| |
ODPIS RIZIKOVEJ POHĽADÁVKY V DAŇOVÝCH VÝDAVKOCH
DIVIDENDY AKO PRÍJEM FYZICKÝCH OSÔB
Daňovo účinným odpisom pohľadávky
sa rozumie taký spôsob odpisu, kedy menovitá hodnota pohľadávky, ktorá vznikla činnosťou daňovníka, alebo obstarávacia cena pohľadávky nadobudnutej postúpením, sa môžu uplatniť ako náklad znižujúci základ dane z príjmov. Tento spôsob odpisu pohľadávok je v súčasne platnom zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „ZDP“) upravený v dvoch ustanoveniach, a to v § 19 ods. 2 písm. h), ktorý rieši odpis pohľadávok z dôvodu nedostatku majetku na strane dlžníka, a v § 19 ods.2 písm. r), ktorý rieši odpis rizikových pohľadávok.
Odpis rizikovej pohľadávky v daňových výdavkoch
V účtovníctve účtovnej jednotky účtujúcej v sústave podvojného účtovníctva pre podnikateľov (Opatrenie MF SR č. 3054/2002–92 v z.n.p.) sa pri trvalom upustení od vymáhania pohľadávky odpis pohľadávky účtuje na účte 546 – Odpis pohľadávky. Pred vyradením pohľadávky z účtovníctva sa zúčtuje vytvorená opravná položka k pohľadávke na ťarchu účtu 391 – Opravné položky k pohľadávkam so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného účtu pohľadávok. Odpis pohľadávky sa vykonáva účtovne aj daňovo jednorazovo, nie je ho možné realizovať postupne.
Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. r) ZDP umožňuje zahrnúť do daňových výdavkov odpis pohľadávky do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods.14 ZDP.
Keďže odpis pohľadávky podľa tohto ustanovenia je viazaný na možnosť daňovo uznanej tvorby opravnej položky k tejto pohľadávke, platia pre odpis pohľadávky rovnaké podmienky ako pre tvorbu opravnej položky. Ide však len o hypotetické splnenie všetkých podmienok, tzn. že odpis pohľadávky do daňových výdavkov nie je podmienený tvorbou opravnej položky v účtovníctve.
Odpis rizikovej pohľadávky v účtovníctve je uznaným daňovým výdavkom, ak sú splnené nasledovné podmienky:
• pohľadávka je zahrnutá do zdaniteľných príjmov
Pohľadávka ocenená v menovitej hodnote je zahrnutá do zdaniteľných príjmov, ak je v čase vzniku zaúčtovaná do výnosov. Daňovo uznaným výdavkom podľa § 19 ods.2 písm. r) ZDP teda nemôže byť odpis takých pohľadávok, ktoré vznikli z titulu úverov, pôžičiek, záloh, a tiež odpis pohľadávok nadobudnutých postúpením, vkladom, darovaním, dedením, či odpis pohľadávok nadobudnutých právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie.
Príklad
Spoločnosť v účtovníctve eviduje pohľadávku, ktorú nadobudla v roku 2013 postúpením v OC 1 800 €.
Nakoľko spoločnosť eviduje pohľadávku v obstarávacej cene, nemôže využiť pri jej odpise a následnom zahrnutí do základu dane ust. § 19 ods. 2 písm. r) ZDP, pretože pohľadávka nebola zahrnutá do zdaniteľných príjmov. Pri zahrnutí odpísanej pohľadávky do daňových výdavkov môže uplatniť postup podľa § 19 ods. 2 písm. h) ZDP, ak splní podmienky uvedené v tomto ustanovení.
• pohľadávka musí byť riziková
Za „rizikovú pohľadávku“ sa považuje pohľadávka, u ktorej je riziko, že ju dlžník sčasti alebo úplne neuhradí, napríklad z dôvodu insolventnosti dlžníka a pod. Neexistencia dlžníka nie je dôvod na daňovo účinný odpis pohľadávky.
• pohľadávka musí byť nepremlčaná
Táto podmienka je na účely uznania tvorby opravnej položky do daňových výdavkov podľa § 20 ods.14 ZDP ustanovená v § 20 ods.2 písm. b) ZDP. Premlčacie lehoty definujú osobitné predpisy, ktorými sú napríklad § 391 až 408 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, resp. § 100 až 114 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
• odpis pohľadávok podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP sa nevzťahuje na pohľadávky, ktoré možno vzájomne započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia § 20 ods. 15 ZDP, podľa ktorého ustanovenia o opravných položkách uznaných za daňový výdavok podľa § 20 ods. 14 ZDP sa nepoužijú na tieto pohľadávky;
• v súlade s § 52 ods.18 ZDP daňovo uznané opravné položky podľa § 20 ods. 14 možno tvoriť len na pohľadávky, ktoré vznikli od 1. 1. 2004, preto aj daňový odpis pohľadávok podľa § 19 ods.2 písm. r) možno uplatniť len na pohľadávky, ktoré vznikli po tomto termíne.
Príklad
Spoločnosť eviduje pohľadávku za predaný tovar v menovitej hodnote 2 500 €, ktorá vznikla v máji 2003.
Odpis pohľadávky nespĺňa podmienku vzniku po 1. 1. 2004, preto nie je možné využiť ustanovenie § 20 ods. 14 ZDP a nadväzne ani ustanovenie § 19 ods. 2 písm. r) ZDP. Spoločnosť môže pri daňovom ošetrení tejto pohľadávky uplatniť ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) ZDP, resp. § 52 ods. 19 ZDP v previazanosti na § 24 ods. 2 písm. s) bod 7 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v z.n.p.
