| |
DIVIDENDY V ROKU 2017
DIVIDENDY AKO PRÍJEM FYZICKÝCH OSÔB
Podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, podiel na likvidačnom zostatku, vyrovnací podiel a podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi
Predovšetkým treba poznamenať, že ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o dani z príjmov, v ktorom je vymedzený predmet dane fyzickej osoby sa doplnilo o nové písmeno e), podľa ktorého predmetom dane z príjmov fyzických osôb je:
• podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie:
– osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo
– členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva,
• podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva,
• vyrovnací podiel,
• podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, ak nejde o plnenia uvedené v § 3 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov.
V uvedenej súvislosti treba pripomenúť, že zároveň sa od 1. januára 2017 v ustanovení § 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov vypustilo písmeno c), podľa ktorého boli do 31. 12. 2016 vyššie uvedené príjmy vylúčené z predmetu dane z príjmov fyzických osôb. Z príjmov charakteru podielu na zisku vyplácaného zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, podielu na likvidačnom zostatku, vyrovnacieho podielu a podielu na výsledku podnikania vyplácanému tichému spoločníkovi [§ 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov], ak plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky fyzickej osobe – daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou sa v kontexte s ustanovením § 43 ods. 3 písm. r) zákona o dani z príjmov daň vyberá zrážkou, pričom daň sa v súlade s § 43 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov vyberá vo výške 7 %.
V súvislosti s uvedeným je nutné pripomenúť, že v súlade s ustanovením § 43 ods. 5 písm. d) zákona o dani z príjmov základom dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmov uvedených v § 43 ods. 3 písm. r) zákona o dani z príjmov je vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) zákona o dani z príjmov za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota jednotlivého splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada. Pri splatenom vklade obstaranom do 31. 12. 2015 sa v súlade s prechodným ustanovením § 52zi ods. 9 zákona o dani z príjmov ako daňový výdavok uplatní hodnota splateného vkladu v ocenení stanovenom podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov účinných do 31. 12. 2015.
Z pohľadu prechodných ustanovení zákona o dani z príjmov je veľmi dôležité neopomenúť skutočnosť, že zdanenie príjmov fyzickej osoby, daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, vymedzených v § 3 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov doteraz uvedeným spôsobom sa použije
– na podiely na zisku (dividendy) vyplácané zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017 a na podiely na výsledku podnikania vyplácané tichému spoločníkovi, ak nejde o plnenia uvedené v § 3 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017. Uvedené konštatovanie vyplýva z ustanovenia § 52zi ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov
– na podiely na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, ak obchodná spoločnosť alebo družstvo vstúpi do likvidácie najskôr 1. januára 2017 alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa osobitného predpisu s odkazom na § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov najskôr 1. januára 2017. Uvedené konštatovanie vyplýva z ustanovenia § 52zi ods. 5 písm. c) zákona o dani z príjmov
– na vyrovnací podiel, ktorého výška sa určila na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017. Uvedené konštatovanie vyplýva z ustanovenia § 52zi ods. 5 písm. d) zákona o dani z príjmov.
V súvislosti s podielmi na zisku vykázanými za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 je nevyhnutné uviesť, že v zmysle prechodného ustanovenia § 52zi ods. 6 písm. a) zákona o dani z príjmov, ak takýto podiel na zisku (dividenda) plynie po 1.januári 2017 zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkovi – fyzickej osobe s neobmedzenou daňovou povinnosťou, je príjmom zdaňovaným daňou vyberanou zrážkou v zmysle § 43 zákona o dani z príjmov pri použití sadzby dane vo výške 7 %, pričom postup podľa ustanovenia § 52 ods. 24 zákona o dani z príjmov sa neuplatní.
Plnenia vyplácané spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, komplementárovi komanditnej spoločnosti a tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti
Počnúc 1. januárom 2017 sa ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o dani z príjmov doplnilo o ďalšie písmeno f), podľa ktorého predmetom dane je:
• podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti,
• podiel na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti,
• podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti,
• vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti.
Podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku a podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou
V zmysle novo doplneného ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o dani z príjmov o písmeno g), je počnúc 1. januárom 2017 predmetom dane z príjmov fyzických osôb:
• podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou alebo
• podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou.
V súvislosti s uvedenými druhmi príjmov je dôležité spomenúť aj nové ustanovenie § 9 ods. 1 písm. n) zákona o dani z príjmov. V zmysle neho je od dane z príjmov fyzických osôb oslobodený príjem podľa § 3 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov, ak v príslušnom zdaňovacom období nepresiahne 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou.
