V roku 2019 bolo
schválených viacero noviel dotýkajúcich sa aj zákona č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov v z.n.p., pričom najrozsiahlejšie zmeny sú
uvedené vo vládnom návrhu ZDP, ktorého gestorom je Ministerstvo financií SR.
Týmto zákonom je zákon č. 301/2019 Z. z. o dani z príjmov
v z.n.p., ktorý obsahuje úpravy s účinnosťami od 1. 12. 2019, 1.
1. 2020, 1. 1. 2021 aj 1. 1. 2022. Čoho sa vládne úpravy zákona týkajú?
Medzi najvýznamnejšie zmeny určite
patria
-
úpravy, zmeny
a doplnenia v zamestnaneckých benefitoch,
-
zmeny
v platení preddavkov FO a PO,
-
zmeny
v uplatňovaní daňovej straty,
-
zníženie
administratívnej náročnosti v oblasti zrušenia predkladania niektorých
dokladov, elektronickej komunikácie medzi zamestnancom a zamestnávateľom
a zrušenia registrácie,
-
podpora
malého a stredného podnikania zavedením pojmu „mikrodaňovník“
a s tým súvisiace zvýhodnenia,
-
spresnenie
definícii vkladov a dividend,
-
zjednodušenie
úprav základu dane pri výdavkoch uznaných do daňových výdavkov až
zaplatením,
-
spresnenie
podmienok pre oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov.
Zamestnanecké benefity
a) Vzdelávanie zamestnancov
S účinnosťou od 1. 1. 2020 sa v značnej
miere rozširuje v § 5 ods. 7 písm. a) ZDP zamestnanecký benefit
na vzdelávanie vlastných zamestnancov zamestnávateľa, ktorý je
u zamestnanca oslobodeným príjmom.
Kým do 31. 12. 2019 je
možné za oslobodený benefit zamestnancov považovať výlučne plnenie
od zamestnávateľa za doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí
s činnosťou alebo s podnikaním tohto zamestnávateľa, od 1. 1. 2020
sa rozširuje oslobodenie na akékoľvek vzdelávanie zamestnanca, avšak
za splnenia dvoch základných podmienok a to:
-
musí ísť stále o vzdelávanie,
ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním tohto zamestnávateľa,
pričom
-
v prípade ak by išlo
o vzdelávanie, ktorým si zamestnanec zvyšuje stupeň vzdelania
na vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa musí byť splnená aj
ďalšia podmienka a to trvanie pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru,
štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru zamestnanca u tohto zamestnávateľa,
alebo obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre
platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu,
k začiatku príslušného akademického roka nepretržite aspoň 24 mesiacov.
-
V tejto súvislosti sa upravuje
aj § 19 ods. 2 písm. c) tretí bod ZDP, podľa ktorého daňovými
výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok
ustanovených v tomto zákone, sú výdavky (náklady) na pracovné
a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené
na vzdelávanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo
s podnikaním zamestnávateľa.
Zároveň prechodné ustanovenie
§ 52zza ods. 24 ZDP upravuje, že ustanovenia § 5 ods. 7 písm. a)
a § 19 ods. 2 písm. c) tretí bod v znení účinnom od 1.
januára 2020 sa prvýkrát použijú na sumu vynaloženú zamestnávateľom
zamestnancovi na vzdelávanie pri zúčtovaní mzdy za mesiac január
2020.
Pri poskytovaní vzdelávania,
ktorým dochádza k zvyšovaniu stupňa vzdelania na vysokoškolské
vzdelanie prvého alebo druhého stupňa, sa tieto ustanovenia prvýkrát použijú
na akademický rok, ktorý sa začína po 31. decembri 2019.