• u daňovníka, ktorý vykonáva obchodnú činnosť spočívajúcu v poskytovaní spotrebiteľských úverov (zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), sa za daňový výdavok považuje aj tvorba opravnej položky na časť pohľadávky vzťahujúcej sa k istine a úrok zahrnutý do príjmov zo spotrebiteľského úveru.
Ak pohľadávka spĺňa vyššie uvedené podmienky, odpis takejto pohľadávky v účtovníctve je v nadväznosti § 20 ods.14 ZDP uznaným daňovým výdavkom do výšky, ktorá závisí od doby, ktorá uplynula od splatnosti pohľadávky. Ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako
- 360 dní, daňovým výdavkom je odpis pohľadávky do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky bez prísl
ušenstva,
- 720 dní, daňovým výdavkom je odpis pohľadávky vo výšky 50 % menovitej hodnoty pohľadávky bez príslušenstva,
- 1 080 dní, odpis pohľadávky je daňovým výdavkom vo výške 100 % menovitej hodnoty alebo jej nesplatnej časti bez príslušenstva.
Podľa § 122 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Do nej sa teda nezapočíta deň, keď táto udalosť nastala. Uvedená lehota sa končí uplynutím posledného dňa určenej dĺžky lehoty.
Príklad
Spoločnosť eviduje pohľadávku za poskytnutú službu vo výške 5 000 € splatnú 31. 3. 2015, ktorá je riziková, pretože dlžník nekomunikuje, neodpovedá na výzvy veriteľa. Z uvedených dôvodov sa spoločnosť rozhodla, že upustí od jej vymáhania a k 31. 5. 2017 celú menovitú hodnotu pohľadávky odpíše do nákladov.
Keďže pohľadávka spĺňa podmienky uvedené v § 20 ods. 14 ZDP a v momente odpisu je po splatnosti viac ako 720 dní, odpis pohľadávky v účtovníctve je uznaným daňovým do výšky 50 % menovitej hodnoty, t. j. v sume 2 500 €. Zvyšná časť odpísanej pohľadávky ( 50 %) bude v roku 2017 pri zistení základu dane položkou zvyšujúcou výsledok hospodárenia. Túto zvyšnú časť pohľadávky vo výške 50 % spoločnosť už do daňových výdavkov v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach neuplatní, pretože pohľadávka je v účtovníctve v plnej výške odpísaná (vyradená z majetku) už v roku 2017.
Príklad
Spoločnosť eviduje pohľadávku vo výške 3 600 € za predaj tovaru, ktorá bola splatná v novembri 2013. Keďže zo všetkých okolností je zrejmé, že táto pohľadávka nebude zaplatená, spoločnosť k 31. 12. 2017 rizikovú pohľadávku v plnej výške odpíše do nákladov.
Pretože ide o pohľadávku zahrnutú do príjmov, od splatnosti ktorej uplynulo viac ako 1 080 dní, sú splnené podmienky pre daňovú uznateľnosť opravnej položky do výšky 100 % menovitej hodnoty podľa § 20 ods.14 písm. c) ZDP. Odpis pohľadávky na účte 546 vo výške 3 600 € je teda v súlade s § 19 ods.2 písm. r) ZDP daňovo uznaným výdavkom v plnej výške.
Pokiaľ ide o dopis pohľadávok u bánk, pobočiek zahraničných bánk a Exportno-importnej banky SR, u týchto je daňovým výdavkom odpis pohľadávok z nesplateného úveru, ktorý nie je krytý hodnotou zabezpečenia, a to do výšky tvorby opravnej položky uznanej za daňový výdavok, t. j v závislosti od doby, ktorá uplynula od splatnosti pohľadávky (po 360 dňoch 20 %, po 720 dňoch 50 % a po 1 080 dňoch 100 %).
Odpis pohľadávky vrátane príslušenstva
Príslušenstvom pohľadávky podľa legislatívnej skratky zavedenej v § 19 ods. 2 písm. h) ZDP treba rozumieť
• úroky z omeškania,
• poplatky z omeškania a
• iné platby, ktoré zvyšujú pohľadávku z dôvodu oneskorenej úhrady.
Ak daňovník odpisuje rizikovú pohľadávku vrátane príslušenstva, potom aj odpis príslušenstva alebo jeho neuhradenej časti, ktoré bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov, bude podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP uznaným daňovým výdavkom, avšak len za splnenia podmienok ustanovených v § 20 ods. 22 ZDP pre uznanie tvorby opravnej položky k príslušenstvu do daňových výdavkov. Príslušenstvo je teda možné, v nadväznosti na uvedené ustanovenie, daňovo odpísať za týchto podmienok:
• musí ísť o príslušenstvo, pri ktorom je riziko, že ho dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí,
• príslušenstvo bolo zahrnuté do zdaniteľných príjmov (účtované do výnosov),
• od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní.
V prípade, že medzi veriteľom a dlžníkom dôjde k písomnej dohode o určení novej lehoty splatnosti pred alebo po uplynutí pôvodnej lehoty splatnosti, na účely úpravy základu dane podľa § 20 ods. 22 ZDP sa počíta pôvodná lehota splatnosti, a to aj napriek skutočnosti, že Obchodný zákonník neobsahuje ustanovenie, ktoré by zmluvným stranám zakazovalo dohodou meniť lehotu splatnosti.