V prípade, ak by takýto príjem presiahol sumu 500 eur
1. daň z tohto príjmu sa vyberie zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. r) zákona o dani z príjmov len zo sumy presahujúcej 500 eur od jednotlivého platiteľa dane v príslušnom zdaňovacom období,
2. zahrnie sa do osobitného základu dane podľa § 51e zákona o dani z príjmov len v sume presahujúcej 500 eur od jednotlivého pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou v príslušnom zdaňovacom období.
To znamená, že z príjmov vymedzených v § 3 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky fyzickej osobe – daňovníkovi s neobmedzenou daňovou povinnosťou, okrem príjmov podľa § 3 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov oslobodených od dane podľa § 9 zákona o dani z príjmov, sa v súlade s § 43 ods. 3 písm. r) zákona o dani z príjmov daň vyberá zrážkou, pričom daň sa v súlade s § 43 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov vyberá vo výške 7 %.
V súlade s § 43 ods. 5 písm. d) zákona o dani z príjmov základom dane pre daň vyberanú zrážkou z príjmov uvedených v § 43 ods. 3 písm. r) zákona o dani z príjmov je podiel na likvidačnom zostatku znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) zákona o dani z príjmov za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota jednotlivého splateného vkladu vyššia ako podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada. Pri splatenom vklade obstaranom do 31. decembra 2015 sa v súlade s prechodným ustanovením § 52zi ods. 9 zákona o dani z príjmov ako daňový výdavok uplatní hodnota splateného vkladu v ocenení stanovenom podľa príslušných ustanovení zákona účinných do 31. decembra 2015.
Nevyhnutné je napokon uviesť, že doteraz spomínaný spôsob zdanenia sa použije až na tie podiely člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, ktoré budú vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017. Uvedené konštatovanie platí v zmysle prechodného ustanovenia § 52zi ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov.
Podiely na zisku zamestnancov bez majetkovej účasti na základnom imaní obchodnej spoločnosti alebo družstva. Ako už bolo vyššie spomenuté, dôsledkom doplnenia ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o dani z príjmov o nové písmeno e) sa podiely na zisku (dividendy) vyplácané zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva zaraďujú od roku 2017 medzi príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb. V nadväznosti na takúto úpravu bolo z § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov vypustené písm. i), v dôsledku čoho podiely na zisku u zamestnanca bez účasti na základnom imaní spoločnosti alebo družstva už teda nie sú oslobodené od dane fyzickej osoby. Predmetné príjmy tak predstavujú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, ktoré sa zdaňujú preddavkovým spôsobom podľa § 35 spomínaného právneho predpisu.
Vychádzajúc z prechodného ustanovenia § 52zi ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov podiely na zisku (dividendy) vyplatené obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva sa považujú za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, ak budú vyplatené zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017 a zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 vyplatené po 31. decembri 2016.
Príklad
Akým spôsobom majú byť zdanené podiely na zisku určené konateľovi bez účasti na základnom imaní a zamestnancom bez účasti na základnom imaní, ak títo sú súčasne aj členmi štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti?
Odmeny za výkon funkcie členov štatutárneho orgánu alebo členov dozorného orgánu sú príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov. Rovnako aj príjmy za prácu konateľov spoločností s ručením obmedzeným sú príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. V súlade s § 2 písm. aa) zákona o dani z príjmov poberateľ príjmov zo závislej činnosti sa na účely zákona o dani z príjmov považuje za zamestnanca.
Problematika vyplácania podielov na zisku konateľovi nie je osobitne riešená ani v Obchodnom zákonníku. V § 133 Obchodného zákonníka sa uvádza, že štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Zároveň v § 125 Obchodný zákonník ustanovuje, že valné zhromaždenie, ktoré je najvyšším orgánom spoločnosti s. r. o. , rozhoduje aj o odmeňovaní konateľov a členov dozornej rady.
Podiel na zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva vyplatený po 31. decembri 2016, ktorý je vykázaný za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017 alebo za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003, a je určený na rozdelenie:
– Osobe, ktorá sa podieľa na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, sa zdaní sadzbou dane vo výške 7 %, resp. 35 % (daň vyberaná zrážkou). Medzi takéto osoby patrí aj konateľ, ktorý sa podieľa na základnom imaní.
– Členovi štatutárneho orgánu, členovi dozorného orgánu, sa zdaní sadzbou dane vo výške 7 %, resp. 35 % (daňou vyberanou zrážkou) bez ohľadu na to, či sa tieto osoby podieľajú na základnom imaní alebo nie. Konateľ obchodnej spoločnosti do tejto skupiny osôb nepatrí.
– Zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, sa zdaní preddavkovým spôsobom podľa § 35 zákona o dani z príjmov. Uvedené platí aj pre konateľa, ktorý nemá účasť na základnom imaní obchodnej spoločnosti, nakoľko tento sa v súlade s § 2 písm. aa) zákona o dani z príjmov považuje za zamestnanca. Ak podiel na zisku je určený pre zamestnanca bez účasti na základnom imaní a bude vyplatený aj zamestnancovi, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu k spoločnosti, ale súčasne bude aj členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu, aj takýto podiel na zisku sa zdaní preddavkovo podľa § 35 zákona o dani z príjmov.
DIVIDENDY PLYNÚCE PRÁVNICKEJ OSOBE
V súvislosti so zmenou ustanovenia § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov, počnúc 1. januárom 2017 sú z predmetu dane z príjmov právnickej osoby, ktorá je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, vylúčené nasledovné príjmy, ak jej plynú od právnickej osoby okrem daňovníka podľa § 2 písm. x) zákona o dani z príjmov (t.j. daňovníka nezmluvného štátu):
• podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva [§ 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov] v rozsahu, v akom nie je daňovým výdavkom u daňovníka vyplácajúceho tento podiel na zisku,
• vyrovnací podiel,
• podiel na likvidačnom zostatku,
• podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi,
• podiel na zisku a na majetku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou [§ 3 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov].
V prípade právnickej osoby s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorej ako členovi pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou plynú podiely na zisku a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, sa vyššie uvedený postup použije v súlade s prechodným ustanovením § 52zi ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov na podiely vykázané za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2017, ako aj na podiely vykázané za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2016 vyplácané po 31. decembri 2016.
V zmysle prechodného ustanovenia § 52zi ods. 6 písm. b) zákona o dani z príjmov sa podiely na zisku vyplácané po 1. januári 2017 zo ziskov vykázaných za zdaňovacie obdobia ukončené do 31. decembra 2003 od tuzemských právnických osôb zdaňujú postupom podľa § 52 ods. 24 zákona o dani z príjmov. To znamená, že pri zdanení týchto príjmov plynúcich právnickej osobe, ktorá je daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, sa postupuje rovnako, ako tomu bolo do konca roku 2016. Takéto príjmy daňovník vysporiadava osobne prostredníctvom podaného daňového priznania.
Z predmetu dane z príjmov právnickej osoby po 1. januári 2017 naďalej nie sú vylúčené príjmy (výnosy) podľa § 3 ods.1 písm. f) zákona o dani z príjmov vyplácané právnickej osobe, pričom za verejnú obchodnú spoločnosť alebo komanditnú spoločnosť sa považuje aj zahraničná právnická osoba vyplácajúca obdobný príjem. Uvedené plnenia sa zahŕňajú do základu dane [viď ustanovenie § 14 ods. 6 a ods. 7 zákona o dani z príjmov] a daňovník ich vysporiadava osobne prostredníctvom podaného daňového priznania. Napokon možno len pripomenúť, že rovnaký postup sa uplatňoval aj do konca roku 2016.
Príklad
Slovenská spoločnosť ALFA, s. r. o. je 75 % vlastníkom slovenskej spoločnosti REALITY, s. r. o. , pričom 25 % podiel v tejto spoločnosti vlastní fyzická osoba XY. Ak spoločnosť REALITY, s. r. o. dosiahne za účtovné obdobie 2017 zisk po zdanení disponibilný na výplatu dividend vo výške 100 000 eur a obidvom spoločníkom sa rozdelí zisk podľa veľkosti obchodných podielov, akému daňovému režimu budú takéto príjmy podliehať?
Za spomínaných predpokladov bude spoločnosti ALFA, s. r. o. vyplatená dividenda vo výške 75 000 eur, nakoľko sa jedná o príjem, ktorý nie je predmetom dane z príjmov právnických osôb.
Fyzickej osobe XY sa vyplatí dividenda vo výške 23 250 eur, nakoľko ide o príjem zdaňovaný zrážkou a s použitím sadzby 7 %. Daň z príjmov zrazí vyplácajúca spoločnosť REALITY, s. r. o. a odvedie ju daňovému úradu.
