| |
TÉMA NOVÍN
CESTOVNÉ NÁHRADY |
ZÁKLADNÉ ZÁSADY ZÁKONA O CESTOVNÝCH NÁHRADÁCH
Zákon o cestovných náhradách je založený na šiestich základných zásadách, ktoré je možné špecifikovať v nasledovnej podobe:
1. Zásada komplexnosti
Táto zásada vyplýva z komplexnosti záberu zákona o cestovných náhradách, ktorý sa vzťahuje tak na zamestnávateľov – podnikateľov, ako aj na zamestnávateľov – rozpočtové a príspevkové organizácie. Zákon taktiež zjednocuje úpravu poskytovania náhrad pri tuzemských, ako aj pri zahraničných pracovných cestách. Je potrebné skonštatovať, že pokiaľ platia pre zamestnancov ustanovenia zákona o cestovných náhradách bez výnimky v plnom rozsahu, pre fyzické osoby – podnikateľov sa aplikuje iba prostredníctvom zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Týmto dochádza v praxi k nezanedbateľným rozdielom v poskytovaní cestovných náhrad zamestnancom a výškou cestovných náhrad, ktorú si môžu fyzické osoby – podnikatelia účtovať do daňovo uznateľných výdavkov pri tuzemských pracovných cestách.
2. Zásada zvýšenej právomoci a zodpovednosti zamestnávateľa
Zákon o cestovných náhradách rozširuje a posilňuje právomoci zamestnávateľa a zamestnávateľských subjektov pri pracovných cestách. Zvýšenie právomoci zamestnávateľa však zároveň znamená aj zvýšenie jeho zodpovednosti za správne rozhodnutie v danej oblasti, ako aj za prípadné následky v pracovnoprávnej a daňovoprávnej oblasti. Táto zodpovednosť sa prejavuje v tom, že o tom, čo nie je v zákone presne a priamo upravené, má právo rozhodnúť sám zamestnávateľ. Zákon o cestovných náhradách napríklad neurčuje bližšie podmienky, za ktorých má zamestnanec vykonať pracovnú cestu. Určenie podmienok pracovnej cesty je jednostranným právom zamestnávateľa, ktorý vysiela zamestnanca na pracovnú cestu, ale je to zároveň jeho povinnosť. Zamestnávateľ môže v súlade s § 57 Zákonníka práce zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal.
3. Zásada garancie základných práv zamestnancov
Zákon o cestovných náhradách garantuje zamestnancom po splnení zákonom stanovených podmienok, prípadne po splnení podmienok stanovených zamestnávateľom, v rámci ktorých bola pracovná cesta realizovaná, poskytnutie nárokových náhrad cestovných výdavkov, ktoré musí zamestnancom poskytnúť každý zamestnávateľ. Takýto nárok môže zamestnanec uplatňovať voči zamestnávateľovi všetkými právnymi spôsobmi. Na druhej strane nie je vylúčené, aby zamestnávateľ poskytol cestovné náhrady vo väčšej výške, ako sú tzv. zákonom stanovené (povinné) náhrady. Dobrovoľné (fakultatívne) náhrady sú plne v kompetencii zamestnávateľa. Zamestnancovi ich teda zamestnávateľ môže a nemusí poskytnúť.
4. Zásada kolektívneho resp. individuálneho vyjednávania
Zásada individuálneho alebo kolektívneho vyjednávania je zakotvená v § 9 zákona o cestovných náhradách. Zamestnávatelia môžu poskytovanie cestovných náhrad dohodnúť v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve alebo v inej písomnej dohode alebo ich určiť vo vnútornom predpise. V súvislosti s touto zásadou je potrebné poznamenať, že ani v kolektívnej zmluve nie je možné krátiť zákonné nároky zamestnancov. V kolektívnej zmluve možno vymedziť a určiť iba odchylné podmienky na poskytovanie cestovných náhrad.
5. Zásada preukázateľnosti výdavkov na pracovnú cestu
Zásada preukázateľnosti výdavkov znamená, že preukázanie výdavkov je základnou podmienkou vzniku a mierou nároku zamestnanca na náhradu nákladov na pracovnú cestu. Táto zásada korešponduje nielen so zásadou preukázateľnosti účtovných záznamov, ktorú zakotvuje § 8 ods.1 zákona č. 431/2002 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“), ale aj s daňovou uznateľnosťou výdavkov podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Zákon o cestovných náhradách však umožňuje uznať výdavky aj iným spôsobom, a to na základe ustanovenia § 34, v ktorom je daná možnosť paušalizovať náhrady (vtedy sa už výdavky nedokladujú), ako aj na základe ustanovenia § 35, v zmysle ktorého môže zamestnávateľ uznať zamestnancovi výdavky aj bez preukázania. Z dôvodu, že v praxi by boli tieto ustanovenia ťažko akceptovateľné zo strany kontrolných orgánov a zamestnávatelia by mali následne problémy s obhájením si takéhoto spôsobu uznania výdavkov, zákon o cestovných náhradách podporu týchto spôsobov uznania výdavkov vyslovene ustanovuje v rámci § 4 ods. 2.
6. Zásada valorizácie
Ustanovenie § 8 ods.1 a § 13 ods. 2 a 3 zákona o cestovných náhradách poskytuje príslušnému ministerstvu možnosť reagovať na zmeny ekonomických podmienok, v rámci ktorých sa pracovné cesty vykonávajú. V rámci týchto ustanovení sú definované druhy náhrad, ktoré podliehajú takejto valorizácii, ako aj spôsoby zisťovania týchto podmienok.
OSOBNÝ ROZSAH CESTOVNÝCH NÁHRAD
Zákon o cestovných náhradách upravuje poskytovanie náhrad cestovných výdavkov a súvisiacich plnení nasledujúcim osobám:
Zamestnancom v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, ak zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov neustanovuje inak
Členom družstiev, ale iba za predpokladu, že podľa stanov družstva je podmienkou členstva aj pracovný vzťah.
Fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to v tejto dohode dohodnuté.
Osobám, o ktorých to zákon o cestovných náhradách výslovne ustanovuje.
Osobám, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis.
Osobám, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, a to iba v prípadoch, ak im nie sú poskytované náhrady podľa osobitného predpisu.