Príklad
Spoločnosť Alfa, s. r. o. má voči spoločnosti Beta, s. r. o. pohľadávku, ktorá vznikla zo zmluvy o dielo vo výške 5 000 €. Pohľadávka bola splatná dňa 15. 12. 2015, preto spoločnosť Alfa v zmysle zmluvy uplatnila aj úroky z omeškania, ktoré k 31.12.2017 predstavujú sumu 1 000 € a sú zahrnuté do zdaniteľných príjmov. Vzhľadom na to, že spoločnosť Beta nereaguje na upomienky, ani na navrhované osobné stretnutia a zo všetkých okolností je zrejmé, že táto pohľadávka nebude zaplatená, spoločnosť Alfa sa v roku 2017 rozhodla, že neuhradenú pohľadávku vrátane príslušenstva v plnej výške odpíše do nákladov.
Nakoľko odpísaná pohľadávka spĺňa podmienky pre tvorbu opravnej položky do výšky 50 % menovitej hodnoty (pohľadávka bola zahrnutá do príjmov, od splatnosti uplynulo viac ako 720 dní), bude táto odpísaná pohľadávka v zdaňovacom období roku 2017 daňovým výdavkom len do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok, t. j. do výšky 2 500 €. Rozdiel v sume 2 500 € bude v roku 2017 pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.
Odpis príslušenstva v zdaňovacom období roka 2017 nie je uznaným daňovým výdavkom, nakoľko nie sú splnené podmienky pre uznanie tvorby opravnej položky k príslušenstvu do daňových výdavkov podľa § 20 ods.22 ZDP (od splatnosti pohľadávky, ku ktorej sa príslušenstvo viaže, k 31. 12. 2017 neuplynula doba dlhšia ako 1 080 dní). Odpis príslušenstva v roku 2017 do nákladov bude v plnej výške pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.
Odpis rizikovej pohľadávky, ku ktorej bola tvorená daňovo uznaná opravná položka
Ak nastane situácia, že daňovník k pohľadávke, ktorá spĺňa podmienky pre odpis podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP, v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach vytvoril opravnú položku a zahrnul ju do základu dane podľa § 20 ZDP (daňovo uznané opravné položky), pri odpise pohľadávky v aktuálnom zdaňovacom období postupuje podľa § 17 ods. 28 písm. b) ZDP. Základ dane zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ZDP a súčasne základ dane zníži o výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP. V nadväznosti na spôsob zúčtovania opravných položiek k pohľadávkam z dôvodu vyradenia pohľadávok z účtovníctva (§ 57 ods. 1 postupov účtovania), úpravu základu dane podľa § 17 ods. 28 písm. b) ZDP nie je potrebné vykonať, ak je vplyv na základ dane neutrálny.
Príklad
Spoločnosť evidovala v roku 2017 pohľadávku za predaj tovaru v sume 7 000 €, splatnú 15. 8. 2014. K pohľadávke bola v roku 2016 vytvorená opravná položka v plnej výške pohľadávky (100 %), pričom daňovo uznaná opravná položka bola podľa § 20 ods.14 písm. b) ZDP vo výške 50 % (od splatnosti pohľadávky uplynulo viac ako 720 dní a menej ako 1 080 dní). Keďže ide o pohľadávku, u ktorej je riziko, že ju dlžník nezaplatí, spoločnosť v roku 2017 trvale upustila od vymáhania pohľadávky a odpísala ju do nákladov.
Účtovanie:
| Rok |
Popis účtovnej operácie |
MD |
D |
Čiastka |
| 2014 |
faktúra za predaj tovaru |
311 |
604 |
7 000 € |
| 2016 |
tvorba opravnej položky - zákonnej |
547AE |
391 |
3 500 € |
| - nezákonnej |
547AE |
391 |
3 500 € |
| 2017 |
odpis pohľadávky zúčtovanie opravnej položky |
391 |
311 |
7 000 € |
Úprava základu dane v roku 2017:
| § 17 ods.28 písm. b) ZDP |
+ |
3 500 € |
| výdavok podľa § 19 ods.2 písm. r)ZDP [tvorba OP do výšky 100 % podľa § 20 ods.14 písm. c) ZDP] |
- |
7 000 € |
t.j.
- zvýši sa základ dane v súlade s § 17 ods.28 ZDP o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola v roku 2016 daňovo uznaná - úprava sa vykoná pripočítaním opravnej položky v sume 3 500 € k výsledku hospodárenia (riadok 180 daňového priznania);
- keďže odpis pohľadávky je uznaným daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods.2 písm. r) ZDP do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods.14 ZDP, t. j. v roku 2017 po 1 080 dňoch od splatnosti pohľadávky do výšky 100 % jej menovitej hodnoty, zároveň sa o sumu 7 000 € základ dane v roku 2017 zníži - úprava sa vykoná odpočítaním sumy 7 000 € od výsledku hospodárenia (riadok 290 daňového priznania).
Príklad
Spoločnosť eviduje pohľadávku za poskytnutú službu v sume 4 000 €, splatnú 25. 4. 2013. Na pohľadávku vytvorila v účtovníctve k 31. 12. 2016 opravnú položku vo výške 100 % a celú výšku opravnej položky zahrnula do daňových výdavkov v súlade s § 20 ods. 14 písm. c) ZDP (od splatnosti pohľadávky uplynula doba viac ako 1 080 dní). V roku 2017 sa spoločnosť rozhodla pohľadávku odpísať, pričom tento odpis pohľadávky je v plnej výške uznaným daňovým výdavkom, a to podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP.