DIVIDENDY A ZDRAVOTNÉ POISTENIE OD 1. JANUÁRA 2017
Z dividend z účtovného obdobia, ktoré začalo od 1. januára 2017 a neskôr, sa už zdravotné odvody neplatia. Dividendy z účtovného obdobia od 1. januára 2011 do 31. decembra 2016 však naďalej vstupujú do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie, pričom na tieto príjmy sa vzťahuje maximálny ročný vymeriavací základ, t. j. 60-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.
Výška preddavku z dividend z účtovného obdobia od 1. januára 2013 do 31. decembra 2016, ktoré budú vyplatené po 1. januári 2017 je najviac 14 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy.
Ing. Ján Mintál
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku PaM 7-8/2017)
OPRAVNÉ A DODATOČNÉ DAŇOVÉ PRIZNANIE
Podanie daňového priznania
je podstatným právnym úkonom v daňovom konaní, ktorý znamená spustenie jednotlivých čiastkových konaní. Samotným podaním daňového priznania sa vytvára priestor pre príslušného správcu dane aby overil správnosť údajov uvedených daňovým subjektom v daňovom konaní. Podané daňové priznanie je taktiež podstatným podkladom napríklad pre vyrubenie výšky daňovej platby v platobnom výmere. Navyše, pokiaľ platobný výmer plne vychádza z podkladov z podaného daňového priznania, tak uvedený platobný výmer nemusí mať odôvodnenie, čo zjednodušuje aj úlohu správcu dane aj v súvislosti s dokazovaním v predmetnom daňovom konaní.
Pokiaľ však nedôjde k riadnemu a včasnému podaniu daňového priznania daňovým subjektom, tak sa predlžuje čas, ktorý je potrebný na správne určenie dane v platobnom výmere. Popri nepriaznivých právnych následkoch, ktoré vznikajú pre daňový subjekt včasným nepodaním daňového priznania v podobe uloženia pokuty je nepodanie daňového priznania spojené napríklad aj so začatím konania o určenie dane podľa pomôcok, ktoré je špecifickým konaním.
V súvislosti s potrebou získania podkladov potrebných pre zistenie alebo overenie výšky daňovej platby v daňovom konaní môže správca dane uplatniť aj daňovú kontrolu, ktorá predstavuje miestne zisťovanie správcu dane u daňového subjektu.
Výkon daňovej kontroly však vylučuje súbežné vykonanie konania o určenie dane podľa pomôcok, nakoľko tieto konania nemôžu byť správcom dane realizované súbežne. V prípade daňovej kontroly však ide o predĺženie času potrebného pre vydanie platobného výmeru.
Právna úprava, ktorá sa týka problematiky podania daňového priznania je koncentrovaná predovšetkým do § 15 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „daňový poriadok“), ale taktiež aj do osobitnej právnej úpravy.
Tak napríklad osobitným právnym predpisom, ktorý sa vzťahuje na problematiku miestnych daní, je zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z.n.p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku“), podľa ktorého miestnou daňou, ktorú môže ukladať obec podľa § 2 ods. 1 písmena a) je daň z nehnuteľnosti. Jednotlivé špecifické parametre dane z nehnuteľnosti, ktorá sa diferencuje na daň z pozemkov a stavieb, a ktoré sú nevyhnutné pre podanie daňového priznania, predovšetkým vznik a zánik daňovej povinnosti je taktiež predmetom tohto zákona, preto táto osobitná úprava sa musí zohľadňovať aj v rámci vyrubovacieho konania.
Podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku je daňové priznanie povinný podať jednak subjekt, ktorému to vyplýva z osobitnej právnej úpravy a taktiež každý subjekt, ktorý bol na podanie daňového konania vyzvaný správcom dane v konkrétnom prípade. Pritom daňový poriadok ani demonštratívnym výpočtom neustanovuje okruh subjektov, ktoré musí alebo môže správca dane vyzvať na podanie daňového priznania. Preto je plne na uvážení správcu dane, ktorý daňový subjekt bude vyzvaný na podanie daňového priznania. Taktiež daňový poriadok výslovne neustanovuje, akú formu má mať predmetná výzva správcu dane na podanie daňového priznania a taktiež ani jej obsahové náležitosti.
Platný daňový poriadok taktiež počíta s prípadom, že povinný daňový subjekt nepodá daňové priznanie riadne a včas, hoci tak mal urobiť. V takomto prípade je správca dane povinný daňový subjekt vyzvať na podanie daňového priznania. Lehota, v ktorej je potrebné podať daňové priznanie je upravená osobitnou právnou úpravou.
V prípade dane z nehnuteľnosti podľa § 99a ods. 1 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku platí, že daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k tejto dani, a to podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.