Osobám, ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu a ani v inom právnom vzťahu, ak je to dohodnuté (napr. dobrovoľníci v občianskych združeniach, zamestnanci podriadenej organizácie, ktorí sa zúčastňujú plnenia úloh nadriadenej organizácie, zamestnanci rôznych zamestnávateľov v rámci rozpočtovej sféry, ktorí sa podieľajú na realizácií rôznych projektov, pričom finančné prostriedky sú v gescii jedného zamestnávateľa a pod.).
Zamestnancovi nepatrí náhrada podľa zákona o cestovných náhradách, ak je mu preukázateľne poskytnutá inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou v rozsahu a vo výške podľa zákona o cestovných náhradách, alebo je mu poskytnutá na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Ak fyzická osoba alebo právnická osoba preukázateľne poskytne zamestnancovi náhradu čiastočne, zamestnávateľ poskytne zostávajúcu časť náhrady do rozsahu a výšky podľa zákona o cestovných náhradách. Náhrada výdavkov (všetkých alebo len niektorých) podľa zákona o cestovných náhradách teda nebude zamestnancovi patriť v prípade, ak preukázateľne tieto výdavky bude hradiť iný subjekt, keď budú tieto výdavky preukázateľne hradené Európskou komisiou alebo na základe medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Pre úplnosť je potrebné pripomenúť, že zákon o cestovných náhradách sa v zmysle § 1 ods. 3 nevzťahuje ani na poskytovanie náhrad členom posádok námorných lodí počas nalodenia v zmysle zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v z.n.p..
ZÁKLADNÉ POJMY V CESTOVNÝCH NÁHRADÁCH
Zamestnancom sa pre účely zákona o cestovných náhradách rozumie osoba podľa § 1 ods.1 a 2 tohto zákona. Navyše pre účely náhrad pri výkone práce v zahraničí sa za zamestnanca považuje aj sudca podľa § 13c zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v z.n.p. a prokurátor podľa § 9 ods. 6 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v z.n.p..
Zamestnávateľom pre účely zákona o cestovných náhradách je:
zamestnávateľ podľa Zákonníka práce,
právnická osoba podľa § 1 ods. 2 zákona o cestovných náhradách,
fyzická osoba podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o cestovných náhradách, a
zamestnávateľ podľa § 17 zákona o cestovných náhradách.
Pracovná cesta pre účely zákona o cestovných náhradách predstavuje čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa zákona o cestovných náhradách je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 spomínaného zákona na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty. Zahraničná pracovná cesta podľa zákona o cestovných náhradách predstavuje čas pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.
Pravidelným pracoviskom sa pre účely zákona o cestovných náhradách rozumie miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu. Ak má zamestnanec na základe dohody o vykonaní práce výkon práce v mieste mimo miesta pobytu, môže s ním zamestnávateľ v tejto dohode dohodnúť, že mu poskytne i pri ceste z miesta pobytu do miesta výkonu práce a späť náhrady ako pri pracovnej ceste.
Ing.Anton Kolembus
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku DÚVaP 7/2014 )
|
|
| |
| ČITATELIA SA PÝTAJÚ,ODBORNÍCI ODPOVEDAJÚ |
POUŽÍVANIE VLASTNÉHO VOZIDLA
Spoločnosť s ručením obmedzeným má zamestnanca, ktorý je súčasne aj spoločníkom s 50 %-nou účasťou. Vo svojom majetku firma neeviduje (nevlastní) žiadne motorové vozidlo. Na zabezpečovanie a udržiavanie zdaniteľných príjmov firmy spoločník používa svoje vlastné osobné motorové vozidlo.
Aké druhy náhrad spoločníkovi prináležia za používanie vlastného vozidla?
Vychádzajúc zo znenia otázky ide o spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý je súčasne jej zamestnancom, a vykonáva teda práce pre túto spoločnosť na základe uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu. Podľa zákona o cestovných náhradách má tento spoločník preto nárok na cestovné náhrady ako zamestnanec.
Okrem náhrad preukázaných výdavkov za ubytovanie, stravného, či náhrad preukázaných vedľajších výdavkov patrí spoločníkovi - zamestnancovi aj náhrada za používanie cestného motorového vozidla, nakoľko na základe dohody so zamestnávateľom používa cestné motorové vozidlo, ktoré nie je vozidlom zamestnávateľa (spoločnosť s ručením obmedzeným).
CESTOVNÉ NÁHRADY
Organizácia preplatila cestovné náhrady členom predstavenstva za uskutočnené pracovné cesty súvisiace so zastupovaním spoločnosti na obchodnoprávnych rokovaniach. Členovia predstavenstva zastupujú spoločnosť pri podpisovaní všetkých zmlúv, vrátane pracovných.
Sú uvedené náklady daňovo uznané?
Zákon o cestovných náhradách sa vzťahuje na poskytovanie cestovných náhrad o. i. aj osobám, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu. Na druhej strane zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov uznáva za daňové výdavky tie výdavky na pracovné cesty, na ktoré vzniká nárok podľa osobitného predpisu, ktorým je o.i. aj zákon o cestovných náhradách. Na základe uvedeného možno teda konštatovať, že členovia predstavenstva majú nárok na cestovné náhrady v súvislosti s uskutočnenými pracovnými cestami realizovanými za účelom obchodno-právnych rokovaní. Tieto cestovné náhrady zároveň budú daňovým výdavkom spoločnosti.
Pokiaľ by títo členovia predstavenstva mali uzavreté pracovné zmluvy, rovnako by sa na nich vzťahoval zákon o cestovných náhradách, mali by nárok na cestovné náhrady pri vykonaných pracovných cestách a tieto vyplatené cestovné náhrady by boli daňovým výdavkom spoločnosti.
NÁHRADY CESTOVNÝCH VÝDAVKOV
Spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným vykonáva zároveň aj funkciu konateľa spoločnosti, pričom nepoberá žiadnu odmenu.
Má spoločník nárok na uplatňovanie cestovných náhrad, príp. iné náklady (ubytovanie, stravné) v súvislosti s výkonom funkcie?