Zároveň sa dopĺňa aj poznámka pod
čiarou k pojmu vzdelávanie zamestnanca, ktorá spresňuje, že ide napr.
o vzdelávanie vymedzené v:
-
§ 153 až 155 Zákonníka práce,
-
§ 23 až 26 a § 36
až 38 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
-
§ 161 až 165 zákona
č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 318/2018
Z. z.
-
§ 214 až 218 zákona
č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
b) Lekárske preventívne prehliadky
S účinnosťou od 1. 1. 2020 sa medzi
oslobodené zamestnanecké benefity dopĺňajú aj lekárske preventívne prehliadky,
ktoré by hradil zamestnávateľ zo sociálneho fondu a to nad rámec
osobitných predpisov, ktorými sú napr. lekárske preventívne prehliadky
vymedzené v § 30e zákona č. 355/2007 Z. z.
a v zákone č. 577/2004Z. z.
Podľa zákona č. 152/1994 Z. z.
o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona
č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z.n.p. je podľa
§ 7 tohto zákona možné, aby zamestnávateľ v rámci realizácie svojej
sociálnej politiky poskytol zamestnancovi príspevok aj na zdravotnú
starostlivosť, ktorou môže byť aj poskytovanie príspevkov na lekárske
preventívne prehliadky.
Po 1. 1. 2020 nastávajú tri situácie ohľadne
poskytovania príspevkov na lekársku preventívnu prehliadku a to
1. ak ide o poskytnutie príspevku pre zákonom
o BOZP určený okruh ľudí a okruh práce, tento je u zamestnanca
príjmom vylúčeným z predmetu dane podľa § 5 ods. 5
písm. e) ZDP a u zamestnávateľa daňovým výdavkom podľa § 19
ods. 2 písm. c) druhý bod,
2. ak ide o poskytnutie príspevku nad rámec
určených osobitných predpisov a to prostredníctvom úhrady
a) zo sociálneho fondu, tento bude
u zamestnanca oslobodeným príjmom podľa § 5 ods. 7
písm. h) ZDP a u zamestnávateľa daňovým výdavkom ako tvorba
povinného prídelu do sociálneho fondu (zákon o sociálnom fonde) podľa
§ 21 ods. 2 písm. d) ZDP.
b) mimo sociálny fond, tieto sú zdaniteľným
príjmom zamestnanca, pričom ak by takéto poskytnutie bolo dohodnuté
napr. v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve je daňovým výdavkom
zamestnávateľa v nadväznosti na § 19 ods. 1 ZDP.
c) Zvýšenie oslobodenej sumy na ubytovanie
Medzi zamestnanecké benefity patrí aj nepeňažný
benefit pre zamestnancov, ktorí sú v pracovnom pomere (§ 42 ZP)
u zamestnávateľa, ktorého prevažujúca činnosť je výroba vykonávaná vo
viaczmennej prevádzke, ak tento zabezpečuje ubytovanie svojmu
zamestnancovi podľa § 19 ods. 2 písm. s) druhého bodu ZDP. Toto
oslobodenie je v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne, ktoré sa určí
v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené
ubytovanie v príslušnom kalendárnom mesiaci. Ak takto určené plnenie
presiahne sumu 60 eur alebo jej pomernú časť zodpovedajúcu výške podľa počtu
dní ubytovania v príslušnom kalendárnom mesiaci, do zdaniteľných
príjmov sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu. Na strane
zamestnávateľa je v § 19 ods. 2 písmeno s) ZDP, uvedené, že
za daňové výdavky zamestnávateľa sa považujú výdavky na ubytovanie
pre zamestnancov v pracovnom pomere v budovách zatriedených
do kódov Klasifikácie stavieb 112 a 113 podľa Vyhlášky Štatistického
úradu Slovenskej republiky č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická
klasifikácia stavieb, ak prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba
vykonávaná vo viaczmennej prevádzke. Kód skupiny 112 Dvojbytové
a viacbytové budovy zahŕňa oddelené domy, polooddelené domy
a terasovité domy s dvomi bytmi so spoločným vchodom, ostatné bytové
budovy ako sú napríklad rodinné domy s tromi bytmi a nájomné domy.
Kód skupiny 113 Ostatné budovy na bývanie zahŕňa ostatné budovy ako sú
napríklad internáty, robotnícke hotely.