Pri odpise pohľadávky v roku 2017 je spoločnosť povinná v súlade s § 17 ods. 28 písm. b) ZDP základ dane zvýšiť o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 14 písm. c) ZDP (4 000 €) a zároveň základ dane znížiť o daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP (4 000 €). Keďže vplyv na základ dane je neutrálny, úpravu základu dane na r. 180 tlačiva daňového priznania a súčasne na r. 290 tohto tlačiva nie je potrebné vykonať.
Ak k odpisu pohľadávky, ku ktorej bola v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach tvorená daňovo uznaná opravná položka, dochádza až v zdaňovacom období, kedy bola pohľadávka premlčaná, keďže v čase uplatnenia vytvorenej opravnej položky do daňových výdavkov boli splnené všetky zákonné podmienky, pri odpise tejto pohľadávky sa už opätovne neposudzujú podmienky tvorby opravnej položky.
Príklad
Spoločnosť v roku 2017 odpísala v účtovníctve premlčanú pohľadávku za poskytnuté služby vo výške 2 000 €. V roku 2015 vytvorila spoločnosť k tejto pohľadávke opravnú položku do výšky 100 %, ktorá bola uznaným daňovým výdavkom v plnej výške v súlade s § 20 ods.14 ZDP (pohľadávka bola riziková, nepremlčaná, zahrnutá do zdaniteľných príjmov, od splatnosti pohľadávky uplynulo viac ako 1 080 dní).
Keďže v čase tvorby opravnej položky uplatnenej ako daňový výdavok vo výške 100% boli splnené všetky zákonné podmienky podľa § 20 ZDP, pri odpise tejto pohľadávky sa už opätovne neposudzujú podmienky tvorby opravnej položky. Spoločnosť teda v súlade s § 17 ods. 28 písm. b) ZDP pri odpise pohľadávky základ dane zvýši o sumu opravnej položky, ktorej tvorba bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 14 písm. c) ZDP (2 000 €) a súčasne zníži o daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP (2 000 €). Nakoľko je vplyv na základ dane neutrálny, spoločnosť nie je povinná vykonať túto úpravu základu dane.
Inkaso odpísanej pohľadávky
V praxi môže nastať aj situácia, že pohľadávka odpísaná a zahrnutá do základu dane podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP v jednom zdaňovacom období, bude v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach dodatočne uhradená dlžníkom. Odpis pohľadávky v účtovníctve predstavuje vyradenie pohľadávky z majetku z iného dôvodu, než je jej úhrada alebo postúpenie, neznamená však zánik pohľadávky. Odpísanú pohľadávku účtovná jednotka eviduje na podsúvahovom účte pre účely identifikácie prípadnej úhrady v budúcnosti, a to v nadväznosti na § 85 ods. 2 písm. m) postupov účtovania. Dodatočný príjem odpísanej pohľadávky alebo jej časti v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach účtovná jednotka zaúčtuje v prospech účtu 648 – Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti a zahrnie do základu dane v súlade s § 17 ods. 1 písm. b) alebo c) ZDP.
Príklad
Spoločnosť odpísala v roku 2016 pohľadávku za dodanie tovaru vo výške 1 000 €, splatnú 20. 9. 2012. V súlade s § 19 ods. 2 písm. r) ZDP uplatnila do daňových výdavkov odpis pohľadávky v plnej výške (1 000 €). V roku 2017 spoločnosť prijala platbu od dlžníka v sume 500 €.
Uvedený príjem zaúčtovaný do výnosov je zdaniteľným príjmom podľa § 2 písm. c) a § 17 ods. 1 písm. b) ZDP.
Odpis nepremlčaných pohľadávok splatných do konca roka 2002
Podľa § 52 ods. 19 ZDP má daňovník možnosť aj za účinnosti súčasného ZDP uplatniť do daňových výdavkov trvalý odpis nepremlčanej pohľadávky, splatnosť ktorej nastala do 31. decembra 2002, a to podľa podmienok ustanovených v § 24 ods. 2 písm. s) bod 7 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v z.n.p. ďalej len „zákon č.366/1999 Z. z.“).
Základnou podmienkou pre uznanie odpisu takejto pohľadávky do daňových výdavkov je uzatvorená písomná dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. Pre odpis pohľadávky do daňových výdavkov bude však postačovať aj dlžníkovi doručené oznámenie o trvalom upustení od vymáhania takejto pohľadávky. Takéto mimosúdne vyrovnanie sa môže uskutočniť len medzi veriteľom a dlžníkom, ktorí sú daňovníkmi so sídlom alebo bydliskom na území SR. Ďalej ustanovenie § 24 ods. 2 písm. s) bod 7 zákona č. 366/1999 Z. z. vyžaduje, aby od splatnosti pohľadávky uplynulo najmenej 24 mesiacov, a aby sa o trvalom upustení od vymáhania nepremlčanej pohľadávky účtovalo v účtovníctve daňovníka po 31. decembri 2002.
Pohľadávka, ktorá spĺňa vyššie uvedené podmienky, sa zahrnie do daňových nákladov postupne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to vo výške 25 % menovitej hodnoty pohľadávky bez jej príslušenstva za jedno zdaňovacie obdobie. Prvých 25 % možno do daňových výdavkov odpísať v tom zdaňovacom období, v ktorom bolo o trvalom upustení od vymáhania účtované v nákladoch.
Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako kalendárny rok, zahrnie sa odpis pohľadávky do daňových výdavkov len v pomernej výške (1/12 z 25 % menovitej hodnoty sa vynásobí počtom mesiacov, ktoré sú súčasťou zdaňovacieho obdobia). Ak je zdaňovacie obdobie dlhšie ako kalendárny rok, uplatní sa tento odpis vo výške pripadajúcej na zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny rok, t. j. 25 % menovitej hodnoty bez príslušenstva.
Na uvedenú podmienku nadväzuje ustanovenie § 23 ods. 27 zákona č. 366/1999 Z. z., ktoré rieši postup dlžníka pri zahrnutí výnosu z odpusteného záväzku do základu dane. V súlade s týmto ustanovením zahrnie dlžník odpustenú sumu záväzku do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom veriteľ podľa písomnej dohody alebo doručeného oznámenia zahŕňa odpis takejto pohľadávky do daňových výdavkov.
Ing. Jana Bielená
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku DUO 7-8/2017)
EVIDENČNÉ LISTY DÔCHODKOVÉHO POISTENIA
Viesť evidenciu na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia je zamestnávateľ povinný podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len “zákon o sociálnom poistení”), bez ohľadu na počet svojich zamestnancov:
• za zamestnancov v pracovnom pomere alebo
• za zamestnancov v inom právnom vzťahu (napr. zamestnanci v právnom vzťahu dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré im z dôvodu nároku na príjem zo závislej činnosti zakladajú účasť na povinnom dôchodkovom poistení). Táto evidencia sa vedie od vzniku sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia zamestnanca po celé obdobie, počas ktorého toto poistenie a sporenie trvá.
Evidencia musí obsahovať tieto údaje:
a) priezvisko vrátane všetkých predošlých priezvisk, meno, dátum a miesto narodenia, stav a miesto trvalého pobytu a údaj o tom, či je zamestnanec štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa,
b) identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby (rodné číslo fyzickej osoby)
c) deň vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi,
d) vymeriavací základ zamestnanca so zreteľom na maximálny, zákonom stanovený vymeriavací základ
e) obdobie, počas ktorého sa zamestnancovi prerušuje nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a starobné dôchodkové sporenie,
f) obdobie materskej dovolenky a obdobie rodičovskej dovolenky.
Evidencia na účely sociálneho poistenia obsahuje dôležité údaje, podľa ktorých sa rozhoduje o výške a nároku na dôchodkové dávky. Táto evidencia sa predkladá na tlačive, ktorého obsah a spôsob zasielania určí ústredie Sociálnej poisťovne.
TLAČIVOM NA ÚČELY DÔCHODKOVÉHO POISTENIA je „Evidenčný list dôchodkového poistenia (89 542 0 ŠEVT) (ďalej aj „evidenčný list“ alebo „ELDP“). V súlade s § 231 ods. 1 písm. j) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný predložiť evidenciu na účely sociálneho poistenia príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne do 3 dní od uplatnenia nároku na dávku alebo od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi. V praxi častokrát nie je možné v tejto zákonom stanovenej lehote evidenciu predložiť, pretože zamestnávateľ nemá k dispozícii všetky údaje potrebné na jej spracovanie. V takomto prípade predkladá zamestnávateľ evidenciu na účely sociálneho poistenia – evidenčný list príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne bezprostredne po najbližšom spracovaní výplat.
Ak zamestnávateľ, ktorý má povinnosť vyhotoviť evidenčný list, dodatočne zistí, že niektorý z predložených údajov, napr. rodné číslo, meno a priezvisko zamestnanca, obdobie dôchodkového poistenia, výška vymeriavacích základov, bol predložený nesprávne, je povinný vyhotoviť opravný evidenčný list. Obdobne bude postupovať zamestnávateľ aj pri vyplatení dodatočného príjmu po skončení pracovnoprávneho vzťahu.
FORMA A SPÔSOB PREDLOŽENIA ELDP - Počnúc 4. 1. 2016 Sociálna poisťovňa zaviedla novú elektronickú službu, ktorá umožnila zamestnávateľom zasielať elektronické evidenčné listy, tzv. eELDP a to prostredníctvom systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne (ďalej len „SES“). Povinnosť zasielať elektronické evidenčné listy prostredníctvom SES určila Sociálna poisťovňa s účinnosťou:
• od 1. júla 2016 pre zamestnávateľom s počtom zamestnancov nad 20,
• od 1. januára 2017 aj pre zamestnávateľov s počtom zamestnancov 20 a menej.
Počas prechodného obdobia (od 4. 1. 2016 do 30. 6. 2016, resp. do 31. 12. 2016) bolo možné zasielať evidenčné listy:
• v papierovej forme - papierovú verziu tlačiva mohol predkladať zamestnávateľ v prechodnom období do 30. 6. 2016 (ak mal počet zamestnancov nad 20), resp. do 31. 12. 2016 (ak mal počet zamestnancov 20 a menej) a zamestnávateľ, ktorý mal/má výnimku z povinnosti zasielať ELDP elektronicky prostredníctvom SES. Evidenčný list v papierovej forme sa predkladá na pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd,
• v elektronickej forme - elektronickú verziu tlačiva mohol zamestnávateľ vyplniť priamo na internetovej stránke sociálnej poisťovne a po vyplnení požadovaných údajov vytlačiť tlačivo v čierno-bielom vyhotovení, podpísať a zaslať do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne,
• už ako elektronické evidenčné listy dôchodkového poistenia (eELDP) prostredníctvom importu XML súborov; povinnosť zasielať elektronické evidenčné listy prostredníctvom SES určila Sociálna poisťovňa s účinnosťou od 1. júla 2017 pre zamestnávateľov počtom zamestnancov nad 20 a od 1. januára 2017 pre zamestnávateľov s počtom zamestnancov 20 a menej.