Vychádzajúc z § 66 v kombinácii s § 572 Obchodného zákonníka niet pochybností o tom, že aj konateľom vykonávajúcim svoju funkciu v spoločnosti s ručením obmedzeným patria náhrady cestovných výdavkov v takom istom rozsahu ako ostatným zamestnancom právnickej osoby. Vyplýva to priamo aj zo zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, ktorý priznáva nárok na úhradu cestovných výdavkov osobám, ktoré boli vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu. Ide teda o osoby, ktoré príslušnú funkciu vykonávajú v obchodnom alebo občianskoprávnom vzťahu. V praxi ide napr. o členov predstavenstva a dozornej rady akciovej spoločnosti, konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným, členov rôznych správnych rád a kontrolných komisií alebo iných orgánov obchodnej spoločnosti, družstva, štátneho podniku, fondu, nadácie alebo inej právnickej osoby. V prípade, ak konateľ poberá odmenu za výkon funkcie je potrebné preskúmať, či v rámci zmluvy o výkone funkcie konateľa resp. mandátnej zmluvy, nie sú v nej obsiahnuté aj náhrady cestovných výdavkov.
V takomto prípade by mu náhrady v zmysle zákona o cestovných náhradách nepatrili a ostatné cestovné náklady (nocľah a pod.) by mu boli hradené podľa zmluvy.
ČLENOVIA ZDRUŽENIA A PREPLATENIE CESTOVNÝCH NÁHRAD
Občianske združenie s právnou subjektivitou združujúce chovateľov usporadúva 2-krát ročne výstavu, na ktorú sú pozývaní domáci aj zahraniční rozhodcovia.
Ako má združenie postupovať u vlastných členov (nie sú zamestnancami), ktorým má záujem preplatiť cestovné náhrady, ak boli požiadaní o dovoz rozhodcov z letiska?
Pokiaľ ide o členov združení založených na základe zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, ktorí nie sú k týmto subjektom v pracovnoprávnych vzťahoch, je potrebné otázku ich cestovných náhrad riešiť prostredníctvom stanov združenia, príp. iného záväzného dokumentu združenia, ktorého existencia vyplýva zo stanov. Je potrebné stanoviť, v akých prípadoch člen združenia môže byť vyslaný na pracovnú cestu a ďalšie s tým súvisiace náležitosti, vrátane nároku na náhradu cestovných výdavkov, či už v zmysle zákona o cestovných náhradách alebo v zmysle inej dohody, ak občianske združenie nie je zamestnávateľom - rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou.
Zákon o cestovných náhradách takýto postup nezakazuje, pričom v z mysle § 1 ods. 2 písm. c) zákon umožňuje poskytovať cestovné náhrady aj osobám, ktoré plnia pre právnickú osobu úlohy a nie sú k nej žiadnom právnom vzťahu.
NÁKLADY NA SLUŽOBNÚ CESTU
Spoločník slovenskej spoločnosti s ručením obmedzeným je českým občanom a má trvalý pobyt na území SR aj ČR. Okrem toho je v ČR živnostníkom. Svoje práce vykonávané pre slovenskú s.r.o. fakturuje.
Ak spoločník vykoná pre slovenskú spoločnosť služobnú cestu, môže spoločnosť uhradiť vzniknuté náklady (cestovné, stravné)?
V tomto prípade bude dôležité rozdeliť práce, ktoré vykonáva uvedený spoločník pre spoločnosť ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným a ako živnostník - t. j. z pohľadu spoločníka, ktoré príjmy bude potrebné posudzovať ako príjmy zo závislej činnosti a ktoré ako príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Ak spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným použije na služobné cesty v súvislosti s výkonom závislej činnosti pre spoločnosť svoje motorové vozidlo nezahrnuté do majetku spoločnosti, tento výkon sa považuje za pracovnú cestu, za predpokladu splnenia podmienok uvedených v zákone o cestovných náhradách. V prípade, ak by výkon činnosti, s ktorou je spojená pracovná cesta spoločnosti, fakturoval ako živnostník, pôjde o obchodný vzťah (teda nie závislú činnosť).
Náklady za služobnú cestu budú teda premietnuté v rámci fakturácie odmeny za túto vykonanú prácu a nebudú predmetom cestovných náhrad.
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku 1000 riešení 6/2014 )
|
|
| |
Čiastka 41/2014
119/2014 Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 20/2007 Z. z. o podrobnostiach o odberoch, darcovstve tkanív a buniek, kritériách výberu darcov tkanív a buniek, o laboratórnych testoch požadovaných pre darcov tkanív a buniek a o postupoch pri odberoch buniek alebo tkanív a pri ich prevzatí poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
120/2014 Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 435/2011 Z. z. o spôsobe určenia štandardnej dávky liečiva a maximálnej výšky úhrady zdravotnej poisťovne za štandardnú dávku liečiva v znení neskorších predpisov
121/2014 Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 771/2004 Z. z. o forme a náležitostiach pitevného protokolu, o zozname pracovísk, na ktorých sa vykonávajú pitvy, a o požiadavkách na materiálno-technické vybavenie pracovísk, na ktorých sa vykonávajú pitvy v znení vyhlášky č. 489/2009 Z. z.
122/2014 Opatrenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje zoznam štátov so sťaženými životnými podmienkami
123/2014 Opatrenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje zoznam krajín so sťaženými životnými podmienkami
124/2014 Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia, ktorým sa mení opatrenie Národnej banky Slovenska z 18. decembra 2007 č. 15/2007 o predkladaní výkazov, hlásení, správ a iných informácií Slovenskou kanceláriou poisťovateľov v znení opatrenia z 25. novembra 2008 č. 24/2008
125/2014 Oznámenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 10. septembra 2008 č. 09812/2008-OL o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení v znení neskorších predpisov
|
|
| |
Prirodzené plávanie
Prirodzené plávanie
Takto označovaný cyklický pohyb vo vode sa považuje za veľmi účinnú a zdravú vytrvalostnú aktivitu. Zapája do činnosti všetky hlavné svalové skupiny, srdcovo – cievny aj dýchací systém, a preto aj celkový kondičný, zdravotný a regeneračný efekt býva veľmi vysoký.