Zároveň v § 21 ods. 1 písm. f) je
upravené, že v prípade, ak ubytovanie zamestnávateľ poskytuje vo vlastnom
zariadení na uspokojovanie potrieb zamestnancov, sa za príjmy
považuje aj nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi za účelom
zabezpečenia jeho ubytovania.
S účinnosťou od 1. 1. 2020 sa tento nepeňažný
benefit zvyšuje na sumu 100 eur mesačne, pričom podľa prechodného
ustanovenia § 52zza od. 1 ZDP sa toto zvýšené oslobodenie použije pri
poskytnutí ubytovania po 31. decembri 2019.
d) Doprava
Jedným z dôležitých a každodenných
nepeňažných benefitov od zamestnávateľa je aj ním zabezpečená doprava
zamestnancov na svoje pracovisko, ktoré sa s účinnosťou od 1. 1.
2018 po splnení určitých podmienok a do zákonom stanovenej výšky
oslobodilo od dane podľa § 5 ods. 7 písm. m) ZDP.
Výpočet tohto zamestnaneckého benefitu sa
s účinnosťou od 1. 1. 2021 zjednodušuje a to v tom smere,
že oslobodeným plnením je nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi
zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto
výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu
v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne. Ak nepeňažné plnenie vypočítané
z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných
na jedno miesto v motorovom vozidle podľa § 19 ods. 2
písm. s) prvého bodu presiahne sumu 60 eur, do základu dane
(čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.
V nadväznosti na túto úpravu, prechodné ustanovenie § 52zzb
uvádza, že oslobodenie dopravy podľa § 5 ods. 7 písm. m) ZDP
v znení účinnom od 1. 1. 2021 sa prvýkrát použije pri poskytnutí
dopravy na miesto výkonu práce a späť po 31. 12. 2019.
e) Iné
S účinnosťou od 1. 1.
2022 sa upravuje nový zamestnanecký benefit a to v oslobodených
príjmoch podľa § 5 ods. 7 písm. r) ZDP, podľa ktorého nepeňažné
plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur
za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov, ak tento zákon
neustanovuje inak je oslobodené od dane, ak zamestnávateľ takto vynaložené
prostriedky neuplatní ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i)]. Do základu
dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú
sumu.
Uvedené oslobodenie dopĺňa presne
vymedzené nezdaňované zamestnanecké benefity o skupiny nepomenovaných
benefitov, kde ak sa zamestnávateľ rozhodne poskytnúť nejaký benefit
zamestnancovi a neuplatní si výdavok naň vo svojich daňových výdavkov,
môže zamestnancovi takýto benefit oslobodiť od dane, ale len
v úhrnnej ročnej výške 500 eur. Ak by mal zamestnanec viacerých zamestnávateľov,
sumu 500 eur môže mať v prípade týchto benefitov oslobodenú v úhrnnej
výške od všetkých zamestnávateľov. Ide napr. o benefity, kde
zamestnávateľ zabezpečuje parkovanie pre zamestnancov, alebo usporiada firemné
večierky, športové súťaže pre svojich zamestnancov. Ak by išlo o benefit,
ktorý je ako oslobodený riešený v iných ustanoveniach ZDP ako napr.
rekreácie, vzdelávanie, doprava, ubytovanie tieto nepodliehajú oslobodenie
podľa tohto ustanovenia, nakoľko majú svoje špeciálne úpravy v iných ustanoveniach
ZDP. Oslobodenie od dane sa uplatní aj u zamestnanca zamestnávateľa,
ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie. V nadväznosti
na uvedené, prechodné ustanovenie § 52zzc upravuje, že ustanovenie
§ 5 ods. 7 písm. r) v znení účinnom od 1. 1. 2022 sa
použije až na nepeňažné plnenie poskytnuté a zúčtované zamestnancom
po 31. 12. 2021.
Spresnenie
definície vkladov a dividend
V § 2 písmene ac) je
upravená definícia vkladu pre daňové účely, ktorá platí aj pre právnické osoby aj
fyzické osoby.
