným prepustením zo strany zamestnávateľa, nie je chránený ustanoveniami o minimálnej výške mzdy, maximálne prípustnej dĺžke pracovného času a minimálnej dĺžke odpočinku a podobne. A v prípade nelegálneho zamestnávania sa doba, počas ktorej bola FO nelegálne zamestnaná, nezapočítava do počtu odpracovaných rokov, čo sa následne nepriaznivo odrazí na inštitútoch dôchodkového zabezpečenia.
(JUDr. Sandra Mrukviová Tomiová – PaM 5/2010)

 

 
 
POVEDALI MÚDRI

 
HLÚPE PRAVDY

Ľudská hlúposť je taká nenápadná tarantula na biskupskom chlebíčku.

Nikto nie je natoľko starý, aby sa nenaučil niečo hlúpe.

Dobro má šancu poraziť zlo.
Pochopiteľne, len ak je dobro hlúpe, lebo len hlúpy má šťastie.

Vyrobiť niečo, čo by bolo 100 % zabezpečené pred hlúposťou používateľa by bolo možné len vtedy,
keby existoval iba konečný počet hlupákov.

Najlepším lepidlom je hlúposť.
Nalepí sa na každého.

 

 
 
CHYBIŤ ZNAMENÁ PLATIŤ

 


8.6.
- utorok


Poistné

- splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne, splatnosť poistného na nemocenské poistenie, starobné a invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pre samostatne zárobkovo činné osoby za máj 2010 v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na sociálnom poistení (pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu je sadzba poistného do rezervného fondu solidarity znížená zo 4,75 % na 2 % z jej vymeriavacieho základu)


15.6.
- utorok


Daň z príjmov

- odvod dane vyberanej zrážkou z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje zrážková daň a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane (oznámenie o zrážkovej dani z príjmov zo závislej činnosti až v rámci štvrťročného prehľadu)

- odvod sumy na zabezpečenie dane platiteľom príjmu a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane



30.6.
- streda



Poistné

- splatnosť nedoplatkov z ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2009:

a) zamestnávatelia sú povinní uhradiť nedoplatky z RZ za seba a zamestnancov, ktorým robili RZ tak, ako ich vykázali v tlačive oznámenie zamestnávateľa o preplatkoch a nedoplatkoch za jednotlivých zamestnancov,

b) ostatní platitelia poistného, ktorí si robili RZ sami, musia vyrovnať nedoplatky tak, jako ich uviedli v tlačive ročného zúčtovania.


Do výplatného termínu


Poistné

- splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných poisťovní, splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za máj 2010

Do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru


Daň z príjmov

- odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za máj 2010

- prevod finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za máj 2010 na osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke

Do 15 dní oznámiť správcovi dane

Daň z príjmov

- vznik povinnosti zrážať daň z príjmov alebo preddavky na daň z príjmov alebo daň z príjmov vyberať

Správa dane

- zmenu skutočností o daňovníkovi a o zániku daňovej povinnosti

- zrušenie činnosti daňového subjektu





Do 30 dní


Správa dane

- odo dňa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo začatia výkonu inej zárobkovej činnosti - registrovať sa u miestne príslušného správcu dane

- oznámiť správcovi dane vykonávanie činnosti alebo poberanie príjmov podliehajúcich dani

- oznámiť správcovi dane zriadenie stálej prevádzkarne

- pred zrušením stálej prevádzkarne oznámiť túto skutočnosť správcovi dane


Miestne dane

- oznámiť správcovi dane z nehnuteľností rozhodujúce skutočnosti pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľnosti ako aj zmenu týchto skutočností

- vznik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel

- zmenu skutočností rozhodujúcich na určenie dane z motorových vozidiel

 

 
 