Plávanie je ideálne pre ľudí akéhokoľvek veku aj akejkoľvek úrovne telesnej zdatnosti. Používaním všetkých hlavných svalových skupín zlepšuje najmä silu, vytrvalosť
a ohybnosť. Rovnako tak ponúka skvelý prínos pre posilnenie schopnosti práce pľúc, srdca a pružnosti ciev. Na rozdiel od väčšiny pohybových aktivít, ktoré sa odohrávajú
na „pevnej zemi“, pri plávaní používame v rovnakej miere horné i dolné končatiny a rovnomerne
zaťažujeme celý organizmus. Keď sa pohybujeme vo vode, nesie táto váhu nášho tela, nevyvoláva
otriasanie a búšenie na váhonosné kĺbové spojenia, ktoré sa zvyčajne objavuje počas „pozemských“ aktivít. To robí pohyb vo vode veľmi užitočným a zdraviu prospešným najmä pokiaľ plavec trpí na zápaly kĺbov (artritída) alebo ich degeneratívne zmeny (artróza – pozor, tá začína skryto už po 22.roku života), máva problémy s pohyblivosťou krčnej, hrudnej aj bedrovej chrbtice alebo s nadváhou či obezitou. Veľmi vhodné je plávanie pre tehotné ženy. Voda tiež ponúka viacej prirodzeného odporu našim pohybom ako vzduch, čo pomáha zvyšovať svalovú vytrvalosť a pružnosť.
Pre kondičné – tréningové plávanie je skôr vhodná voda chladnejšia (23 až 25 stupňov
Celsia), ktorá zároveň pomáha zvyšovať plavcovu odolnosť voči ochoreniam a bolestiam.
Studenšia voda sa hodí pre otužovacie procesy. Pri vchádzaní do vody treba byť ale opatrný
z viacerých dôvodov.
Viacerí z nás obľubujú skákanie do vody, ktoré sa však môže za určitých okolností stať pre nich činnosťou veľmi nebezpečnou, hoci vlastne ani nedochádza k typickému úrazu alebo inému druhu poškodenia, ale len ku „zrážke“ dvoch rozličných teplôt – teploty vody a skokanovho tela. Pri náhlom ponorení v túžbe po rýchlom osviežení, najmä vtedy ak je voda nižšej teploty, sa spomalí frekvencia úderov srdca (poklesne pulz) a niekedy dochádza k zastaveniu srdcovej činnosti spojenom s kolapsovým stavom, bezvedomím. Na vyvolanie takejto nepríjemnej
situácie má vplyv podráždenie kožných zakončení trojklaného nervu v tvári a nosnej sliznici
chladnou vodou, ale aj reflexné zúženie ciev periférie tela pri náhlom zastavení dychu (apnoe).
Podráždenie bodov citlivých na tlakové podnety (tlakové receptory) v oblasti kmeňa ciev vychádzajúcich zo srdca vedie k potom zvýšenému napätiu blúdivého nervu a k jeho negatívnemu vplyvu na funkčnosť srdcovej pumpy – spomaleniu činnosti až zastaveniu. Takýto incident často predstavuje riziko nielen u vnímavejších osôb alebo starších jedincov so zmenami
vencovitých ciev srdca (napríklad ich zúžením), ale „pri súhre okolností“ (stres, vyčerpanie, dehydratácia) aj u dobrých plavcov, ktorí sa takto môžu utopiť.
V prevažnej väčšine prípadov je však tento reflex prechodným javom namáva výraznejšie popísané následky, ale jeho riziko je prítomné. Preto je potrebné s ním rátať a do vody sa rýchlo ponárať až po dostatočnej aklimatizácii a ľahkom rozcvičení.
Mnohí ľudia nemajú radi klasické kúpaliská a bazény skôr preferujú plávanie v riekach a jazerách – sú menej „chemické“, prirodzené, relatívne čisté i kvalitné a netreba sa ničoho báť. O to väčšie je prekvapenie, keď sa im objavia fľaky na koži a zle sa im po plávaní dýcha. Čo sa v riečnej či jazernej vode môže nachádzať? Sleduje sa to vôbec?
Napriek tomu, že sa kvalita vody slovenských riek v ostatnom desaťročí výrazne zlepšila, neodporúča sa kúpanie pod veľkými zdrojmi priemyselného znečistenia alebo pod väčšími mestami. Je tam oveľa vyšší výskyt chemických látok, mikroorganizmov a rias, ktoré môžu spôsobiť plávajúcemu rozličné zdravotné problémy ako sú kožné ekzémy alebo alergické
reakcie. Kvalita vody sa meria dvanásť krát ročne na určitých úsekoch všetkých našich väčších riek. Preveruje sa množstvo ukazovateľov – základné parametre akosti vody (teplota, množstvo rozpusteného kyslíku), jej chemické zloženie (pH, tvrdosť, množstvo živín alebo síranov), prítomnosť mikroorganizmov a zelených rias. Meria sa aj výskyt ťažkých kovov a rôznych organických látok. Sleduje sa viac ako sto údajov a možných nálezov – najčastejšie: koliformné baktérie a enterovírusy, ktoré môžu spôsobiť žalúdočné a črevné problémy i žltačku typu A; viditeľné znečistenie (odpadky, dehet, drevo, plasty, obaly zo skla), chlorofyl (stupeň jeho obsahu ukazuje znečistenie riasami a sinicami), fosfor (spôsobuje rozvoj fytoplanktónu), dusík (podporuje zelené sfarbenie vody) a mikroskopický obraz (podáva informáciu o druhoch prítomných rias, siníc a drobných živočíchov i neživých častíc rozptýlených vo vode). Hodnoty namerané v slovenských riekach sú pomerne prehľadne znázornené na internete.
Pre zdravie a naštartovanie tvorby kondície má pravdepodobne väčší význam pobyt pri mori.
Skutočný ozdravný, rekondičný a relaxačný pobyt pri morskej vode by nemal byť kratší ako 14 dní. Talasoterapia je totiž komplexné využitie jedinečných účinkov kombinácie morskej vody, prímorskej klímy a pobrežia. Hodí sa nielen pre tých, ktorí trpia novodobými civilizačnými ochoreniami ako napríklad alergiami, chudokrvnosťou, dýchacími problémami, atopickým ekzémom, psoriázou či inými kožnými kožnými ochoreniami alebo ťažkosťami s kĺbmi, ale
aj pre oslabené a unavené „zdravé“ organizmy. Účinky súvisia určite s obsahom solí vo vode.
