Do 15. januára 2019 majú zamestnávatelia prvý raz povinnosť oznámiť
Úradu verejného zdravotníctva údaje týkajúce sa jeho zamestnancov
vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej pracovnej kategórie.Táto povinnosť bola
zamestnávateľom určená čl.
I bodom 6. zákona č. 289/2017 Z. z., ktorým sa od 1. 7. 2018 zmenil § 30 ods. 1 písm. k) zákona č.
355/2007 Z. z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v
znení neskorších predpisov.
Údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej
pracovnej kategórie
poskytne zamestnávateľ aj zástupcom zamestnancov.
Oznámenie
obsahuje údaje:
-
názov pracoviska,
-
názov profesií s uvedením faktorov
práce a pracovného prostredia, ktorým sú zamestnanci vystavení,
-
počet zamestnancov pracoviska.
Rámcová
smernica Rady 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti
a ochrany zdravia pracovníkov pri práci a jej jednotlivé samostatné vykonávacie
smernice, týkajúce sa expozície zamestnancov faktorom práce a pracovného
prostredia, ustanovujú povinnosti na ochranu zdravia pri práci pri výskyte
faktoru práce a pracovného prostredia.Z tohto dôvodu je potrebné na celoslovenskej
úrovnievidovať a poznať mieru expozície jednotlivými faktormi práce už na
úrovni kategórie 2.Informácia o faktoroch práce a pracovného prostredia,
pôsobiacich na zamestnancov, ktoré sa môžu podieľať na vzniku chorôb z
povolania alebo iných poškodení zdravia súvisiacich s prácou, zabezpečuje
prehľadnosť a informovanosť o pracovných expozíciách zamestnancov.
Neoznámením
údajov týkajúcich sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej
kategórie sa zamestnávateľ dopustí správneho deliktu, za ktorý môže príslušný
orgán verejného zdravotníctva uložiť pokutu od150 eur až do 20 000 eurv zmysle
§ 57 ods. 41 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z.
Definícia zamestnávateľa a zamestnanca
Podľa
§ 2 ods. 1 písm. za)zákona č. 355/2007 Z.
z.zamestnávateľompovinným oznámiť údaje
je:
-
právnická osoba alebo
fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom
vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných
vzťahoch,
-
právnická osoba a
fyzická osoba, u ktorej sa uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov
a študentov.
Podľa
§ 2 ods. 1 písm. zb)zákona č. 355/2007 Z.
z.zamestnancom je:
-
fyzická osoba, ktorá je so
zamestnávateľom v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu,
-
žiak strednej odbornej školy pri
praktickom vyučovaní a študent vysokej školy pri praktickej výučbe.
Povinnosť
oznamovať údaje sa nevzťahujelen na nasledovných zamestnávateľov:
a) Slovenskú
informačnú službu vo vzťahu k výkonu štátnej služby príslušníkmi Slovenskej
informačnej služby mimo územia Slovenskej republiky a vo vzťahu k príslušníkom
Slovenskej informačnej služby zaradených do činnej zálohy,
b) Zbor väzenskej a
justičnej stráže vo vzťahu k príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže
zaradeným do činnej zálohy,
c) Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky vo vzťahu k výkonu štátnej služby príslušníkmi
Policajného zboru mimo územia Slovenskej republiky a vo vzťahu k príslušníkom
Policajného zboru zaradeným do činnej zálohy a príslušníkom Hasičského a
záchranného zboru a príslušníkom Horskej záchrannej služby zaradeným mimo
činnej štátnej služby,
d) Ministerstvo
obrany Slovenskej republiky vo vzťahu k výkonu štátnej služby profesionálnych
vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky vyslaných na plnenie úloh mimo
územia Slovenskej republiky,
e) Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky vo vzťahu k výkonu štátnej služby colníkov
mimo územia Slovenskej republiky a vo vzťahu k colníkom zaradeným do činnej
zálohy,
f) Národný
bezpečnostný úrad vo vzťahu k výkonu štátnej služby príslušníkmi Národného
bezpečnostného úradu mimo územia Slovenskej republiky a vo vzťahu k
príslušníkom Národného bezpečnostného úradu zaradeným do činnej zálohy.