Táto sa s účinnosťou
od 1. 1. 2020 rozširuje o
-
akcionárom
a spoločníkom splatený príplatok do rezervného fondu, ktorý je
povinná spoločnosť vytvoriť pri založení spoločnosti podľa § 67 alebo
§ 217 ObchZ, ako aj ďalšie príplatky splatené priamo daňovníkom do rezervného
fondu, ktoré mu vyplývajú zo spoločenskej zmluvy alebo ObchZ,
-
vklad
do nedeliteľného fondu členom družstva podľa § 235 ObchZ,
-
emisné
ážio splatené daňovníkom – emisné ážio je rozdiel medzi emisným kurzom
a menovitou hodnotou.
Za vklad sa nepovažuje
zvýšenie rezervného fondu resp. nedeliteľného fondu družstva
z nerozdelených ziskov, ktoré nie sú daňovým výdavkom podľa § 21 ods.
2 písm. d) ZDP.
V prípade definície dividend
uvedenej v § 3 ods. 1 písm. e) ZDP, táto sa s účinnosťou
od 1. 1. 2020
spresňuje
-
že
za podiel na zisku sa považuje použitie nerozdeleného zisku
po zdanení na splatenie príspevkov do kapitálového fondu
z príspevkov,
-
dopĺňa
-
že
za podiel na zisku sa považuje aj príjem plynúci z rezervného
fondu obchodnej spoločnosti v časti, v akej boli predtým zvýšené zo
zisku po zdanení.
V nadväznosti na tieto
zmeny v § 3 ods. 1 písm. e) sa dopĺňa aj rozsah podielov
na zisku (dividend) považovaných za príjem zo zdroja na území
Slovenskej republiky nerezidenta v § 16 ods. 1 písm. e) 9. bode.
(Viac o tejto téme sa dočítate v mesačníkoch
DUO 2/2020, DUO 3/2020, 1000 riešení 4/2020, odbornej tematickej
publikácii Daňové a mzdové zákony 2020 a úplné znenie zákona
s komentárom nájdete v Poradcovi 6-7/2020)
Zmeny zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty účinné od 1. 1. 2020 reagujú
predovšetkým na novú smernicu Rady (EÚ) 2018/1910, ktorá mení smernicu
2006/112/E o spoločnom systéme DPH. Cieľom je zjednodušiť a uľahčiť
dodávky tovaru v rámci EÚ. Čoho sa novela zákona týka?
Zavádzajú sa spoločné pravidlá
spočívajúce v uľahčení cezhraničného obchodovania s tovarom
v rámci tzv. call-offstock úpravy, určení miesta dodania tovaru
s prepravou, uskutočňovanou tzv. sprostredkujúcim subjektom
v reťazových transakciách v rámci EÚ a v doplnení, že
identifikačné číslo pre DPH nadobúdateľa tovaru predstavuje hmotnoprávnu
podmienku pre oslobodenie dodania tovaru do iného členského štátu.
Od 1. 1. 2020 sa stane
účinným oslobodenie od dane zavedené na základe zákona č. 369/2018
Z. z. v súvislosti s transakciami týkajúcimi sa surovej ropy
a minerálnych olejov, ktoré bolo doplnené. Umožní sa tak obchodovanie
s uskladnenou surovou ropou, motorovou naftou a benzínom
na medzinárodných burzách. Ide predovšetkým o oslobodenie od dane
dodávok tovarov, ktoré sú umiestnené v colných skladoch alebo iných
skladoch.
·
Režim
call-offstock
Dochádza k zavedeniu režimu
call-offstock, ako povinnej úpravy pre všetky členské štáty, na základe
ktorej sa preprava tovaru, ktorý je obchodným majetkom zdaniteľnej osoby
(dodávateľa), do iného členského štátu na účely jeho následného
dodania vopred známemu odberateľovi – zdaniteľnej osobe registrovanej pre daň
v členskom štáte skončenia prepravy tovaru (odberateľovi) nepovažuje, pri
splnení ustanovených podmienok, za premiestnenie tovaru do iného
členského štátu podľa § 8 ods. 4.
V novom ustanovení § 8a je
zavedená definícia režimu call-offstock a sú ustanovené podmienky
a následky uplatnenia tohto režimu z pozície SR ako členského štátu
začatia prepravy tovaru (členského štátu dodania).