Preto sú pre pobyt veľmi vhodné tzv. vnútorné moria s malým riečnym vtokom a s vysokým výparom, napríklad Egejské či Jadranské more (stupeň slanosti je až 40) alebo Červené more (slanosť viac ako 42). Silný prítok riečnej vody má za následok nižšiu slanosť a menšie ozdravujúce účinky, napríklad Čierne more je „riedke“ (slanosť okolo 17) a Baltské ešte
redšie (slanosť okolo 5). Všetky soli – minerály a stopové prvky obsiahnuté v morskej vode,
ale aj oleje zo stromov – cédrov, morských borovíc či pínií a k tomu presolený čistý morský
vzduch bez prímesí mestských pachov, majú na ľudský organizmus pozitívny vplyv.
Pokožka vstrebáva morské i vzdušné prímesy a neobvyklým spôsobom sa prevlhčuje (dlhodobo
hydratuje) aj mineralizuje. V kombinácii s vdychovaním ovzdušia (najmä ráno sú vhodné rôzne
dychové cvičenia), ktoré je vhodne ionizované a zvyšuje produkciu serotonínu (hormón dobrej
nálady, mozgový mediátor), sa zrýchľuje látková výmena, lepšie prekrvujú i uvoľňujú dýchacie cesty, zvlhčujú ich sliznice, výrazne sa zlepšuje hĺbka nádychu a výdychu. Dochádza
ku komplexnej relaxácii.
Aby bol efekt výraznejší, odporúča sa pred vstupom do vody krátke rozcvičenie a ponaťahovanie kvôli lepšej distribúcii krvi v organizme.
Plávaním sa dá prekonať aj viac kilometrov denne v rôznom tempe a získavať
postupne žiadanú fyzickú zdatnosť bez väčšieho nebezpečenstva natiahnutia svalu alebo
poškodenia kĺbu. Avšak plavci sa zasa musia chrániť pred ušnými alebo očnými infekciami,
problémami s prínosovými dutinami, plesňovými ochoreniami kože a pred inými chorobami, ktoré sa môžu vyskytovať pri pravidelnom dlhšom pobyte vo vode. Efektívne a plynulé plávanie (nielen “miešanie vody”) vyžaduje aspoň priemerné zvládnutie niektorej z plaveckých techník. Najčastejšie sa plávajú „prsia“, ktoré sú vhodné pre rekreačný aj kondičný spôsob plávania. Za najúčinnejší štýl pre kondičné plávanie sa považuje kraul a motýlik. Znak patrí skôr do kategórie rekreačného a rehabilitačného plávanie –špeciálne pre tých, čo majú ťažkosti s chrbticou. Plávať teda môže (a mal by) vlastne každý – svojím tempom a na svojej úrovni. Pokiaľ sa necítime dobre alebo sme dlho neplávali (sme bez tréningu), začíname plávaním asi na vzdialenosť jednej dĺžky bazénu (50 metrov) a potom si dáme polminútový oddych. V ďalších dňoch sa postupne znižujú intervaly prestávok až kým človek nebude plávať kontinuálne (bez oddychu). Keď sa subjektívne cítime naozaj fit, stanovíme si ako cieľ 20 až 40 minút sústavného plávania pri použití rôznych štýlov.
Aerobik vo vode ponúka skvelú príležitosť na zlepšenie srdcovo-svalovej kondície a – pretože voda nám neustále „odporuje“ – môžeme zvyšovať aj silu svalov. Nácviky vo všeobecnosti obsahujú širokú škálu. Keď sa subjektívne cítime naozaj fit, stanovíme si ako cieľ 20 až 40 minút
sústavného plávania pri použití rôznych štýlov.
Príležitostné cvičenia sa vykonávajú v hlbšej vode s pomocou plávajúcich pomôcok, je to tréning takmer bez námahy. Je dostupná ponuka špeciálneho vybavenia, vrátane „vodných“ činiek a rukavíc s plávacou blanou, navrhnutých kvôli zvýšeniu odporu vody.
UPOZORNENIE
Pite veľa tekutín.
Možno sa nebudete cítiť smädní, pretože vám to vo vode ani nenapadne, ale mali by
ste byť na seba opatrní a dostatočne sa zavodňovať, lebo aj vo vode sa potíte a strácate tekutiny.
Nezabudnite sa pred plávaním rozcvičiť – pôsobenie vody na vaše telo môže zo začiatku
zapríčiniť zvýšenie krvného tlaku a prudké zmeny srdcovej frekvencie, a tak by ste mali štartovať pomaly.