Charakteristika 2. pracovnej kategórie
Podľa
úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu
ovplyvniť zdravie zamestnancov, posúdenia zdravotných rizík a na základe zmien
zdravotného stavu zamestnancov sa práce v zmysle § 31 zákona č. 355/2007 Z. z.zaraďujú do štyroch kategórií.Do prvej kategórie sa
zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca
vplyvom práce a pracovného prostredia alebo miera zdravotného rizika z
expozície faktorom práce a pracovného prostredia je akceptovateľná.
Do
druhej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad
poškodenia zdravia, ale nedá sa vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž
faktormi práce a pracovného prostredia. Nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž
faktormi práce a pracovného prostredia zahŕňa neočakávanú alebo nepredpokladanú
reakciu organizmu, a to vo forme príznaku alebo odlišného znaku vrátane
zmenených laboratórnych hodnôt, alebo zmenených funkčných schopností organizmu
v súvislosti s expozíciou danému faktoru práce a pracovného prostredia. Miera
zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia je vyššia
ako u obyvateľov, ale je tolerovateľná.Sú to práce, pri ktorých faktory práce a
pracovného prostredia neprekračujú limity alebo kritériá ustanovené osobitnými
predpismi, napr.
-
nariadením vlády Slovenskej
republiky č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných
požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou
vibráciám v platnom znení,
-
nariadením vlády Slovenskej
republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných
požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou
hluku v platnom znení,
-
nariadením vlády Slovenskej
republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s
expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení neskorších predpisov.
Posúdenie
zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostrediaje
povinnýzabezpečiť každý zamestnávateľ. Na základe tohto posúdenia je zamestnávateľ povinný
zabezpečiť vypracovanie písomného posudku o riziku s kategorizáciou prác
z hľadiska zdravotného rizika v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou
podľa § 30a zákona
č. 355/2007 Z. z. Zamestnávateľ zabezpečí
posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia
a vypracovanie písomného posudku o riziku aj pri každej zmene pracovných
podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika alebo kategóriu
práce. Posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného
prostredia na pracovisku, na ktorom zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú dodruhej kategórie,je zamestnávateľ povinný zabezpečiť najmenej
raz za 18 mesiacov.
Zamestnávateľovi
je uložená v § 30 ods. 6zákona č.
355/2007 Z. z. povinnosť:
a) umožniť
pracovnej zdravotnej službe vstup na pracovisko a poskytnúť jej dostatočný čas
na plnenie odborných činností pri zabezpečovaní ochrany a podpory zdravia pri
práci, pričom zohľadňuje veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné
podmienky a zdravotné riziká súvisiace s expozíciou zamestnancov,
b) poskytnúť pracovnej
zdravotnej službe informácie potrebné na posúdenie zdravotného rizika z
expozície faktorom práce a pracovného prostredia vrátane výsledkov
kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania faktorov práce a pracovného
prostredia, ktoré používa pri svojej činnosti alebo ktoré pri jeho činnosti
vznikajú, ak bolo kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov práce a
pracovného prostredia vykonané.
Zamestnávateľ
je povinný v tejto súvislosti viesť a uchovávať evidenciu zamestnancov,
ktorí vykonávajú prácu zaradenú do druhej kategóriepri expozícii faktorom práce
a pracovného prostredia, ktorými sú:
1. hluk,
2. vibrácie,
3. ionizujúce
žiarenie,
4.
elektromagnetické pole,
5. ultrafialové
žiarenie,
6. infračervené
žiarenie,
7. laserové
žiarenie,
8. záťaž teplom,
9. záťaž
chladom,
10. chemický
faktor,
11.
karcinogénny a mutagénny faktor,
12. biologický
faktor,
13. fyzická
záťaž pri práci,
14. psychická
pracovná záťaž,
15. zvýšený
tlak vzduchu.