EKONOMIKA

 
Názov meny Mena 25.5. 26.5. 27.5. 28.5. 31.5.
americký dolár USD 1,2223 1,2309 1,2255 1,2384 1,2307
japonský jen JPY 109,53 111,35 110,79 113,06 112,62
lev BGN 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558 1,9558
česká koruna CZK 25,647 25,55 25,629 25,78 25,505
dánska koruna DKK 7,4404 7,4403 7,4396 7,4411 7,4395
estónska koruna EEK 15,6466 15,6466 15,6466 15,6466 15,6466
anglická libra GBP 0,85205 0,8547 0,84625 0,84995 0,84863
maďarský forint HUF 280,38 277,44 276,86 273,93 275,53
litovský litas LTL 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528 3,4528
lotyšský lats LVL 0,7074 0,7082 0,7079 0,708 0,709
poľský zlotý PLN 4,1642 4,109 4,0848 4,0615 4,0791
rumunský leu RON 4,1839 4,1711 4,1465 4,1646 4,1855
švédska koruna SEK 9,8275 9,699 9,666 9,658 9,623
švajčiarsky frank CHF 1,4244 1,4206 1,4164 1,4258 1,423
nórska koruna NOK 8,127 7,9775 7,986 7,9615 7,939
chorvátska kuna HRK 7,2733 7,2715 7,2654 7,2665 7,2635
ruský rubeľ RUB 38,505 38,2885 37,795 37,92 38,034
turecká líra TRY 1,9464 1,9406 1,9255 1,9299 1,936
austrálsky dolár AUD 1,5047 1,478 1,462 1,4534 1,4576
brazílsky real BRL 2,3236 2,26 2,2556 2,2492 2,2343
kanadský dolár CAD 1,3204 1,309 1,2919 1,2954 1,2894
čínsky jüan CNY 8,3495 8,4059 8,372 8,4599 8,4031
hongkongský dolár HKD 9,537 9,5982 9,5437 9,647 9,5905
indonézska rupia IDR 11428,04 11397,23 11356,57 11387,55 11276,14
indická rupia INR 58,32 58,215 57,427 57,4347 57,055
juhokórejský won KRW 1529,06 1512 1500,26 1479,69 1479,42
mexické peso MXN 16,2297 15,9235 15,8347 15,8205 15,8822
malajzijský ringgit MYR 4,1124 4,0823 4,0374 4,0781 4,0139
novozélandský dolár NZD 1,8474 1,8321 1,8252 1,8165 1,812
filipínske peso PHP 57,591 57,496 56,951 57,118 56,918
singapurský dolár SGD 1,7345 1,7309 1,7219 1,7312 1,7225
thajský baht THB 39,75 40,053 39,908 40,328 40,07
juhoafrický rand ZAR 9,7373 9,5125 9,4074 9,4046 9,4552

Názov meny Mena 1.6. 2.6.
americký dolár USD 1,2155 1,2218
japonský jen JPY 110,65 112,36
lev BGN 1,9558 1,9558
česká koruna CZK 25,628 25,779
dánska koruna DKK 7,4393 7,4403
estónska koruna EEK 15,6466 15,6466
anglická libra GBP 0,8347 0,83345
maďarský forint HUF 276,62 275,88
litovský litas LTL 3,4528 3,4528
lotyšský lats LVL 0,7093 0,709
poľský zlotý PLN 4,114 4,1008
rumunský leu RON 4,1868 4,1873
švédska koruna SEK 9,6163 9,5668
švajčiarsky frank CHF 1,4183 1,4148
nórska koruna NOK 7,942 7,922
chorvátska kuna HRK 7,259 7,262
ruský rubeľ RUB 38,029 38,063
turecká líra TRY 1,9288 1,9317
austrálsky dolár AUD 1,4595 1,4641
brazílsky real BRL 2,2262 2,2491
kanadský dolár CAD 1,2766 1,2848
čínsky jüan CNY 8,3021 8,3448
hongkongský dolár HKD 9,472 9,5217
indonézska rupia IDR 11249,9 11314,93
indická rupia INR 57,317 57,406
juhokórejský won KRW 1478,29 1497,5
mexické peso MXN 15,7893 15,7618
malajzijský ringgit MYR 4,0203 4,0234
novozélandský dolár NZD 1,8056 1,8058
filipínske peso PHP 56,709 57,089
singapurský dolár SGD 1,7193 1,723
thajský baht THB 39,607 39,818
juhoafrický rand ZAR 9,3929 9,3686

 

 
 
NAJVIAC ČÍTANÉ TÉMY A PUBLIKÁCIE

 
Poradca - mesačník nielen pre podnikateľov, č. 11-12/2010
  • Katastrálny zákon
  • Zákon o účtovníctve s pohľadu JÚ a PÚ

Dane, účtovníctvo - vzory a prípady (DÚVaP) - mesačník, č. 6-7/2010
  • Účtovné súvzťažnosti pre podnikateľov

Dane, účtovníctvo, odvody bez chýb, pokút a penále - (DUO) - mesačník, č. 6/2010
  • Vrátenie daňového preplatku
  • Reštrukturalizácia - daňové povinnosti dlžníka a veriteľa
  • Zrušenie registrácie k DPH
  • Zamestnanecká prémia v prehľade zamestnávateľa

Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále - (PaM) - mesačník, č. 6/2010
  • Dávky v nezamestnanosti od septembra 2010
  • Zamestnávanie mladistvých
  • Náhradné voľno a neplatené voľno
  • Invalidný dôchodok
  • Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia
  • Rekondičné pobyty
  • Možnosti konfliktov na pracovisku

Verejná správa - (VS) - mesačník, č. 6/2010
  • Matrika je verejná listina
  • Novela zákona o obecnom zriadení
  • Novela zákona o spotrebnej dani z liehu

1 000 riešení - mesačník, č. 5-6/2010
  • Novela zákonníka práce
  • Zákon o správe daní a poplatkov
  • Účtovníctvo
  • DPH, ZDP

PRIPRAVUJEME

Poradca č. 13/2010 (VI/2010)
  • Zákon o spotrebných úveroch
  • Zákon o pohrebníctve
  • Exekučný poriadok
  • Cestná premávka

DÚVaP č. 7/2010 (VI/2010)
  • Odpisy hmotného a nehmotného majetku

DUO č. 7/2010 (VI/2010)
  • Skončenie štúdia - povinnosti absolventov
  • Obchodný majetok FO - odpisovanie
  • Daň z nehnuteľnosti - vznik a zánik daňovej povinnosti
  • Sprostredkovanie v daňových a účt. súvislostiach
  • Osobitosti v medzinárodnom obchode
  • Premlčanie pohľadávok
  • Tvorba a použitie soc. fondu
  • Automobil v obchodnom majetku

PaM č. 6/2010 (VI/2010)
  • Odvody od 1. 7. 2010
  • Výkon funkcie konateľa s.r.o.