Pokiaľ sa teda určitý subjekt stal daňovníkom dane z pozemkov podľa § 5 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, napríklad nadobudol vlastnícke právo k určitému pozemku, tak musí najneskôr do 31. januára podať správcovi dane, ktorým je príslušná obec alebo mesto, daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti, pričom správca dane takéto daňové priznanie preverí a pokiaľ v ňom nebudú určité nezrovnalosti, tak na základe neho vydá platobný výmer, v ktorom určí výšku daňovej platby u daňového subjektu.
Pokiaľ teda povinný daňový subjekt, vlastník pozemku nepodá daňové priznanie na príslušnú obec alebo mesto do 31. januára, tak podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku ho správca dane vyzve na podanie tohto daňového priznania. Taktiež ho v predmetnej výzve správca dane poučí o následkoch nepodania takéhoto daňového priznania. Následkom nepodania daňového priznania v súlade s výzvou správcu dane, je napríklad udelenie pokuty správcom dane a uplatní sa procesný postup podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého začne príslušný správca dane konanie o určení dane podľa pomôcok, ktoré je špecifickým daňovým konaním a výška základu dane a daňovej platby sa tu určí približne podľa dôkazných prostriedkov, ktoré správca dane v tomto konaní nadobudne.
V záujme právnej preukázateľnosti, predovšetkým z pohľadu opodstatnenia uloženia pokuty alebo začatia konania o určení dane podľa pomôcok by mala mať výzva na podanie daňového priznania písomnú formu a mala by obsahovať lehotu na podanie takéhoto daňového priznania.
V prípade, že daňový subjekt takúto výzvu príslušného správcu dane neuposlúchne a daňové priznanie nepodá, tak správca dane musí začať konanie o určení dane podľa pomôcok.
Určovanie dane podľa pomôcok
je špecifickým daňovým konaním, v rámci ktorého si príslušný správca dane vlastnou činnosťou získava dôkazné prostriedky pre správne zistenie základu dane a daňovej platby v prípade daňového subjektu, ktorý riadne a včas nepodal daňové priznanie. Uvedené konanie sa začína doručením oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok. Pokiaľ daňový subjekt po doručení tohto oznámenia podá správcovi dane daňové priznanie, tak správca dane ho môže, ale nemusí rešpektovať a brať ho za pomôcku v predmetnom konaní.
Popri uložení pokuty pre nepodanie daňového priznania daňovým subjektom je začatie konania o určenie dane podľa pomôcok nepriaznivým právnym následkom nepodania daňového priznania, nakoľko základ dane a aj výška daňovej platby sa v tomto prípade určí len približne na základe dôkazných prostriedkov, ktoré nadobudol správca dane v predmetnom konaní.
V konaní o určení dane podľa pomôcok je možné využiť dôkazné prostriedky, ktoré daňový poriadok ustanovuje len demonštratívnym výpočtom, pričom ide predovšetkým o listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.
Popri konaní o určení dane podľa pomôcok je možné, aby správca dane zistil skutočnosti potrebné na správne zistenie základu dane a výšky daňovej povinnosti aj na základe výsledkov daňovej kontroly.
Kontrolovaný daňový subjekt má právo požadovať od zamestnanca správu dane aby sa riadne legitimoval, že má právo vykonávať daňovú kontrolu. Pritom zamestnanec správcu dane sa preukazuje poverením na vykonanie daňovej kontroly a služobným preukazom. Kontrolovaný daňový subjekt má oprávnenie byť pri daňovej kontrole so svojimi zamestnancami a taktiež má právo podávať dôkazné prostriedky v záujme preukázania svojich tvrdení, taktiež má právo nahliadať do zápisnice o miestnom zisťovaní, ktoré bolo vykonané u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu.
V prípade, že sa v súvislosti alebo počas daňovej kontroly uskutočnilo ústne pojednávanie, má kontrolovaný daňový subjekt právo klásť svedkom a znalcom otázky, a to aj pri vykonávaní dôkazných prostriedkov, napríklad pri výpovedi svedka v daňovom konaní.
Pokiaľ počas daňovej kontroly vyvstanú určité skutočnosti, kontrolovaný daňový subjekt má právo vyjadrovať sa k nim, žiadať doplňujúce podklady od správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu a taktiež má právo byť informovaný o stave dôkazného konania, ktoré prebieha v súvislosti s výkonom daňovej kontroly. V rámci poskytnutia potrebnej súčinnosti je zamestnanec správcu dane povinný poskytnúť kontrolovanému subjektu potrebné podklady a informovať ho o priebehu dôkaznej situácie.