Evidencia
zamestnancov obsahuje nasledovné údaje:
-
názov pracoviska,
-
názov profesií,
-
faktory práce a
pracovného prostredia, ktorým sú zamestnanci vystavení, a kategóriu práce
osobitne pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia,
-
výsledky
kvalitatívneho a kvantitatívneho zisťovania zdraviu škodlivých faktorov pracovného
prostredia pri posúdení zdravotného rizika, ak bolo vykonané.
Postup pri plnení oznamovacej povinnosti
Podrobnosti
o spôsobe, akým si zamestnávatelia môžu povinnosť splniť, zverejnil Úrad
verejného zdravotníctva v druhej polovici decembra 2018 a aktualizoval
ich 7. 1. 2019 na svojom webovom sídle http://www.uvzsr.sk v časti
Kategória práce 2. Úrad vo zverejnenej informácii poskytuje formulár aj
elektronickú adresu pre oznamovanie zamestnancov zaradených do druhej
kategórie. Zamestnávatelia majú tiež k dispozícii odpovede na často kladené
otázky a usmernenie k vypĺňaniu a odoslaniu elektronického formulára. O schválení elektronického formuláru aj na portáli
www.slovensko.sk bude Úrad verejného zdravotníctva SR informovať na svojej
internetovej stránke.
Zamestnávatelia
oznamujú stav k 31. decembru predchádzajúceho roka, t. j. do 15. 1. 2019
stav k 31. 12. 2018. Zamestnávatelia v oznámení uvádzajú údaje
z evidencie zamestnancov, t. j. názov pracoviska, pre ktoré zamestnanci
vykonávajú prácu a počet zamestnancov pracoviska. Tiež je vo formulári
nevyhnutné špecifikovať názov profesií v zmysle štatistickej klasifikácie zamestnaní SK ISCO 08s uvedením faktorov práce a pracovného prostredia,
ktorým sú zamestnanci v rámci výkonu práce vystavení.
Formulár
podporuje Internet Explorer 10 a vyššie verzie, ako aj ostatné
alternatívne aktualizované webové prehliadače podporujúce JavaScript.
Elektronický formulár je potrebné na webovej stránke len otvoriť bez ukladania
na disk počítača a otvorený formulár zamestnávateľ postupne vyplní. Po
vyplnení formulára je nutné vykonať jeho kontrolu kliknutím na Skontrolovaťv dolnej
časti. Položky označené červenou farbou, t.j. chybné alebo povinné položky, sa
musia opraviť alebo vyplniť. Po opakovanom prekontrolovaní je potrebné kliknúť
na Uložiť. Súbor s názvom ElektronickeOznamovanieKategorie2.xmlodošle
zamestnávateľ ako prílohu k e-mailu na adresu kategoria2@uvzsr.sk.
V jednej e-mailovej správe je možné poslaťiba jeden elektronický
formulár. Predmet emailovej správy je potrebné označiť: Oznamovanie kategórie 2
- obchodné meno.
Ak
zamestnávateľ posiela rozsiahlejšie údaje, ktoré nie je možné vyplniť naraz,
môže formulár vyplniťpostupne s priebežným ukladaním, ale bez
priebežného odosielania. Údaje v čiastočne vyplnenom formulári zamestnávateľ
uloží kliknutím na dolné tlačidlo Uložiť. Formulár sa automaticky uloží s
názvom ElektronickeOznamovanieKategorie2 v zložke Prevzaté súbory/Downloads vo
formáte .xml. Keď sa neskôr zamestnávateľ k vypĺňaniu vráti, otvorí opäť
formulár na internetovej stránke Úradu verejného zdravotníctva SR, klikne na
dolné tlačidlo Načítať, klikne na Prehľadávať a vyberie si
v minulosti uložený súborElektronickeOznamovanieKategorie2 v zložke
Prevzaté súbory/Downloads vo formáte .xml, klikne na Nahrať súbor a
pokračuje vo vypĺňaní. Tento cyklus postupného vypĺňania a priebežného
ukladania možno opakovať. Keď je formulár kompletne vyplnený, opätovne sa
klikne na Uložiť a posledná uložená verzia vo formáte .xml sa priloží
k mailu a odošle na adresu kategoria2@uvzsr.sk.