ELEKTRONICKÁ VÝMENA INFORMÁCIÍ medzi Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľmi sa uskutočňuje prostredníctvom systému EZU (Elektronický zber údajov). V prostredí sú všetky dokumenty skontrolované, uložené, a odoslané na ďalšie spracovanie v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Prostredníctvom systému EZU sa do Sociálnej poisťovne doručujú nasledovné dokumenty:
• Mesačný výkaz poistného (MVP)
• Výkaz poistného a príspevkov (VPP)
• Registračný list fyzickej osoby (RLFO): a) hromadný, b) jednoduchý
• Registračný list zamestnávateľa (RLZEC)
• Evidenčný list dôchodkového poistenia (ELDP) – s účinnosťou od 4.1.2016!
Osobitosti pri elektronických evidenčných listoch (eELDP) spočívajú v tom, že na rozdiel od vyhotovovania evidenčných listov v papierovej forme, eELDP je potrebné vyhotoviť osobitne za každý pracovný vzťah (to platí aj pre dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru!). Uvedený postup sa vyžaduje z dôvodu vykonávania kontrol v prijatých elektronických evidenčných listoch.
K ďalším osobitostiam eELDP patria:
• Uvádzanie vymeriavacieho základu pri prerušení obdobia dôchodkového poistenia
Ak zamestnávateľ podáva eELDP, je potrebné v každom riadku kalendárneho roka, v ktorom bolo obdobie dôchodkového poistenia prerušené, uviesť pomernú časť vymeriavacieho základu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia v danom riadku (aj za obdobie do 1. januára 2016). Nie je možné použiť taký spôsob vyplnenia, kedy zamestnávateľ, v poslednom riadku za daný rok, uviedol vymeriavací základ jednou sumou za celý kalendárny rok.
• Vyhotovenie evidenčného listu za viac pracovných vzťahov
Za každý pracovný vzťah (uvedené sa vzťahuje aj na dohody o prácach vykonávaných mimopracovného pomeru) je potrebné vyhotoviť eELDP osobitne. Špecifický postup je pri predkladaní evidenčných listov za zamestnancov (dohodárov), ak nie je evidenčný list zasielaný prostredníctvom SES ako eELDP. V takomto prípade platí výnimka, že ak zamestnanec (dohodár) bude u toho istého zamestnávateľa opakovanie vykonávať pracovnú činnosť na základe ďalšej dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, zamestnávateľ predloží evidenčný list za dohodára len ak od poslednej dohody uplynul jeden rok a nebola uzatvorená nová dohoda. Na tento účel sa vyplní len jeden evidenčný list a získané obdobia dôchodkového poistenia sa za jednotlivé dohody uvedú do osobitných riadkov.
• Dátumy na evidenčnom liste (dátum vzniku a zániku pracovného pomeru, dátum narodenia)
Tieto údaje sa uvádzajú na evidenčnom liste dvojciferným číslom dňa, dvojciferným číslom mesiaca a štvorciferným číslom roka, napr. 16012015 (vždy bez bodky). Pri manuálnom vyhotovovaní eELDP je potrebné uvádzať v dátumoch medzi dňami, mesiacmi a rokmi bodky, napr.: „16.01.2015“.
ZAMESTNÁVATEĽ MÁ MOŽNOSŤ DORUČOVAŤ ELEKTRONICKÉ LISTY prostredníctvom SES dvojakým spôsobom. Ak sa rozhodne zamestnávateľ zaslať dokument eELDP manuálne, použije po prihlásení sa do elektronických služieb výber „Manuálny vstup“. Táto kategória umožňuje vytvoriť nový dokument, príp. upravovať už existujúci a to prostredníctvom elektronických webových formulárov. Ak chce zamestnávateľ zaslať do sociálnej poisťovni dokument eELDP, ktorý si vytvoril v mzdovom programe vo forme XML schémy, použije výber „Odoslanie XML súboru“. Táto kategória poskytuje služby pre uloženie dokumentu do systému formou načítania XML súboru v príslušnej schéme.
Ak zamestnávateľ už odosl
al elektronické evidenčné listy (prvým alebo druhým spôsobom) má prístup k zoznamu už zadaných evidenčných listov, s možnosťou vyhľadania konkrétneho evidenčného listu podľa rodného čísla, dátumu vzniku a zániku pracovného pomeru a stavu spracovania. Zároveň si môže detailne pozrieť aj záznam týchto dokumentov (kliknutím na položku v stĺpci „Číslo dokumentu“).
Ak sa zamestnávateľ rozhodne pre manuálne zadávanie eELDP do systému SES, vyplní najskôr rodné číslo fyzickej osoby, pre ktorú ide zadávať eELDP. Rodné číslo sa v tomto prípade zadáva bez znaku lomítka, t. j. 9 alebo 10 číslic, ktoré musia vyhovovať pravidlám pre rodné čísla. Po zadaní rodného čísla a stlačení tlačidla Pokračovať systém skontroluje, či dané rodné číslo existuje v registri zamestnancov daného zamestnávateľa a po overení zamestnávateľ pokračuje v zadávaní údajov pre eELDP. Pre vytvorenie:
• nového (riadneho) eELDP zamestnávateľ klikne na tlačidlo Nový,
• opravného eELDP má zamestnáteľ dve možnosti: vyberie si zo zoznamu už existujúcich evidenčných listov daného zamestnanca, ktorý je „Chybný“ a treba ho opraviť (bol v stave akceptovaný -> odoslaný na spracovnie -> vyhodnotený ako chybný) alebo vyhotoví nový evidenčný list, ale v ľavej hornej časti tlačiva označí, že ide o „Evidenčný list opravný“ .