Pri splnení všetkých podmienok
tovar premiestnený do iného členského štátu bude považovaný
za dodaný dodávateľom s oslobodením od dane podľa § 43 ods.
1 až v momente, v ktorom k nemu nadobudne právo nakladať ako
vlastník určený odberateľ, na základe dohody uzavretej
s dodávateľom, pričom na premiestnenie tovaru sa nebude prihliadať.
Na druhej strane bude
v tom istom momente dochádzať v členskom štáte, do ktorého bol
tovar prepravený, k nadobudnutiu tovaru z iného členského štátu,
pričom daňová povinnosť z nadobudnutia tovaru vznikne v súlade
s bežnými pravidlami a osobou povinnou platiť daň z nadobudnutia
tovaru bude určený odberateľ, ktorý získal právo nakladať s tovarom ako
vlastník.
V prípade, že SR bude
členským štátom, do ktorého bol tovar prepravený (členským štátom
nadobudnutia tovaru), uplatní sa nové znenie § 11a. V tomto
ustanovení sa uvádza, v ktorom momente dôjde v SR k nadobudnutiu
tovaru z iného členského štátu a osoba, u ktorej sa toto
nadobudnutie považuje za uskutočnené. Uvedené sa uplatní aj
v prípade, ak dodávateľ má v členskom štáte skončenia prepravy
pridelené identifikačné číslo pre daň.
Stanovená je podmienka, že tovar
musí byť dodaný osobe, pre ktorú je určený, do 12 mesiacov odo dňa
skončenia prepravy.
Osoby zúčastnené v transakcii
režimu call-offstock majú povinnosť záznamovú podľa § 70 ods. 4.
V súvislosti s režimom call-offstock bude dodávateľ povinný podať
súhrnný výkaz dvakrát. Prvýkrát v období, v ktorom došlo k preprave
tovaru do iného členského štátu (povinnosť podľa § 80 ods. 1
písm. e) a ods. 4 písm. f)) a druhýkrát v období,
v ktorom došlo k dodaniu tovaru.
Pri nedodržaní podmienok pre
uplatnenie režimu call-offstock, sa tovar bude považovať za premiestnený
v zmysle § 8 ods. 4 a to momentom keď sa nesplní niektorá
z podmienok, ktoré sú stanovené pre uplatnenie tohto režimu
v § 8a ods. 1 až 5.
Podľa prechodného ustanovenia, vo
vzťahu k tovaru už prepravenom na územie SR pred 1.1.2019, pri ktorom
sa uplatnilo ustanovenie § 11a platné do 31.12.2018, sa bude
postupovať podľa doterajších pravidiel. Vyššie uvedené je premietnuté
do ustanovení zákona o DPH: § 8 ods. 4, § 8a, § 11a,
§ 70 ods. 2 písm. g) a h), § 70 ods. 4 písm. d),
§ 80 ods. 1 písm. e) až g) a ods. 4 písm. f)
a § 85kh.
Príklad
Premiestnenie tovaru slovenského
platiteľa do skladu v ČR a následné dodanie
Slovenský platiteľ DPH má
uzatvorenú rámcovú zmluvu o dodaní tovaru českému platiteľovi. Dodávky
prebiehajú umiestňovaním do skladu umiestnenom v ČR, z ktorého
si český odberateľ podľa svojej potreby tovar odoberá. K odberu tovaru
dochádza vždy s určitým časovým odstupom po jeho naskladnení.
Slovenský platiteľ premiestni svoj
tovar do skladu v ČR dňa 3. 1. 2020. Premiestnenie vlastného tovaru
zo SR do ČR je povinný uviesť v záznamoch vedených na účely DPH
podľa § 70 ods. 2 písm. g) zákona o DPH a tiež
v súhrnnom výkaze podľa § 80 ods. 1 písm. e) zákona o DPH,
v ktorom uvedie IČ DPH českého odberateľa.