MUDr. Pavel Malovič
|
|
| |
Apríl 2014
| 9. 5. - piatok |
Poistné |
splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušnej zdravotnej poisťovne, splatnosť poistného na nemocenské poistenie, starobné a invalidné poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pre samostatne zárobkovo činné osoby za apríl 2014 v prípade povinnej aj dobrovoľnej účasti na sociálnom poistení |
| splatnosť poistného na sociálne poistenie z vymeriavacieho základu zamestnancov s nepravidelným príjmom za apríl 2014 |
| 15. 5. - štvrtok |
Daň z príjmov |
odvod dane vyberanej zrážkou z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje zrážková daň a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane |
| odvod sumy na zabezpečenie dane platiteľom príjmu a oznámenie tejto skutočnosti správcovi dane |
| 20. 5. - utorok |
DPH |
predloženie žiadosti o registráciu pre DPH zdaniteľnou osobou, ktorej obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahol v apríli 2014 49 790 € |
| 26. 5. – piatok |
podanie súhrnného výkazu k DPH za apríl 2014 elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne v prípade, ak hodnota tovarov v ňom uvádzaných presiahla v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku 100 000 € |
| podanie kontrolného výkazu k DPH za apríl 2014 len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac) |
| podanie daňového priznania k DPH za apríl 2014 len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne (ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac) |
| splatnosť DPH za apríl 2014 pre platiteľov s mesačnou daňovou povinnosťou |
| Spotrebné dane |
podanie daňového priznania (platitelia DPH len elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronickej podateľne colnej správy) a splatnosť spotrebnej dane z alkoholických nápojov, tabakových výrobkov, minerálneho oleja, elektriny, uhlia a zemného plynu za apríl 2014 |
| do výplatného termínu |
Poistné |
splatnosť preddavku na poistné na zdravotné poistenie do príslušných zdravotných poisťovní, splatnosť poistného do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne na sociálne poistenie zrazeného zamestnancom a poistného, ktoré platí zamestnávateľ za apríl 2014 |
| do 5 dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k dobru |
Daň z príjmov |
odvod mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za apríl 2014 |
| prevod finančných prostriedkov vo výške vytvoreného sociálneho fondu za apríl 2014 na osobitný analytický účet fondu alebo na osobitný účet v banke |
| Do 30 dní |
Miestne dane |
oznámiť správcovi dane z nehnuteľností rozhodujúce skutočnosti pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti k dani z nehnuteľnosti ako aj zmenu týchto skutočností |
| zánik daňovej povinnosti k dani z motorových vozidiel |
| Do konca nasledujúceho mesiaca |
Správa dane |
odo dňa získania povolenia alebo oprávnenia na podnikateľskú činnosť alebo začatia výkonu inej zárobkovej činnosti – registrovať sa u miestne príslušného správcu dane |
| oznámiť správcovi dane vykonávanie činnosti alebo poberanie príjmov podliehajúcich dani |
| oznámiť správcovi dane zrušenie činnosti daňového subjektu |
| oznámiť správcovi dane zriadenie stálej prevádzkarne |
| Pred nadobudnutím tovaru v hodnote 14 000 € bez DPH, pred prijatím služby a pred dodaním služby do iného členského štátu |
DPH |
registrácia na DPH pre povinnú osobu (neplatiteľa DPH), ak nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu v hodnote nad 14 000 € v kalendárnom roku, registrácia pred prijatím služby a pred dodaním služby do iného členského štátu, pri ktorej sa určí miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH |
|
|
| |
|
Názov krajiny
|
Názov meny
|
Mena
|
30.4.
|
2.5.
|
5.5.
|
6.5.
|
7.5.
|
8.5.
|
9.5.
|
12.5.
|
13.5.
|
14.5.
|
| USA |
americký dolár
|
USD
|
1,385
|
1,3862
|
1,3874
|
1,3945
|
1,3927
|
1,3953
|
1,3781
|
1,3765
|
1,3703
|
1,3719
|
| Japonsko |
japonský jen
|
JPY
|
142,07
|
142,06
|
141,44
|
141,89
|
141,68
|
141,95
|
140,14
|
140,31
|
140,25
|
139,65
|
| Bulharsko |
lev
|
BGN
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
1,9558
|
| Česká republika |
česká koruna
|
CZK
|
27,454
|
27,444
|
27,436
|
27,438
|
27,412
|
27,403
|
27,392
|
27,396
|
27,404
|
27,43
|
| Dánsko |
dánska koruna
|
DKK
|
7,4639
|
7,4641
|
7,4639
|
7,4641
|
7,4641
|
7,4638
|
7,464
|
7,4642
|
7,4639
|
7,4646
|
| V. Británia |
anglická libra
|
GBP
|
0,823
|
0,8214
|
0,82293
|
0,82115
|
0,8207
|
0,8233
|
0,81725
|
0,81515
|
0,81395
|
0,8177
|
| Maďarsko |
maďarský forint
|
HUF
|
307,63
|
307,07
|
308,09
|
307,03
|
305,9
|
304,17
|
303,98
|
303,71
|
303,33
|
304,3
|
| Litva |
litovský litas
|
LTL
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
3,4528
|
| Poľsko |
poľský zlotý
|
PLN
|
4,2024
|
4,2035
|
4,2087
|
4,2019
|
4,1998
|
4,1932
|
4,1823
|
4,1818
|
4,1854
|
4,1884
|
| Rumunsko |
rumunský leu
|
RON
|
4,4488
|
4,4348
|
4,4402
|
4,442
|
4,4295
|
4,4373
|
4,4298
|
4,4303
|
4,4313
|
4,4385
|
| Švédsko |
švédska koruna
|
SEK
|
9,0723
|
9,0246
|
9,0844
|
9,0666
|
9,0497
|
9,0439
|
9,0189
|
9,0155
|
8,991
|
8,999
|
| Švajciarsko |
švajčiarsky frank
|
CHF
|
1,22
|
1,2189
|
1,2174
|
1,2169
|
1,2186
|
1,2178
|
1,2186
|
1,2211
|
1,2201