Opravný eELDP je možné vytvoriť z predchádzajúceho evidenčného listu iba v prípade, ak je pôvodne vytvorený evidenčný list v stave akceptácie „Akceptovaný“, v stave spracovania „Odoslaný na spracovanie“, „Chybný“ alebo „Spracovaný“).
Jednoduchšou formou je zaslanie eELDP do systému SES načítaním XML súboru, ktorý zamestnávateľ vygeneroval v mzdovom programe. Po výbere tejto možnosti zamestnávateľ klikne na tlačidlo Vyhľadať a vyberie príslušný súbor s dokumentom, ktorý si želá uložiť do SES. Pre odoslanie načítaného dokumentu stačí už len kliknúť na tlačidlo Odoslať.
EVIDENČNÉ LISTY, KTORÉ NIE SÚ ZASLANÉ ELEKTRONICKY prostredníctvom SES, je potrebné predložiť miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Miestna príslušnosť pobočky sociálnej poisťovne sa v konaniach vo veciach dôchodkového poistenia určuje:
• miestom útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd
• sídlom zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba (príp. fyzická osoba) alebo ak útvar, ktorý vedie evidenciu miezd je mimo územia SR.
Spolu s evidenčným listom, príp. evidenčnými listami sa predkladá aj sprievodný list, ktorý obsahuje:
• menný zoznam zamestnancov s uvedeným ich rodných čísiel a obdobia od vzniku pracovného pomeru do jeho skončenia, t. j. obdobia, za ktoré sa evidenčný list (listy) predkladá/dajú,
• identifikačné číslo organizácie (alebo daňové identifikačné číslo), presný názov a adresu zamestnávateľa, meno a priezvisko zodpovedného zamestnanca, kontaktné údaje (telefón, e-mailová adresa).
Zamestnávateľ vyhotoví sprievodný list v dvoch rovnopisoch. Na jednom z nich si nechá potvrdiť jeho prevzatie príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne a bude mať tak k dispozícii doklad, že si splnil povinnosti súvisiace s vyhotovením a zaslaním evidenčných listov za svojich zamestnancov.
OBDOBIE POVINNÉHO DÔCHODKOVÉHO POISTENIA ZAMESTNANCA. Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na pravidelný alebo nepravidelný príjem zo závislej činnosti, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. Údaje o dosiahnutom dôchodkovom poistení zamestnanca sa uvádza na evidenčnom liste v rubrike „Obdobie dôchodkového poistenia“ a „Vymeriavací základ“, príp. v osobitných rubrikách „VZ počas vylúč. dôb“ a „Kal. dni vylúč.dôb“ (poznámka: tieto rubriky sa vypĺňajú len zamestnancom narodených pred 1. januárom 1985 a uvádzajú sa tu údaje, ktoré sú dôležité pre určenie sumy dôchodkovej dávky podľa právnych predpisov účinných do 31. 12. 2003).
Pri vyplňovaní údajov o dosiahnutom povinnom dôchodkovom poistení sa postupuje nasledovne:
• Rok sa uvedie ako štvorčíslie príslušného kalendárneho roka, v ktorom trvalo povinné dôchodkové poistenie zamestnanca
• Znak poistenia môže nadobúdať rôzne hodnoty, podľa toho aký status označuje:
– A – zamestnanec [počnúc 1. 1. 2013 sa použije aj v prípade zamestnanca (dohodára), ktorý je povinne dôchodkovo poistený]
– MD – materská dovolenka
– RD – rodičovská dovolenka (používa sa na vykazovanie údajov platných do 30.6.2005)
– VS – vojenská služba, t. j. základná, náhradná, zdokonaľovacia služba (používa sa na vykazovanie údajov platných do 31.12.2005)
– CS - civilná služba (používa sa na vykazovanie údajov platných do 31.12.2005)
• Obdobie dôchodkového poistenia sa ohraničuje dátumom „od“ a „do“ s dvojciferným číslom dňa a dvojciferným číslom mesiaca.
Údaj sa vyplňuje vždy bez bodky! Ak bolo v príslušnom kalendárnom roku dôchodkové poistenie prerušené, obdobie prerušenia sa na evidenčom liste neuvádza.
Poskytnutie pracovného voľna bez náhrady mzdy (napr. neplatené voľno) počas pracovného dňa na niekoľko hodín nemá za následok vznik prerušenia obdobia dôchodkového poistenia. Zamestnanec získa obdobie dôchodkového poistenia aj počas tohto dňa, preto je takýto deň potrebné uviesť aj na evidenčnom liste.
Z uvedeného vyplýva, že v takomto prípade sa zápis v rubrike „Obdobie dôchodkového poistenia“ neprerušuje. Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak zamestnanec pracuje u zamestnávateľa na skrátený pracovný úväzok, aj v tomto prípade sa zapíše na evidenčnom liste každý deň obdobia dôchodkového poistenia v plnom rozsahu.