Český platiteľ si dňa 20. 8. 2020
vyberie zo skladu množstvo tovaru, ktoré potrebuje pre svoju výrobu. Uvedeným
dňom, ktorým nadobúda odberateľ právo disponovať s tovarom, dochádza
u slovenského platiteľa k dodaniu tovaru s oslobodením
od DPH, ktoré uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie
august 2020 a tiež v súhrnnom výkaze na základe § 80 ods. 1
písm. a) zákona o DPH.
·
Reťazové
transakcie v rámci EÚ – miesto dodania tovaru
V novom ustanovení 13a je
určené pravidlo týkajúce sa priradenia prepravy tovaru pri reťazových
transakciách v rámci územia EÚ, kedy ten istý tovar je predmetom viacerých
po sebe nasledujúcich dodaní, pričom odoslanie alebo preprava tohto tovaru
sa uskutočňuje z jedného členského štátu do iného členského štátu,
a to priamo od prvého dodávateľa konečnému odberateľovi v rámci
reťazca.
Ak zabezpečuje prepravu odberateľ
(zdaniteľná osoba, ktorá kupuje tovar od prvého dodávateľa, tzv.
prostredná osoba), odoslanie resp. preprava tovaru sa priradí k tomuto
prvému dodaniu tovaru, čo znamená, že prvý dodávateľ uskutočňuje tzv. pohyblivú
dodávku tovaru, a teda uplatní oslobodenie od DPH.
Ak prostredná osoba oznámi prvému
dodávateľovi identifikačné číslo pre DPH pridelené v členskom štáte, kde
sa preprava tovaru začína uskutočňovať, prepravu tovaru nemožno priradiť
k dodaniu tovaru prvým dodávateľom, ale sa priradí k dodaniu tovaru
uskutočnenému prostrednou osobou. V takomto prípade nemôže prvý dodávateľ
uplatniť na dodanie tovaru pre prostrednú osobu oslobodenie od DPH.
Teda aj na účely splnenia podmienok trojstranného obchodu bude
rozhodujúce, aké IČ DPH oznámi prvý odberateľ (prostredná osoba) prvému
dodávateľovi.
Príklad
Dodanie tovaru slovenským
platiteľom z Poľska pre českého odberateľa
Slovenský platiteľ si objednal
dodanie tovaru od poľského platiteľa, za účelom jeho ďalšieho dodania
pre českého odberateľa, pričom tovar má byť prepravený priamo z Poľska
do ČR. Slovenský platiteľ pri objednaní tovaru oznámil poľskému
platiteľovi svoje IČ DPH, ktoré má pridelené v Poľsku, poľský dodávateľ
preto fakturoval slovenskému platiteľovi s uvedením poľského IČ DPH
slovenského platiteľa.
Uvedené znamená, že obchod medzi
poľským a slovenský platiteľom nie je spojený s prepravou tovaru
z Poľska, preto poľský platiteľ je povinný fakturovať s poľskou DPH.
Slovenský platiteľ si môže uvedenú DPH odpočítať vo svojom daňovom priznaní
podanom v Poľsku.
Následné dodanie tovaru slovenským
platiteľom z územia Poľska pre odberateľa z ČR, bude oslobodené
od DPH. Slovenský platiteľ uvedie toto oslobodené dodanie v daňovom
priznaní podanom v Poľsku, zároveň ho uvedie aj v súhrnnom výkaze
v Poľsku. Český odberateľ prizná nadobudnutie tovaru v ČR vo svojom
daňovom priznaní.
·
Ubytovacie
služby
S účinnosťou od 1. 1.
2019 bola zavedená znížená sadzba DPH na ubytovacie služby. Zákon vymedzil
ubytovacie služby (príloha č. 7a zákona o DPH) odkazom
na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008 z 23.
apríla 2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa
činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93,
konkrétne na služby uvedené v kóde 55 CPA.
Vymedzenie ubytovacích služieb
v nadväznosti na uvedené nariadenie platiteľovi dane umožní správne
posúdiť, či ním poskytovaná služba je vylúčená z oslobodenia od dane
podľa § 38 ods. 3.