|
1,2199
|
| Nórsko |
nórska koruna
|
NOK
|
8,272
|
8,2355
|
8,2605
|
8,242
|
8,2235
|
8,178
|
8,137
|
8,1395
|
8,13
|
8,1165
|
| Chorvátsko |
chorvátska kuna
|
HRK
|
7,6078
|
7,6045
|
7,5965
|
7,5863
|
7,5863
|
7,588
|
7,5863
|
7,5803
|
7,589
|
7,5893
|
| Rusko |
ruský rubeľ
|
RUB
|
49,4644
|
49,65
|
49,7115
|
49,423
|
49,186
|
48,955
|
48,527
|
48,386
|
47,8174
|
47,66
|
| Turecko |
turecká líra
|
TRY
|
2,9328
|
2,9152
|
2,9132
|
2,9183
|
2,9133
|
2,8975
|
2,8662
|
2,8634
|
2,8393
|
2,8519
|
| Austrália |
austrálsky dolár
|
AUD
|
1,4947
|
1,4971
|
1,4975
|
1,4932
|
1,4909
|
1,4857
|
1,4714
|
1,4684
|
1,4625
|
1,4597
|
| Brazília |
brazílsky real
|
BRL
|
3,1248
|
3,0894
|
3,0909
|
3,1202
|
3,1037
|
3,0902
|
3,0506
|
3,0485
|
3,0359
|
3,0422
|
| Kanada |
kanadský dolár
|
CAD
|
1,5191
|
1,52
|
1,5242
|
1,5232
|
1,5164
|
1,5175
|
1,4925
|
1,4976
|
1,4935
|
1,4958
|
| Čína |
čínsky jüan
|
CNY
|
8,6716
|
8,6772
|
8,6645
|
8,6829
|
8,6833
|
8,6891
|
8,5821
|
8,5851
|
8,5375
|
8,5453
|
| Hongkong |
hongkongský dolár
|
HKD
|
10,7379
|
10,7465
|
10,7557
|
10,8103
|
10,7957
|
10,8159
|
10,6826
|
10,6702
|
10,6222
|
10,6346
|
| Indonézia |
indonézska rupia
|
IDR
|
16011,07
|
15952,49
|
15980,13
|
16059,02
|
16120,38
|
16100,46
|
15841,14
|
15858,49
|
15783,63
|
15667,67
|
| India |
indická rupia
|
INR
|
83,4324
|
83,4964
|
83,38
|
83,806
|
83,6525
|
83,6385
|
82,7205
|
82,6588
|
81,7015
|
81,5807
|
| Južná Kórea |
juhokórejský won
|
KRW
|
1430,35
|
1428,24
|
1427,24
|
1431,82
|
1424,96
|
1426,66
|
1413,41
|
1410,66
|
1401,13
|
1409,91
|
| Mexiko |
mexické peso
|
MXN
|
18,1532
|
18,0622
|
18,0938
|
18,1675
|
18,1319
|
18,0859
|
17,8653
|
17,8126
|
17,7166
|
17,7335
|
| Malajzia |
malajzijský ringgit
|
MYR
|
4,5212
|
4,5218
|
4,5177
|
4,5377
|
4,5228
|
4,5357
|
4,4492
|
4,4582
|
4,4377
|
4,4209
|
| Nový Zéland |
novozélandský dolár
|
NZD
|
1,6187
|
1,6026
|
1,5996
|
1,5909
|
1,6035
|
1,6122
|
1,5957
|
1,5955
|
1,585
|
1,5827
|
| Filipíny |
filipínske peso
|
PHP
|
61,746
|
61,656
|
61,739
|
61,729
|
61,711
|
61,316
|
60,161
|
60,144
|
59,984
|
59,762
|
| Singapur |
singapurský dolár
|
SGD
|
1,7407
|
1,7375
|
1,7343
|
1,7387
|
1,7396
|
1,7397
|
1,7215
|
1,7215
|
1,7167
|
1,7145
|
| Thajsko |
thajský baht
|
THB
|
44,826
|
44,852
|
44,882
|
45,094
|
45,101
|
45,326
|
44,934
|
44,899
|
44,699
|
44,484
|
| Južná Afrika |
juhoafrický rand
|
ZAR
|
14,6293
|
14,543
|
14,5833
|
14,644
|
14,636
|
14,466
|
14,2775
|
14,2285
|
14,1415
|
14,1824
|
| Izrael |
izraelský šekel
|
ILS
|
4,8016
|
4,7911
|
4,7984
|
4,8068
|
4,8047
|
4,81
|
4,7598
|
4,7594
|
4,7375
|
4,7414
|
|
|
| |
| NAJVIAC ČÍTANÉ TÉMY A PUBLIKÁCIE |
Poradca č. 11/2014 (IV/2014)
- Zákon o krátkodobom nájme bytu - znenie zákona s komentárom – JUDr. Edmunt Horváth
Dane, účtovníctvo – vzory a prípady (DÚVaP), č. 6/2014 (V/2014)
- Vyradenie hmotného majetku - Ing. Jana Bielená, Ing. Ivana Hudecová
- Pokladnica v jednoduchom účtovníctve - Ing. Ján Mintál
Verejná správa – (VS), č.5/2014 (III/2014)
- Sociálne služby a obce – Doc. Ing. Dagmar Hrašková, PhD.
- Podpora vedy a regionálneho rozvoja – Jozef Hraško
Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 5/2014 (IV/2014)
- Náhradné výživné – JUDr. Sandra Mrukviová- Tomiová
- Pracovná zdravotná služba - JUDr. Miroslav Tichý
Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č. 5/2014 (IV/2014)
- Opravné položky k pohľadávkam - Ing. Jana Bielená
- Nehnuteľnosť z hľadiska DPH – Ing. Naďa Vašková
1 000 riešení, č. 5/2014 (IV/2014)
- Dane v praxi
- Účtovníctvo
- Zákonník práce
- Mzdy a odvody
Daňové výdavky 2014 - monotematika pre rok 2014, ktorá ma za cieľ priblížiť jednotlivé druhy daňových výdavkov, rôzne formy uplatňovania daňových
výdavkov a o uplatňovaní rôznych obmedzení a iných výnimiek.
Daňové priznanie za rok 2013 - pre všetkých, ktorí si odložili svoju daňovú povinnosť ponúkame publikáciu s názornými príkladmi , návodmi a postupmi na
vypĺňanie daňového priznania.
Zákon o cestnej premávke - úplné znenie zákona, podstatné statné zmeny v zákone o cestnej premávke , novinky a zmeny v zákone.
Príručka pre účtovníka k DPH - monotematika , pomôcka pre účtovníkov
v oblasti DPH..
PRIPRAVUJEME
Poradca č. 12/2014 (IV/2014)
- Zákon o ochrane spotrebiteľa
Dane, účtovníctvo – vzory a prípady (DÚVaP), č. 7/2014 (V/2014)
- Dodanie tovaru a služieb z pohľadu DPH
- Cestovné náhrady
- Zamestnanecké bonusy
Verejná správa – (VS), č. 6/2014 (V/2014)
- Štátny rozpočet
- Daň sa platí správcovi dane
- Práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnancov
Práce a mzdy bez chýb, pokút a penále – (PaM), č. 6/2014 (V/2014)
- Význam logistiky v súčasnom riadení podniku
- Dôchodky starobného dôchodkového sporenia
Dane, účtovníctvo, odvody – bez chýb pokút a penále (DUO), č.6/2014 (V/2014)
- Povinnosť evidovať tržby ERP
- Zneužívajúce a podvodné konanie na DPH
- Inštitút správneho deliktu
1 000 riešení, č. 6/2014 (V/2014)
- Ochrana osobných údajov
- Cestovné náhrady
- ZDP, DPH
- Zákonník práce
Vážení čitatelia,
pokiaľ ste si nestihli predplatiť edičný ročník 2014 jednotlivých mesačníkov, môžete tak urobiť telefonicky na číslach 041/56 52 871,877,879,0915 033 300,0911 193 135, fax:041/5652659, emailom na adrese abos@poradca.sk.