Subjekt, u ktorého je vykonávaná daňová kontrola, má naproti tomu aj právne povinnosti voči zamestnancom správcu dane, ktorí daňovú kontrolu vykonávajú. V prípade, že je o to zamestnancom správcu dane kontrolovaný daňový subjekt požiadaný, musí poskytnúť svoje technické vybavenie za účelom zistenia údajov potrebných pre naplnenie účelu daňovej kontroly, pričom tieto technické nosiče dát mu nesmú byť zadržiavané nad nevyhnutný rozsah, ktorý je určený predmetom daňovej kontroly. Prevzatie jednotlivých nosičov dát, či zdrojov informácií musí správca dane daňovému subjektu náležite potvrdiť. Pokiaľ dôjde k prekročeniu oprávnenia zamestnanca správcu dane, ktorý u daňového subjektu vykonáva daňovú kontrolu, tak má kontrolovaný daňový subjekt možnosť uviesť tieto fakty pri prerokovaní protokolu o výsledku daňovej kontroly a taktiež má možnosť oznámiť uvedené prekročenie práv zamestnanca dane pri výkone daňovej kontroly aj správcovi dane, ktorý zamestnáva takéhoto zamestnanca, pričom výsledky takto vykonanej daňovej kontroly je možné právne napadnúť aj súdnou cestou. V kontexte uvedeného preto je nevyhnutné v plnej miere rešpektovať práva kontrolovaného daňového subjektu pri výkone daňovej kontroly.
Opravné daňové priznanie
Platný daňový poriadok vo svojich ustanoveniach počíta s prípadom, že daňový subjekt už podal príslušnému správcovi dane daňové priznanie, ale potrebuje v ňom urobiť určité opravy, pričom mu ešte neuplynula lehota na podanie daňového priznania určená osobitnou právnou úpravou. Pritom môže dôjsť k tomu, že daňový subjekt podá do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania viackrát daňové priznanie. V takomto prípade je rozhodujúce posledné podané opravné daňové priznanie, pričom v takomto prípade sa na daňové priznanie a predchádzajúce opravné daňové priznania nebude prihliadať.
Jednotlivé náležitosti, ktoré sú v § 15 ods. 4 daňového poriadku ustanovené pre daňové priznanie platia rovnako aj pre podanie opravného daňového priznania, teda je potrebné k opravnému daňovému priznaniu priložiť aj jednotlivé doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v predmetnom daňovom priznaní, pričom musí byť výslovne uvedené, že ide o opravné daňové priznanie.
Právna úprava pre dodatočné daňové priznanie
Pokiaľ daňový subjekt zistí, že daň má byť vyššia alebo nadmerný odpočet nižší, alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako je uvedené v podanom daňovom priznaní, je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka, ak § 16 odsek 5 daňového poriadku neustanovuje iný postup. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná, ak osobitný predpis neustanovuje inakšiu právnu úpravu.
Právna povinnosť daňového subjektu podať dodatočné daňové priznanie je na základe § 16 ods. 2 daňového poriadku viazaná na prípad, ak by mala byť daňová povinnosť vyššia v porovnaní s tou, ktorá vyplýva z podaného daňového priznania, teda daňový subjekt by fakticky zaplatil podľa daňového priznania nižšiu daň v porovnaní s tou, ktorú mal podľa právneho poriadku uhradiť. Taktiež daňový poriadok ustanovuje zákonnú lehotu so subjektívnym začiatkom pre právnu povinnosť daňového subjektu podať dodatočné daňové priznanie, ktoré je daňový subjekt povinný podať do konca mesiaca nasledujúceho po zistení, že ním uvedená daň je nižšia v porovnaní s tou, ktorá mala byť správne uvedená.
V § 16 ods. 3 daňového poriadku je prostredníctvom kogentnej právnej normy ustanovený taxatívny výpočet prípadov, za splnenia ktorých je daňový subjekt povinný podať dodatočné daňové priznanie. Ide o prípad, keď daňový subjekt zistí, že daň má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená; rovnako daňový subjekt postupuje aj vtedy, ak zistí, že nadmerný odpočet má byť nižší alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako bol správcom dane priznaný. Taktiež ide o prípad, keď daňový subjekt zistí, že daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty neobsahuje správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov za príslušné zdaňovacie obdobie alebo daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní.
Lehota pre podanie dodatočného daňového priznania daňovým subjektom v uvedených prípadoch je určená so subjektívnym začiatkom, pričom dodatočné daňové priznanie musí daňový subjekt podať správcovi dane v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistí skutočnosti, ktoré ustanovuje § 16 ods. 3 daňového poriadku.