Ak
má zamestnávateľ určitú profesiu v rámci jedného pracoviska s rôznymi
expozíciami v kategórii 2, uvedie ju
ako viac profesií kliknutím na červené tlačidlo Pridať profesiu.
Po
spracovaní zaslaného elektronického formuláru bude do elektronickej schránky
zamestnávateľa zaslané potvrdenie o tom, že Úrad verejného zdravotníctva SR
prijal oznámenie údajov týkajúcich sa zamestnancov vykonávajúcich prácu
zaradenú do kategórie 2. Registratúrny systém Úradu verejného zdravotníctva SR
automaticky zabezpečí distribúciu údajov príslušným orgánom verejného
zdravotníctva podľa uvedených miest výkonu práce (pracovísk).
Elektronický formulár sa môže v priebehu roka
aktualizovať, preto je v nasledujúcich rokoch potrebné vždy vyplniť a
zaslať aktuálnu najnovšiu verziu formulára z internetovej stránky Úradu
verejného zdravotníctva SR,t. j. formulár z predchádzajúceho roka nebude možné
prepisovať.Zamestnávateľ vkladá údaje do elektronického formulára aktuálne k
31.12. príslušného roka, ktorý je uvedený na konci formulára. Údaje k 31.12. sa
nezasielajú priebežne celý rok, ale iba v období od 31.12. príslušného roka do
15.1. nasledujúceho roka. Na konci formulára je uvedený príslušný rok, ku
ktorému sa údaje vzťahujú. Až keď sa na formulári (umiestnenom na internetovej
stránke Úradu verejného zdravotníctva SR) objaví príslušný rok, je možné ho
vyplniť a odoslať na e-mailovú adresu kategoria2@uvzsr.sk.
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku
DUO 5-6/2019)
V priebehu roku
2018 boli prijaté tri novely zákona o dani z pridanej hodnoty (ďalej
len zákon o DPH). Väčšina zmien nadobudla účinnosť 1. januára 2019,
niektoré ustanovenia nadobudnú účinnosť 1. októbra 2019 a 1. januára 2020.
Aké sú najdôležitejšie zmeny účinné od roku 2019?
Zmeny od 1. januára 2019
Zmena sadzby dane
Znížená 10 % sadzba dane sa zavádza na
·
tovary
a služby, ktoré v rámci aktivít sociálnej ekonomiky podľa zákona č. 112/2018 Z. z.
o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov registrovaný sociálny podnik, ktorý 100 %
svojho zisku po zdanení používa na dosiahnutie svojho hlavného cieľa, dodáva
oprávnenému zákazníkovi, ak tým nedochádza k narušeniu hospodárskej súťaže
nezlučiteľnému s vnútorným trhom, pričom oprávneným zákazníkom je osoba
iná ako zdaniteľná osoba, ak je fyzickou osobu, subjektom sociálnej ekonomiky
alebo subjektom verejnej správy,
·
ubytovacie služby
podľa Kódu štatistickej klasifikácie produktov podľa činnosti (CPA) 55. Ide o všetky typy
ubytovacích služieb ako sú:
-
hotelové
a podobné ubytovacie služby,
-
turistické
a ostatné krátkodobé ubytovacie služby,
-
prevádzka táborísk,
rekreačných a dovolenkových kurzov,
-
ostatné ubytovacie
služby.