Verejná správa (VS) č.7-8/2010 - (VI/2010)
  • Ochrana prírody a krajiny
  • Zákon o pohrebníctve
  • Vlastenecký zákon
  • Poskytovanie zdravotníckej starostlivosti

1000 riešení č. 7/2010 - (VI/2010)
  • Postupy účtovania
  • Daňové výdavky
  • ZP v praxi

MONOTEMATIKA
Súvzťažnosti pre verejnú správu
  • Postupy účtovania pre obce, mestá, školy, príspevkové organizácie

 

 
 
HORÚCE TÉMY

 
SÚVZŤAŽNOSTI - PRE PODNIKATEĽOV
SÚVZŤAŽNOSTI - PRE VEREJNÚ SPRÁVU


Rok 2010 je začiatkom kvalitatívne novej etapy účtovania podnikateľov. K najvýznamnejším prvkom novej metodiky patrí napr. účtovanie rezerv a opravných položiek, jednotný spôsob účtovania nákladov a výnosov. Pre podnikateľov sú k dispozícii zmeny postupov účtovania a zákona o účtovníctve, ktoré sú účtovné jednotky povinné dodržiavať z hľadiska účtovania. Súčasťou balíčka pre podnikateľov je úplné znenie zákona o účtovníctve. Odpovede na tému účtovania v JÚ a PÚ nájdete v publikácii 1000 riešení.

SÚVZŤAŽNOSTI - PRE PODNIKATEĽOV

  • Súvzťažnosti pre podnikateľov
    mesačník DÚVaP 5-6/2010 (A5, 352 str.)
    cena: 8,80 €
  • Zákon o účtovníctve - úplné znenie
    Aktualizácia 2010 I/1 (A5, 224 str.)
    cena: 2,82 €
  • Otázky z praxe JÚ a PÚ
    mesačník 1000 riešení 5-6/2010 (A5, 136 str.)
    cena: 4,70 €

BALÍČEK SÚVZŤAŽNOSTI PRE PODNIKATEĽOV, DÚVaP 5-6/2010 + Aktualizácia 2010 I/1 + 1000 riešení 56/2010 - zadarmo
cena: 11,62 €

SÚVZŤAŽNOSTI - PRE VEREJNÚ SPRÁVU

  • Súvzťažnosti pre VS
    monotématika (A5, 490 str.)
    cena: 9,88 €
  • Zákon o účtovníctve - úplné znenie
    Aktualizácia 2010 I/1 (A5, 224 str.)
    cena: 2,82 €
  • Účtovníctvo a výkazníctvo v roku 2010 - príspevok
    mesačník VS 6/2010 (A4, 88 str.)
    cena: 6,13 €

BALÍČEK SÚVZŤAŽNOSTI PRE VEREJNÚ SPRÁVU, VS 6/2010 + Aktualizácia 2010 I/1 + VS 6/2010 - zadarmo
cena: 12,70 €
Bližšie informácie o cenách a spôsobe objednania získate aj na telefónnom čísle 041 5652 983.


Emailové noviny sú bezplatnou službou, ktorá je určená čitateľom (abonentom) vydavateľstva Poradca s.r.o., Žilina
  • Tieto emailové noviny Vám boli doručené na základe Vašej žiadosti o zasielanie.
  • V prípade, že ste si noviny osobne nevyžiadali(a), alebo si želáte ukončiť ich zasielanie na vašu adresu, zašlite prosím správu s predmetom NEPOSIELAŤ na adresu noviny@i-poradca.sk, následne budete vyradený(á) z databázy príjemcov emailových novín.
  • Obsah novín je chránený autorskými právami. Zákazník je oprávnený používať príspevky novín len na vlastné účely, nesmú byť bez súhlasu vydavateľstva Poradca s.r.o. upravované, ani rozširované!

 

 
 
KONTAKTY

 
Adresa:   Telefón:
Poradca s.r.o
Pri Celulózke 40
010 01 Žilina
  (041) 56 52 871
(041) 56 52 877
(041) 56 52 879
 
E-mail:   Fax:
poradca@i-poradca.sk   (041) 56 52 659
 
Informácie o naších produktoch nájdete aj na našej internetovej stránke
www.i-poradca.sk.

 

 
Copyright (c) Poradca s.r.o., 2002 - 2010
Untitled Page