Ing. Iveta Matlovičová
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku PaM 6/2017)
|
|
| |
MÁM PRACOVNÚ KRÍZU AKO JU PREKONÁM? |
Príčiny našich osobných kríz. „Vybité baterky“, syndróm vyhorenia, chronický únavový syndróm, depresia. Rôzne názvy pre rôznu intenzitu toho istého problému. Môžete byť unavený z celého pracovného týždňa, môžete mať za sebou aj viac ťažkých a náročných dní, pokiaľ si však cez víkend dokážete oddýchnuť, byť s blízkymi, pravdepodobne svoje zdroje obnovíte a dokážete znova fungovať ako v pracovnej, tak v súkromnej oblasti. V prípade, že niekto nenachádza priestor na regeneráciu svojich síl, je na najlepšej ceste k vyhoreniu či depresii.
Druhým veľkým dôvodom na osobnú krízu, sú partnerské problémy.
O energiu nás oberajú:
- Problémy vo vzťahoch, zlá alebo žiadna komunikácia s ľuďmi, na ktorých nám záleží.
- Stres v akejkoľvek podobe – časový, finančný.
- Príliš veľa naplánovaných aktivít.
- Príliš veľa nenaplánovaných aktivít – o ktorých si myslíme, že ich musíme stihnúť.
Veľká príčina kríz osobných i pracovných – STRES. Máme stres časový – nestíhame termíny. Z toho máme stres z prípadnej negatívnej reakcie nášho šéfa – že nebude s nami dostatočne spokojný. Máme stres z toho, ako stihneme vybrať deti zo školy a či v poriadku prídu sami na hudobnú, či sa im nič po ceste nestane. Máme stres z toho, či budeme mať na úverové splátky a na všetky nevyhnutné náklady spojené s každodenným životom.
Stres je ale aj prirodzenou reakciou nášho tela na situácie, ktoré môžu ohroziť náš život. Za normálnych okolností je stres užitočný.
Telo človeka vystaveného dlhodobému stresu, môže reagovať, ako v ohrození života. Objavia sa rôzne ochorenia.
Veľmi často ako dôsledok prichádza únava, neschopnosť byť milý na svojich blízkych, istým spôsobom vnútorná prázdnota, neschopnosť tešiť sa z malých úspechov a z drobných radostí každého dňa. V extrémnych prípadoch má človek chuť odísť od všetkých a od všetkého.
Berte krízu ako výzvu, ako dôvod k zmene. Akýsi reštart nie je vôbec jednoduchý. Ak sa to čo len trocha dá, skúste sa na krízový stav pozerať ako na možný nový začiatok, možnú zmenu k lepšiemu.
Pomáha, ak na nejaký čas vybočíme zo svojho zabehnutého systému fungovania.
,br>
Skúste sa na pracovnú krízu pozrieť cez tieto tri kroky:
1) Je to len váš problém
Krízové situácie, keď nám je ťažko, nás často zvádzajú k tomu, že vinníka hľadáme inde, ako v sebe. Zlí sú predsa tí druhí, ktorí nám hádžu polená pod nohy. Na chvíľu vám to zrejme pomôže cítiť sa lepšie, ale ten, kto dokáže urobiť zmenu, ste len vy sami.
2) Ignorovanie problému ho neodstráni
Úplne najpodstatnejšie je identifikovať, čo môžete v ceste k zlepšeniu svojej situácie robiť inak, než doteraz. Možno sa pokúšate kontrolovať každú situáciu. Možno máte na pracovisku ľudí, s ktorými si nesadnete a nezdieľate spoločné idei, či prístup k práci. Buď sa naučíte sa nimi vychádzať alebo niekto z vás odíde.
3) Nestagnujte
Neostávajte žiť v minulosti. Poučte sa z nej, ale zamerajte sa na budúcnosť. Ak sa rozhodnete pre nejakú zmenu, vytrvajte. A po čase túto zmenu vyhodnoťte. Pýtajte si spätnú väzbu aj od svojho okolia, či už od nejakej blízkej osoby alebo od kolegov v práci.
Dá sa kríze vyhnúť? Súčasťou prevencie by mohli byť všeobecné základy duševnej hygieny.
• Dobre jedzte a veľa spite. Nehádžte do seba rýchle sendviče pomedzi telefonovanie a vybavovanie pracovných záležitostí.
• Hýbte sa. Behajte, bicyklujte, plávajte, lyžujte ... čokoľvek, čo je vám príjemné a blízke.
• Oddychujte. Naozaj oddychujte, hoci na 10 minút zavrite oči a neriešte nič.
• Delegujte prácu aj na iných. Naozaj nemusíte všetko urobiť sami.
• Naučte sa hovoriť nie. Nemusíte sa cítiť previnilo, pokiaľ na to naozaj nemáte zdroje, pokojne odmietnite niečo urobiť.
• Rozmýšľajte o budúcnosti. Ako si predstavujete svoju budúcnosť?
• Počúvajte vaše telo, vždy vám dá signály. Únava je vašim pomocníkom, ktorý vám povie, či už sa blížite k vašej osobnej hranici.
• Nesiahajte po urýchľovačoch dobrej nálady a oddychu. Niektorí ľudia v domnienke, že urýchlia celý ozdravný proces, siahnu po liekoch. Je to ale potrebné?
Mgr. Mária Kopčíková
Použité zdroje:
• KŘIVOHLAVÝ, J.: Jak nestratit nadšení, Grada, 1998; • STOCK, Ch.: Syndrom vyhoření a jak jej zvládnout, Grada, 2012
|
|