Registračná povinnosť
Zdaniteľná osoba je povinná
registrovať sa pre daň z pridanej hodnoty za určitých podmienok. Jednou
z nich je dosiahnutie obratu 49 790 eur za najviac 12
predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
Od roku 2019 sa mení
definícia obratu podľa § 4 ods. 7 zákona o DPH. Obratom na účely zákona o dani z pridanej
hodnoty sa rozumie hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb
v tuzemsku okrem hodnoty tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od
dane podľa § 28 až 36 a podľa § 40 až 42. Hodnota dodaných poisťovacích služieb,
ktorú sú oslobodené od dane podľa § 37, a finančných služieb, ktoré
s oslobodené od dane podľa § 39, sa nezahŕňa do obratu, ak tieto služby sú
dodané pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby. Do obratu sa
nezahŕňa hodnota príležitostne dodaného hmotného majetku okrem zásob
a hodnota príležitostne dodaného nehmotného majetku.
Doteraz na základe Usmernenia
MF SR č. MF/12 860/2004-73 platilo, že zdaniteľná osoba, ktorá je účtovnou
jednotkou účtujúcou v sústave jednoduchého účtovníctva, zahŕňa do obratu príjmy
bez dane z dodávaných tovarov a služieb a zdaniteľná osoba, ktorá
účtuje v sústave podvojného účtovníctva, zahŕňa do obratu výnosy
bez dane z dodávaných tovarov a služieb.
Zmena spočíva v tom, že
do obratu bez ohľadu na to, či zdaniteľná osoba účtuje v sústave jednoduchého
alebo podvojného účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu, vstupuje hodnota
tovarov a služieb pri dodávke. Zálohy už nebudú ovplyvňovať výšku obratu.
Podľa prechodného ustanovenia
§85kg zákona o DPH do obratu podľa § 4 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára
2019 sa zahŕňa aj obrat dosiahnutý podľa § 4 ods. 7 v znení účinnom do 31.
decembra 2018. Do obratu podľa § 4 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2019
sa zahŕňa hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb vo výške, v akej nebola
zahrnutá do obratu podľa § 4 ods. 7 v znení účinnom do 31. decembra 2018.
Z uvedeného vyplýva, že
ak zdaniteľná osoba, ktorá účtuje v jednoduchom účtovníctve, uskutočnila
dodávku tovarov alebo služieb napríklad v novembri 2018 a platba príde až
vo februári 2019, takáto platba sa zahrnie do hodnoty obratu roku 2019, aj keď
podľa novej definície obratu dodanie vo februári 2019 nenastalo. Nebolo však
zahrnuté do obratu v roku 2018, lebo nebol príjem, tak musí byť zahrnuté
do obratu roku 2019.
Výpočet koeficientu
Nová definícia obratu, ktorá
už neobsahuje pojmy výnos a príjem, má vplyv aj na výpočet koeficientu
podľa § 50 ods. 2 zákona o DPH. Koeficient sa vypočíta ako podiel,
v ktorého čitateli je hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb za
kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná, a v ktorého
menovateli je hodnota bez dane zo všetkých dodaných tovarov a služieb za
kalendárny rok. Pri výpočte koeficientu sa do čitateľa ani do menovateľa
neuvádza hodnota z predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej
samostatnú organizačnú zložku, predaja majetku, ktorý platiteľ používal na
účely svojho podnikania, okrem zásob, finančných služieb oslobodených od dane,
ak ich platiteľ poskytol príležitostne a príležitostného prevodu
nehnuteľnosti a príležitostného nájmu nehnuteľnosti.
Koeficient po skončení
kalendárneho roka podľa § 50 ods. 4 zákona o DPH za kalendárny rok 2018
a za hospodársky rok, ktorý sa začal do 31. decembra 2018, sa vypočíta
podľa pravidiel platných do konca roka 2018.
Zábezpeka na daň
Od januára 2019 sa zrušuje
ustanovenia § 4c zákona o DPH, týkajúce sa zábezpeky na daň
a v nadväznosti na to, aj 60 dňová lehota, ktorú mal daňový úrad na
vykonanie registrácie pre daň, ak je
zdaniteľná osoba povinná zložiť zábezpeku na daň.
Rozhodnutia o zložení
zábezpeky na daň vydané do 31. decembra 2018 sa zrušujú. Daňový úrad peňažnú
zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami na účet daňového
úradu, ktorá do 31. decembra 2018 nebola použitá na úhradu nedoplatku na dani,
vráti do 28. februára 2019. Daňový úrad pri vrátení zábezpeky na daň
primerane uplatní postup podľa osobitného predpisu, ktorým je daňový poriadok.