V § 16 ods. 4 sú určené právne prípady, za splnenia ktorých je však daňový subjekt oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, pričom taktiež ide o taxatívny výpočet. V porovnaní s § 16 ods. 3 daňového poriadku však ide o výpočet prípadov, za splnenia ktorých daňový subjekt môže, ale nemusí podať dodatočné daňové priznanie.
Podľa § 16 ods. 5 daňového poriadku platí, že ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie podľa § 16 odseku 4 daňového poriadku v posledný rok lehoty podľa § 69 ods. 1, 2 a 5 daňového poriadku, táto lehota sa predĺži a uplynie v nasledujúcom kalendárnom roku posledným dňom mesiaca, ktorý sa svojím označením zhoduje s mesiacom, v ktorom bolo podané posledné dodatočné daňové priznanie. V tejto predĺženej lehote daňový subjekt nemôže podať dodatočné daňové priznanie. Ide teda o špecifické určenie lehoty pre možnosť podania dodatočného daňového priznania daňovým subjektom pre prípady, keď je tento na podanie takéhoto dodatočného daňového priznania oprávnený.
Špecificky upravuje daňový poriadok možnosť daňového subjektu podať dodatočné daňové priznanie v prípade, že sa v zdaňovacom období, na ktoré sa dodatočné daňové priznanie vzťahuje, určovala daň podľa pomôcok v špecifickom daňovom konaní. V kontexte uvedeného platí, že dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa určuje daň podľa pomôcok po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, alebo za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok, alebo po dni vydania vyrubovacieho rozkazu.
Taktiež platí špecifická právna úprava pre podanie dodatočného daňového priznania v prípade výkonu daňovej kontroly. Pritom platí, že znížiť daň, zvýšiť daňovú stratu alebo nadmerný odpočet alebo zvýšiť nárok na vrátenie dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly.
Rovnako v prípade výkonu daňovej kontroly platí, že dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Pokiaľ vyrubovacie konanie nezačne, dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.
Záver
Podanie daňového priznania je dôležitou právnou povinnosťou daňového subjektu v daňovom konaní. Prostredníctvom podaného daňového priznania správca dane nadobúda potrebné podklady pre správne určenie základu dane a aj výšky daňovej povinnosti v prípade konkrétneho daňového subjektu. Platný daňový poriadok však počíta s prípadom, že daňový subjekt potrebuje v lehote určenej pre riadne podanie daňového priznania podať opravné daňové priznanie a takýto právny postup aj umožňuje. V prípade podania dodatočného daňového priznania daňový poriadok prostredníctvom taxatívnych výpočtov ustanovuje prípady, kedy je daňový subjekt povinný a kedy je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie. Taktiež ustanovuje špecifické prípady, ktoré v súvislosti s dodatočným daňovým priznaním nastanú, keď sa vykonáva určenie dane podľa pomôcok alebo daňová kontrola v komplexnom rozsahu.
Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku DUO 7-8/2017)
|
|
| |
Dávajte priestor
Ak sú vaši zamestnanci skutočne schopní, potom ako vedúci musíte vedieť majstrovsky využiť tento vám zverený potenciál v prospech celku. A ak sa do vašej mysle vkráda obava, že by vás mohol niekto časom z vašej pozície vytlačiť, potom zverte každému rozsiahle pole pôsobnosti, na ktorom by sa mohol dostatočne sebarealizovať. Podľa hesla „lepšie je mať práce viac, než žiadnu“ zadávajte úlohy, kontrolujte, diskutujte, povzbudzujte, nech prichádzajú s nápadmi. V stave mierneho preťaženia nebudú mať priestor na zbytočnosti a prípadné nekalé úmysly akéhokoľvek charakteru. Musia však cítiť vašu podporu a váš záujem. Urobenú prácu musíte vedieť oceniť, lebo vždy a za všetkých okolností platí zásada vyrovnania.
Naučíte sa iba od schopných
Ak nebudete mať okolo seba tím erudovaných jedincov, ktorý by ste si ako správny vedúci mali systematicky budovať, pripraví vás riešenie úloh o čas a energiu, teda o hodnoty, ktoré sú v dnešnej dobe chápané ako jedny z najdôležitejších. Budete musieť učiť a odovzdávať skúsenosti namiesto toho, aby ste poznatky získavali pre seba. Mnohí dokonca zaujímajú ten pracovný postoj, že vedúci je tu predsa od toho, aby nám povedal, čo a ako máme robiť, bez toho, aby sa snažili sami prísť s vlastnou iniciatívou. Iba plniči vašich pokynov bez osobnej aktivity vás nikdy neobohatia.