Tešíme sa na váš záujem o naše publikácie aj v roku 2014, prvé číslo nového ročníka vyjde už v decembri.
|
|
| |
Pohľadávky a záväzky v ZDP
Z ekonomického hľadiska sú pohľadávky určitou formou poskytnutia obchodného úveru obchodnému partnerovi ako prejav vzájomných obchodných vzťahov medzi obchodnými partnermi. Pohľadávky v účtovníctve predstavujú majetkovú zložku podniku. Ako možno pohľadávku vymeniť? Sú pohľadávky majetkovou zložkou podniku? Na tieto otázky nájdu odpovede v našich príspevkoch účtovníci, audítori, veritelia, daňovníci...
Pohľadávky a záväzky v ZDP - príspevok
mesačník DÚVaP 6/2014, (A5, 176 str.)
Novela zákona o dani z príjmov FO a PO - príspevok
mesačník DÚVaP 5/2014, (A5, 176 str.)
Záväzky v zákone o dani z príjmov
- príspevok
mesačník DUO 4/2014, (A4, 80 str.)
Postúpenie pohľadávok
- príspevok zadarmo
mesačník DUO 10/2013, (A4, 80 str.)
BALÍČEK Pohľadávky a záväzky v ZDP obsahuje:
DÚVaP 5/2014 - príspevok + DUVaP 6/2014 - príspevok + DUO 4/2014 - príspevok + DUO 10/2013 - príspevok zadarmo
Cena balíčka je 15,80 €.
Cena balíčka s 30 % zľavou je 10,60 €.
Ušetríte 5,20 €.
Elektronická komunikácia
Spustenie elektronickej komunikácie bezprostredne súvisí so sprevádzkovaním nového informačného systému celej daňovej správy. Elektronickou komunikáciou sa rozumie doručovanie podaní správcovi dane elektronicky prostredníctvom elektronickej podateľne. Ktorý zákon upravuje komunikáciu daňového subjektu so správcom dane? Na základe akej dohody využívajú daňové subjekty elektronickú komunikáciu? Viac sa daňové subjekty dozvedia z našich príspevkov.
Elektronická komunikácia medzi správcom dane a daňovým subjektom - príspevok
mesačník VS 4/2014, (A4, 80 str.)
Elektronická komunikácia - príspevok
mesačník DUO 5/2014, (A4, 80 str.)
Elektronická komunikácia s daňovým úradom
- príspevok
mesačník Poradca 10/2014 (A5, 280 str.)
Elektronická výplatná páska - príspevok zadarmo
mesačník PaM 5/2013 (A4, 80 str.)
BALÍČEK Elektronická komunikácia obsahuje:
VS 4/2014 – príspevok + Poradca 10/2014 – príspevok +
DUO 5/2014 - príspevok + PaM 5/2013 - príspevok zadarmo
Cena balíčka je 17,20 €.
Cena balíčka s 30 % zľavou je 12 €.
Ušetríte 5,20 €.
Detské publikácie si môžete objednať aj jednotlivo. Ceny nájdete na stránke www.poradca.sk
Balíček MDD
Blíži sa medzinárodný deň detí a určite aj Vy premýšľate, ako potešiť svoju
ratolesť. Spolu s čokoládkou a cukríkom poteší aj niečo trvalejšie. Prichádzame
preto s ponukou detských publikácií, ktoré nielen pobavia, ale aj hravou formou
pomáhajú rozvíjať zručností detí. Balíček knižiek máte možnosť získať za výhodnú
cenu.
Balíček pre predškolákov
1. pre deti (4-5 r.)
Pastelkami čarujem
(A4/24 str., „Rozvíjanie grafomotorických zručností detí.“)
Kreslím a maľujem
(A4/40 str., „Príprava na písanie.“)
S pastelkou v kráľovstve matematiky/VV tvrdá väzba/
(A4./92 str., „Základné matematické pojmy, geometrické tvary,
číslovky.“)
Cena balíčka s 50 % zľavou je 3,70 €.
2. Školáci (10-14 r.)
Murphyho zákony – úplné znenie s príkladmi
(A6/136 str.,Duchaplné citáty a príbehy, ktoré nielen pobavia ale aj
poučia.“)
Zrnká úsmevu
(A6/ 194 str., „Zábudlivosť je zárukou úspešnej kariéry.“)
Murphyho zákonník
(A6/240 str., „Malé peniaze sa zarábajú rukami, veľké hlavou.“)
Cena balíčka s 30 % zľavou je 6,90 €.
Ceny balíčkov sú konečné, vrátane DPH a distribučných nákladov.
Len do vypredania zásob.
Balíčky si môžete objednať telefonicky: 041 5652 871, 0915 033 300, faxom: 041 5652 659, e-mailom: abos@poradca.sk
RADI ODPOVIEME NA VAŠE OTÁZKY TELEFONICKY, PRÍPADNE EMAILOM DENNE OD 9:00 DO 15:00
Publikácie vydavateľstva si môžte objednať na internetovej stránke, alebo telefonicky na číslach uvedených v sekcii kontakty.
E-mailové noviny sú bezplatnou službou, ktorá je určena čitateľom (abonentom) vydavateľstva Poradca s.r.o., Žilina.
- Tieto e-mailové noviny Vám boli doručené výlučne na základe žiadosti o zasielanie e-mailových novín.
- Obsah novín je chránený autorskými právami. Zákazník je oprávnený používať príspevky novín len pre vlastné účely, nesmú býť bez súhlasu vydavateľstva Poradca s.r.o. upravované, ani rozširované!
|
|
| |
| Adresa: |
|
E-mail: |
ExiCon, s. r. o.
Martina Rázusa 1140
010 01 Žilina
Slovenská republika
|
|
objednavky@exicon.eu
|
| |
IČO: 44853530
DIČ: 2022854900
IČ DPH: SK2022854900
|
|
|
|
|
| |
| Spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka číslo 51548/L. |
|
|
V prípade, že ste si noviny osobne nevyžiadal(a), alebo si želáte ukončiť ich zasielanie na Vašu adresu, zašlite prosím správu
s predmetom NEPOSIELAŤ vrátane originálnej správy na adresu objednavky@exicon.eu, následne budete vyraden(á) z databázy príjemcov e-mailových novin.
|
| Copyright (c) Exicon s.r.o., 2011 |