Bezodplatné dodanie tovaru
Spresnila sa definícia tovaru
dodaného na osobnú spotrebu a bezodplatne dodaného tovaru podľa v § 8 ods.
3 zákona o DPH o väzbu aj na súčasti tovaru. Doterajší pojem
odpočítateľná daň sa zmenil na odpočítaná daň. Ak platiteľ dodá tovar na
svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá
tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie,
a ak pri kúpe tohto tovaru alebo jeho súčasti alebo vytvorení tohto
tovaru alebo jeho súčasti bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná,
považuje sa takého dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu.
Bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17
eur bez dane za jeden kus, a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek sa
nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu.
Doteraz v praxi pojem
„odpočítateľná“ spôsoboval problém, pretože zákon neriešil, či si platiteľ uplatnil
alebo neuplatnil právo na odpočítanie dane, ale či na odpočítanie dane vznikol
nárok. Ak bol takýto tovar bezodplatne dodaný alebo dodaný na osobnú spotrebu,
platiteľ mal povinnosť odviesť z tohto dodania daň. Od roku 2019, ak si
platiteľ neuplatnil DPH, pri bezodplatnom dodaní daň neodvádza.
V nadväznosti na túto
zmenu bol upravený aj základ dane pri bezodplatnom dodaní tovaru v § 22 ods. 5
zákona o DPH. Ak platiteľ odpočítal daň pomerne alebo vykonal úpravu
odpočítanej dane, zohľadní tieto skutočnosti pri výpočte dane.
Digitálne služby
Miesto dodania služby pri
digitálnych službách uvedených v § 16 ods. 14 a 15 zákona o DPH sa bude
určovať v závislosti od toho, či budú splnené podmienky dodania služieb.
Miestom dodania
telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho
vysielania a elektronických služieb, dodaných osobe inej ako zdaniteľnej
osobe, je miesto, kde má
a) osoba iná ako zdaniteľná osoba, ktorej sú tieto
služby dodané, sídlo,
bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava,
b) dodávateľ služby sídlo, miesto podnikania alebo
prevádzkareň, a ak
nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je
jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, ak
1. dodávateľ služby má len
v jednom členskom štáte sídlo, miesto
podnikania alebo prevádzkareň alebo bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle
zdržiava,
2. osoba, ktorej sa tieto
služby dodávajú, má sídlo, bydlisko
alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, v inom členskom štáte ako je členský
štát podľa prvého bodu a
3. celková hodnota
dodaných služieb bez dane podľa
druhého bodu nepresiahne v bežnom kalendárnom roku 10 000 eur a súčasne v
predchádzajúcom kalendárnom roku celková hodnota dodaných služieb bez dane
podľa druhého bodu nepresiahla 10 000 eur.
Ak sa počas kalendárneho roka
presiahne limit 10 000 eur, dodaním služby, ktorým sa prekročí tento
limit, sa miesto dodania služby určí podľa spôsobu uvedenom v písm. a)
teda podľa sídla, bydliska alebo obvyklého zdržiavania osoby inej ako
zdaniteľnej, ktorej sú tieto služby dodané.
Spôsob určenia miesta dodania
služby podľa § 16 ods. 14 písm. b) zákona o DPH je dobrovoľný; ak sa pre
tento spôsob zdaniteľná osoba rozhodne, musí ho uplatňovať najmenej po dobu
dvoch kalendárnych rokov.
Ak sú digitálne služby dodané
osobám z tretích štátov, miesto dodania je mimo členské štáty EÚ, bez ohľadu na
to, či je odberateľom zdaniteľná osoba alebo nezdaniteľná osoba. Vo väzbe na
MOSS systém sa zjednodušuje systém registrácie pre zahraničné osoby, ktoré majú
síce registráciu, ale nemajú prevádzkareň ani sídlo v EÚ.