Časové straty
Racionálne hospodárenie s časom možno v dnešnej dobe s miernym nadsadením považovať za umenie. Ohraničenie časového priestoru je významným limitujúcim faktorom, preto je základnou úlohou účelné nastavenie priorít. Ak budete zbytočne oberaní o čas, potom logicky povedané vyriešite menej priorít, než ste si naplánovali. Preto – pokiaľ to ide - si vyberajte hovory a jednania, ktoré majú pre vás význam. Nebojte sa násilne prerušiť diskusiu, ktorá neprináša nič nového, neriešte úlohy, ktoré môžete delegovať. A ak sa musíte nutne zúčastniť porady alebo schôdze, ktorá vám nič neprinesie, potom v duchu tvorivo premýšľajte a podľa situácie si aj nenápadne zapisujte myšlienky a podnety, na ktorých budete onedlho pracovať. Treba využiť každú minútu, pretože vám už viac darovaná nebude.
Konflikty boli a sú
Sú prirodzeným dôsledkom vývoja a vedú k diskusii, ktorá sa môže stať základom nových myšlienok a nápadov. Pokiaľ by podriadení ako vykonávatelia iba prijímali pokyny vedúceho, nebol by pokrok. Z globálneho hľadiska však ide vždy o dopad týchto konfliktov do pracovného prostredia. No nemali by byť dlhodobé, lebo úplne zásadným spôsobom destabilizujú vnútornú situáciu. Dlhodobý konflikt je výsledkom zlej riadiacej práce. Keď ho nezačnete riešiť včas, môže byť aj pre vás už neskoro.
Ak máte čas pripraviť sa na riešenie konfliktu, buďte radi a využite ho. Správny vedúci by mal konflikt zvládnuť bez emócií a urážok a tiež bez pomoci svojho nadriadeného. Konfliktom zmysluplných ideí možno docieliť určitý zámer. Konflikt s človekom v úplne inej rozumovej dimenzii je spravidla kontraproduktívny, preto vo vlastnom záujme skráťte jeho riešenie na nevyhnutné minimum.
Bariéra obáv
Základné memento, s ktorým žijú mnohí vedúci, by sa dalo charakterizovať slovami „hlavne nič nepokaziť, neurobiť chybu“, skrátka pretrvávajúca hra na istotu, pokiaľ možno bez rizika. Opatrnosti, dôslednosti a bdelosti nie je v riadiacej práci nikdy dostatok. Zodpovedný vedúci vždy intenzívne vníma signály prostredia a kvalifikovane na ne reaguje. Pokúste sa po dôkladnej analýze vami riadených procesov a priamych súvislosti – zbaviť sa zaužívaných predsudkov a „projektujte“ nezaťažení ťarchou reality. Vložte niekedy do systému a plánovania prvky metódy „pokus-omyl“. Keby ľudia neskúšali, dodnes by sme chodili pešo. Nebojte sa primeraných a odôvodnených strát, veď aj zisky sa často platia stratami.
Neobmedzujte druhých
Sú vedúci, ktorí sa snažia z osobnej samoľúbosti potlačovať u iných tie ich vlastnosti a schopnosti, ktoré sami nemajú, neprikladajú im význam, bagatelizujú ich, čím dotyčného morálne deptajú. Buďte vnímaví ku schopnostiam vašich ľudí a zužitkujte ich prednosti vhodným spôsobom pre seba. Často sa stáva, že niektorý pracovník sa postupom času vypracuje na špičku v určitej časti odbornosti spadajúcej do riadiacej kompetencie vedúceho. Nebráňte mu, naopak, podporujte ho. Pomôžete jemu aj sebe. Zdokonalí sa a vy od neho hocičo pochytíte.
Vybudovanie kvalitného tímu
je výsledkom dlhodobého úsilia a nie vždy sa takýto zámer úplne podarí. Ak máte kvalitný tím, potom pokračujte v jeho budovaní. Zastavenie neprichádza do úvahy! Hľadajte ďalších schopných ľudí, a pokiaľ si v inom kolektíve vyberiete niekoho, kto by sa vám do vašej koncepcie skutočne hodil, potom so všetkou počestnosťou sa usilujte o jeho angažovanie. Ak však niektorý článok do celkového kontextu nezapadá, preč s ním! Len tvorivou prácou uprostred duševne silného kolektívu sa môžete ako osobnosť ľudsky a pracovne zdokonaľovať.
Ing. Antonín Daněk
|
|