Ubytovacími službami podľa skupín
vymedzených v ustanovení § 38 ods. 4, odkazom na štatistickú
klasifikáciu sú najmä hotelové a podobné služby, turistické a ostatné
krátkodobé ubytovacie služby, služby miest na táborenie a taktiež
služby ubytovania v študentských ubytovacích zariadeniach alebo
v ubytovniach pre robotníkov, avšak len za predpokladu, že
ubytovanie je poskytnuté na obdobie menej ako tri mesiace.
Príklad
Ubytovanie v robotníckej
ubytovni
Platiteľ prevádzkuje ubytovňu pre
robotníkov, dĺžka ubytovania je individuálna, podľa potreby jednotlivých
robotníkov pre zamestnávateľa.
Pri ubytovaní robotníka
po dobu 4 mesiacov nie je splnená podmienka pre uplatnenie zníženej sadzby
DPH. Uvedený typ ubytovania je zahrnutý do skupiny 55.9 štatistickej
klasifikácie, pričom zníženej sadzbe dane podlieha ubytovanie len vtedy, ak je
kratšie ako 3 mesiace.
Prevádzkovateľ ubytovne bude
za ubytovanie robotníka v danom prípade fakturovať so sadzbou dane
20 %.
·
Oslobodenie
od dane pri intrakomunitárnom dodaní
Platiteľ dane pri dodaní tovaru
do iného členského štátu EÚ môže uplatniť oslobodenie od DPH, len ak
sú splnené hmotnoprávne podmienky pre oslobodenie od DPH. Jednou
z hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru
do iného členského štátu je, že nadobúdateľ má pridelené identifikačné
číslo pre DPH v inom členskom štáte ako je členský štát, kde sa začala
preprava tovaru, pričom toto identifikačné číslo pre DPH musí nadobúdateľ
oznámiť dodávateľovi.
Zo znenia odseku 9, ktorý bol
doplnený do § 43 zákona o DPH vyplýva, že dôležitou súčasťou
podmienok pre oslobodenie od dane sa stáva aj samotné deklarovanie
dodania tovaru do iného členského štátu v súhrnnom výkaze. Oslobodenie
od dane správca dane neuzná, ak dodávateľ nepodá súhrnný výkaz alebo ak
v súhrnnom výkaze uvedie nesprávne, neúplné alebo nepravdivé údaje.
Oslobodenie od dane správca dane uzná vtedy, ak
dodávateľ vie akýmkoľvek vierohodným spôsobom preukázať, že neúmyselne
a v dobrej viere uviedol nesprávne alebo neúplné údaje
v súhrnnom výkaze a následne tieto skutočnosti doloží napr.
dodatočným súhrnným výkazom, alebo na základe výzvy správcu dane poskytne
správne a úplné údaje.
Príklad
Nesprávne uvedenie IČ DPH
maďarského odberateľa
Slovenský platiteľ dodáva tovar
maďarskému platiteľovi (obchodnej spoločnosti), ktorý si tovar objednal
a oznámil svoje maďarské IČ DPH. Konateľ uvedenej maďarskej spoločnosti je
konateľom aj v ďalšej obchodnej spoločnosti v Maďarsku, ktorá je tiež
platiteľom DPH. Maďarský odberateľ omylom uviedol IČ DPH inej spoločnosti, nie
tej, ktorá je odberateľom tovaru v danom zmluvnom vzťahu.
Skutočnosť, že v súhrnnom
výkaze slovenského platiteľa je nesprávne uvedené IČ DPH odberateľa by
spôsobila stratu nároku na oslobodenie od DPH. Po vysvetlení
uvedenej nezrovnalosti slovenský platiteľ zjedná nápravu podaním dodatočného
súhrnného výkazu, v ktorom uvedie opravu IČ DPH oproti podanému riadnemu
súhrnnému výkazu. Na základe tejto opravy má právo na oslobodenie
od dane z titulu intrakomunitárneho dodania.
(Viac o tejto téme sa dočítate v mesačníkoch
DUO 2/2020, 1000 riešení 3/2020, odbornej tematickej publikácii Daňové
a účtovné zákony 2020 a úplné znenie zákona s komentárom nájdete
v Poradcovi 8/2020)