Pri dodaní tovaru
a služieb osobám, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi (sú uvedené
v § 22 ods. 9 zákona o DPH), musí platiteľ dodržať princíp trhovej
hodnoty. Medzi osoby, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, boli
doplnení členovia družstiev a združení.
Dodanie a nájom
nehnuteľnosti
je predmetom ustanovení § 38
zákona o DPH. Aj v roku 2019 platí oslobodenie pri dodaní stavby
alebo časti stavby vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je
dodanie uskutočnené po piatich rokoch. Spresnil sa spôsob stanovenia
päťročnej lehoty v prípadoch, keď budú na stavbe vykonané stavebné práce,
ktorými sa zmení účel užívania stavby. Tento nový spôsob sa v zmysle
prechodného ustanovenia § 85kg) ods. 4 zákona o DPH uplatní, ak sa stavebné
práce začali po 31. decembri 2018. Oslobodené od dane je dodanie stavby alebo
časti stavby vrátane stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie
uskutočnené po piatich rokoch odo dňa:
a) kolaudácie stavby, ktorou sa povolilo prvé užívanie stavby na určený
účel, alebo po piatich rokoch od prvého užívania tejto stavby, a to
podľa toho, čo nastane skôr,
b) kolaudácie, ktorou sa
povolila zmena účelu užívania stavby,
ku ktorej došlo v dôsledku vykonaných stavebných prác, ak náklady na tieto
stavebné práce sú vo výške najmenej 40 % z hodnoty stavby pred začatím
stavebných prác. Hodnotou stavby pred začatím stavebných prác sa na účely tohto
odseku rozumie hodnota, ktorá nie je nižšia ako cena porovnateľnej stavby na
voľnom trhu v čase pred začatím stavebných prác,
c) kolaudácie, ktorou sa
povolilo užívanie stavby po vykonaní stavebných prác, v dôsledku ktorých došlo k podstatnej zmene podmienok
doterajšieho užívania stavby. Podstatnou zmenou podmienok doterajšieho užívania
stavby sa rozumie vynaloženie nákladov na stavebné práce vo výške najmenej 40 %
z hodnoty stavby pred začatím stavebných prác.
Oslobodené od dane je dodanie
pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so
stavbou alebo časťou stavby, vzťahujú sa na takéto dodanie rovnaké pravidlá
oslobodenia.
Ten istý princíp oslobodenia
platí aj v prípade časti stavby, ktorou je jednotlivý byt, jednotlivý
apartmán alebo jednotlivý nebytový priestor. Ak platiteľ spĺňa podmienky
oslobodenia od dane, môže sa rozhodnúť, že dodanie stavby alebo časti stavby
nebude od dane oslobodené. Netýka sa to však stavby určenej na bývanie, dodania
jednotlivého bytu a jednotlivého apartmánu v bytovom dome. Ak
platiteľ dodá stavbu, ktorá je určená na bývanie a aj na účel iný ako na
bývanie, môže sa rozhodnúť, že dodanie stavby nebude oslobodené od dane len
v časti, ktorá nie je určená na bývanie.
Do zákona o DPH bola
doplnené, čo sa rozumie apartmánom v bytovom dome. Je to miestnosť alebo
súbor miestnosti v bytovom dome, ktorý je spôsobilý plniť rovnakú funkciu
ako byt.
Platiteľ, ktorý prenajíma
nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe, sa môže rozhodnúť, že nájom
nebude oslobodený od dane. Možnosť rozhodnúť sa, či prenájom bude alebo nebude
oslobodený od dane sa netýka bytu, rodinného domu a nájmu apartmánu
v bytovom dome alebo ich časti, čo znamená, že prenájom bytov, rodinných
domov a apartmánov v bytovom dome alebo ich časti musí byť vždy
oslobodený od DPH, bez ohľadu na to, kto je nájomcom. Podľa prechodného
ustanovenia § 85kg) ods. 5 zákona o DPH, sa táto zmena vzťahuje na
zmluvy o nájme nehnuteľnosti uzavreté po 31. decembri 2018, na základe
ktorých bola nehnuteľnosť odovzdaná do užívania po 31. decembri 2018.
Pomerné odpočítanie dane
pri investičnom majetku
Novela zákona o DPH
zavádza nové ustanovenie § 54d, podľa ktorého pri hnuteľnom hmotnom majetku,
ktorého obstarávacia cena alebo vlastné náklady sú 3 319,39 eura
a viac, pri ktorom si platiteľ uplatnil odpočítanie dane v pomernej
výške podľa § 49 ods. 5 zákona o DPH, má platiteľ povinnosť upraviť
odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom
tento majetok nadobudol, zmení rozsah použitia majetku na účely
podnikania a na iný účel ako na podnikanie.
Obdobie na úpravu dane je päť
rokov vrátane roka, v ktorom platiteľ nadobudol hnuteľný hmotný majetok.
Úprava sa týka aj dlhodobého hmotného majetku, ktorý platiteľ nadobudol formou
finančného prenájmu.
Prenos daňovej povinnosti
pri maloobchodnom predaji
V prípade tuzemského
prenosu daňovej povinnosti pri tovaroch uvedených v § 69 ods. 12 písm. f)
a g) zákona o DPH sa zavádza, že prenos daňovej povinnosti sa
nebude vzťahovať na zjednodušené faktúry, teda doklady v hodnote do 100
eur, doklady vyhotovené elektronickou registračnou pokladnicou do 1 000
eur, ak ide o platbu v hotovosti a do 1 600 eur, ak ide
o platbu platobnými prostriedkami.
Vrátenie dane cestujúcich
z tretích štátov
Od roku 2019 sa zjednoduší
proces vracania dane cestujúcim pri vývoze tovaru. Cestujúci z tretích
štátov si budú môcť uplatniť vrátenie dane, ktorú v SR zaplatili, využitím
elektronických prostriedkov, u osoby, ktorú na tento účel cestujúci poveria.
Táto osoba musí mať uzavretú dohodu o vrátení s Finančným
riaditeľstvom SR. Obsah dohody je upravený v § 59 ods. 4 zákona o DPH.
Znižuje sa celková minimálne hodnota vyvážaného tovaru na jednom doklade zo 175
eur na 100 eur.
Vedenie záznamov
Pre platiteľov sa do § 70
ods. 2 zákona o DPH dopĺňa povinnosť viesť podrobné záznamy podľa
jednotlivých zdaňovacích období o:
-
dodaní služby
s miestom dodania v treťom štáte,
-
dodaní služby
s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte, ktorá je
oslobodená od dane,
-
dodaní služby
s miestom dodania podľa ô 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 v inom
členskom štáte,
-
dodaní tovaru
s inštaláciou alebo montážou s miestom dodania v inom členskom
štáte, ak sa preprava tohto tovaru začala v tuzemsku.
Vyhotovenie faktúry
Zavádza sa povinnosť vystaviť
faktúru pri dodaní digitálnych služieb podľa § 16 ods. 4 zákona o DPH
s miestom dodania v inom členskom štáte právnickej osobe, ktorá nie
je zdaniteľnou osobu a nie je identifikovaná pre daň v inom členskom
štáte, ak uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68a alebo § 68b zákona o DPH.
Povinnosť vystaviť faktúru
bude mať aj zahraničná osoba z tretieho štátu pri dodaní tovaru alebo
služby s miestom dodania v tuzemsku. To neplatí, ak má táto osoba na
území EÚ prevádzkareň, ktorá sa zúčastňuje na tomto dodaní.
Vrátenie DPH pri zrušení
registrácie
Platiteľovi dane vzniká
pri zrušení registrácie pre daň povinnosť vrátiť daň vzťahujúcu sa na majetok,
pri ktorého nadobudnutí bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná. Novelou zákona o DPH sa spresňuje, že
platiteľovi vzniká povinnosť najviac do výšky odpočítanej dane.
(Viac nielen o tejto téme sa dočítate v mesačníku
DUO 3/2019)